Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 28, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/120/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113205671
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7113205671.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu SPP - distribúcia a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské
Nivy č. 44/b, IČO: 35 910 739 proti žalovanému G. E., nar. XX.XX.XXXX, J. G.. J., D.. G., V. XXXXX,
A., zastúpenému JUDr. JCLic. Tomášom Majerčákom, PhD., advokátom Advokátskej kancelárie so
sídlom v Košiciach, Južná trieda č. 28, o návrhu na obnovu konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Košice I zo dňa 26.11.2013 č.k. 15C/70/2013-45 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh G. E. na obnovu konania vo veci vedenej
pod sp.zn. 34C/154/2006, ako aj návrh na odklad vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Košice I zo

dňa 3.5.2010 sp.zn. 34C/154/2006j. Účastníkom nepriznal náhradu trov konania.

Uznesenie odôvodnil súd prvého stupňa tým, že žalobca G. E. sa domáhal povolenia obnovy konania
a zároveň odkladu vykonateľnosti rozsudku. V odvolaní uviedol, že žalobca podal návrh na obnovu
konania dňa 12.3.2013 z dôvodov uvedených v ust. § 228 ods. 1 písm. a/, b/ O.s.p. Konštatoval,

že rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 3.5.2010 č.k. 34C/154/2006-41 sa stal právoplatným
dňa 28.6.2010 a vykonateľným 2.7.2010. Tento rozsudok bol doručený opatrovníčke žalovaného dňa
3.6.2010, keď konštatoval, že matka žalovaného C. E., ani jeho brat G. E. nesúhlasili s tým, aby boli
ustanovení za opatrovníkov žalovaného, keď uviedli, že tento sa zdržiava v zahraničí na neznámom
mieste, preto mu bola za opatrovníčku ustanovená JUDr. X. C. postupom podľa § 29 ods. 2 O.s.p. Zo
správy od centrálneho registra obyvateľov zistil, že G. E. bol hlásený na trvalý pobyt v T., L. L. P. Č..

XXX/XX od 8.1.1996. Z tejto adresy nebol nikdy odhlásený a ani nemal nahlásený pobyt v cudzine
v čase rozhodovania súdu vo veci, preto mu v pôvodnom konaní bola ustanovená opatrovníčka. Súd
prvého stupňa konštatoval, že návrh na obnovu konania bol žalobcom podaný oneskorene, keď mal
za to, že tento mohol návrh uplatniť v trojmesačnej subjektívnej prekluzívnej lehote od nasledujúceho
dňa po doručení rozhodnutia súdu opatrovníčke, teda od 4.6.2010 do 4.9.2010, čo neurobil a zároveň
nebola splnená ani podmienka pre povolenie obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p.

Konštatoval, že ako druhý dôvod pre povolenie obnovy konania žalobca uvádzal možnosť vykonania
dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní a tieto môžu privodiť pre neho priaznivejšie
rozhodnutie. V nadväznosti na to súd prvého stupňa konštatoval, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy
ani rozhodnutia, ktoré by mohli mať vplyv na priaznivejšie rozhodnutie veci. Právny názor vyslovený
súdom, ktorý prejednal vec v rámci svojej právomoci nie je spôsobilým dôvodom obnovy konania.
Žalobcom uvedený dôvod obnovy nemožno podriadiť ani pod žiadny z prípadov uvedených v § 228

ods. 1 O.s.p. Žalobca namietal výšku škody, ktorú súd posudzoval podľa vyhlášky č. 266/1999 Z.z.
za obdobie od účinnosti vyhlášky do dňa kontroly, teda do dňa 14.3.2005 opatrovníčka preto malavzniesť námietku premlčania. Má za to, že v pôvodnom konaní nebolo preukázané, že odoberal plyn
od 1.11.1999 a že sa jednalo o neoprávnený odber bez meracieho zariadenia a zo zákona nevyplýva
objektívna zodpovednosť vlastníka nehnuteľnosti. Poukázal na to, že ešte v roku 1982 emigroval a v

