Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 25, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 7C/206/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244774
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Redenkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2013:1111244774.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Tatianou Redenkovičovou Koprdovou, v

právnej veci navrhovateľa : T.. K. V., N.. XX.XX.XXXX, A. L.. S. Č.. XX, XXX XX Bratislava, zastúpený :
FUTEJ & partners s.r.o., ul. Radlinského č. 2, 811 07 Bratislava, IČO : 35 955 341, proti odporcovi :
Slovenskárepublika-NárodnábankaSlovenska,ul.ImrichaKarvašač.1,81107Bratislava,ozaplatenie
náhrady škody, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 22.12.2011 doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa

30.12.2011 sa navrhovateľ domáhal zaviazania odporcu k zaplateniu istiny 400eur s príslušenstvom,
titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska podľa
ust. § 14 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
a doplnení neskorších predpisov s odôvodnením, že navrhovateľ ako člen vložil peňažné prostriedky
do družstva PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE so sídlom ul. Poľná č. 1, 811 08
Bratislava, IČO: 35 784 717, zapísané v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I. oddiel Dr,
vložka č. 383/B ( ust. § 221 a nasl., ust. § 221 ods. 1 Obchodného zákonníka ). Družstvo zhromažďovalo

peňažné prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie v zmysle zák.č. 566/2001
Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( zákon
o cenných papieroch ). Družstvo tak robilo na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt v zmysle
ust. § 126 zákona o cenných
papieroch, na základe zverejneného Prospektu investície, ktorý schválila Národná banka Slovenska.,
prvý krát rozhodnutím Úradu pre finančný trh č. UFT-002/2002/SPI zo dňa 21.3.2002, právoplatným
dňa 28.3.2002 o schválení prospektu investície, ktorý následne v priebehu činnosti Družstva bol

priebežneaktualizovaný.Družstvonazhodnocovaniepeňažnýchprostriedkovodčlenovanadobudnutie
majetkových hodnôt pre nich používalo výhradne spoločnosť CAPITAL INVEST o.c.p. so sídlom Poľná
1, 811 08 Bratislava, IČO : 35 828 749, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I.
oddiel Sa, vl.č. 2902/B - tento obchodník s cennými papiermi vykonával činnosť obchodníka s cennými
papiermi podľa zákona o cenných papieroch na základe povolenia na poskytovanie investičných služieb
NBS do 1.3.2011, kedy mu NBS odobrala povolenie na poskytovanie investičných služieb. Nadobúdanie
majetkových hodnôt z peňažných prostriedkov zhromaždených na základe verejnej ponuky Družstva a

ich spravovanie v rámci Prospektu investície upravovala zmluva , ktorú uzatvorili ako zmluvné strany
Družstvo a Obchodník s cennými papiermi s názvom Zmluva o správe portfólia cenných papierov podľa
ustanovení zák.č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch, o správe aktív a ust. § 566 a nasl. Obchodného
zákonníka č. 513/1991 Zb. v platnom znení, a ktorá bola počas jej platnosti zmluvnými stranami menenáa doplnená, naposledy v znení a doplnení uskutočnených Zmluvou o riadení portfólia uzatvorenej dňa
2.6.2008. Miera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených navrhovateľom do Družstva mala byť
v súlade s prospektom investície a na základe činnosti Obchodníka s cennými papiermi podľa zmluvy

8% p.a. ( garantovaná výška zhodnotenia ). Nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľom verejnej
ponuky majetkových hodnôt a nad činnosťou obchodníka s cennými papiermi mala zákonnú právomoc
vykonávať dohľad NBS v zmysle ust. § 136 a nasl. zák. o cenných papieroch, kompetencie dohľadu jej
vyplývajú aj podľa zák.č. 566/1992 Zb. o NBS v znení neskorších predpisov. Okrem týchto právnych
predpisov dohľad NBS nad obidvoma uvedenými subjektmi finančného trhu upravuje zák.č. 747/2004

Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení neskorších predpisov, ktorý inter alia upravuje
účel , postup, zásady činnosti aj podmienky výkonu dohľadu NBS (ust. § 1 ods. 1, § 2 ods. 1 zákona
o dohľade NBS ). Navrhovateľ peňažné prostriedky do Družstva vložil výhradne a len z dôvodu, že sa
spoľahol na to, že družstvo a aj obchodník s cennými papiermi sú subjekty, nad ktorými vykonáva dohľad
NBS a tak že bude zabezpečené ich riadne fungovanie a tým budú nielen ochránené jeho peňažné
prostriedky ale aj budú zhodnotené v garantovanej výške. Spoľahnutie navrhovateľa vychádzalo z

toho, že družstvo malo ako jednu z činností zapísaných v predmete činnosti podľa výpisu z OR -
zhromažďovanie peňažných prostriedkov od svojich členov formou členských vkladov a vykonávania
činností na uspokojovanie potrieb svojich členov spočívajúce v efektívnom zhodnotení vložených
finančných prostriedkov na peňažnom a kapitálovom trhu prostredníctvom tretích osôb. Úrad pre
finančný trh ( orgán dohľadu nad finančným a kapitálovým trhom podľa predchádzajúcej právnej úpravy,

ktorého kompetencie dohľadu prešli od 1.1.2006 do pôsobnosti NBS ) Družstvu ako vyhlasovateľovi
verejnej ponuky majetkových hodnôt zhromaždené prostriedky schválil Prospekt investície ( rozhodnutie
Úradu pre finančný trh č. UFT-002/2002/SPI zo dňa 21.3.2002 právoplatné dňa 28.3.2002 o schválení
prospektu investícií, ktorý bol priebežne aktualizovaný ) a táto skutočnosť bola zapísaná na výpise
Družstva z Obchodného registra. Družstvo a obchodník s cennými papiermi mali uzatvorenú zmluvu,

ktorej predmetom bolo nadobúdanie , správa, riadenie portfólia Družstva, pričom príslušná zmluva bola
vždysúčasťouProspektuinvestíciíatovsúladesozákonomocennýchpapieroch.Družstvoaobchodník
s cennými papiermi boli dohliadanými subjektmi finančného trhu, teda podliehali dohľadu štátu zo strany
zodpovedných orgánov za dohľad nad finančným trhom v zmysle príslušných právnych predpisov. Vo
vzťahu k vyššie uvedenému navrhovateľ sa spoľahol súhrnom na tieto

garancie riadneho vkladu peňažných prostriedkov do Družstva a ich zákonného zhodnocovania a to :
1. Vložil peňažné prostriedky do Družstva ako subjektu, , ktorý nebol "nebankovkou" , ale bol subjektom
riadne začleneným do systému subjektov finančného trhu a bol v zmysle ust. § 1 ods. 3 zák. o dohľade
dohliadaným subjektom
2. Prospekt investície ako právny predpoklad na vykonávanie činností Družstva podľa ust. § 127 zák.

o cenných papieroch schválila NBS
3. Pre Družstvo vykonával odborné činnosti v súlade s prospektom investícií a zák. o cenných papieroch
obchodník s cennými papiermi podľa zmluvy a teda v rámci dohľadu NBS sa mal dohľad podľa zákona
o dohľade týkať aj činnosti obchodníka s cennými papiermi, ktorú vykonával pre družstvo
4. NBS podľa zák. o dohľade mala a má právomoc , ktorá v sebe zahŕňa aj povinnosť vykonávať dohľad.

