Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 1, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/228/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114216231
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114216231.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: BL Telecom collection,

s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 150 513, právne zastúpený: Advokátska
kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711,
proti žalovanému: Y. V., B.. XX.X.XXXX, X. G. XXX, XXX XX G., za účasti vedľajšieho účastníka na
strane žalovaného: Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom Námestie legionárov
5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828, právne zastúpený: JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom
Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 707,78 Eur s prísl.,. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 360,98 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 %

ročne zo sumy 27,48 Eur od 18.6.2011 do zaplatenia, vo výške 9,50 % ročne zo sumy 23,98 Eur od
18.7.2011 do zaplatenia, vo výške 9,50 % ročne zo sumy 23,98 Eur od 18.8.2011 do zaplatenia a vo
výške 9,50 % ročne zo sumy 285,54 Eur za obdobie od 18.9.2011 do zaplatenia, to všetko v lehote 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Účastníci a vedľajší účastník n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 2.6.2014, ktorá bola doručená tunajšiemu súdu dňa 9.6.2014, si uplatnil voči
žalovanému nárok na zaplatenie sumy 707,78 Eur, ako aj úrokov z omeškania vo výške 9,25 % ročne
zo sumy 27,48 Eur od 18.6.2011 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy
23,98 Eur od 18.7.2011 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 23,98 Eur od
18.8.2011 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 632,34 Eur od 18.9.2011
do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr. Nárok uplatnil na základe
zmluvy o pripojení, ktorú uzavrel jeho právny predchodca so žalovaným a žalovaná suma predstavuje

neuhradené faktúry za poskytnuté služby. Žalobca v žalobe konkretizoval príslušné faktúry.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Vzhľadom na to, že sa jedná o drobný spor, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s
poukazom na § 115a ods. 2 O.s.p.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.Súd vykonal dokazovanie zmluvou o poskytovaní služby a nájme KZ č. 9903019313, čestným
vyhlásením, faktúrami č. 2727892867, č. 0728898563, č. 8729902261 a č. 2730905246, písomným

podaním žalobcu zo dňa 8.8.2014 (č.l.39), Cenovým výmerom č. 4181/2010, Cenníkom pre koncové
zariadenia - časť A (nájom a údržba koncových zariadení), Tarifou na poskytovanie Služby Magio Sat,
ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Dňa 2. augusta 2010 uzavrel žalovaný s právnym predchodcom žalobcu ako telekomunikačným

podnikom zmluvu o poskytovaní služby a nájme KZ (ďalej iba „zmluva o pripojení“). Na základe tejto
zmluvy bol so žalovaným dohodnutý program služieb Magio Sat Klasik a spolu s ním právny predchodca
žalobcu poskytoval žalovanému Magio Box s ovládačom, kartou a ostatným príslušenstvom ako HDMI
kábel alebo SCART kábel.

Súčasťou zmluvy je cenový výmer 4181/2010, ktorý v časti B: Základné benefity, tabuľka č. 3 ustanovuje,

že zmluvná pokuta za porušenie časového záväzku 24 -mesačnej doby viazanosti užívať Magio Sat je
199 Eur jednorazovo.

Žalovaný nezaplatil faktúry za poskytnuté služby, a to konkrétne faktúru č. 2727892867 vo výške 27,48
Eur za obdobie od 1.5.2011 do 31.5.2011 so splatnosťou 17.6.2011, ďalej faktúru č. 0728898563 za

obdobie od 1.6.2011 do 30.6.2011 vo výške 23,98 Eur splatnú dňa 17.7.2011, faktúru č. 8729902261
vo výške 23,98 Eur za obdobie od 1.7.2011 do 31.7.2011 splatnú dňa 17.8.2011. Napokon predmetom
žaloby je aj faktúra č. 2730905246 vo výške 632,34 Eur splatná dňa 17.9.2011. Táto faktúra sa týka
zmluvných pokút, a to Magio Sat pokuta vo výške 199,00 Eur, 2 x pokuta za Magio box vo výške 150,00
Eur (2 x 150,00 Eur), 2 x pokuta za diaľkový ovládač vo výške 16,77 Eur (2 x 16,77 Eur), 2 x pokuta za

