Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 29, 2015

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/155/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814010321
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2015:5814010321.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Daniely Pilarčíkovej a členov

senátu W.. X. J. a X. N., v trestnej veci proti obžalovanému O. L., pre zločin vydierania podľa § 189 ods.
1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný O. L., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom G., sídl. W. č. XXX/XX, SZČO, ženatý, na slobode,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 00.30 hod. v priestoroch čakárne pred príjmovou chirurgickou

ambulanciou v K. nemocnici s poliklinikou v G. povedal W.. V. J. nar. XX.XX.XXXX, že ak bude proti
nemu svedčiť, tak ho zabije a následne na to povedal X. Z., nar. XX.XX.XXXX, R. Z., nar. XX.XX.XXXX
a G. Z., nar. XX.XX.XXXX, že ak budú voči nemu svedčiť, tak ich čaká to isté, že ich pozabíja,
t e d a

inému hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na
viacerých osobách,

t ý m s p á c h a l

zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona (s poukazom na ustanovenie § 138
písm. j/ Tr. zákona).

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 189 ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky
nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona z a r a ď u j e obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa XX.XX.XXXX tunajšiemu súdu obžalobu na O.
L. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona na skutkovom základe uvedenom

vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný O. L. nechcel konať o dohode a o vine a treste a podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku
urobil vyhlásenie, že je nevinný.Obžalovaný O. L. poprel, že by sa dopustil súdeného skutku. Na svoju obranu viedol, že v inkriminovanej
dobe od 22.00 hod. do 00.30 hod ráno sa nachádzal v bare H. Y. v I., v bare sa stretol s Y. Z., ktorý

mu tam priniesol kameru do auta, na ktorej je následne zachytený záznam cesty z I. do G.. Záznam z
kamery predložil polícii, nachádza sa aj v spise. S poškodeným V. J. a svedkom M. E. má zlé vzťahy,
ide o problémové osoby, na M. E. podával v minulosti trestné oznámenie a poškodený V. J. sa mu asi
pred rokom vyhrážal, že ho dostane do basy za M. E.. Poškodenú G. Z. prakticky nepozná a R. Z. a X.
Z. prvýkrát stretol na polícii. S V. J. sa dňa XX.XX.XXXX nestretol, stretol sa s nimi až v januári alebo

februári, keď bol predvolávaný na políciu.

Svedok poškodený R. Z. vypovedal, že dňa XX.XX.XXXX okolo 00.30 hod spolu so M. E., poškodenými
V. J., X. Z. a G. Z. prišli do nemocnice K. G., na príjmovú chirurgickú ambulanciu, prišli tam z dôvodu
zranenia M. E., ktoré utrpel pri predchádzajúcom incidente v M. krčme. Počas doby ako čakali na M. E.,
ktorého ošetrovali, prišiel do čakárne obžalovaný, ktorý sa najskôr poškodeného J. opýtal, že či bude

proti nemu na súde svedčiť vo veci napadnutia M. E., na čo mu J. odpovedal, že áno, že svedčiť bude.
Obžalovaný sa na to otočil na nich a opýtal sa ich to isté, že či budú proti nemu svedčiť. Oni sa na seba
iba pozerali a obžalovaný im povedal, že ak budú svedčiť, že ich čaká to isté, že ich pozabíja a potom
odišiel. Potom počkali M. E. a dohadovali sa čo ďalej, rozhodli sa, že pôjdu podať trestné oznámenie na
políciu do X. N. z dôvodu, že mali obavu, že obžalovaný a spol. by ich mohli čakať niekde pred políciou

v G.. G. Z. na začiatku neoznačili, že tiež bola prítomná pri tomto incidente, pretože bola v šoku, v strese
a nebola ani schopná vypovedať.