roku 1993 kúpil spornú nehnuteľnosť v T. L. L. P., v tejto sa však nikdy nezdržiaval, keďže dlhodobo žije
v USA. Súd prvého stupňa na základe toho uzavrel, že pre povolenie obnovy konania podľa § 221 ods.
1 písm. b/ O.s.p. je potrebné, aby bolo možné vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom
konaní, ak môžu pre žalobcu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci a povinnosťou žalobcu je tieto
dôkazy predložiť. Má za to, že takéto dôkazy súdu nepredložil. Ním predložený dôkaz sa týka iba jeho

pobytu od 30.9.1999 do augusta 2005 v USA, ako aj o tom, že od júna 2005 má štátne občianstvo USA.
Nazákladetohosúdprvéhostupňauzavrel,ženebolisplnenépodmienkyprepovolenieobnovykonania,
ani dôvod na odklad vykonateľnosti rozsudku, a preto návrh ako nedôvodný zamietol. Rozhodnutie o
trovách konania založil na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s poukazom na to, že úspešný žalovaný náhradu trov
konania nežiadal a neúspešný žalobca nemá na náhradu trov právo.

Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný G. E.. Tento žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a jeho
návrhu na povolenie obnovy konania vyhovieť. Svoje odvolanie zakladal na tvrdení, že v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V

odvolaní uviedol, že súd vychádzal zo záveru, že nikdy nebol odhlásený z trvalého pobytu, ani nemal
nahlásený pobyt v cudzine v čase rozhodovania súdu, teda dňa 3.5.2010. Súd sa však nevysporiadal so
skutkovými zisteniami, ktoré vyplývajú z ním predložených listinných dôkazov a to, že už od 17.6.2005
bol štátnym občanom USA a k tomu, aby nadobudol štátne občianstvo USA musel mať aj trvalý pobyt
v USA a tento pobyt tam stále aj má. Na území USA aj reálne žil a pracoval a na území SR v spornom

čase ani nebol, nezdržiaval sa ani nebýval. Má teda za to, že súd prvého stupňa nepostupoval správne,
pokiaľ mu iba formalisticky ustanovil opatrovníka napriek tomu, že z informácií od polície mal vedomosť
o tom, že účastník konania sa zdržiava v zahraničí v konkrétnom štáte už niekoľko rokov bez toho,
aby zistil pobyt účastníka v danom štáte. Súd napriek tomu, že vedel, že žalobca žije v zahraničí, mal
informácie, že žije v konkrétnom štáte neurobil žiadne kroky, aby zistil pobyt žalobcu v konkrétnom

štáte. Za nesprávny považuje aj záver súdu o tom, že mu uplynula dňa 4.9.2010 subjektívna lehota
na podanie návrhu na obnovu konania, keďže opatrovníčka mu bola ustanovená na zastupovanie v
konaní, ktoré sa končí právoplatnosťou rozhodnutia. Preto súd nesprávne uzavrel, že subjektívna lehota
na podanie návrhu na obnovu konania mu začala plynúť dňom doručenia rozhodnutia opatrovníčke. Má
za to, že po obdržaní rozsudku začala plynúť 15-dňová lehota na podanie odvolania, a preto nemohla

súbežne plynúť lehota na podanie návrhu na obnovu konania aj dovolania. Za nesprávny považuje
aj záver súdu o tom, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by mohli mať vplyv na priaznivejšie
rozhodnutie vo veci. Poukázal na to, že predložil potvrdenie Certification of Permanent Residency z
januára 2013 o tom, že bol prihlásený na trvalý pobyt na adrese D. G. S. XXXX G. J. XX, V. XXXXX, A. od
30.9.1999 do dnes, to znamená, že nemohol nelegálne odberať plyn na Slovensku. Ak sa odoberal plyn

nelegálne, tak žalobca v obnovenom konaní sa bude vedieť brániť, lebo uvedie, kto tento plyn odoberal,
keďže uvedie aj to, kto v dome býval. Dôkaz o tom, kto nelegálne odoberal plyn žalobca nevedel a
nemohol predložiť v pôvodnom konaní, keďže ani nevedel, že nejaké konanie na území Slovenska
prebieha. Súd sa nevyporiadal s otázkou, že je nový dôkaz a výsluch samotného žalobcu. S poukazom
na znenie § 99 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike má za to, že za neoprávnený odber

plynu zodpovedá skutočný odberateľ plynu, nie vlastník nehnuteľností. Zo zákona nevyplýva žiadna
objektívna zodpovednosť vlastníka nehnuteľnosti. Konanie pod sp.zn. 34C/154/2006 bolo vedené v jeho
neprítomnosti, preto sa nemohol vyjadriť k dôkazom, nemohol sa brániť, nemohol sa dovolávať ochrany
svojich práv. Súd napriek tomu, že mu bolo známe, že žije za hranicami, ani sa len nepokúsil zistiť jeho
pobyt za hranicami. Je toho názoru, že v lehote stanovenej v § 230 ods. 1 O.s.p. podal návrh na obnovu

konania.