Na základe informácie od Družstva sa navrhovateľ v máji 2010 dozvedel, že obchodník s cennými
papiermi s Družstvom k 30.4.2010 skončil činnosť, že Družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných
papierov,anizverenépeňažnéprostriedkyažeztohtodôvoduDružstvonemánavýplatunavrhovateľom
zverených prostriedkov Družstvu, vrátane ich zhodnotenia. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal
na skutočnosť, že nemal vedomosť o tom, že môže dôjsť ku škode na jeho majetku, pretože ako

uvádzalo Družstvo, obchodník s cennými papiermi počas trvania zmluvy predkladal vyúčtovania, v
ktorých v rozpore so skutočným stavom o plnení svojich záväzkov zo Zmluvy, obsahom vyúčtovaní
Družstvo ubezpečoval, že zhodnocovanie vkladov, ktoré Družstvu zverili členovia u obchodníka s
cennými papiermi prebieha v dohodnutej výške, takéto ubezpečenie vyplýva okrem iného aj z toho, že
si obchodník s cennými papiermi vyúčtovával za činnosť podľa Zmluvy odmenu vo výške zhodnotenia

portfólia Družstva obchodníkom s cennými papiermi nad zmluvne dohodnuté 8%-né zvýšenie hodnoty
portfólia Družstva podľa Zmluvy. Podľa informácií navrhovateľa obchodník s cennými papiermi Zmluvu
s Družstvom vypovedal a uplynutím výpovednej doby dňom 30.4.2010 Zmluva skončila, po skončení
Zmluvy obchodník s cennými papiermi družstvu, navrhovateľovi neodovzdal žiadne portfólio CP, ani
zverené peňažné prostriedky a z tohto dôvodu Družstvo nemá prostriedky, aby vyplatil navrhovateľovi

zverené peňažné prostriedky , ktoré mu navrhovateľ zveril, ani na výplatu ich finančného zhodnotenia,
ku ktorému sa Družstvo zaviazalo . Družstvo, ktoré sa výpoveďou Zmluvy zo strany obchodníka s
cennými papiermi dostalo do stavu, keď nemohlo vykonávať svoju činnosť obrátilo na NBS ( listom zo
dňa 15.4.2010 ) a informovalo ju o problémoch a súčasne požiadalo NBS o pomoc a to opakovane.V dôsledku vyššie uvedeného konania subjektu finančného trhu - obchodníka s cennými papiermi v
spojení s jeho činnosťou pre Družstvo tak vznikla navrhovateľovi škoda, ktorá predstavuje sumu o
ktorú sa zmenšil majetok navrhovateľa, pretože túto sumu mu Družstvo nevrátilo a ani nevráti, a ktorú

preukazoval navrhovateľ dôkazmi ktoré súdu predložil. Navrhovateľ dospel k záveru, že NBS ako jediný
kompetentný orgán verejnej moci zodpovedný s účinnosťou od 1.1.2006 za dohľad nad finančným
trhom v Slovenskej republike má právnymi predpismi stanovené právomoci pri vykonávaní dohľadu nad
finančným trhom v SR a zodpovednosť za jej riadne vykonávanie t.j. NBS sa stala príslušným orgánom
SR zodpovedným za dohľad nad finančným trhom v SR. Ako vyplýva zo stanoviska Európskej centrálnej

banky z 22.9.2004 na žiadosť NBS k návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, ktorým mala NBS prevziať všetky kompetencie úradu dohľadu nad
finančným trhom SR, NBS sa tým stane priamo a v plnom rozsahu zodpovednou nad celým finančným
trhom ( bod 7 stanoviska ) a má hlavnú úlohu pri zabezpečovaní stability a dôveryhodnosti finančného
trhu, ako aj pri ochrane klientov ( bod 10 ). Z bodu 15 Stanoviska ECB tiež vyplýva, že SR je zodpovedná
za všetky možné nároky , ktoré vzniknú z dôvodu škody spôsobenej činnosťou pri výkone úloh v

oblasti dohľadu odkazom na zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Navrhovateľ
uviedol, že účel dohľadu nad finančným trhom , kompetencie a povinnosti NBS pri vykonávaní dohľadu
nad finančným trhom v SR sú stanovené najmä v zákone o NBS, v zákone o dohľade a v zákone o
cenných papieroch. NBS nepostupovala v súlade s vyššie uvedenými predpismi v oblasti jej pôsobnosti

a právomocí pri výkone dohľadu, čím objektívne zodpovedá za škodu, ktorá v dôsledku nesprávneho
úradného postupu porušením zákonných ustanovení pre konanie z jej strany pri dohľade vyplývajúcich z
funkcie, účelu a cieľov dohľadu, vznikla navrhovateľovi a to v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným
postupom NBS pri výkone dohľadu nad činnosťou obchodníka s cennými papiermi, ktorý vykonával
pre Družstvo činnosť podľa Zmluvy, keď po zistení závažných a podstatných nedostatkov v činnosti

obchodníka s cennými papiermi NBS neurobila riadne a včas úkony potrebné na nápravu zistených
nedostatkov, ani na ich zamedzenie do budúcnosti, pričom vedela z charakteru zistených porušení
alebo musela vedieť, že zistené nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi zasahujú do
práv a právom chránených záujmov Družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom, ktorí mu zverili
prostriedky na ich zhodnotenie podľa prospektu investícií, aj keď o nepriaznivom dopade vedela alebo

musela vedieť ( NBS schválila Prospekt investícií Družstva, ktorého súčasťou bola Zmluva a NBS
vykonávala kontrolu nad činnosťou obchodníka s cennými papiermi ). Keď NBS vo vzťahu k Družstvu
nevykonala potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody na majetku, ktorý zverilo obchodníkovi s
cennými papiermi, a ktorý bol tvorený z vložených prostriedkov jeho členov, najmä nie však výlučne,
neupozornila včas Družstvo ( v príčinnej súvislosti s tým potom Družstvo neupozornilo ani členov na

