Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 30, 2014

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 12C/149/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713204163
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Miľko

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2014:7713204163.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Jánom Miľkom v právnej veci žalobkyne: G. Ď., A.. XX.XX.XXXX S.

W. W. XXX/X, XXX XX X., zastúpená: občianske združenie „ Právne služby spotrebiteľom a vlastníkom
bytov ", IČO: 422497708, so sídlom na Škultétyho 3 v Košiciach proti žalovanému: Rapid life životná
poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku
takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje rozsudok Arbitrážneho súdu Košice z 19.01.2012 sp. zn. 2C/438/2012 z dôvodu podľa
§ 40 ods. 1 písm j) zákona č. 244/2002.

II. Nevyhovuje návrhu žalovaného z 21.10.2013 na prerušenie konania.

III. Odkladá vykonateľnosť rozsudku Arbitrážneho súdu Košice z 19.01.2012 sp. zn. 2C/438/2012 do
právoplatného ukončenia veci Okresného súdu Trebišov sp. zn. 12C/149/2013.

IV. Žalovaný je povinný uhradiť súdu na štátu na účet Okresného súdu Trebišov súdny poplatok z návrhu
na začatie konania v sume 331,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žiadala, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice z 19.01.2012

spisovej značky 2C/438/2012. Návrh odôvodnila tým, že Arbitrážny súd Košice nemal právomoc na
konanie a rozhodovanie o návrhu žalobkyne, pretože rozhodcovská doložka, na základe ktorej mala
byť právomoc Arbitrážneho súdu Košice založená, je neplatná. Žalobkyňa odôvodňuje neplatnosť
rozhodcovskej doložky tým, že bola už vopred naformulovaná v štandardnej zmluve.

Žalovaný žiadal návrh žalobkyne zamietnuť. Tvrdil, že poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi nie
je spotrebiteľskou zmluvou a preto nemožno na platnosť rozhodcovskej doložky aplikovať tie hmotno -

právne ustanovenia príslušných právnych noriem, ktoré oprávňujú namietať neplatnosť rozhodcovskej
doložky iba pri spotrebiteľských zmluvách. Podľa žalovanej, aj keby príslušná zmluva o poistení uzavretá
medzi účastníkmi bola spotrebiteľskou zmluvou, tvrdenie žalobkyne o neplatnosti rozhodcovskej doložky
nemá oporu v platnej právnej úprave, pretože v čase podpisu poistnej zmluvy ako aj dohody o
rozhodcovskej doložke bola žalobkyňa vzhľadom na stupeň jej znalosti a vedomosti o celom obsahu
zmluvy dostatočne spôsobilá na to, aby či už uvedenú zmluvu alebo rozhodcovskú doložku nepodpísala.
Žalovaný ďalej uvádza, že žalobkyňa pri podpise zmluvy podpísala aj záznam, v ktorom je obsiahnuté

jej prehlásenie, že informácie sprostredkovateľom poistenia jej boli podané vyčerpávajúco, jasne, aby
im porozumela.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil toto:Žalovaný podal na Arbitrážny súd Košice žalobu, ktorou žiadal, aby Arbitrážny súd Košice rozhodol o
jeho pohľadávke voči žalobkyni, ktorá pozostáva z nezaplatenej pohľadávky 82,32 Eur. Zároveň žiadal,

aby súd uložil žalobkyni povinnosť uhradiť trovy rozhodcovského konania.

Arbitrážny súd Košice bez nariadenia pojednávania dňa 19.01.2012 rozhodol rozhodcovským
rozsudkom sp. zn. 2C/438/2012 tak, že uložil žalobkyni povinnosť uhradiť pre žalovanú sumu 82,32
Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,00 Eur do 5 dní od doručenia tohto rozhodcovského

rozsudku. Tento rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobkyni 04.03.2013.