Dňa29.1.2014žalovanýG.E.podalnasúdeprvéhostupňapísomnépodanieoznačenéakoPredloženie
listín, v ktorom uviedol, že od roku 1999 do súčasnosti žil v USA a teda nemohol nelegálne odoberať

plyn, okrem už predložených listín predkladá výplatné pásky z rokov 2004, 2005 a 2006 a potvrdenie o
pobyte - Declaration of domicile. Ďalej uviedol, že v januári 2014 skúmal, kto mal skutočne užívať jeho
nehnuteľnosť a teda mohol aj nelegálne odoberať plyn a zistil, že od roku 1996 mal túto nehnuteľnosť
užívať na podnikanie G. E. - V & P, IČO: 33697051, ako to vyplýva z Rozhodnutia Mestskej časti T.-D.zo dňa 30.6.1994 a následne aj z výpisu zo živnostenského registra. Má za to, že tieto skutočnosti sú
dôležité a podporujú jeho tvrdenie, že sa nezdržiaval na území SR a neodoberal nelegálne plyn.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Tento žiadal napadnuté uznesenie ako vecne správne
potvrdiť a k tvrdeniam žalovaného ohľadne osoby, ktorá mala plyn odoberať uviedol, že v nehnuteľnosti,
ktorú v rozhodnom období vlastnil žalobca dochádzalo k neoprávnenému odberu plynu, pričom za škodu
spôsobenú takýmto odberom plynu zodpovedá vlastník nehnuteľnosti, t.j. žalovaný.

Dňa 13.1.2015 žalovaný predložil ďalšie písomné podanie, v ktorom uviedol, že v decembri roku 2014
pri upratovaní domu našiel ďalšie listiny preukazujúce, kto užíval dom na Národnej triede č. 23, teda kto
nelegálne odoberal plyn. Ide o potvrdenie ORPZ v Košiciach zo dňa 13.4.2000 a potvrdenie ORPZ v
Košiciach zo dňa 23.10.1994.

Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovaného G. E. nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa sa správne vyporiadal s nedostatkom zákonných podmienok pre povolenie obnovy
konania a aj správne o návrhu rozhodol, pokiaľ tento zamietol.

Odvolací súd považuje za potrebné konštatovať, že tak navrhovateľ predbežného opatrenia, ako aj súd
prvého stupňa nesprávne označili účastníkov konania, keď osobu G. E. považovali za žalobcu a SPP
- distribúciu a.s. za žalovaného. Takéto označenie účastníkov považuje odvolací súd za nesprávne.
Konanie o povolenie obnovy konania je totiž konaním na základe mimoriadneho opravného prostriedku,

a teda postavenie účastníkov konania zodpovedá ich postaveniu v pôvodnom konaní. Pokiaľ teda
bol SPP - distribúcia a.s. v pôvodnom konaní žalobcom, zostáva mu takéto postavenie aj v konaní o
povolenie obnovy konania a rovnako postavenie G. E. ako žalovaného zostáva taktiež zachované a to
bez ohľadu na to, že návrh na obnovu konania podal on ako žalovaný. Odvolací súd preto vo svojom
rozhodnutí túto nesprávnosť napravil a v záhlaví svojho rozhodnutia, ako aj v jeho dôvodoch, uviedol

správne označenie účastníkov.

Za nesprávny považuje odvolací súd záver súdu prvého stupňa o tom, že návrh na povolenie obnovy
konania bol podaný oneskorene.