možnosť rizika ohľadne ich majetkovej účasti v Družstve ) na riziká vyplývajúce z činnosti obchodníka s
cennými papiermi po ich zistení, aby mohlo Družstvo a jednotliví členovia ochrániť svoje investície. NBS
Nezasiahla včas a účinne voči obchodníkovi s cennými papiermi, aj keď bola o problémoch Družstva
s ním informovaná a tým zbytočnými prieťahmi spôsobila, že obchodník s cennými papiermi mohol
pokračovať v protiprávnom konaní na ujmu Družstva a tretích osôb vrátane navrhovateľa až do 1.3.2011,

keď NBS odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb.
NBS nereagovala na list Družstva zo dňa 24.6.2010, ktorý bol doručený NBS dňa 28.6.2010, ktorým
Družstvopodalo podľaust.§86ods.3zákonaocennýchpapierochBankovejradepodnetnavyhlásenie
obchodníka s cennými papiermi za neschopného plniť záväzky voči klientom a NBS spôsobila, že
Družstvo si nemohlo uplatniť nárok na náhradu za nedostupný klientsky majetok zverený navrhovateľom

obchodníkovi s cennými papiermi u Garančného fondu investícií a tak uspokojiť následne nároky svojich
členov vrátane navrhovateľa. NBS inými zbytočnými prieťahmi resp. svojou nečinnosťou spôsobila,
že neprijala v konaní voči obchodníkovi s cennými papiermi vhodné opatrenia ( sankcie ), ktorými by
zabezpečila, že obchodník s cennými papiermi by nemohol, nakladať so svojím majetkom inak, než za
účelom uspokojenia pohľadávky navrhovateľa resp. tretích osôb, aj keď vedela alebo musela vedieť, že

obchodník s cennými papiermi pri vykonávaní činnosti porušuje zákon o cenných papieroch. NBS ako
úrad dohľadu nad finančným trhom porušila ust. § 1 ods. 1 zákona o dohľade, pretože nevykonávala
dohľad nad obchodníkom
s cennými papiermi a nad Družstvom tak, aby bo splnený účel zákona o dohľade, ktorým je dohľadom
prispievať k stabilite finančného trhu ako celku, ako aj k bezpečnému a zdravému fungovaniu

finančného trhu v záujme udržiavania dôveryhodnosti finančného trhu, ochrany klientov a rešpektovania
pravidiel hospodárskej súťaže. Navrhovateľ v kontexte s vyššie uvedeným navrhovateľ uviedol, že sa
sprostredkovane dozvedel z informácií Družstva a to, že NBS o nedostatkoch v činnosti obchodníka s
cennými papiermi skutočne vedela, minimálne na základe kontroly, ktorú NBS vykonala u obchodníkas cennými papiermi v roku 2007 a keď vydala dňa 8.1.2008 rozhodnutie NBS OPK-9750/3/2007,
ktorým uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu 500000Sk a 20.8.2008 rozhodnutie NBS
OPK-9750-5/2007 ( už po druhostupňovom rozhodnutí Bankovej rady z 6.5.2008 č. GUV-841/2008 ),

ktorým uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu 300000Sk za porušenie povinností obchodníka
s cennými papiermi ( obchodník sa vzdal práva na rozklad voči tomuto rozhodnutiu, čím uznal dôvodnosť
zistení NBS ), inter alia aj z dôvodu porušenia ust. § 73 ods. 1 písm. a) zákona o cenných papieroch
z dôvodu, že si obchodník s cennými papiermi neplnil povinnosti vyplývajúce voči Družstvu zo Zmluvy,
a kde NBS konštatuje, že obchodník s cennými papiermi si neplnil svoje povinnosti na dodržiavanie

primeranej miery rizika podľa Zmluvy, nepostupoval podľa investičnej stratégie, neriadil sa schváleným
prospektom investície. Navrhovateľ dospel k záveru, že ku škode by nedošlo ( príčinná súvislosť ), ak
by vykonávala NBS dohľad nad obchodníkom s cennými papiermi riadne, urobila potrebné opatrenia na
nápravu, a to tak vo vzťahu k obchodníkovi s cennými papiermi a aj Družstvu. NBS zanedbala svoje
povinnosti a to obzvlášť odsudzujúcim spôsobom, pretože vedela a musela vedieť, že jediným orgánom
dohľadu nad nimi ako subjektmi finančného trhu, a teda spôsobom zneužívajúcim jej postavenie, ktoré v

konečnom dôsledku postihlo jednotlivcov, ktorí mali byť zákonom o dohľade chránení ak vložili peniaze
do dohliadaného subjektu , a nie nezodpovednosťou NBS a jej nedbalosťou ohrození a nakoniec
aj poškodení. NBS podľa názoru navrhovateľa konala v rozpore s princípom právnej istoty každého
občana, to znamená s princípom predvídateľnosti a zákonných garancií postupu NBS ako orgánu
verejnej moci, ktorý má povinnosť postupovať a vykonávať svoju činnosť podľa právneho predpisu,

ktorý mu zveruje nezastupiteľnú právomoc v oblasti dohľadu nad finančným trhom. Tým, že NBS
nepostupovala v súlade s vyššie uvedenými predpismi v oblasti jej právomoci pri výkone dohľadu,
objektívne zodpovedá za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi v dôsledku nesprávneho úradného
postupu NBS porušením pre ňu záväzných ustanovení vzťahujúcich sa na výkon dohľadu vyplývajúcich
z funkcie, účelu a cieľov dohľadu podľa zákona o dohľade. Navrhovateľ poukázal na príčinnú súvislosť

medzi porušením povinnosti NBS podľa zákona o dohľade a škodou, ktorá mu vznikla. NBS po zistení
nedostatkov v činnosti obchodníka s cennými papiermi nekonala v súlade s o zásadou prevencie, a
je zrejmé, že ak by tak konala, nevznikol by škodný následok na strane navrhovateľa , pretože jeho
prostriedky v družstve by prijatím a realizáciou opatrení stanovených NBS po zistení nedostatkov u
obchodníka s cennými papiermi boli v súlade s prijatými opatreniami prostredníctvom obchodníka s

cennými papiermi riadne investované a zhodnotené podľa Prospektu investícií. NBS mala z kontroly
u obchodníka s cennými papiermi, pri ktorých sa dozvedela o zásadných porušeniach v jeho činnosti
vo vzťahu k prospektu investícií a Družstvu povinnosť prijať a vykonať účinné opatrenia, ktorými by
sa zamedzilo vzniku škôd na právach členov Družstva, ktorí vložili do Družstva svoje peniaze na
investovaniepodľaProspektuinvestícií.NekonanieNBSresp.konanieNBSvrozporesúčelomzákonao