kartu vo výške 19,95 Eur (2 x 19,95 Eur) a 2 x pokuta za ostatné príslušenstvo vo výške 29,95 Eur (2
x 29,95 Eur). Tieto pokuty sú uplatňované v dvojnásobnej výške s výnimkou Magio Sat pokuty, pretože
žalovanému boli poskytnuté dva Magio Sat Box-y, dva diaľkové ovládače, ako aj ostatné príslušenstvo.

Žalobca v žalobe vôbec nekonkretizuje porušenie zmluvných povinnosti žalovaného, len vo

všeobecnosti uvádza, že neplatil riadne a včas faktúry. K žalobe teda pripojil faktúru č. 2730905243
splatnú dňa 17.9.2011 a vystavenú na sumu 632,34 Eur, v ktorej sú uvedené jednotlivé zmluvné pokuty.

Písomnou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.6.2013 boli vyššie uvedené pohľadávky na
základe vyššie citovaných faktúr postúpené zo Slovak Telekomu, a.s. na žalobcu. Zmluva o postúpení

pohľadávok, vrátane príloh, ako aj plnomocenstvo udelené zo strany žalobcu advokátskej kancelárii
SOUKENIK - ŠTRPKA, s.r.o. sú registrované na tunajšom súde.

Nárok na zaplatenie ceny služby súd posúdil podľa zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti, alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa§43ods.2citovanéhozákonapodstatnýmičasťamizmluvyopripojenísúdohodnutýdruhverejnej
služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania,
platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na
tarifu.

Podľa § 42 ods.1 citovaného zákona, podnik má právo

a) na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi
najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní
predplatených služieb,

b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení,
c) odmietnuť uzavretie zmluvy o pripojení, ak
1. jej poskytovanie na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky
neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a),2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu najmä preto, že je dlžníkom podniku alebo
iného podniku, alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal
s ním zmluvu,

3. záujemca nesúhlasí so všeobecnými podmienkami.

d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu
1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení
zamedzujúcich jej zneužívanie,

2.nezaplateniasplatnejcenyzaverejnúslužbuvlehoteupravenejvovšeobecnýchpodmienkach,atoaž
do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o pripojení; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej telefónnej
služby na pevnom mieste pripojenia k sieti možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a
uplynutí dodatočnej lehoty určenej na zaplatenie, upravenej vo všeobecných podmienkach,
3. porušenia zmluvných podmienok zo strany účastníka iných ako v druhom bode.

Podľa § 42 ods. 5 citovaného zákona podnik nesmie prerušiť alebo obmedziť poskytovanie univerzálnej
služby podľa § 50 ods. 2 písm. a), b), d) a f), ak je účastník v omeškaní so záväzkami z iných zmluvných
vzťahov s podnikom.

Súd považoval za dôvodné žalobe o zaplatenie ceny predstavujúcej sumu 75,44 Eur vyhovieť, keďže

mal preukázané, že žalovaný túto cenu podľa vyššie citovaných faktúr neuhradil (27,48 + 23,98 +
23,98). Z prisúdenej sumy súd priznal aj úroky z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“), a to vo výške 9,25 % ročne zo sumy 27,48 Eur od 18.6.2011 do zaplatenia,
vo výške 9,50 % ročne zo sumy 23,98 Eur od 18.7.2011 do zaplatenia, vo výške 9,50 % ročne zo sumy
23,98 Eur od 18.8.2011 do zaplatenia a vo výške 9,50 % ročne zo sumy 285,54 Eur za obdobie od

18.9.2011 do zaplatenia.

Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa

predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009 do
31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Úroky z omeškania súd priznal odo dňa nasledujúceho po splatnosti príslušných faktúr.

