Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Judgement was issued on Tuesday, September 8, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/291/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111236503
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8111236503.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: L. G., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Ž. XX, zastúpený JUDr. Lukášom Kišeľakom, advokátom so sídlom Prešov,
Jarkova 63, proti žalovaným: 1/ Y. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., A. X, 2/ O. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A., S. XX, 3/ V. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., Z., F. X, žalovaní v 1.až 3.rade právne zastúpení
JUDr. Jozefom Pirkovským, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 19, o určenie neplatnosti závetu
a listiny o vydedení, takto

r o z h o d o l :

u r č u j e , že závet a listina o vydedení zo dňa 16.7.1996 spísaná v Prešove poručiteľkou V. G. formou
notárskej zápisnice č. D. XXX/XX a D. XXX/XX v kancelárii JUDr. Ivety Andrášovej, s ú n e p l a t n é ,

v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu sa domáhal určenia neplatnosti závetu a listiny o
vydedení zo dňa 16.7.1996, spísanej JUDr. Ivetou Andrášovou, notárkou, vo forme notárskej zápisnice
pod sp.zn. D. XXX/XX, D. XXX/XX a určenia, že žalobca je zákonným dedičom v prvej dedičskej skupine
po nebohej poručiteľke V. G., rod. N., nar. XX.X.XXXX, bytom Ž. Č.. XX, zomrelej dňa X.XX.XXXX.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že je synom nebohej V. G., rod. N., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.XX.XXXX,
ktorá do notárskej zápisnice č. D. XXX/XX, D. XXX/XX, spísanej v kancelárii JUDr. Ivety Andrášovej
dňa 16.7.1996 vyhlásila, že pre prípad svojej smrti odkazuje všetok svoj hnuteľný aj nehnuteľný majetok,
ktorý vlastní a ktorý nadobudne v budúcnosti svojim deťom Y. U., V. G., O. M. rovnakým dielom každému
1/3. V bode II. uviedla, že má 4 deti, avšak syna L. G. vydeďuje z dôvodu, že sa k nej neslušne správa,
je agresívny.

Tunajší súd uznesením zo dňa 27.10.2011 sp.zn. 26D 368/2011, Dnot 109/2011 vo veci dedičstva po
nebohej V. G. rozhodol, že podľa § 175k ods. 2 O.s.p. odkazuje dediča žalobcu, aby v lehote tridsiatich
dní od právoplatnosti tohto uznesenia podal žalobu na Okresný súd Prešov o určenie, že závet a listina o
vydedení zo dňa 16.7.1996 spísané v notárskej kancelárii JUDr. Ivety Andrášovej sú neplatné. Poukázal
nato, že poručiteľka nevymedzila dôvod, pre ktorý mieni vydediť žalobcu, ale tento ani nevymedzila
jedným zo zákonných dôvodov predpokladaných v ustanovení § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Je toho názoru, že odôvodnenie vydedenia je nedostatočné a nesprávne, najmä nezákonné. Vzhľadom
na uvedené, keďže v listine o vydedení nie je uvedený dôvod vydedenia, závet a listina o vydedení
zo dňa 16. 7. 1996 spísané vo forme notárskej zápisnice pod sp.zn. D. XXX/XX, D. R. je neplatné.
Žalobca vo vzťahu ku poručiteľke ako svojej matke sa nikdy nesprával neslušne, pričom už vôbec sanesprával agresívne. Žalobca sa k svojej matke správal vždy tak, ako sa na syna patrí teda s primeranou
úctou. Žalobca v čase potreby vždy, podľa svojich možnosti poskytol matke potrebnú pomoc, či v
chorobealebovstarobe, aleboajinejzávažnejsituácii.Žalobcaosvojumatkuvždyprejavovalopravdivý

záujem, ktorý mal ako potomok prejavovať. Nikdy nebol odsúdený pre akýkoľvek úmyselný trestný čin
na trest odňatia slobody v trvaní jedného roka. Taktiež neviedol neusporiadaný život. Žalobca uviedol, že
v žiadnom prípade neboli splnené hmotnoprávne predpoklady pre vydedenie, keďže nie sú a ani neboli
dané zákonné predpoklady pre vydedenie a neboli splnené procesnoprávne predpoklady pre platné
vydedenie, keďže poručiteľka v závete a listine o vydedení neuviedla žiaden zo zákonných dôvodov pre

vydedenie.

