Rozhodnutie Judgement was issued on Friday, February 28, 2014

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 3Er/82/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8409200531
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Kubinský
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2014:8409200531.3

Rozhodnutie

Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného: OOS, spol. s r.o., so sídlom Tulipánová 17, 044
20 Malá Ida, IČO: 36 174 262, zastúpený: JUDr. Vladimír Balog, advokát so sídlom Obchodná 10, 040
11 Košice proti povinnému: H. V., XXX XX T. Č.. XXX, občan SR, pre vymoženie pohľadávky 25,24 eur
s prísl. a trov exekúcie takto

r o z h o d o l :

I. Exekúcia vedená u súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala, exekútorský úrad so sídlom v

Košiciach, Moyzesova 34 (Ex95/09/Pk/Dz) sa z a s t a v u j e.

II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi sa p r i z n á v a náhrada trov exekúcie vo výške
53,05 eur a oprávnený sa z a v ä z u j e zaplatiť exekútorovi priznané trovy exekúcie do 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto uznesenia na účet súdneho exekútora.

III. Žiaden z ostatných účastníkov exekučného konania n e m á n á r o k na náhradu trov exekučného
konania.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal dňa 4.2.2009 na exekútorský úrad JUDr. Ing. Karola Mihala, exekútora so sídlom
Moyzesova 34, Košice návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo
vyššie uvedenej výške, priznanej právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom okresného súdu

Kežmarok č. k.: 4Ro/280/2007-12 zo dňa 4.7.2007.

Dňa 27.3.2009 tunajší súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie č. 5703 020952* na
vykonanie exekúcie, ktorým v plnom rozsahu vyhovel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

Dňa 15.10.2013 doručil poverený exekútor tunajšiemu súdu návrh na zastavenie exekúcie v súlade
s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Exekútor v podaní navrhol zastavenie exekúcie z
dôvodu nemajetnosti povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože majetok
povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, pričom uviedol že u povinného nie je žiadny reálny
predpoklad nadobudnutia majetku podliehajúcemu exekúcii vzhľadom k spôsobu života povinného.
Exekútor zároveň žiadal o priznanie trov exekúcie a žiadal aby súd zaviazal oprávneného na úhradu

takto vzniknutých trov. Na základe uvedeného súdny exekútor žiadal o návrhu rozhodnúť. Oprávnený
vyjadril svoj súhlas so zastavením exekúcie prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámením zo
dňa 13.2.2014.

Podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti(ďalejlen"EP")súdexekúciuzastaví,akmajetokpovinnéhonestačíaninaúhradutrovexekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.Z podania povereného súdneho exekútora je zrejmé, že šetrením majetkovej podstaty povinného bolo
zistené povinný nevlastní žiaden majetok, je dlhodobo nezamestnaný, dlh dobrovoľne nespláca a nie je
ani predpoklad vzhľadom na spôsob života povinného aby uhradil dlh a zároveň aj trovy exekúcie.

Vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) ale aj z
názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD. Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická
fakulta, "Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej
republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície") súdny exekútor poverený exekučným súdom má

postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu". Exekučný súd je teda toho názoru, že
oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd
a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore
so zásadou hospodárnosti konania. Exekútor nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na
to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré
súdu ako orgán verejnej moci predkladá. V zmysle § 125 O.s.p. ako dôkaz môžu súdu slúžiť aj správy

a vyjadrenia orgánov verejnej moci, pričom takýmto orgánom, ako je uvedené vyššie je aj poverený
súdny exekútor. Súd pri rozhodovaní vychádzal taktiež z pripojeného vyjadrenia oprávneného, ktorý
vyslovil súhlas so zastavením exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Na základe takto zisteného
skutkového stavu súd rozhodol o zastavení exekúcie bez návrhu, na podnet súdneho exekútora, a to z
dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu

trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky
na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie,
ktoré platil.

V zmysle ustanovenia § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa Exekučného poriadku patrí

exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada

za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných
na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov ak je súdny
exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora

zavýkonexekučnejčinnostisaurčujepaušálnousumouzajednotlivéúkonyexekučnejčinnostinajmenej
33,19 eura.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia minimálnou odmenou súdneho exekútora pri
zastavení exekúcie je suma 33,19 eur a túto sumu žiadal priznať vo svojom podnete na zastavenie
exekúcie aj súdny exekútor. Súd mu takto vyčíslenú minimálnu odmenu priznal v uplatnenej výške.

Podľa § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových

výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Súd súdnemu exekútorovi priznal hotové výdavky a to konkrétne - poštovné výdavky celkovo v sume
11,02 eur, ktoré takto vynaložené považuje súd za primerané rozsahu exekúcie a v súlade s obsahom

exekučného spisu a preto ich priznal v uvedenom rozsahu.

V súlade s § 196 EP súd priznal poverenému exekútorovi z priznanej odmeny uplatnený nárok na 20
% DPH, teda priznal mu sumu 8,84 eur.Priznané trovy exekúcie tak spolu tvoria sumu 53,05 eur a túto sumu je oprávnený povinný v súlade s
§ 203 ods. 2 EP a ďalšími vyššie citovanými ustanoveniami vyplatiť poverenému súdnemu exekútorovi,

tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Súd konanie zastavil z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto na úhradu trov zaviazal oprávneného.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje

sa vždy uznesením.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo
zastavené.

Poučenie:

Protitomutouzneseniumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručeniapodanímadresovaným
a doručeným tunajšiemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP.)

Podľa§205ods.1O.s.p.vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.-musíbyť
zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, akej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a

datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa ods. 3 cit. ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na odvolanie.