Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Vranov nad Topľou

Judgement was issued by JUDr. Martina Melníková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 7C/72/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815201016
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8815201016.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu:

Východoslovenská distribučná, a.s., Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 36 599 361, proti žalovanej: Z.
H.T., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, M. N. C., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou Z. Y.,
súdnou tajomníčkou Okresného súdu Vranov nad Topľou o zaplatenie 301,44 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 301,44 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok za žalobný návrh na začatie konania vo výške 18
eur Slovenskej republike na účet Okresného súdu Vranov nad Topľou v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť sumu 301,44 eur.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.03.2013 bola u žalovanej vykonaná kontrola odberného
miesta ( odberného zariadenia ) F. Č.. XXX/X, M. N. C. a vykonanou kontrolou bol na odbernom
mieste zistený neoprávnený odber elektriny v zmysle § 46 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike.

Doba trvania neoprávneného odberu od 17.09.2012 do 19.03.2013 bola určená podľa vyhlášky
Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny. Žalobca si voči žalovanej v rámci zodpovednosti za škodu spôsobenú
neoprávneným odberom uplatnil sumu 545,22 eur, ktorá jej bola vyúčtovaná faktúrou č. 8200078403
zo dňa 21.03.2013 s lehotou splatnosti 04.04.2013. Ďalej uviedol, že trestným rozkazom sp. zn. 2T
129/2013 zo dňa 08.10.2013, právoplatným dňa 23.05.2014 bola žalovaná uznaná vinnou z trestného
činu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e) Trestného zákona. Uvedeným rozhodnutím bola žalobcovi

priznaná náhrada škody vo výške 243,78 eur. Žalovaná je naďalej povinná nahradiť žalobcovi škodu
vo výške 301,44 eur. Žalobca vyzval žalovanú na splnenie záväzku predžalobnou upomienkou zo dňa
06.05.2013, no žalovaná doposiaľ dlžnú sumu neuhradila.

Vo veci súd vydal platobný rozkaz zo dňa 06.02.2015, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných
rúk. Súd preto vykonal šetrenie pobytu žalovanej a keďže nezistil iný jej pobyt zrušil platobný rozkaz a
uznesením zo dňa 15.06.2015 č. k. 7C/72/2015-33 jej ustanovil opatrovníčku na zastupovanie v konaní.

Opatrovníčka žalovanej sa k žalobe nevyjadrila.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami a to trestným rozkazom,
predžalobnou upomienkou spolu s doručenkou, faktúrou č. 8200078403, zápisom o zistenom
neoprávnenom odbere, výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, písomným

vyjadrením žalobcu spolu s prílohami a zistil tento skutkový stav:

Žiaden z účastníkov sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť ospravedlnil iba žalobca, ktorý
zároveň žiadal aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti a zaviazal žalovanú v zmysle petitu.

Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 04.06.2015 uviedol, že dňa 19.03.2013 bol na odbernom mieste
zistený neoprávnený odber elektriny v zmysle § 46 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 251/2012 Z.z. o
energetike a to odber elektriny bez uzavretej zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy, odber elektriny
bez uzavretej zmluvy o dodávke elektriny a odber elektriny bez určeného meradla. V zmysle § 46 ods. 2
zákona o energetike je ten, kto pri neoprávnenom odbere elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne
vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých

podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody, ktorý stanovuje vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č.
292/2012Z.z.ktorousaustanovujespôsobvýpočtuškodyspôsobenejneoprávnenýmodberomelektriny
(ďalej len vyhláška). V zmysle § 1 ods. 4 predmetnej vyhlášky bola určená celková spotreba elektriny
v technických jednotkách vo výške 10102 kWh, celková spotreba elektriny sa vypočíta vynásobením
dennej spotreby a počtu dní, počas ktorých neoprávnený odber trval. Nakoľko žalobca v uvedenom

prípade neoprávneného odberu nevedel určiť skutočný čas jeho trvania, určil ho v zmysle fikcie
podľa § 1 ods. 4 druhá veta vyhlášky a to na obdobie posledných 183 dní, teda na obdobie od
17.09.2012 do 19.03.2013. Dennú spotrebu žalobca určil podľa § 1 ods. 6 písm. a) vyhlášky, čiže
na výpočet použil hodnotu hlavného istiaceho prvku pred bodom pripojenie neoprávneného odberu,
čo v uvedenom prípade predstavuje hodnotu 20 A a to za časového využitia 12 hodín za deň,

nakoľko nebola zistená dlhšia doba využitia. Pri týchto údajoch sa pre výpočet dennej spotreby použije
vzorec, ktorý predstavuje súčin denného využitia, počtu fáz, napätia a menovitej hodnoty hlavného
istiacehoprvku,čovmatematickomvyjadrenípredstavujesúčin12x1x230x20=55200wh,čopredstavuje
55,2 kWh dennej spotreby. Po vynásobení takto určenej dennej spotreby počtom dní neoprávneného
odberu predstavuje celková spotreba 10102 kWh. Vynásobením celkovej spotreby cenou neoprávnenej

odobratej elektriny je určená škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny. Cena neoprávnene
odobratej elektriny je v zmysle § 1 ods. 2 vyhlášky súčtom jedenapolnásobku ceny elektriny na straty,
najvyššouhodnotouvariabilnejzložkytarifyzadistribúciuelektrinyaostatnýchtaríf,poplatkovaodvodov
( tarifa za distribučné straty, tarifa za prevádzkovanie systému, tarifa za systémové služby a odvod
do jadrového fondu). Nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny

v peňažnom vyjadrení predstavuje sumu 2252,43 eur ( v roku 2012 škoda vo výške 1331,54 eur
s DPH, v roku 2013 škoda vo výške 920,89 eur s DPH). Nakoľko však takto určená škoda môže
predstavovať pre žalovanú neprimeranú tvrdosť zákona, žalobca si v rámci svojej dispozičnej zásady
uplatnil voči žalovanej už v trestnom konaní len sumu 530,22 eur a po čiastočnom priznaní nároku
v adhéznom konaní, si v tomto konaní uplatňuje zostatkovú sumu vo výške 301,44 eur. Napriek

jednoznačnej zákonnej úprave občianskoprávnej zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným
odberom a z toho vyplývajúceho zákonného nároku žalobcu, orgány činné v trestnom konaní v rámci
trestného konania pristupujú k domnelej objektivizácii spôsobenej škody. Tento postup je zdôvodnený
skutočnosťou, že škoda určená v zmysle občianskoprávnych predpisov predstavuje domnienku a
teda nezodpovedá ustanoveniam Trestného zákona o skutočnej škode. O objektivizáciu sa snažia

prostredníctvom znaleckého dokazovania v zmysle § 126 ods. 3 Trestného zákona a to že ako nie je
možné určiť škodu, určuje sa jej výška na podklade znaleckého posudku. Takéto určenie škody možno
je nápomocné pri posúdení trestnej zodpovednosti obvinenej osoby najmä v súvislosti s kvalifikovanou
skutkovou podstatou trestného činu závislou od škody. Takto určená škoda ale nie je určením skutočnej
škody. Podklady z ktorých vychádza znalecký posudok, nie sú objektívnymi a spoľahlivými podkladmi

v zmysle občianskoprávnej úpravy náhrady škody ( znalecký posudok vychádza len z výpovede
obvineného a to či už čo sa týka používaných spotrebičov, rozsahu ich využitia alebo doby trvania).
Postup orgánov činných v trestnom konaní možno je použiteľný v trestnom konaní vzhľadom na zásadu
in dubio pro reo, avšak žiadnym spôsobom nenahrádza občianskoprávnu zodpovednosť a nemôže byť
aplikovaný v občianskom súdnom konaní.

Zo zápisu o zistenom neoprávnenom odbere súd zistil, že na adrese odberného miesta F. XXX/X, M.
N. C. u odberateľa - žalovanej, bol zistený neoprávnený odber. Počet dní neoprávneného odberu bol
určený od 17.09.2012 do 19.03.2013, celkom 183 dní.Faktúrou č. 8200078403 zo dňa 21.03.2013 splatnou do 04.04.2013 žalobca vyfakturoval žalovanej
škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny v sume 545,22 eur.

Trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 2T/129/2013 zo dňa 08.10.2013 bola
žalovaná uznaná vinnou z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e) Trestného zákona na tom
skutkovom základe, že v období od 17.09.2012 do 19.03.2013 v mieste bydliska na adrese F. XXX/X,
M. N. C. neoprávnene odoberala elektrickú energiu, ktorá podlieha spoplatneniu na základe osobitného

predpisu, pričom spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s. spôsobila škodu podľa znaleckého
posudku vo výške 243,78 eur. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 23.05.2014.

Predžalobnou upomienkou zo dňa 06.05.2013 žalobca vyzval žalovanú na úhradu pohľadávky vo výške
545,22 eur najneskôr do 27.05.2013, ktorú sa žalovanej nepodarilo doručiť.

Podľa výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa vyhlášky MH SR č. 292/2012
Z.z., bola žalobcom vypočítaná škoda za odber od 17.09.2012 do 19.03.2013, teda za 183 dní
neoprávneného odberu, v objeme 10 102 kWh.

Podľa § 46 ods. 1 zákona NR SR č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov neoprávneným odberom elektriny je odber

a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o
1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto
zmluvou,

2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny,
3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo,
4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii
elektriny,
b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu

odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a
ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré
nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy,
d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve

prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe
žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa
považujezaneoprávnenýododňa,keďodberateľelektrinyzabránilprerušeniudistribúcieelektrinyalebo
neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.

Podľa § 46 ods. 2 uvedeného zákona pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal,
povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1
písm. i) .

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaná v období od 17.09.2012 do 19.03.2013
na odbernom mieste F. XXX/X, M. N. C. neoprávnene odoberala elektrinu, na základe čoho bola
žalobcom vyúčtovaná škoda spôsobená neoprávneným odberom v sume 545,22 eur. Vyúčtovaná škoda
je v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z. Po čiastočnom priznaní nároku

na náhradu škody v adhéznom konaní si žalobca uplatňuje náhradu zostatku škody vo výške 301,44
eur, ktorú žalovaná neuhradila, preto súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 301,44
eur. Žalovaná v konaní nepreukázala, že dlží žalobcovi nižšiu sumu z dôvodu neoprávneného odberu.

Podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch od poplatku je oslobodený

navrhovateľ v konaní o náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré mu boli spôsobené trestným
činom.Podľa § 2 ods. 2 cit. zákona ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel,
zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku
oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti

manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu
trov konania poplatníkovi.

Žalobca bol v tomto konaní od platenia súdnych poplatkov oslobodený preto súd uložil žalovanej zaplatiť
súdny poplatok z návrhu na začatie konania v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych

poplatkoch položka č. 1.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobca mal vo veci plný úspech, no náhradu trov konania nežiadal a preto súd rozhodol tak ako je
uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l O.s.p.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.)

f) rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote , možno sa jej plnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.