Žalovaná v 1. rade sa k žalobe vyjadrila a uviedla, že poručiteľka mala dôvody na vydedenie žalobcu,
nakoľko jej brat sa nej správal k matke tak, ako by sa potomok správať nemal, neprejavoval o ňu záujem,
neposkytol jej pomoc starobe a chorobe a dokonca sa jej aj vyhrážal. Matka sa jej o tom neraz osobne
zverila. Jeho správanie voči matke bolo arogantné, necitlivé z týchto dôvodov navrhla žalobu zamietnuť.

Žalovaný v 3. rade sa k žalobe vyjadril a uviedol, že sa rovnako nestotožnil s návrhom žalobcu, jeho
tvrdenia nepovažoval za pravdivé. Uviedol, že matka sa často sťažovala, že žalobca sa ku nej správa
neúctivo. Nemohla sa zmieriť s tým, že sa žalobca správa agresívne, vulgárne, vyhrážal sa jej a
neposkytol jej náležitú pomoc v starobe a chorobách, aj keď býval v jej blízkosti navrhol žalobu v celom

rozsahu zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedkov M. U., C. G., O. F., O. O., O. O., C.
A. a listinnými dôkazmi návrhom, notárskou zápisnicou č. D. XXX/XX zo dňa 16.7.1996 z č.l. spisu 3,
vyjadrením žalovanej v 1.rade, vyjadrením žalovaného v 3.rade, vyjadrením O. T., a ostatným obsahom

spisu, pričom zistil tento skutkový stav veci:

Z notárskej zápisnice č. D. XXX/X6, D. R. XXX/XX zo dňa 16.7.1996 mal súd zistené, že bola spísaná
v kancelárii JUDr. Ivety Andrášovej, kde sa dostavila V. G. rod. N., nar. XX.X.XXXX, bytom Ž. XX,
ktorá svoju totožnosť preukázala zákonným spôsobom a požiadala notárku, aby do notárskej zápisnice

spísala závet a listinu o vydedení, pričom v bode I. je zachytené, že: „pre prípad smrti odkazujem všetok
svoj hnuteľný aj nehnuteľný majetok, ktorý vlastním a ktorý nadobudnem v budúcnosti svojim deťom Y.
U., V. G., O. M. rovnakým dielom každému 1/3“. V čl. II je uvedené, že: „mám 4 deti, avšak syna L. G.
vydeďujem z dôvodu, že sa ku mne neslušne správa, je agresívny“. V čl. III : „toto je moja posledná
vôľa a žiadam, aby ju každý rešpektoval“. Nasleduje podpis V. G. a notárky.

Žalovaná v 1. rade uviedla, že rešpektuje prejavenú vôľu matky a uviedla, že žalobca od roku 2001
býval v susediacom dome a od roku 2000 matka bývala v Prešove. Poukázala na to, že žalobca získal
pozemok a časť pozemku pod rodinným domom matky, a následne došlo k situácii, že jej doviezli uhlie,
ktoré zakázal zložiť na svojom pozemku hoci ho potrebovala. Vtedy bola nútená sa brániť aj žalobu na

súde, ktorou bolo určené, že má právo užívať priľahlý pozemok okolo rodinného domu. Chovala domácu
hydinu a žalobca sa jej vyhrážal jej zničením. Trvala na tom, že matka mala dôvod vydediť brata, nakoľko
tento bol neslušný a agresívny a nadával jej, koľkokrát sa objavila na dvore, vysmieval sa jej, obávala sa
ho. V roku 1996 bola prítomná s matkou u notárky, matka sa rozhodla takto vyriešiť situáciu. V roku 1996
bola ešte zdravá a cez víkendy so sestrou a bratom spolu zabezpečovali potrebnú starostlivosť. Brat

- žalobca sa do tohto nezapájal, hoci býval v tesnej blízkosti, naopak, matku nenavštevoval. Správať
sa takto začal po otcovej smrti v roku 1987. Matka od roku 2000 bývala u žalovanej v 2. rade, nakoľko
prekonala mozgovú príhodu a aj keď bola samostatná, bývala u sestry a striedali sa v starostlivosti, a
to žalovaná v 1. rade a žalovaná v 2. rade. Do rodinného domu matky chodievali sporadicky už len z
dôvodu údržby. Potvrdila, že matka netrvala na návštevách žalobcu a ani nežiadala, aby jej poskytoval

starostlivosť, keďže sa s ňou nerozprával.