Pokiaľ ide o sumu 346,80 Eur, ktorú súd nepriznal a v tejto časti považoval žalobu za nedôvodnú, je
potrebné uviesť nasledovné.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Je nepochybné, že zmluva uzavretá medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu je ako tzv.
štandardná alebo formulárová zmluva zmluvou spotrebiteľskou s poukazom na § 3 ods. 3 zákona č.

250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ale tiež podľa § 52 ods.
1 OZ v znení účinnom od 1.1.2008.Podľa § 3 a ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka
alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa

uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka sa
primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom od 1.1.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený smernicou Rady 93/13/EHS o
nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom
alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o
úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom

bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Smernica Rady 93/13/EHS si stanovila za cieľ vyvážiť faktickú
nerovnováhumedzidodávateľomaspotrebiteľompozitívnymzásahomštátu.Smernicaukladáčlenským
štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami.

Pokiaľ ide o Magio Sat pokutu vo výške 199,00 Eur, v danom prípade právny predchodca žalobcu

ponúkol svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných typových zmlúv, ktoré má vopred
pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť a to platí aj pre zmluvnú
pokutu, ktorú žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva
do konca doby viazanosti. Reálne teda môže nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí pri dobe viazanosti 24
mesiacov 23 paušálnych mesačných poplatkov a pre nezaplatenie posledného poplatku žalobca uplatní

rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade omeškania sa spotrebiteľa na úvod ročného zmluvného vzťahu.

Potrebné je zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti
neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s úpravou spotrebiteľských zmlúv a cieľom spomínanej
smernice zo dňa 5.4.1993, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhy

nie. Rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne
spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Súd pritom nevidel riešenie len vo vyslovení čiastočnej neplatnosti
zmluvnej pokuty, pretože je problematické nastaviť výšku zmluvnej pokuty tak, aby plnila význam pre
dodávateľa a nepoškodzovala spotrebiteľa. Len čiastočné zneplatnenie zmluvnej pokuty by naviacnieslo riziko, že žalobcu by neodradilo také opatrenie, pretože v prípade súdnej kontroly by bola len
sporadicky zmluvná pokuta moderovaná a neprimerane by tak regulovala vzťahy neurčitého počtu
spotrebiteľov.

V tejto súvislosti súd dodáva, že podľa čl. 98 Charty základných práv EÚ majú politiky štátov zabezpečiť
vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa. Preto je potrebné využiť všetky efektívne prostriedky ochrany
spotrebiteľa, aby sa zvyšovala nevyhnutná dôvera spotrebiteľov v trh a aby neprimerané postupy
spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Sporná zmluvná pokuta nielen že spôsobuje hrubú nerovnováhu v

právach a povinnostiach v neprospech slabšej zmluvnej strany, ale má aj tendenciu negatívne ovplyvniť
dôveru spotrebiteľov voči štandardizovaným produktom.

Pre úplnosť súd dodáva, že dohoda o zmluvnej pokute v zmysle zmluvy o pripojení sa viaže nielen
na porušenie povinnosti účastníka počas doby viazanosti, ale aj mimo nej, keďže je v nej odkaz na
porušenie povinnosti účastníka riadne a včas platiť cenu služieb. O to viac je daný dôvod na vyslovenie

neplatnosti tejto zmluvnej pokuty, keďže teoreticky žalobca by mohol zmluvnú pokutu uplatňovať aj po
ukončení doby viazanosti a to spolu so sankčnými úrokmi z omeškania a preto nepochybne takáto
dohoda o zmluvnej pokute je v rozpore s dobrými mravmi a preto absolútne neplatná aj podľa § 39 OZ.

Žiada sa poukázať aj na to, že v konkrétnom prípade žalobca nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo

výške 346,80 Eur ani náležite nepreukázal.