Žalobkyňa dňa 20.03.2013 podala na Okresnom súde Trebišov žalobu proti žalovanému, ktorou žiadala,
aby súd vyššie uvedený rozhodcovský rozsudok zrušil z dôvodov vyššie uvedených.

Vyššie uvedené skutočnosti súd zistil zo spisu Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/438/2012 ako aj

zo žaloby žalobkyne.

Medzi účastníkmi nie je sporné, že žalovaný uplatnil svoj nárok na rozhodcovskom súde ako nárok
z poistnej zmluvy uzavretej žalovaným ako poistníkom a žalobkyňou ako poistencom. Ide o poistnú
zmluvu zo dňa 12.12.2007 číslo XXXXXXXXXX. Predmetom poistnej zmluvy bolo životné poistenie.

Rovnako nie je sporné medzi účastníkmi, že k zmluve boli pripojené všeobecné poistné podmienky ani
to, že obsah týchto poistných podmienok potvrdila žalobkyňa vlastnoručným podpisom dňa 12.12.2007.
Súčasťou Všeobecných poistných podmienok sú aj osobitné zmluvné dojednania vyššie uvedenej
poistnej zmluvy. V bode 2. osobitných zmluvných dojednaní sa uvádza, že poistník a poisťovňa vyjadrujú
spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatnú vôľu a v prípade vzniku akéhokoľvek sporu

medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti
podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné
strany ako rozhodcovskú doložku. Aj osobitné zmluvné dojednanie je opatrené podpisom žalobkyne ako
aj osoby konajúcej za žalovaného.

Podľa § 40 ods. 1 písm j ) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
súdu, len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzne právne predpisy na ochranu
spotrebiteľa.

Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom,
že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnou alebo inom
právnou vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo

rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 5 ods. 2 citovaného zákona, ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská doložka, tá je
neplatná len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy.

Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. na ochranu spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore
s dobrými mravmi. Konanie v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,

lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá používa služby pre osobnú potrebu.

Podľa § 2 ods. b) zákona č. 250/2007 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim podnikateľ,
ktorý spotrebiteľovi poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec.Podľa § 2 písm i ) zákona č. 250/2007 Z. z., sa na účely tohto zákona rozumie službou akákoľvek činnosť
alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne, s výnimkou činnosti upravených osobitnými
predpismi.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 4 písm r ) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení súd zrušil vyššie uvedený
rozhodcovský rozsudok potom čo zistil, že rozhodcovská doložka uzavretá medzi účastníkmi dňa
12.12.2007 spočívajúca v tom, že o nárokoch žalobkyne vyplývajúcich z vyššie uvedenej poistnej zmluvy
môže výlučne rozhodovať iba rozhodcovský súd je neplatná lebo odporuje zákonu. Takto formulovaný
text rozhodcovskej doložky z 12.12.2007 nie je medzi účastníkmi sporný. Vzhľadom na ustanovenie § 53

ods.4písmr)a§53ods.5Občianskehozákonníka,dohodarozhodcovskejdoložkyjeneplatná,pretože
sa v nej uvádza, že spory s dodávateľom vyplývajúce s poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi
je oprávnený riešiť výlučne rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní. V prípade neprijateľných
podmienok ide stále o porušenie všeobecne právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a preto u
žalobkyne je daný dôvod na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1

písm j ) zákona č. 244/2002 Z. z.

Pokiaľ žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že v prípade zmluvy uzavretej medzi účastníkmi
nemôže ísť o spotrebiteľskú zmluvu, tak súd sa nestotožňuje s týmto jeho tvrdením, pretože toto
jeho tvrdenie nemá oporu ani vo vykonanom dokazovaní ani v platnej právnej úprave. Rovnako aj

ostatné dôvody uvádzané žalovaným v súvislosti s absenciou zákonných dôvodov na strane žalobkyne
na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemajú pre konečný záver o neplatnosti
rozhodcovskej doložky žiadny právny ani skutkový význam. Súd poznamenáva, že ani v jednom z
týchto svojich tvrdení žalovaný neargumentuje tým, že by obsah rozhodcovskej doložky bol v súlade
s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r ) a § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Preukázanie skutočnosti,

že obsah rozhodcovskej doložky rigorózne určuje, že spory medzi účastníkmi sa majú riešiť výlučne v
rozhodcovskom konaní, činí zo zákona takúto dohodu o rozhodcovskej doložke neplatnou.