Svedok poškodený X. Z. vypovedal, že večer mu zavolal V. J., že aby prišiel pred M. krčmu, kde potom
k nemu do vozidla nastúpili M. E., V. J., G. Z., R. Z., M. E., ktorý mal zranenie na hlave. Cestou do

nemocnice sa dozvedel, že M. E. udrel popolníkom do hlavy obžalovaný. V nemocnici M. E. išiel na
ošetrenie a oni ho čakali v čakárni. Po nejakej chvíli si V. J. všimol, že niekto nazerá do čakárne, išlo o
osobu v kapucni a v čiernej mikine. S V. J. vyšli von, bol tam V. N., ktorý im začal vysvetľovať incident v
krčme. S V. J. sa vrátili do čakárne, sadli si na svoje miesto a asi po troch minútach vošiel do čakárne
obžalovaný a povedal im, že ak pôjdu svedčiť, tak sa majú „po riti“. Obžalovaného sa opýtal, že či to

platí aj pre neho, lebo pri tom incidente v krčme nebol a obžalovaný mu povedal, že v poriadku, že ak
tam nebol, tak potom samu ospravedlňuje. V. J. povedal, že on proti nemu svedčiť pôjde, že to čo sa
stalo bolo priveľa, že on to tak nenechá a obžalovaný mu na to povedal, že :ak pôjdeš svedčiť, tak ťa
zabijem a to isté platí aj pre vás ostatných. Počas týchto slov negestikuloval rukami, rozprával a iba sa
otáčal, pozeral na každého, nepamätá si, že by na nich ukazoval prstom. Potom odišiel z čakárne a o tri-

štyri minútky nato vošiel do čakárne Jozef N. ešte s jednou osobou, ukázal prstom na V. J. a povedal, že
to je on. Tá neznáma osoba prikývla hlavou, že dobre a odišli von. Potom prišiel V. V., počkali na M. E.
a išli do X. Kubína podať trestné oznámenie. V. V. X. Z. s nimi podať trestné oznámenie v X. N. neboli.

Svedok poškodený W.. V. J. vypovedal, že do pohostinstva M. krčma, kde sedel spolu s R. Z., G. Z.,

M. E., B. O., ktorý potom aj odišiel domov, prišiel svedok N. a svedok W.. Svedok V. N. začal udierať
M. E., obžalovaný, ktorý bol pri bare tiež pristúpil k nim a keď sa M. E. začal brániť, obžalovaný zobral
popolník a popolníkom udrel M. E., ktorý mal na hlave tržnú ranu. Potom zavolali policajtov a policajti ich
poslali na ošetrenie, že potom majú prísť podať výpoveď. Zavolali X. Z. aby ich odviezol do nemocnice,
M. E. bol na ošetrení a oni ho čakali v čakárni. V čakárni zbadal, že niekto sa zvonka pozerá cez okno,

minimálne on vyšiel von a spoznal V. N., ktorého sa opýtal, že či sa toto takto rieši a vrátil sa do čakárne,
kde o nejaké dve tri minútky prišiel obžalovaný a povedal, že kto bude proti nemu svedčiť, že ho zabije,
X. Z. povedal, že prečo by mal zabiť aj jeho, keď on je len šofér, načo sa mu obžalovaný ospravedlnil.
Potom obžalovaný odišiel a o chvíľu prišiel V. N. s W. W., V. N. ukázal na svedka prstom, že to je
on a potom odišli. Potom boli podať v X. N. trestné oznámenie, do X. N. išli preto, že mali strach, že

ich bude obžalovaný spolu s partiou niekde čakať. Následne svedok ešte popísal aj stretnutie s V.
N. a obžalovaným, s ktorými sa stretol na druhý deň, pýtali sa ho, že čo tým sledujú, vtedy sa mu už
nevyhrážali. K vyhrážke obžalovaného v čakárni spresnil, že obžalovaný povedal najskôr jemu, že ho
zabije ak bude svedčiť a to isté čaká aj teba, teba, teba, pričom ukazoval rukou na osoby. G. Z. sa
strašne zľakla a preto ju neuvádzali vo výpovediach až kým sa sama nerozhodla, že chce vypovedať.

M. E. na röntgen sprevádzala G. Z. aj s R. Z., ale v čase keď prišiel obžalovaný do čakárne, v čakárni
boli aj G. Z. a aj R. Z..Svedkyňa poškodená G. Z. vypovedala, že uvedeného dňa boli ako partia v „M. krčme“, kde prišiel
aj V. N., ktorý vyzýval M. E., aby s ním vyšiel von, potom na neho aj fyzicky zaútočil. Prišiel tam aj
obžalovaný, ktorý taktiež udrel M. E. popolníkom a potom z krčmy obžalovaný spolu s V. N., ešte pred