dohľadejevpriamomrozporesoštátomproklamovanouzásadouochranyvkladovobčanovdosubjektov
dohliadaných v rámci finančného trhu. NBS sa dopustila nesprávneho úradného postupu v zmysle
zákona, tým, že dohľad nad činnosťou dohliadaných subjektov vykonávala v rozpore s účelom zákona
o dohľade a jeho povahou t.j. na čo má dohľad slúžiť a tým došlo ku škode navrhovateľa, nedostatky vo
výkonedohľadu,ktorýchsaNBSdopustilatakkomplexneavovzájomnýchsúvislostiach,napĺňajúznaky

nesprávneho úradného postupu ( tlačová správa NBS z 9.3.2011, tlačová správa NBS o nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia NBS o zákaze predaja majetkových hodnôt Družstvu ). Navrhovateľ poukázal
na ust. § 3 ods. 1, ust. § 9 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov s tým, že je toho názoru, že pod tieto ustanovenia spadá aj
prípad, keď v činnosti orgánu verejnej moci dôjde k porušeniu práva, ktoré vyplýva z povahy, funkcie a

cieľov činnosti takéhoto orgánu a vyššie uvedené konanie NBS vykazuje znaky nesprávneho úradného
postupu.Návrhdoplnilpodanímzodňa10.9.2012označenýmako"Spoločnévyjadrenienavrhovateľov".
Odporca sa k návrhu na začatie konania na základe výzvy súdu zo dňa 16.1.2012 (uznesenie č.k. 7C
206/2011-11)písomnevyjadrilpodanímzodňa10.2.2012doručenýmsúdudňa10.2.2012.Poukázalna
ust. § 4, ust. § 11, ust. § 14,ust. § 15, ust. § 16 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov s tým, že zákon ustanovuje uplatňovaný nárok
na náhradu škody vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného s tým, že
ak príslušný orgán neuspokojí uplatnený nárok na náhradu škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo
dňa prijatia žiadosti poškodený sa môže domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti
na súde. Navrhovateľ podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku u odporcu dňa 9.1.2012 t.j. až

po tom ako podal žalobný návrh na začatie konania na súd. Odporcovi bola doručená nielen žiadosť
navrhovateľa, ale aj množstvo ďalších individuálnych žiadostí ( 674 ), ktoré sú prakticky identické z
hľadiska podstaty a ich predmetu. Všetci žiadatelia sú zastupovaní tou istou spoločnosťou FUTEJ &
Partners s.r.o. Vzhľadom na krátkosť času od doručenia týchto žiadostí odporcovi ako aj vzhľadom naich celkový počet odporca oznámil súdu, že žiadosť navrhovateľa nebola ešte predbežne prerokovaná
v zmysle ust. § 15 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov a zatiaľ ešte neuplynula lehota na predbežné prerokovanie nároku

uplatneného navrhovateľom a na následné podanie žalobného návrhu na začatie konania na súd. Po
predbežnom preštudovaní návrhu sa javí odporcovi žalobný návrh navrhovateľa na začatie konania
ako neopodstatnený, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že navrhovateľ do teraz nepredložil dôkazy o
opodstatnenosti ním uplatňovaného nároku a to ani v rámci žiadosti o predbežné prerokovanie a tiež
ani v rámci žalobného návrhu. Odporca poukázal na to, že na majetok PODIELOVÉHO DRUŽSTVA

SLOVENSKÉ INVESTÍCIE bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Bratislava I. sp.zn.
3K 95/2010 zo dňa 11.4.2011, ktoré bolo zverejnené pod zn. K000394 v časti 75B Obchodného
vestníka č. 75/2011, pričom navrhovateľ si mal svoj nárok prihlásiť v rámci konkurzu na majetok tohto
dlžníka. Písomným podaním zo dňa 2.7.2012 doručeným súdu dňa 9.7.2012 odporca ( Národná banka
Slovenska ) predložila Okresnému súdu Bratislava I. doplňujúce vyjadrenie k žalobe navrhovateľa.
Odporca poukázal na I. časť žalobného návrhu kde navrhovateľ uvádza, že ako člen družstva

vložil svoje finančné prostriedky do PODIELOVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE [IČO: 35
784 717; sídlo: Poľná 1, 811 08 Bratislava 1, ktoré zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich
členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie. Družstvo tak robilo na základe zverejneného prospektu
investície, ktorý schválil orgán dohľadu, a to prvýkrát rozhodnutím bývalého Úradu pre finančný trh č.
UFT-002/2002/SPI zo dňa 21. 3. 2002, ktorý bol následne v priebehu činnosti Družstva aktualizovaný

"Prospekt investície". Družstvo na zhodnocovanie peňažných prostriedkov používalo obchodníka s
cennými papiermi, konkrétne CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. IČO: 35 828 749; sídlo: Poľná 1, 811 08
Bratislava 1 t.j. obchodníka s cennými papiermi. Navrhovateľ ďalej tvrdí, že Družstvo a Obchodník s
cennými papiermi mali uzatvorenú Zmluvu o správe portfólia cenných papierov podľa ustanovení zákona
č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch a § 566 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá bola počas jej

platnosti menená a doplnená, naposledy v znení zmien a doplnení uskutočnených Zmluvou o riadení
portfólia uzatvorenej dňa 2. 6. 2008. Navrhovateľ tiež tvrdí, že príslušná zmluva bola vždy súčasťou
Prospektu investície. V časti II. žalobného návrhu navrhovateľ uvádza jeho dôvody investovania
peňažných prostriedkov do Družstva. Hlavným dôvodom navrhovateľa malo byť spoľahnutie sa na to,
že Družstvo aj Obchodník s cennými papiermi sú subjekty, nad ktorými je vykonávaný dohľad Národnou

bankou Slovenska, a že pod týmto dohľadom budú peňažné prostriedky zhodnotené v garantovanej
výške [8 % p. a.]. Navrhovateľ v žalobnom návrhu neuviedol ani nepreukázal, kedy vložil finančné
prostriedky a v akej výške do Družstva, ani nepreukázal či tieto prostriedky boli trvale v dispozícii
Družstva. Navrhovateľ sa mal v máji 2010 dozvedieť od Družstva, že Obchodník s cennými papiermi
skončil činnosť (vypovedal zmluvu) s Družstvom k 30. 4. 2010 a Družstvu neodovzdal žiadne portfólio

cenných papierov ani žiadne peňažné prostriedky. Podľa názoru navrhovateľa v dôsledku výpovede
zmluvyObchodníkomscennýmipapiermiavdôsledkuneodovzdaniaportfóliacennýchpapierovainého
konania Obchodníka s cennými papiermi mala vzniknúť navrhovateľovi škoda predstavujúca sumu,
o ktorú sa zmenšil majetok navrhovateľa a ktorú mu Družstvo nevráti. V časti III. žalobného návrhu
navrhovateľ mylne vytýka odporkyni, že :