Žalovaná v 2. rade súhlasila so skutočnosťami uvádzanými vo výpovedi žalovanej v 1. rade a uviedla,
že nezhody nastali po dedičskom konaní o majetku otca následne sa starali o mamu spolu so sestrou
a bratom V. G., chodievali k matke spolu, zabezpečovali jej doprovod k lekárovi a späť. Uviedla, že

brat - žalobca neprejavoval o matku žiadny záujem, či boli sviatky alebo nejaké výročia. Žalobca ju
nenavštevoval a neprejavoval o ňu žiadny záujem. Uviedla, že žalobca sa správal k matke neslušne
rôznymi posunkami na čele jej naznačoval urážlivé gestá. Uviedla, že matka mala z neho strach,
nakoľko fyzicky napadol uja a otca. Matku mrzelo ako sa správa. Poukázala na to, že vzhľadom na jehosprávaniehoaninežiadalaonejakústarostlivosť.Uviedla,žeovydedeníichbrataichmatkainformovala.
Žiadala, aby to takto rešpektovali. Pre istotu však rodinný dom darovala darovacou listinou jej a ďalším
súrodencom teda mimo žalobcu.

Žalovaný v 3.rade potvrdil, že žalobca sa správal agresívne od mladosti, mal problémy aj so svojimi
rovesníkmi. Potvrdil, že matka sa ho bála. Susedky a kamarátky boli nútené ju odprevádzať večer
domov z kostola, až kým sa nezamkla, obávala sa žalobcu, nakoľko sa k nej správal neslušne. Mala
z neho strach. Chodievali za matkou pravidelne všetci traja, upratovali jej a zabezpečovali domácnosť

poskytovali starostlivosť, pomáhali v záhrade. Občas chodili jednotlivo, ale väčšinou spolu. Matka ani
nežiadala od brata, aby jej poskytoval starostlivosť a to z toho dôvodu, že sa k nej agresívne správal.
Mala ale záujem o zblíženie.

Súd vo veci vypočul aj žalobcu, ktorý uviedol, že rodina žila úplne ako iné rodiny, navštevovali sa
pravidelne až do smrti otca. Rodičom pomáhal, či fyzicky alebo zabezpečením napr. palivového dreva,

obom poskytoval pomoc. Uviedol, že o vydedení nemal informácie, nikdy sa pritom k matke nesprával
neslušne, poukázal na to, že ako štátny zamestnanec by takéto jeho správanie mohlo viesť k skončeniu
pracovného pomeru. Potvrdil, že problém nastal po otcovej smrti, kedy v rámci dedičského konania bol
ohodnotený rodinný dom sumou 90.000, -Sk, on s touto sumou nesúhlasil a žiadal, aby bol prizvaný
súdny znalec, ktorý rodinný dom ohodnotil na sumu 300.000,- Sk, následne preto nastali problémy.

Pociťoval to tak, ako keby ho vylúčili súrodenci aj matka z rodiny, dospelo to k tomu, že pozdravil matku,
ona mu ani neodzdravila, keď sa jej pýtal, či niečo nepotrebuje povedala, že nepotrebuje, jej správanie
sa stalo odmietavým, a to nielen vo vzťahu k nemu, ale aj k jeho manželke. Následne s matkou v
podstate nekomunikoval a ani nevyvíjal iniciatívu, nakoľko odmietanie očakával. V roku 2001 matku
zobrala k sebe sestra. Situáciu zhodnotil tak, že po otcovej smrti sa rozhnevali celá rodina „ako keby

išlo miliónové majetky“.

Svedok M. U., manžel žalovanej v 1.rade potvrdil, že k nezhodám v rodine došlo po roku 1980 po
svokrovej smrti, potvrdil aj to, že problém nastal po dedičskom konaní, kedy zo strany žalobcu došlo
k namietaniu ocenenia nehnuteľnosti a na jednej strane boli žalovaní a ich matka a na druhej strane

žalobca. Potvrdil, že vzťah matky a žalobcu bol veľmi zlý, svokra mu povedala, že sa jej vyhrážal, že
jej postrieľa všetky sliepky a následne zastrelí ju, zakazoval jej chodiť na latrínu, a podľa jeho názoru
chcela vzťahy zlepšiť medzi nimi, avšak na uvedené treba obe strany.

Svedkyňa I. G., vzdialená príbuzná a susedka potvrdila, že k ním V. G. často chodievala, občas sa

sťažovala na syna - žalobcu. Nikdy však nebola svedkom konfliktu a potvrdila, že ju odprevádzala z
kostolavečerdomovzostrachuvšeobecne, avšaknehovorila,žebysakonkrétneniečohoaleboniekoho
obávala.

Svedkyne O. F., O. O.Á., C. A., sa bližšie nevedeli vyjadriť k problémom v rodine Agnesy Kucharikovej,

nevedeli sa vyjadriť ani k správaniu žalobcu k matke, neboli svedkyňami žiadneho jeho neslušného, či
agresívneho správania voči matke.