Podľaust.§230ods.1O.s.p.návrhnaobnovukonaniatrebapodaťvlehotedo3mesiacovodtohočasu,
keď ten, kto obnovu navrhuje sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mal uplatniť.
Podľa ods. 2 po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v:
- a/ § 228 ods. 1 písm. a/ v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom

súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov,
- b/ § 228 ods. 1 písm. a/ alebo b/, ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v
pôvodnom konaní nebolo možné použiť,
- c/ § 228 ods. 1 písm. c/,
- d/ § 228 ods. 1 písm. d/,

- e/ § 228 ods. 1 písm. e/.

Podľa ods. 3 navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že možnosť podať návrh na obnovu konania je časovo

obmedzená, pričom zákon stanovuje na podanie návrhu jednak subjektívnu lehotu a jednak objektívnu
lehotu. Subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania trvá 3 mesiace a jej začiatok plynie
od času, keď sa ten, kto obnovu navrhuje dozvedel o dôvode obnovy alebo keď mohol dôvod obnovy
uplatniť. Objektívna lehota trvá 3 roky a začína plynúť od okamihu, kedy obnovou napadnuté rozhodnutienadobudlo právoplatnosť. Obidve tieto lehoty sú lehotami zákonnými a nie je možné ich predĺžiť ani
skrátiť. Zo vzájomného vzťahu týchto lehôt je zrejmé, že subjektívna trojmesačná lehota môže plynúť
iba v rámci objektívnej trojročnej lehoty.

Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. 34C/154/2006 vyplýva, že rozsudok vo
veci samej nadobudol právoplatnosť dňa 28.6.2010, teda nasledujúcim dňom začala plynúť trojročná
objektívna lehota na podanie odvolania, ktorá uplynula 28.6.2013. Návrh na obnovu konania bol podaný
dňa 12.3.2013, teda v rámci trojročnej objektívnej lehoty. Plynutie subjektívnej trojmesačnej lehoty závisí

od subjektívnej skutočnosti, a to od času, keď sa ten, kto obnovu konania navrhuje dozvedel o dôvode
obnovy alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť. Žalovaný v návrhu na povolenie obnovy konania
uviedol, že o dôvodoch sa dozvedel dňa 10.1.2013. Z uvedených zistení nemožno uzavrieť, že návrh
na povolenie obnovy konania bol podaný po lehote. Pokiaľ súd prvého stupňa tvrdenie žalovaného o
tom, kedy sa dozvedel o dôvode obnovy nevyhodnotil ako nesprávne, nemal ani podklad k tomu, aby
dospel k záveru o podaní návrhu na obnovu po lehote.

Napriek týmto pochybeniam súdu prvého stupňa má odvolací súd za to, že rozhodnutie, ktorým zamietol
návrh žalovaného na povolenie obnovy konania je vecne správne. S poukazom na ust. § 228 ods. 1
O.s.p. sa možno stotožniť so závermi súdu prvého stupňa v tom, že obnova konania je mimoriadnym

opravným prostriedkom, ktorý je prípustný len z dôvodov taxatívne uvedených v tomto ustanovení.
Týmto dôvodom je existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré bez svojej viny nemohol
účastník použiť v pôvodnom konaní a to za predpokladu, že môžu privodiť pre neho priaznivejšie
rozhodnutie vo veci. Nové dôkazy sú spôsobilým dôvodom obnovy konania vtedy, ak je nimi možné
preukázať právne spôsobilú skutočnosť, ktorá môže privodiť pre účastníka, ktorý návrh na obnovu

konania podáva priaznivejšie rozhodnutie vo veci a ktoré napriek tomu, že v čase pôvodného konania
objektívne existovali bez svojej viny ich nemohol použiť v pôvodnom konaní napríklad preto, že o
nich nevedel a ani inak z procesného hľadiska nezavinil nesplnenie povinností tvrdenia alebo dôkaznú
povinnosť. Nová uvádzaná skutočnosť však musí byť vždy spojená s novým dôkazom. Nemožnosťou
použiť dôkaz bez svojej viny v pôvodnom konaní nie je mienená len na možnosť označiť dôkaz,