- pri výkone dohľadu nad činnosťou Obchodníka s cennými papiermi, ktorý vykonával činnosť pre
Družstvo podľa uzatvorenej zmluvy, odporkyňa po zistení závažných nedostatkov v činnosti Obchodníka
s cennými papiermi neurobila riadne a včas úkony potrebné na nápravu zistených nedostatkov, ani na
ich zamedzenie do budúcnosti,
- vo vzťahu k Družstvu nevykonala potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody na majetku, najmä

neupozornila Družstvo na riziká vyplývajúce z činnosti Obchodníka s cennými papiermi,
- odporkyňa nezasiahla včas a účinne voči Obchodníkovi s cennými papiermi aj keď bola o problémoch
Družstva s ním informovaná a zbytočnými prieťahmi spôsobila, že Obchodník s cennými papiermi mohol
pokračovať v protiprávnom konaní,
- odporkyňa nereagovala na písomný podnet Družstva zo dňa 24. 6. 2010 a nevyhlásila Obchodníka

s cennými papiermi za neschopného plniť si svoje záväzky voči klientom, a tým si Družstvo nemohlo
uplatniť náhradu za nedostupný klientsky majetok u Garančného fondu investícii,
- odporkyňa inými zbytočnými prieťahmi a svojou nečinnosťou spôsobila, že neprijala v konaní voči
Obchodníkovi s cennými papiermi vhodné opatrenia (sankcie), ktorým by zabezpečila, že Obchodník
s cennými papiermi by nemohol nakladať so svojim majetkom inak, než za účelom uspokojenia

pohľadávky navrhovateľa, respektíve tretích osôb.
Navrhovateľtvrdí,žekuškodenavrhovateľabynedošlo(príčinnásúvislosť),kebyodporkyňavykonávala
dohľad nad Obchodníkom s cennými papiermi riadne a urobila potrebné opatrenia na nápravu, a to
vo vzťahu k Obchodníkovi s cennými papiermi a aj Družstvu. Podľa navrhovateľa mala odporkyňavedieť o nedostatkoch v činnosti Obchodníka s cennými papiermi minimálne od kontroly, ktorú vykonala
u Obchodníka s cennými papiermi v roku 2007 a keď vydala dňa 20. 8. 2008 rozhodnutie č.
OPK-9750-5/2007, ktorým uložila Obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 300 000 Sk. V

časti IV žalobného návrhu navrhovateľ cituje ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., "štát
zodpovedá za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo

iný nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb.". Pritom
navrhovateľ tvrdí, že konanie odporkyne vraj vykazuje znaky údajného nesprávneho úradného postupu.
Odporca považujenávrhnavrhovateľanazačatiekonaniaonáhraduúdajnejškodyspôsobenejúdajným
nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu nad finančným trhom
za neopodstatnený a požadovanú náhradu škody vo výške 400eur s 9,25 % úrokom z omeškania od
19. 4. 2011 neuznáva v celom rozsahu (ani čo do dôvodu a ani čo výšky údajnej škody), a to z dôvodov,

že žalobný návrh vychádza z nesprávneho či mylného tvrdenia navrhovateľa, že navrhovateľovi vraj
vznikla údajná škoda preto, lebo Národná banka Slovenska údajne nepostupovala v súlade s právnymi
predpismi o dohľade nad finančným trhom pri výkone dohľadu nad Obchodníkom s cennými papiermi
a tiež Družstvom. PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE a jeho dcérske spoločnosti -
EURO DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, DOLÁROVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE a

SPORITEĽNÉ DRUŽSTVO STRED BB "v konkurze" - vystupujúce pod spoločným logom "SLOVENSKÉ
INVESTÍCIE" - sú podnikateľské subjekty (družstvá), ktoré vznikli a vyvíjajú činnosť podľa Obchodného
zákonníka (najmä podľa ustanovení § 2 ods. 2 a § 221 až § 260 Obchodného zákonníka). Navrhovateľ
vo svojom návrhu uvádza, že vložil svoje finančné prostriedky do Družstva, vedel teda, že vložením
finančných prostriedkov sa stal členom podnikateľského subjektu (družstva), pričom s členstva sú

spojené určité práva a povinnosti, ktoré sa týkajú okrem iného aj hospodárenia a majetku družstva.
Za celkovú činnosť Družstva zodpovedá a v mene Družstva koná predstavenstvo ako štatutárny orgán
družstva, ktorý riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva, pokiaľ nie sú
zákonom, stanovami alebo rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu družstva. Obchodný
zákonník v § 243a ods. 1 a 2 ustanovuje: "Členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju funkciu

s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami družstva a všetkých jej členov. Najmä sú povinní
zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia,
zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám
by mohlo družstvu spôsobiť škodu alebo ohroziť jeho záujmy, alebo záujmy jeho členov, a pri výkone
svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých členov alebo záujmy

tretích osôb pred záujmom družstva.

Členovia predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej funkcie, sú zodpovední
spoločne a nerozdielne za škodu, ktorú tým družstvu spôsobili.". Navrhovateľ ako investor tiež musel
vedieť, že s takouto investíciou je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou

budúcich výnosov, tak, ako to ustanovuje § 129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných
papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákona o cenných
papieroch) v znení neskorších predpisov. Tvrdenie navrhovateľa, že sa spoliehal na to, že Družstvo
aj Obchodník s cennými papiermi sú subjekty, nad ktorými je vykonávaný dohľad Národnou bankou
Slovenska, pričom pod týmto dohľadom budú peňažné prostriedky zhodnotené v garantovanej výške

(8 % p. a.), sa preto účelové a založené aj na neznalosti právnych predpisov. Úrad pre finančný trh
(ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli od 1. 1. 2006 na Národnú banku Slovenska) schválil
pre Družstvo dňa 21. 3. 2002 Prospekt investície podľa § 127 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z. z.
ocennýchpapierochainvestičnýchslužbáchaozmeneadoplneníniektorýchzákonov(právoplatnýdňa
28. 3. 2002), nazáklade ktorého bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej

ponuky majetkových hodnôt 10 rokov. Prospekt investície je svojou povahou informačný dokument,
ktorého účelom je investorom poskytnúť dostatok informácií pre ich investičné rozhodnutie. Pri jeho
schvaľovaní orgánom dohľadu sa postupuje podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 125 ods. 7 zákona č.
566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
a posudzuje sa najmä jeho úplnosť (teda posudzuje sa, či prospekt investície obsahuje všetky údaje

podľa § 128 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov) a tiež vzájomný súlad predložených údajov a ich zrozumiteľnosť. Za
pravdivosť údajov v Prospekte investície zodpovedá štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt, ktorého vyhlásenie o tom, že skutočnosti uvedené v prospekte investície súúplné a pravdivé ako aj jeho podpis, ktorý prospekt investície musí obsahovať (§ 128 ods. 1 písm.
h) zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov). Zákonnej úprave odporuje a je zavádzajúce tvrdenie navrhovateľa, že schválený