Dohoda o rozhodcovskej doložke je neplatným právnym úkonom , pretože odporuje zákonu, teda
ustanoveniu § 53 ods. 4 písm r ) Občianskeho zákonníka, ide o absolútnu neplatnosť dohody o

rozhodcovskej doložke. Z uvedeného dôvodu súd určil, že je to dôvod na zrušenie rozhodcovského
rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm j ) zákona 244/2002, pretože rozhodcovský súd porušil všeobecne
záväzný predpis na ochranu spotrebiteľa, ktorým je práve ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka.
Toto vyplýva aj z poznámky pod čiarou ako odkaz č.13 a práve na § 53 Občianskeho zákonníka.

Nanávrhžalobkynesúdpodľa§40ods.2zákona244/2002Z.z.odložilvykonateľnosťvyššiecitovaného
rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že konanie o zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku nie je
právoplatne skončené, a vo veci je rozhodnuté tak, že sa rozhodcovský rozsudok zrušuje.

Súd nevyhovel návrhu žalovaného na prerušenie tohto konania do právoplatnosti ukončenie konania

vo veci Najvyššieho súdu Bratislava sp. zn. 6Cdo/1/2012, keďže Ústavný súd Slovenskej republiky
uznesením z 10.7.2013 č. II. ÚS 382/2013 rozhodol o prijatí ústavnej sťažnosti žalovaného, ktorou
žalovaný namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu vo veci NS Slovenskej
republiky sp. zn. 6Cdo/1/2012. Žalovaný tvrdil, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci II. ÚS
382/2013 rozhodne v prospech neho rovnako, ako už raz rozhodol v obdobnej veci NS Slovenskej

republiky sp. zn. 2Cdo/5/2012, keď nálezom z 10.07.2012 č. II. US 499/2012 jeho sťažnosti vyhovel.
Po oboznámení sa s vyššie uvedeným nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky súd konštatuje,
že predmetný nález nemá taký súvis s vecou Okresného súdu Trebišov 12C/149/2013, ktorý by
odôvodňoval prerušenie konania z niektorých dôvodov uvedených v § 109 a 110 O.s.p. Z citovanéhonálezusúdzistil,žepredmetomkonaniapredÚstavnýmsúdomSlovenskejrepublikyaNajvyššímsúdom
Slovenskej republiky je exekučné konanie ako aj posudzovanie porušenia práva účastníka konania
spočívajúcou v odňatí jeho možnosti konať pred súdom.

Súd v tomto smere poukazuje na nález ÚS SR z 24.10.2013 č. I. ÚS 38/2013-50 ktorým rozhodol,
že ústavná sťažnosť odporcu vo veci Krajského súdu v Banskej Bystrica sp. zn. 16 CoE157/2011 je
nedôvodná. Súdy konštatovali, že rozhodcovská doložka v znení ako ju v zmluvách uvádzal žalovaný
je neplatná resp. neprijateľná.

Žalobkyňa je oslobodená od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. zákona č. 71/1992
Zb., pretože ako spotrebiteľ sa domáha ochrany svojho práva na súde. Keďže žalovaný nebol v konaní
úspešný, súd podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny
poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 331,50 Eur.

Na pojednávaní dňa 30.05.2014 účastníci prehlásili, že neuplatňujú nároky na náhradu trov konania a
preto súd o trovách konania nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde v 3
vyhotoveniach.

1/ V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2/ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3/ Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na odvolanie.