Svedkyňa O. O., vnučka V. G. potvrdila, že stará matka ľutovala, keď bola v pokročilejšom veku, že mohli
spolu dobre vychádzať so všetkými troma deťmi a len s jedným nie, spomínala, že jej niečo spravil a že

za to by nemal dostať nič, nebola však priamym svedkom žiadnych konfliktov.

Podľa § 469a zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov
(1) Poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v

iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d) trvalo vedie neusporiadaný život.
(2) Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby

uvedené v § 473 ods. 2.
(3) O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine
však musí byť uvedený dôvod vydedenia.Právo vlastniť majetok, dedenie ktorého sa zaručuje podľa Listiny základných ľudských práv a slobôd
(čl. 11 ods. 1), je jedným zo základných ľudských práv, so slobodou ktorého sa spája aj právo nakladať
s ním nielen medzi živými, ale aj pre prípad smrti. Dispozícia pre prípad smrti - závet a vydedenie

sú právnymi úkonmi, pre ktoré platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch, ich platnosť je
závislá od toho, či boli zachované v ich osobitné formálne a obsahové náležitosti. Sleduje sa tým
nielen odstránenia možných pochybností o skutočnej vôli poručiteľa, ale, a to osobitne u vydedenia,
aj odstránenie pochybností o tom, či dôvody, pre ktoré poručiteľ vylúčil svojím rozhodnutím z dedenia
osoby, ktorým inak toto právo patrí, boli danými a relevantnými. Je tomu tak aj preto, že poručiteľ svojim

úkonom, ktorým svojim majetkom disponuje pre obdobie po svojej smrti, disponuje nielen s tou časťou
svojich majetkových aktív, o ktoré sa zaslúžil vlastnou prácou alebo iným pričinením, ale aj tou časťou,
ktorá na neho prešla tiež v dôsledku dedenia z jeho predchodcov, respektíve viacerých generácií
predchodcov.

Poručiteľka v listine, ktorou vydedila žalobcu, presne nešpecifikovala dôvod, pre ktorý ho mienila

vydediť, uviedla len, že sa k nej neslušne správa, v čom však videla neslušnosť jeho správania, bližšie
nešpecifikovala a v druhej časti uviedla, že je agresívny, čo však tiež bližšie neodpísala. Je otázkou, či
by bolo možné popísané správanie žalobcu subsumovať ako správanie v rozpore s dobrými mravmi a
že neposkytol poručiteľke potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
prípadne pod písm. b) § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého žalobca o poručiteľku

trvalo nemal prejavovať opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

Napriek uvedenému súd vzhľadom na prejav vôle poručiteľky, ktorá mala byť reakciou na konanie,
respektíve nekonanie žalobcu do času predchádzajúcemu spísania závetu a listiny o vydedení posúdil,
či v konkrétnom prípade dôvody pre vydedenie boli dané, a to v stave a v čase spísania listiny o vydedení

a z obdobia tomuto času predchádzajúcemu t.j. pred 16.7.1996.

Podľa ustálenej judikatúry súdov je potrebné otázku, či potomok trvale neprejavoval o poručiteľa záujem,
ktorý by ako potomok prejavovať mal, posudzovať s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam prípadu a v
spektre dobrých mravov, ktoré sa v spoločnosti ustálili. Dôležitým hľadiskom, ktoré sa skúmajú, vždy je

to, či potomok mal reálnu možnosť prejavovať o poručiteľa záujem v zmysle toho, či poručiteľ mal sám
záujem sa so svojim potomkom stýkať a udržiavať s ním rodinné vzťahy. Vydedenie prichádza do úvahy
len vtedy, keď poručiteľ o tento kontakt má záujem, nie vtedy, keď je mu celá situácia ľahostajná, alebo
vtedy, keď sám podstatne k tomuto vzťahu prispel (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 30Cdo 2214/2002 zo dňa 20.1.2004).

Účastníci konania zhodne potvrdili v spojení so svedkami, že v rodine nastal problém, keď počas
dedičského konania právneho predchodcu žalobcu a žalovaných, žalobca trval na vyhotovení
znaleckéhoposudkuohľadomstanoveniacenyvyporiadavanéhomajetku,čouprednostnilpreddohodou
o cene s ostatnými dedičmi. Toto jeho konanie zrejme nezodpovedalo predstavám ostatných dedičov ani

poručiteľky, bolo však právom žalobcu požadovať vyhotovenie znaleckého posudku, aj keď to ostatným
členom rodiny nevyhovovalo, prípadne s tým nesúhlasili. Následne rodina spolu s poručiteľkou ho
prestali pozývať na rodinné oslavy, vyhýbali sa mu a zrejme došlo aj k nejakým konfliktom, za ktoré
poručiteľka vinila žalobcu a z jej pohľadu pociťovala také správanie žalobcu ako neslušné. Samotné
agresívne správanie žalobcu, bez ďalšej špecifikácie len vo všeobecnom slova zmysle preukázané

nebolo, resp. jeho intenzita vzhľadom na všetky okolnosti prípadu a v spektre dobrých mravov nemohla
byť dôvodom na vydedenie žalobcu.