Prospekt investície obsahoval samotnú Zmluvu o správe portfólia alebo Zmluvu o riadení portfólia.
Prospekt investície má podľa zákona obsahovať a obsahuje iba zoznam zmlúv, ktoré zabezpečujú odbyt
výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu služieb, ktoré poskytuje,
čo je povinná náležitosť prospektu podľa § 128 ods. 1 písm. a) bodu 10 zákona č. 566/2001 Z. z.
o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon č.

566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
však nepožadoval, aby pri schvaľovaní prospektu boli predložené samotné zmluvy (požadoval len
ich zoznam) a schválený Prospekt investície tieto samotné zmluvy nikdy neobsahoval. Schválenie
prospektu v žiadnom prípade neznamenalo schválenie zmluvy. Schválením Prospektu investície
nevznikol medzi Družstvom a Obchodníkom s cennými papiermi zmluvný vzťah, a teda eventuálne
nedodržiavanie povinností zo zmluvy medzi Družstvom a Obchodníkom zo strany Obchodníka by vo

všeobecnosti bolo porušením ich zmluvného vzťahu, ale nie porušením Prospektu investície. Prospekt
investície neukladá povinnosti tretím osobám (ani obchodníkovi s cennými papiermi), ale zaväzuje
len vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. Povinnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt bolo uzatvoriť s obchodníkom s cennými papiermi zmluvu, ktorá by obsahovala
zásady správy portfólia uvedené v prospekte, kontrolovať plnenie zmluvy a v prípade jej neplnenia

vymáhať súdnou cestou splnenie zmluvných záväzkov vyplývajúcich na prospech členov družstva
(investorov). Činnosť Družstva nebola priamo viazaná na zmluvný vzťah s konkrétnym obchodníkom s
cennými papiermi. Družstvo, respektíve orgány konajúce za Družstvo (predstavenstvo a tiež kontrolná
komisia) boli povinné vykonávať svoju činnosť tak, aby si splnilo všetky záväzky voči svojim členom,
pričom členovia Družstva, teda aj navrhovateľ majú práva a povinnosti spojené s členstvom v Družstve,

okrem iného aj schvaľovať ročnú účtovnú závierku a voliť a odvolávať členov predstavenstva a kontrolnej
komisie. Národná banka Slovenska vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt v zákone č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov len v zákonom vymedzenom limitovanom rozsahu, a to dohľad
nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt ustanovených v zákone

č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, teda kontroluje zverejnenie schváleného prospektu investície pred začatím verejnej ponuky
(ust. § 126 ods. 2 a ust. § 127 citovaného zákona), aktuálnosť prospektu investície počas lehoty
trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt a splnenie povinnosti predložiť pred zverejnením Národnej banke Slovenska na posúdenie

oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt, ako aj dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5
zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. Až s účinnosťou od 1. 6. 2010 je Národná banka Slovenska oprávnená dohliadať aj na
skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený prospekt investície. Národná
banka Slovenska teda nevykonávala a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou

Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože by to bolo nezákonným
prekročením jej kompetencií. Družstvo bolo podľa zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch
a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov povinné predkladať Národnej
banke Slovenska polročné a ročné správy o svojom hospodárení, čo aj pravidelne predkladalo. Z
hospodárskych výsledkov, uvedených v týchto správach, nevyplývali indície ani informácie o zhoršenej

finančnej situácii Družstva, ktorá by ohrozila vyplácanie vyrovnávacích podielov či podielov na zisku
jeho členom. Napriek tomu, že podľa Prospektu investície obstarávanie cenných papierov a správu
portfóliamalvykonávaťobchodníkscennýmipapiermi,takinvestorom(vrátanenavrhovateľa)zaplnenie
plánovanéhozhodnoteniačlenskýchvkladovazadosiahnutieavýplatuplánovanýchpodielovnazisku,v
plnejmierezodpovedáštatutárnyorgán(predstavenstvo)Družstva.Odporcapoukázalajnaustanovenia

§ 2 ods. 3 zákona č. 747/2004 Z. z. dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov a ust. § 136 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných
papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré zakotvujú, že
predmetom dohľadu nie je rozhodovanie sporov zo zmluvných vzťahov obchodníkov s cennými papiermi
alebo pobočiek zahraničných obchodníkov s cennými papiermi a ich klientov (vrátane Družstva), na

ktorých prejednávanie a rozhodovanie sú príslušné súdy lebo iné orgány podľa osobitných predpisov.
Zo správ predkladaných Družstvom nevyplývali žiadne informácie o zhoršenej situácii Družstva. Od roku
2002 teda od začiatku obchodnej spolupráce Družstva a Obchodníka s cennými papiermi, Družstvo
nemalo žiadne výhrady k Obchodníkovi s cennými papiermi a ani nikdy odporcovi neoznámilo, žeobchodník neoprávnene vyúčtováva odmenu alebo si inak neplní povinnosti vyplývajúce zo zmluvy
uzatvorenej s Družstvom, ale ani nikdy nepodalo žiadnu žalobu na súd z dôvodu, že Obchodník s
cennými papiermi nekoná v súlade s uzatvorenou zmluvou, prípadne že Družstvu svojim konaním

spôsobuje škodu. Až po 8 rokoch vzájomnej spolupráce Družstva a Obchodníka s cennými papiermi
listom zo dňa 15. 4. 2010 žiadalo Družstvo o preskúmanie postupu Obchodníka s cennými papiermi a
žiadalo o vykonanie dohľadu na mieste. Družstvo sa nedomáhalo svojich nárokov voči Obchodníkovi
s cennými papiermi na príslušnom súde (hoci išlo o obchodný vzťah), ale žiadalo okamžitú nápravu
od odporkyne. Odporca po podaní podnetu Družstvom a oboznámení sa s informáciami uvedenými