ale aj na nemožnosť ho predložiť účastníkom konania. Dôvodom obnovy konania môžu byť dôkazy,
ktoré existovali v čase pôvodného konania, ako aj dôkazy, ktoré vznikli po rozhodnutí súdu, ale sú
spôsobilé dokázať rozhodné skutočnosti tvrdené pred rozhodnutím súdu. Dôvodom obnovy môžu byť
iba tie skutočnosti, ktoré nastali do vyhlásenia rozhodnutia súdom. Ďalším dôvodom obnovy konania
je možnosť vykonania dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak súčasne môžu

privolať pre účastníkov priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Ide o situáciu, keď účastník v pôvodnom
konaní síce označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak tieto ním navrhované dôkazy nemohli
byť vykonané z dôvodu prekážok objektívneho charakteru (strata listiny, neznámy pobyt svedka,
strata predmetu obhliadky a podobne). Vecná nesprávnosť rozsudku, ktorého obnova sa navrhuje,
nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania. Žalovaný v návrhu na povolenie

obnovy konania uvádzal nesprávny postup súdu prvého stupňa pri zisťovaní jeho pobytu, ako aj pri
ustanovovaníopatrovníkanajehozastupovanie,akoajsamotnúpasivitutohtoopatrovníka,ktorývmene
žalovaného nevzniesol v konaní námietku premlčania. Za ďalší dôvod pre povolenie obnovy konania
žalovaný považoval nesprávny právny názor súdu prvého stupňa, ktorý ho za pasívne legitimovaného
pri zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odoberaním plynu považoval iba z dôvodu,

že je vlastníkom nehnuteľnosti a nezaoberal sa skutočnosťou, kto bol skutočným užívateľom tejto
nehnuteľnosti a teda aj skutočným neoprávneným odoberateľom plynu.

Odvolací súd sa zhoduje so záverom súdu prvého stupňa v tom, že takto vyšpecifikované dôvody

návrhu na povolenie obnovy konania sú iba vytýkaním nesprávneho procesného postupu súdu prvého
stupňa, ako aj vecnej nesprávnosti rozsudku vo veci samej, ktoré však nemožno považovať za dôvod
pre povolenie obnovy konania. Žalovaný ako navrhovateľ obnovy konania rovnako nepredložil žiadne
rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní. Za takéto dôkazy
totiž nemožno považovať ním označené potvrdenie o jeho trvalom pobyte v USA od roku 1999, ako aj

dôkaz o jeho štátnom občianstve v USA. Pokiaľ totiž súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí vychádzal
zo záveru, že za neoprávneného odberateľa je potrebné považovať vlastníka nehnuteľnosti, do ktorej
bol plyn neoprávnene dodávaný, nemajú dôkazy preukazujúce skutočnosť, že žalovaný sa v spornom
období v uvedenej nehnuteľnosti nezdržiaval pre rozhodnutie vo veci právny význam, a teda nemôžu preneho privodiť priaznivejšie rozhodnutie, a to bez ohľadu na to, či právny názor súdu prvého stupňa, na
ktorom svoje rozhodnutie založil je správny alebo nie. Zákonnosť, a teda aj správnosť rozhodnutia súdu
prvého stupňa je totiž možné preskúmavať iba prostredníctvom iných procesných inštitútov a nemožno

ich preskúmavať v rámci konania o povolenie obnovy.

Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v konaní o povolenie obnovy konania poučený v zmysle ust. §
120 ods. 4 O.s.p. o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musí predložiť alebo označiť najneskôr do

vyhláseniauznesenia,ktorýmsakončídokazovanieavoveciach,vktorýchsanenariaďujepojednávanie
(§115a)najneskôrdovyhláseniarozhodnutiavovecisamej,pretoženadôkazyaskutočnostipredložené
a označené neskôr súd neprihliada, nemohol už odvolací súd prihliadnuť na dôkazy, ktoré žalovaný
predložil prostredníctvom svojho právneho zástupcu až po podaní odvolania (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Keďže odvolací súd považoval za správne rozhodnutie vo veci návrhu na povolenie obnovy konania,
nebol daný dôvod na odklad vykonateľnosti rozsudku.

S poukazom na tieto dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa ust.

§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil vrátane správneho rozhodnutia o trovách konania.

Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Neúspešnému
žalovanému ako navrhovateľovi obnovy konania náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a žalobca si
nárok na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, preto odvolací súd nepriznal účastníkom náhradu

trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.