Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 27, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Sp/22/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200489
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7015200489.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovou, v právnej veci navrhovateľky:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi: Okresný úrad
Spišská Nová Ves, katastrálny odbor, Markušovská cesta 1, Spišská Nová Ves, za účasti: R. T. E. T. Z.
G. W., bytom X. Y. XXX/XX, L. U., zastúpený: ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom
Povraznícka 18, P.O. BOX XXX, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 15.

decembra 2014, č. : V 2799/2014KK, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 15. decembra 2014 č. : V 2799/2014KK.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 35,00 Eur na účet Krajského súdu v

Košiciach č. L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v Poštovej banke, a.s. Bratislava, do 15 dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím odporca podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) v platnom
znení Návrh na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva na základe predloženej zmluvy o zriadení

záložného práva č. XXX/XXXX-C., zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že prílohou návrhu na vklad záložného práva bola pripojená Zmluva
o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-C. a dohoda o splnomocnení zo dňa 19.09.2013, ktorá bola
vyhotovená vo forme predtlače tak, že údaje splnomocniteľa a číslo úverovej zmluvy boli doplnené,
ale v predtlači bol už uvedený splnomocnenec ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktorého

splnomocniteľ mal splnomocniť aj na uzavretie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka.
V predtlači dohody o plnej moci sú už vytvorené rámčeky, kde bolo potrebné vpísať iba nehnuteľnosť.
Pri skúmaní, či došlo k zmluvnému zastúpeniu v súlade so zákonom skúmal, či nie je rozpor medzi
splnomocnencom a splnomocniteľom, ako aj to, či právny úkon je platný v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka. Vychádzajúc z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 8Sžo
30/2007, 10 Sžr 19/2010, 10 Sžr 159/2011 dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení nie je platným

právnym úkonom podľa § 37 Občianskeho zákonníka, lebo k prejavu vôle nedošlo slobodne, vážne,
určite a zrozumiteľne s možným plnením. Dohodu o splnomocnení a tiež zmluvu o zriadení záložného
práva treba posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, a preto
ju nemožno považovať za individuálne dohodnutú, nakoľko bola vopred pripravená a spotrebiteľ pri
jej podpisovaní nemohol, resp. nemal možnosť ovplyvniť výber iného zástupcu. Preto možno dospieť
k záveru, že k výberu splnomocnenca nedošlo z vôle záložcu, ale z vôle záložného veriteľa, čo

možno považovať za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, z ktorého dôvodu dohoda o
splnomocnení v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná.Proti tomuto rozhodnutiu podala včas opravný prostriedok navrhovateľka. Navrhla, aby odporca v rámci
autoremedúry zrušil napadnuté rozhodnutie a jej návrhu na vklad záložného práva vyhovel, resp., aby

vec postúpil krajskému súdu, ktorý preskúmavané rozhodnutie zruší a vráti späť na správne konanie.
Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania.

V dôvodoch opravného prostriedku uviedol, že z ustanovenia § 46 Správneho poriadku a § 31 ods. 1
Katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinnosti správnemu orgánu o náležitom zistení skutkového

stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle
hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Odporca nezistil spoľahlivo
stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh,
následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi
nesprávne právne posúdil a na základe toho vydal aj nezákonné rozhodnutie.

Má za to, že došlo k riadnemu udeleniu a prijatiu plnej moci na zastupovanie záložcu združením ProHelp,
pričom neexistuje žiaden reálny a preukázaný rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného
združenia ProHelp. V tejto časti je rozhodnutie zmätočné a nepreskúmateľné. Udelené plnomocenstvo
obsahuje všetky zákonné náležitosti, je platné, pričom do dňa podania návrhu na vklad záložného práva
nebolo odvolané. Neexistuje rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného združenia ProHelp.

Odporcavpísomnomvyjadrenínavrholpreskúmavanérozhodnutiepotvrdiťzdôvodov,ktorésúuvedené
v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia.

R. T., ani ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci sa k opravnému prostriedku nevyjadrili.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O. s. p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté
rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľky, písomným vyjadrením
odporcu, pripojeným administratívnym spisom odporcu a dospel k záveru, že opravný prostriedok
navrhovateľky nie je dôvodný.

Z pripojeného administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s
dlžníkom R. T. Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX dňa 19.09.2013, na základe ktorej bol poskytnutý
dlžníkovi úver vo výške 1.000,00 Eur a tento sa zaviazal zaplatiť tento úver spolu s jeho príslušenstvom,
úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o

úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných Všeobecných podmienok od omeškania
až do zaplatenia. Spolu so zmluvou o úvere bola uzavretá aj dohodu o splnomocnení medzi
splnomocniteľom R. T. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, v ktorej
okrem iného splnomocniteľ splnomocnil splnomocnenca na uzavretie záložnej zmluvy podľa § 522
Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej

zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v
priloženom Liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o
úvere. Dohodu o splnomocnení splnomocniteľ podpísal v L. W. U. 19.09.2013, kedy bol aj jeho podpis
overený a zástupca splnomocnenca v F. dňa 19.09.2013.