v podnete vykonala ihneď v období od 20. 4. 2010 do 6. 5. 2010 u Obchodníka s cennými papiermi
dohľad na mieste. Na základe predložených dokumentov, ako aj písomných vyhlásení a výpovedí
zástupcov Obchodníka s cennými papiermi získaných dohľadom na mieste bolo zistené, že Obchodník
s cennými papiermi neposkytoval pre Družstvo investičnú službu riadenie portfólia v zmysle zákona č.
566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Obchodník s cennými papiermi v rámci dohľadu na mieste nepredložil Národnej banke Slovenska žiadnu

dokumentáciu, ktorá by preukazovala, že Obchodník obhospodaroval portfóliá tých družstiev, s ktorými
uzavrel zmluvu o riadení portfólia. Obchodník s cennými papiermi tiež nepredložil žiadnu dokumentáciu,
ktorá by preukazovala, že vykonával ktorúkoľvek z činností uvedených v čl. I bode 2 zmlúv o riadení
portfólia, rovnako nepredložil žiadne pokyny portfólia manažéra, konfirmácie obstaraných obchodov pre
družstvá, ale ani zmluvy o kúpe alebo predaji cenných papierov obstaraných pre družstvá, výpisy z

evidencie majetkových účtov či doklady preukazujúce úschovu a správu cenných papierov. Vzhľadom na
podozrenie z možného poškodenia klientov Obchodníka s cennými papiermi, NBS - v záujme ochrany
klientov Obchodníka s cennými papiermi - vydala rozhodnutie č. ODT-8305/2010 zo dňa 12. 7. 2010 o
predbežnomopatrení,ktorýmObchodníkoviscennýmipapiermiuložilazdržaťsanakladaniasmajetkom
klientov zvereným Obchodníkovi s cennými papiermi bez predchádzajúceho písomného súhlasu NBS.

Uvedené rozhodnutie o predbežnom opatrení bolo Obchodníkovi s cennými papiermi doručené dňa 14.
7. 2010. Rozhodnutím
č. ODT-8305-5/2010 zo dňa 21. 12. 2010 Národná banka Slovenska odobrala Obchodníkovi s cennými
papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov uvedených v § 156 ods. 2 písm.
a) zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení

niektorých zákonov. V rozhodnutí boli zároveň uvedené aj iné porušenia zákona č. 566/2001 Z. z. o
cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Proti tomuto
rozhodnutiupodalObchodníkscennýmipapiermirozklad.Vkonaníorozkladeakodruhostupňovýorgán
rozhodovala Banková rada Národnej banky Slovenska, ktorá napadnuté prvostupňové rozhodnutie
potvrdila svojím rozhodnutím č. GUV-274/2011. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 4. 3.

2011. Odporca dospel k záveru, že nebol nečinný, vydal relevantné rozhodnutia, pričom nerobil žiadne
prieťahy v konaní a postupovala v súlade so zákonom o cenných papieroch (zákona č. 566/2001 Z. z.
o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a zákonom
o dohľade. Predložil dôkazy: 1. Kópia rozhodnutia č. ODT-8305/2010 zo dňa 12. 7. 2010, 2. Kópia
rozhodnutia č. ODT-8305-5/2010 zo dňa 21. 12. 2010, 3. Kópia rozhodnutia č. GUV-274/2011 z 1.

3. 2011. Odporca v rámci výkonu dohľadu nad Obchodníkom s cennými papiermi - v súvislosti so
vzájomnými vzťahmi medzi Obchodníkom s cennými papiermi a Družstvom týkajúcimi sa najmä ručenia
Družstva za úvery spoločnosti CI HOLDING, a.s. - zistil skutočnosti nasvedčujúce tomu, že činnosťou
určitých konajúcich osôb pravdepodobne mohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu.
Na základe zistených skutočností preto NBS v súlade so zákonom podala dňa 27. 7. 2010 orgánom

činným v trestnom konaní oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu. Podľa uznesenia
Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, vyšetrovateľa odboru boja proti korupcii č. k.
ČVS:PPZ-153/BPK-B-2010 zo dňa 16. 11. 2010 bolo dňa 10. 8. 2010 začaté trestné stíhanie podľa
§ 199 ods. 1 Trestného poriadku pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 4
písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona. K samotnému konaniu

Družstva (ktorého členom je aj navrhovateľ), odporca uviedol, že Družstvo vo svojich podnetoch síce
formálne deklarovalo, že jeho situácia je "neúnosná", pričom žiadalo NBS, aby konala, v skutočnosti
však samotné Družstvo ignorovalo akúkoľvek iniciatívu NBS, a to či už nepreberaním listových
zásielok, respektíve neodpovedaním na doručené písomné výzvy NBS na predloženie dokladov a
informácií. Samotné Družstvo sťažovalo napredovanie dohľadu tak, aby mohla NBS zistiť všetky

skutočnosti a okolnosti a získať dôkazy potrebné na prípadné ďalšie konanie. Odporca na základe
vyššie uvedených skutočností vyzval Družstvo, aby aktualizovalo Prospekt investície aj vzhľadom na
výpoveď zmluvy danú Obchodníkom s cennými papiermi. Družstvo podalo dňa 28. 4. 2010 žiadosť o
schválenie dodatku k Prospektu investície. Žiadosť Družstva nebola úplná. Odporca vyzval Družstvona odstránenie nedostatkov. Družstvo požiadalo trikrát o predĺženie lehoty na odstránenie nedostatkov
celkovo na 120 dní, ale napriek tomu nedostatky neodstránilo. NBS, prvostupňový útvar dohľadu
nad finančným trhom, svojim rozhodnutím č. OPK-5664/1-5/2010 zo dňa 26. 8. 2010 preto konanie

o žiadosti Družstva zastavil. Družstvo podalo proti uvedenému rozhodnutiu rozklad. O rozklade ako
druhostupňový orgán rozhodovala Banková rada NBS, ktorá prvostupňové rozhodnutie potvrdila svojím
rozhodnutím č. GUV-1744/2010 zo dňa 8. 12. 2010. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 16. 12.
2010. Medzičasom NBS, prvostupňový útvar dohľadu nad finančným trhom listom č. ODT-10890/2010
zo dňa 27. 8. 2010 doručil Družstvu oznámenie o začatí konania za porušenie § 129 ods. 3 v spojení s