príchodom polície, odišli. Policajti ich potom poslali s napadnutým M. E. na ošetrenie. Na ošetrenie M.
E. sprevádzala spolu s poškodenými V. J., R. Z.. B. X. Z. ich na ošetrenie do nemocnice G. odviezol,
pri incidente v starej krčme nebol. Po príchode do nemocnice M. E. poslali na röntgen, na röntgen išla
so M. E., išiel s nimi aj poškodený R. Z.. V čakárni ostali V. J. a X. Z.. Keď sa z röntgenu vrátili, tak im
poškodení J. s Z. povedali, že tam prišiel V. N., zdá sa jej že aj W. W. a mali im povedať niečo v tom

zmysle, že to bola chyba, že tam prišli. Potom do čakárne prišiel obžalovaný, ktorý im povedal, že to
bola chyba, že tu nemali chodiť a že na to doplatia ,niečo v tom zmysle. Na to mu oponoval X. Z., že
prečo sa vyhráža aj jemu, keď on v krčme nebol a V. J. zase obžalovanému povedal, že on svedčiť pôjde
a vtedy obžalovaný povedal, že robte ako chcete, vyhrážal sa, že ich zabije a ukázal na nich prstom a
pritom sa pozrel na každého z nich. V čakárni vtedy bola ona a poškodení R. Z., V. J. a X. Z.. Potom
obžalovaný z čakárne odišiel. Následne prišli X. Z. s V. V. a oni išli podať trestné oznámenie do X. N., s

tým, že V. V. a X. Z. s nimi do X. N. nešli, oni odišli domov. Poškodení ju neuviedli ako osobu prítomnú
pri incidente preto, že sa zľakla, bola z toho v šoku. Ešte si spomenula, že ešte k ním prišiel V. N. s tým
druhým mužom a ukázali na V. J. prstom, že to je on a odišli. Počas doby ako bol obžalovaný v čakárni,
povedala mu, že prečo to robia, že sa správajú ako malé deti a on jej na to povedal, že má byť ticho,
že je sama malé decko alebo niečo podobné.

Svedkovia V. V. a X. Z. neboli svedkami incidentu, do areálu nemocnice sa dostavili až po incidente. Ich
výpovede zapadali do výpovedí poškodených a svedka M. E., potvrdili, že svedkovia im uviedli, že M.
E. mal udrieť popolníkom obžalovaný a to bol dôvod, pre ktorý boli v nemocnici a tiež dosvedčili, že od
svedkov sa dozvedeli, že v nemocnici sa im mal obžalovaný vyhrážať.

Svedok M. E. uviedol, že nebol očitým svedkom incidentu v čakárni, pretože v tom čase bol na ošetrení.
Potvrdil, že do nemocnice s poškodenými prišli zhruba okolo 00.30 hod. Na ošetrení bol z dôvodu, že
v M. krčme ho napadol obžalovaný. Rovnako potvrdil, že trestné oznámenie podali v X. N., pretože
mali obavu, že pred políciou v G., by ich mohli čakať. Poškodení mu povedali, že keď bol na ošetrení,

tak obžalovaný sa im v čakárni vyhrážal, že ak pôjdu proti nemu svedčiť, tak že ich pozabíja. Trestné
oznámenie podali preto, že najskôr bol napadnutý obžalovaným a potom následne sa obžalovaný
vyhrážal poškodeným.

Svedok V. N. vypovedal, že k súdenému skutku nemá žiadnu vedomosť, pretože sa v areáli nemocnice

nenachádzal. V uvedenom čase bol pri svojej priateľke v W. G. na hraničnom prechode G. - H..

Svedkyňa L. X. vypovedala, že k súdenému skutku nemá žiadnu vedomosť, v inkriminovanom čase bola
v práci v W. G. na hraničnom prechode H. -G., kde za ňou chodieval jej priateľ V. N., vždy keď bola v
práci, tak za ňou chodil V. N. a bol tam až dovtedy, kým v práci neskončila.

Svedok Y. Z. vypovedal, že obžalovaného sám upozornil, že súdený skutok spáchať nemohol, pretože
toho dňa bol v bare H. Y. v I., kde mu doniesol kameru. Z baru odchádzali spolu asi o 00.15 hod až
00.30 hod ráno.