Dňa 10.10.2014 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-C. medzi záložným
veriteľom POHOTOVOSŤOU s.r.o. a záložcom R. T. v zastúpení na základe dohody o splnomocnení
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktorej predmetom je zriadenie záložného práva k
nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve dlžníka, zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie L.Š. U.,
parcela č. XXX/X o výmere 288 m2 - zastavané plochy a nádvoria, na ktorej je postavený bytový dom,

súpisné číslo XXX a dlžník je vlastníkom bytu č. X, vo vchode XX na I. poschodí. Záložné právo bolo
zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú na základe
Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX dňa 19.09.2013.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným

atribútom právneho štátu je práva istota a spravodlivosť.Zákon o katastri nehnuteľnosti v § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra
zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou
o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 1 ods. 1 Katastrálneho zákona, kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis
nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to o vlastníckom práve,
záložnom práve, vecnom práve, práve zodpovedajúcom vecnému bremenu a o predkupnom práve ak
má mať účinky vecného práva a o iných právach a povinnostiach z vecného bremena, ak boli zriadené

ako vecné práva k nehnuteľnostiam, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy
majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak
nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej 5 rokov.

V zmysle 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného

rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo

nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliadne okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí,

inak návrh zamietne.

Podľa § 36b ods. 2 Vyhlášky Úradu geodézie a kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996
Z. z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov pri skúmaní platnosti zmluvy sa zisťuje, či právny úkon

svojim obsahom alebo účelom neodporuje zákonu alebo či ho neobchádza alebo či sa neprieči dobrým
mravom a najmä či

a) účastník bol spôsobilý na právny úkon,
b) účastník nespôsobilý na právny úkon bol zastúpený zákonným zástupcom alebo iným zástupcom,

c) za právnickú osobu koná oprávnený zástupca,
d) zmluva, ktorej účastníkom je osoba, ktorá nemôže písať alebo čítať, bola uzavretá vo forme notárskej
zápisnice,
e) v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb v nej uvedených s osobitným zreteľom na tých,
ktorých právo na jej základe vzniká alebo sa obmedzuje,

f) uzavretiu zmluvy účastníkov nie sú na prekážku okolnosti, ktoré bránia nakladaniu s nehnuteľnosťou a
či právnemu úkonu účastníka, ktorý je obmedzený pri disponovaní s nehnuteľnosťou, prípadne k zmluve
ako celku bol udelený potrebný súhlas.

Katastrálny zákon zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam do katastra

(vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky.

Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k
nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania,
pričom Katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa
vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu
s návrhom na povolenie vkladu predložiť.Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom okresný úrad, správa katastra
ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1, 2 Katastrálneho

zákona a § 36b ods. 2 Vyhlášky č. 79/1996 Z. z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv
na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení
vkladu alebo rozhodnutie o jeho zamietnutí.

V prejednávanej veci Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-C. zo dňa 10.10.2014 a jej

existencia priamo súvisia s dohodou o splnomocnení, ktorú splnomocniteľ podpísal v L. W. U. dňa
19.09.2013 a zástupca splnomocnenca v F. dňa 19.09.2013.

Podľa obsahu dohody o splnomocnení táto je primárne vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľky
- záložnej veriteľky POHOTOVOSŤ, s.r.o., lebo konkrétny zabezpečovací úkon bol viazaný k zmluve
o úvere, a preto ich vzťah k uvedenému úveru je možné označiť ako subsidiárny a akcesorický.

Preto je aj nutné dohodu o splnomocnení subsumovať pod všetky úniové zásady aplikovateľné pri
ochrane spotrebiteľa, to znamená, že nevyhnutné spadá pod pojem obchodné praktiky. Súd na prvom
mieste sa musí zaoberať aj otázkou, či sa na predmetnú vec vzťahuje režim ochrany spotrebiteľa, čo
vyplýva z článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a článku 169 ods. 1 uvedenej zmluvy z pohľadu
podriadenia dohody o splnomocnení, najmä vo vzťahu k možnej existencii neprijateľných podmienok v

spotrebiteľských zmluvách.

Obsahom predloženej dohody o splnomocnení je udelenie plnomocenstva vo všetkých veciach
vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode

- to znamená uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka k špecifikovaným
nehnuteľnostiam,
- vrátane právneho posúdenia platnosti všetkých úkonov v súvislosti so záložným právom a povinností
splnomocniteľa,
- v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o..