Čo sa týka vydeďovacieho dôvodu uvedeného v písm. a/ ods. 1 § 469a Občianskeho zákonníka,
k jeho naplneniu nestačí, aby bol poručiteľ chorý, dosiahol vek, ktorý je možné označiť za starobu

alebo aby sa ocitol v inej ťaživej situácii. Musí ísť súčasne o taký stav, že potrebuje pomoc, ktorú by
mu mal poskytnúť jeho potomok. Z výpovedí žalovaných a svedkov vyplynul zhodný záver, že tu bola
dohoda, kto sa o matku postará. Poručiteľka mala štyroch potomkov, z výsluchu účastníkov konania
ako aj svedkov vyplynul zhodný záver, že pred rokom 1996 poručiteľka bola zdravá a v danom čase
nepotrebovala pomoc, následne sa o poručiteľku starali dcéry na základe ústnej dohody, t.j. nebolo

prioritne povinnosťou žalobcu poskytnúť poručiteľke pomoc v chorobe, starobe alebo v iných závažných
prípadoch. Uvedené, samozrejme neznamená, že v prípade potreby, aby nemal takúto povinnosť aj
žalobca, opäť však platí, že by musel mať aj objektívnu reálnu možnosť jej takúto pomoc poskytnúť a
jednak muselo by i ísť o čas pred spísaním listiny o vydedení. Naopak, z vykonaného dokazovania bolopreukázané, že sama poručiteľka sa kontaktu so žalobcom vyhýbala práve v roku 1996 a z dôkazov
vyplynulo, že bola schopná všetko samostatne vybavovať bez akejkoľvek pomoci až do roku 2000.
Dokazovaním bolo teda preukázané, že ani ďalší dôvod, ktorý by bolo možné vidieť, aj to len skutočne

v širokom poňatí v konštatovaní neslušné či agresívne správanie, pre vydedenie daný nebol. Z tohto
dôvodu súd má za to, že listina o vydedení nie je platným právnym úkonom, preto žalobe vyhovel.

Je zrejmé, že rodinné vzťahy účastníkov konania a vzájomne vzťahy žalobcu k matke boli narušené,
svedčí o tom komplex okolností, ktoré v priebehu dokazovania vyšli najavo. Nejde však o skutočnosti,

ktoré by boli spôsobilými dôvodmi pre vydedenie pre žalobcu.

Pokiaľ sa žalobca domáhal aj určenia, že je zákonným dedičom v prvej dedičskej skupine po nebohej
poručiteľke, súd v tejto časti návrh zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu s poukazom
na ust. § 80 O.s.p. v spojení s ust. § 473 OZ.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Z ustanovenia § 460 OZ vyplýva, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Predmetom dedičstva
sú hnuteľné veci (peniaze), nehnuteľné veci, ostatné vecné práva, záväzkové práva. Dedičom je ten, v

prospech koho svedčia niektoré z dôvodov dedenia, teda zákon alebo závet. Z ustanovenia § 473 OZ
vyplýva, že v prvej dedičskej skupine dedia poručiteľove deti.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ust., ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov

nemá na náhradu trov právo.

V danom prípade čiastočný úspech vo veci na strane žalobcu zakladá nárok na pomerné rozdelenie
náhrady trov konania podľa úspechu a neúspechu žalobcu v konaní. Žalobca bol úspešný v uplatnenom
nároku, čo sa týka neplatnosti listiny o vydedení a závetu a neúspešný vo vzťahu k určujúcemu nároku,

že je zákonným dedičom v prvej dedičskej skupine, v, ktorej časti boli naopak úspešný žalovaní. Z toho
dôvodu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku vo vzťahu k trovám konania.
Napokon súd prihliadol na ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. majúc zato, že sú tu dané dôvody hodné
osobitného zreteľa, a to vyplývajúce z príbuzenského vzťahu účastníkov konania v snahe aktivovať aj
takýmto rozhodnutím ich vzájomnú toleranciu bez ohľadu na konflikty, ktoré mali v minulosti.

Podľa § 150 ods. 1 O. s. p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.