Svedok R.. W. B. vypovedal, že predmetom súdeného skutku nebol, bol predvolaný políciou k výsluchu
s tým, aby som sa vyjadril, že či uvedeného dňa sa obžalovaný nachádzal v bare H. Y., ktorého je
majiteľom. K uvedenému vypovedal, že požiadal obžalovaného, aby sa staral o poriadok v bare, ale či
v bare toho konkrétneho dátumu bol, k tomu sa s istotou vyjadriť nevie.

Svedkovia V. X. a V. E. vypovedali, že dňa XX.XX.XXXX boli s obžalovaným v Z., vybavovali nejaké
súkromné záležitosti. Z Z. do E. prišli medzi 18.00-18.30 hod., v E. ešte pozvali obžalovaného na
súkromnú návštevu, pred 21.00 hod. obžalovaný chcel ísť domov, ešte sa sťažoval, že ho bolí ruka, tak
mu ponúkli, aby u nich prespal, čo odmietol a odišiel s tým, že musí ísť skontrolovať nejaký podnik.

Svedok W. W. uviedol, že v inkriminovanej dobe sa nachádzal na chate, oslavoval narodeniny a v
nemocnici v G. nebol.Svedok L. E., nebol svedkom incidentu, vypovedal, že bol svedkom, keď sa mal v lete 2013 V. J. vyhrážať
obžalovanému, že ho dostane do basy.

Podľa § 270 ods. 2 Tr. poriadku súd na návrh prokuratúry prehral na technickom zariadení vecný
dôkaz - obrazový záznam na CD nosiči, získaný z kamerového systému inštalovaného v priestoroch
pohostinstva, kde došlo k incidentu- napadnutiu M. E., za ktorý bol obžalovaný aj v inej trestnej veci
právoplatne odsúdený, ktorý má vyvrátiť alibi obžalovaného, že v inkriminovanej dobe sa nachádzal v
Námestove a zároveň potvrdiť pravdivosť výpovedi svedkov poškodených a svedka M. E..

Podľa § 270 ods. 2 Tr. poriadku súd na návrh obžalovaného vykonal vecný dôkaz - obrazový záznam
prehratím CD nosiča na technickom zariadení, ktoré predložil obžalovaný, ako svoje alibi, záznam z
cesty zachytený kamerou z I. do G., o ktorom obžalovaný tvrdil, že bol ním vyhotovený a preukazuje, že
v inkriminovanej dobe sa nachádzal v bare v H. Y. I. tak, ako mu to dosvedčila aj svedok L. Z..

Súd ďalej oboznámil rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX,
právoplatný dňa XX.X.XXXX a správy k osobe obžalovaného.

Súd sumarizujúc výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom prihliadal iba na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané,

mal za preukázané, že obžalovaný sa dopustil súdeného skutku. Obžalovaný na svoju obhajobu uviedol,
že v inkriminovanej dobe sa mal nachádzať v I. v bare H. Y., čo mu dosvedčil svedok Y. Z.. Jeho obrana,
že v inkriminovanej dobe sa nachádzal na inom mieste bola bezpečne vyvrátená výpoveďami svedkov
X. Z., W.. V. J., R. Z., G. Z., M. E., nepriamo aj výpoveďami svedkov V. V., X. Z. a v neposlednom rade aj
rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa

XX.X.XXXX, ktorým obžalovaní O. L. a V. N. boli uznaní vinnými, že dňa XX.XX.XXXX v čase okolo
23.00 hod v pohostinstve M. krčma v G. fyzicky napadli M. E. a spôsobili mu tržno - zmliaždenú ranu
vedľa očnice vľavo.

Menovaní očití svedkovia X. Z., W.. V. J., R. Z. a G. Z. zhodne potvrdili, že obžalovaný prišiel v

inkriminovanej dobe do čakárne pred príjmovou chirurgickou ambulanciou v Hornooravskej nemocnici s
poliklinikou v G. a vyhrážal sa im zabitím, ak budú voči nemu svedčiť. Výpovede menovaných svedkov
boli presvedčivé, logické a vo všetkých súvislostiach do seba zapadali, korešpondovali vo všetkých
súvislostiach aj s výpoveďami svedkov M. E., V. V., X. Z. a tiež korešpondovali so skutkom, pre ktorý bol
obžalovaný právoplatne uznaný vinným z prečinu výtržníctva rozsudkom Okresného súdu Námestovo

sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

Pokiaľ ide o mierne odlišnosti vo výpovediach menovaných svedkov, na ktoré poukazovala obhajoba,
tieto sú vysvetliteľné dlhšou dobou, ktorá uplynula od spáchania incidentu a tiež tým, že každá osoba,
vníma a spracováva prežité udalosti inak, ako osoba rovnako prítomná pri tom istom incidente, závisí to

aj od psychickej odolnosti konkrétneho svedka na stresové situácie, jeho sústredenosť a pod. Je takmer
vylúčené, aby dve odlišné osoby aj keď súčasne prítomné pri rovnakom incidente, a to aj po krátkom
čase, jeho priebeh do podrobnosti popísali úplne zhodne. Keďže o podstatných okolnostiach súdeného
skutku vyššie menovaní svedkovia vypovedali zhodne, súd nemal žiadne pochybnosti o vierohodnosti
výpovedí týchto svedkov. V neposlednom rade vykonaným dokazovaním bola tiež preukázaná pohnútka

resp. motív konania obžalovaného, ktorý preukázateľne v krátkom čase predtým, ako sa dopustil
vydierania spôsobom popísaným vo výrokovej časti tohto rozsudku, fyzicky napadol M. E., za čo bol
aj spolu so svedkom V. N. právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. XT/
XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. V kontexte tohto právoplatného rozsudku potom súd hodnotil výpovede
druhej skupiny svedkov (svedčiacich v prospech obrany obžalovaného), a to V. N., Y. Z., L. X., V.

X. a V. E., ich výpovede vo svetle vyššie uvedených usvedčujúcich dôkazov vyzneli jednoznačne ako
tendenčné. Rovnako súd vyhodnotil aj dôkaz predložený obžalovaným - záznam z auto kamery, na
ktorom je nasnímaná cesta z I. do G., o tom že sa jedná o uvedený úsek cesty súd pochybnosti
nemal, ale neuveril tvrdeniu obžalovaného, že uvedený úsek cesty nasnímal osobne svojim vozidlom
v inkriminovanej dobe.

Na základe takto vyhodnoteného dokazovania súd nemal pochybnosti, že skutok sa stal, spáchal ho
obžalovaný a vykazuje znaky zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 , ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, t.j.závažnejším spôsobom konania (§ 138 písm. j/ Tr. zák. na viacerých osobách). Po subjektívnej stránke
konal v priamom úmysle.

K osobe obžalovaného O. L. po prečítaní a oboznámení sa so správami súd zistil, že je živnostník, je
držiteľom zbrojného preukazu. Z odpisu z registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol dvakrát súdom
trestaný, prvýkrát ešte v r. XXXX, na toto jeho odsúdenie však súd neprihliadal, ako na priťažujúcu
okolnosť, pretože sa naň vzťahuje fikcia neodsúdenia. Rovnako pri ukladaní trestu neprihliadal ani
na druhé odsúdenie obžalovaného; rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. XT/XX/XXXX

zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.X.XXXX, ktorým bol právoplatne odsúdený pre prečin
výtržníctva, pretože mu bol uložený peňažný trest, ktorý zaplatil a rovnako aj v tomto prípade platí fikcia
neodsúdenia.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4
Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu

zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol

podľa § 38 ods.2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich
okolností.

Súd obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej
trestnej sadzby vo výmere 4 roky. Pri ukladaní trestu bral súd do úvahy všetky zákonné kritéria upravené

v ust. § 34 Trestného zákona, a takto uložený trest považoval za dostatočný na nápravu obžalovaného,
ochranu spoločnosti. Súd je presvedčený, že uložený trest je dostatočný, aby si obžalovaný uvedomil
protiprávnosť a závažnosť svojho konania a uložený trest ho povedie k tomu. aby sa v budúcnosti
protiprávneho konania nedopustil. Takto uložený trest súd považoval za zákonný a spravodlivý, plniaci
si všetky funkcie trestu, vrátane individuálnej, generálnej prevencie a zároveň odzrkadľuje morálne

odsúdenie konania obžalovaného spoločnosťou.

Súd na výkon trestu obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
keďže z odpisu z registra trestov vyplynulo, že doposiaľ ešte vo výkone trestu vôbec nebol .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:

-prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

-príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
-zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2)
-štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
-poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)-zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.