Z uvedeného obsahu dohody o splnomocnení je zrejmé, že táto nemá charakter generálnej plnej
moci. Dohoda o splnomocnení bola uzavretá zástupcom splnomocnenca ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa, ktorý sa mal sám
rozhodnúť zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere, na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri

uskutočnení právnych úkonov uvedených v dohode vykonávaných v súvislosti so zmluvou o úvere a po
osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a právach a povinnostiach,
ktoré sa nimi zakladajú. Súčasne splnomocnenec na seba prevzal záväzok svedomite naplniť predmet
udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučil o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo
zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Samo

malo posúdiť platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky.
Prejav vôle dlžníka (záložcu) opísaný v predloženej dohode o splnomocnení je dôvodom, aby bola
preskúmaná aj otázka, či v prejednávanej veci uzavretím zmluvy o úvere (táto skutočnosť nebola v
konaní spochybnená) došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Preto je potrebné skúmať, či dohoda o splnomocnení a to najmä prejav vôle dlžníka

(splnomocniteľa) nevykazuje znaky neprijateľných podmienok uvedených v § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v zmysle ochrany úniových práv.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Dohoda o splnomocnení, ktorá bola vpísaná do predtlačenej predlohy nemohla byť zo strany dlžníka

urobená slobodne, nebola určitá a zrozumiteľná, z ktorého dôvodu takýto právny úkon podľa § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka je neplatný. Dohoda o splnomocnení bola ako už bolo uvedené zachytená
do formulárovej predlohy, kedy dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah dohody, a preto jeho možnosťurčiť si zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil jeho
záujmy bola už v takejto dohode nielenže obmedzená, ale bola priamo dotknutá.

Z uvedených dôvodov je nutné označiť takúto dohodu o splnomocnení ako celok za neprijateľnú (nekalú)
podmienku a teda aj za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Pretože Dohoda o splnomocnení je neplatná, nemohla nastať situácia procesne spôsobilá vzniku
právneho úkonu, keďže splnomocnenec nenadobudol hmotné právo, aby v mene splnomocniteľa platne

uzavrel záložnú zmluvu, nemohli byť ani splnené podmienky stanovené v § 31 ods. 1 Katastrálneho
zákona pre povolenie vkladu.

Hlavným účelom dohody o splnomocnení je vytvoriť podmienky pre uplatnenie riadneho zastupovania
splnomocniteľa určeným splnomocnencom na základe udeleného plnomocenstva.

Podľa § 22 ods. 5 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom

sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Zastupovanie sa môže označiť za riadne len vtedy, ak nedochádza ku kolízii medzi úkonmi
splnomocnenca a záujmami splnomocniteľa (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka), resp. ak nedochádza
k ujme na právach splnomocniteľa (§ 33b ods. 6 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Súd poukazuje aj na existenciu rozporov záujmov splnomocniteľa (dlžníka) a splnomocnenca

ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Základom rozporov záujmov je nepochybne to, že
splnomocnenec ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci hoci malo svedomito naplniť a hájiť
záujmy splnomocniteľa (dlžníka) tak obsahom samotného plnomocenstva bola realizácia zabezpečenia
záväzku dlžníka z úverového vzťahu voči spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., to znamená také konanie,
ktoré nie je možné označiť, že je vždy v záujme splnomocniteľa, ale naopak je ku prospechu veriteľa.

Od odporcu sa legitímne očakáva, že vyhodnotí všetky dostupné podklady vrátane tých informácií, ktoré
sú mu známe z iných úradných konaní so samotnou navrhovateľkou, aby mohol jednoznačne vylúčiť
existenciu rozporu záujmu úverového dlžníka a jeho zástupcu ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci. Samotná existencia takých skutočností, ktoré vyplývajú z predloženej Dohody o splnomocnení,
že splnomocniteľovi (úverový dlžník) bola odňatá možnosť, aby si sám určil osobu splnomocnenca,

že osoba splnomocnenca viackrát vystupuje v úverových obchodoch navrhovateľky (POHOTOVOSŤ,
s.r.o.) a že splnomocniteľ za tejto situácie nebol výslovne poučený o možnosti a spôsobe ukončenia
zastupovania ako aj to, že v dohode o splnomocnení absentujú údaje umožňujúce rýchly kontakt so
splnomocnencom a ani, že zo strany splnomocnenca nie sú doložené žiadne informácie, či sa osobne
stretol so zástupcom splnomocnenca, čo bolo obsahom takýchto stretnutí, čo nutne musí vyvolávať

pochybnosti u správneho orgánu rozhodujúceho o povolení vkladu záložného práva o tom, či výkon
práv a povinností splnomocnenca je skutočne v medziach a riadneho zastupovania záujmov úverového
dlžníka.

Uvedený záver vyplýva aj z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v

rozsudku č. k. 1 Sžo 28/2009 zo dňa 08.02.2011, 1 Sžr 150/2012 zo dňa 11.06.2013, ako aj Judikatúry
Súdneho dvora Európskej únie, na ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky v uvedených rozsudkoch
odkazuje.

Na základe uvedených skutočností súd preskúmavané rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O. s. p. potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O. s. p. a účastníkom
konania ich náhradu nepriznal, pretože navrhovateľka v konaní úspešná nebola, účastník, ani jeho
zástupca náhradu trov konania si neuplatnili a odporca zo zákona nemá právo na ich náhradu.Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov v znení neskorších predpisov, a preto jej súd uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume
35,00 Eur podľa položky č. 10e) Sadzobníka súdnych poplatkov v lehote do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.