Pokuta za kartu spolu vo výške 39,90 (2 x 19,95 Eur), pokuta za ostatné príslušenstvo vo výške 59,90
Eur (2 x 29,95 Eur), ktorú si žalobca uplatňuje, nebola vôbec dojednaná, resp. v zmluve sa nenachádza
žiadne ustanovenie obsahujúce za akých okolností a v akej výške ju môže žalobca žiadať. V tejto časti

súd považoval žalobu za nedôvodnú, nakoľko žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik záväzku
žalovaného uhradiť žalobcovi takéto druhy pokút v uvedenej výške. Zo žiadneho z priložených listinných
dôkazov totiž nevyplýva, že by si takúto pokutu so žalovaným dojednal.

Pokiaľ ide o Pokutu za Magio box vo výške 300,00 Eur (2 x 150,00 Eur) a Pokutu za diaľkový ovládač

vo výške 33,54 Eur (2 x 16,77 Eur) súd poukazuje na tú skutočnosť, že priamo v zmluve bola dojednaná
zmluvná pokuta v prípade nevrátenia, straty alebo odcudzenia prenajatého Magio Sat boxu vo výške
126,00 Eur a zmluvná pokuta v prípade nevrátenia, straty alebo odcudzenia diaľkového ovládača k
prenajatému Magio Sat Boxu vo výške 20,00 Eur. Súd preto priznal pokutu za nevrátenie, stratu alebo
odcudzenie prenajatého Magio Sat Baoxu vo výške iba 252,00 Eur (2 x 126,00 Eur), nakoľko táto

suma zodpovedá sume uvedenej v zmluve a čo sa týka nevrátenia, straty alebo odcudzenia diaľkového
ovládača k prenajatému Magio Sat Boxu, súd priznal iba pokutu v uplatnenej sume 33,54 Eur (2 x 16,77
Eur), teda celkovo vo výške 285,54 Eur (z faktúry č. 2730905246).

Podľa § 53 a ods. 1 OZ v aktuálnom znení ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej

zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky

súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Citované ustanovenie § 53 a ods. 1 OZ teda obsahuje zákonný zákaz používania neprijateľných
podmienok,ktorývyvoláprávoplatnésúdnerozhodnutieadodávateľjepovinnýzdržaťsaichpoužívania,

najmä neuplatňovať ich plnenie na súde a neprijímať plnenie z nich. Zmyslom právnej úpravy je, aby
dodávateľ nepokračoval v nečestnostiach a dehonestácii celého inštitucionálneho systému ochrany
spotrebiteľov. Uvedené ustanovenie sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide
o podmienky, ktorých použitie sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5). Vyjadruje snahu,
aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi.

Spotrebiteľ totiž nemá možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené a pritom často vzhľadom na ich právnický jazyk aj ich rozsiahlosť nemá možnosť
pochopiť ich obsah.Zo strany súdu bolo potrebné rešpektovať spomínaný zákonný zákaz upravený v § 53 a ods. 1 OZ,
a preto nebolo možné uplatnenému nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty poskytnúť právnu
ochranu. Preto žaloba ako nedôvodná bola v tejto časti zamietnutá.

Výrok o trovách konania vyplýva z § 142 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo.

Žalobca mal úspech v rozsahu 51 % a žalovaný v časti 49 %, preto súd žiadnemu z účastníkov náhradu
trov konania nepriznal, keďže medzi úspechom, resp. neúspechom účastníkov konania je nepatrný
rozdiel.

Rovnako súd postupoval aj pokiaľ ide o vedľajšieho účastníka, hoci tento vstúpil do konania iba v
časti zmluvných pokút vo výške 632,34 Eur. Z tohto hľadiska bol vedľajší účastník úspešný v časti

zodpovedajúcej sume 346,80 Eur (55 %) a neúspešný v časti zodpovedajúcej sume 285,54 Eur (45 %).
Aj napriek tejto skutočnosti, súd mu náhradu trov konania nepriznal, pretože to nepovažoval za účelné.
Navyše súd poukazuje aj na to, že vedľajší účastník vstúpil do konania na strane žalovaného, ktorý bol
v celom konaní úspešný len rozsahu 49 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.