§ 128 ods. 1 písm. b), c) a h) Zákona o cenných papieroch a ust. § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods.
4 Zákona o cenných papieroch, a to tým, že Družstvo nedodržiava schválený Prospekt investície a že
skutočnostivňomuvedenéniesúaktuálneapravdivé.Totokonanieboloukončenévydanímrozhodnutia
č. ODT-10890-4/2010 zo dňa 30. 5. 2011, ktorým sa Družstvu zakázal predaj majetkových hodnôt. Toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18. 7. 2011.
Odporca nebol nečinný, vydal relevantné rozhodnutia, pričom nerobil žiadne prieťahy v konaní a

postupoval v súlade so zákonom o cenných papieroch a zákonom o dohľade (rozhodnutie č.
OPK-5664/1-5/2010 zo dňa 26. 8. 201, č. GUV-1744/2010 zo dňa 8. 12. 2010, č. ODT-10890-4/2010
zo dňa 30. 5. 201 ). Odporcovi bol dňa 28. 6.2010 doručený ďalší podnet Družstva na vyhlásenie
Obchodníka s cennými papiermi za neschopného plniť záväzky voči klientom, v ktorom Družstvo
tvrdilo, že Obchodník s cennými papiermi pri riadení portfólia prijal od Družstva peňažné prostriedky

vo výške 26 179 149,64 eur. NBS pri výkone dohľadu na mieste u Obchodníka s cennými papiermi
však nenašla žiadne dokumenty, ktoré by nasvedčovali tomu, žeby Družstvo zverilo Obchodníkovi
finančné prostriedky. NBS v rámci preskúmavania uvedeného tvrdenia požiadala Družstvo o predloženie
všetkých výpisov z bankových účtov Družstva (družstiev) a pokladničných výdajok, na základe ktorých
Obchodník s cennými papiermi vraj prijal peňažné prostriedky za účelom riadenia portfólia. Družstvo

však nepredložilo žiadne dôkazy a ani inak sa nepodarilo zistiť žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali,
že finančné prostriedky boli Obchodníkovi s cennými papiermi zverené. V súvislosti s požiadavkou
Družstva a teraz aj navrhovateľa na vyplatenie náhrady za zákonom chránený nedostupný klientsky
majetok z Garančného fondu investícií odporca poukázal na ust. § 81ods. 1 písm. c) bodu 3 Zákona
o cenných papieroch, s tým, že nie je majetok Družstva (družstiev) považovaný za zákonom chránený

klientsky majetok, pretože nie sú klientom, na ktorého sa vzťahuje systém ochrany klientskeho majetku
z Garančného fondu investícií. Podľa citovaného ustanovenia Zákona o cenných papieroch právnická
osoba, ktorá podľa osobitného zákona musí mať povinne účtovnú závierku overenú audítorom, nepatrí
do okruhu osôb, ktorých majetok je považovaný za zákonom chránený klientsky majetok na účely
Zákona o cenných papieroch. Zákonnej úprave odporuje a je účelové tvrdenie navrhovateľa, že odporca

svojím konaním či nekonaním spôsobil škodu, že Družstvu a jeho klientom nemohla byť poskytnutá
náhrada za nedostupný klientsky majetok z Garančného fondu investícii v dôsledku toho, že odporca
nevyhlásil Obchodníka s cennými papiermi za neschopného plniť záväzky voči klientom. Odporca
vykonal v roku 2007 u Obchodníka s cennými papiermi dohľad na mieste a zistila nedostatky v
činnosti Obchodníka s cennými papiermi a po zistení nedostatkov v činnosti Obchodníka s cennými

papiermi pri dohľade v roku 2007 NBS vydal relevantné rozhodnutia, pričom nerobil žiadne prieťahy v
konaní a postupoval v súlade so Zákonom o cenných papieroch a zákonom o dohľade. Odporca vydal
rozhodnutie č. OPK-9750/3/20 zo dňa 8. 1. 2008, ktorým uložil Obchodníkovi s cennými papiermi pokutu
vo výške 500 000 Sk. Obchodník s cennými papiermi nesúhlasil s prvostupňovým rozhodnutím o uložení
pokuty a podal proti nemu rozklad. Banková rada NBS sa dôsledne zaoberala podaným rozkladom

a vydala dňa 7. 5. 2008 druhostupňové rozhodnutie č. GUV-841/2008 ktorým vrátila vec na ďalšie
prvostupňové konanie. Prvostupňový orgán doplnil dokazovanie a vydal dňa 20. 8. 2008 rozhodnutie č.
OPK-9750-5/2007, ktorým Obchodníkovi s cennými papiermi uložil pokutu 300 000 Sk. Toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 8. 2008. Odporca v konaní proti Obchodníkovi s cennými papiermi
prijal proti Obchodníkovi s cennými papiermi opatrenia, ktoré jej umožňoval použiť Zákon o cenných

papieroch a zákon o dohľade. Už samotné uloženie pokuty malo pôsobiť na Obchodníka s cennými
papiermi represívne a zároveň preventívne, aby ho v budúcnosti odradilo od nezákonného postupu.
Odporca sústavne vykonáva dohľad nad dohliadanými subjektmi finančného trhu, a to dohľad na
diaľku,keďkaždodennevyhodnocujevýkazy,hlásenia,informácie,ktorésúdohliadanésubjektypovinné
poskytovať (mesačne je to cca 3000 výkazov iba v oblasti kapitálového trhu, pričom v tomto počte

nie sú zahrnuté výkazy iných subjektov, napríklad výkazy bánk, poisťovní a poskytovateľov platobných
služieb).Nazákladetýchtovyhodnoteníodporcaprijímapotrebnéopatreniavočidohliadanýmsubjektom
v rámci Zákona o cenných papieroch a zákona o dohľade, ak zistí určité nezrovnalosti, nedostatky v
predkladanýchvýkazoch.ZvýkazovDružstvaaObchodníkascennýmipapiermipovykonanomdohľadev roku 2007 nevyplývali žiadne indície, na základe ktorých by bolo potrebné prijať opatrenia. Zákon
o dohľade vo svojom § 2 ods. 2 a § 17 ods. 1 ustanovuje, že dohľad nad dohliadanými subjektmi je
neverejný a že konanie pred Národnou bankou Slovenska vo veciach dohľadu je neverejné. Zároveň

ust. § 15 ods. 1 zákona o dohľade ustanovuje, že v konaní o uložení pokuty, inej sankcie alebo
opatrenia na nápravu je účastníkom konania dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má uložiť
pokuta, iná sankcia alebo opatrenie na nápravu. Na základe citovaných ustanovení zákona o dohľade
treba konštatovať, že účastníkom sankčného konania proti dohliadanému subjektu je len dohliadaný
subjekt ( nie klienti dohliadaného subjektu ani zmluvní partneri klientov dohliadaného subjektu), pričom

iná osoba ako účastník konania nemá nárok na poskytovanie výsledkov konania a zistení pri výkone
dohľadu. Štatutárny zástupca Družstva Ing. D. Q. bol zároveň predsedom dozornej rady Obchodníka s
cennými papiermi, a teda prostredníctvom neho malo Družstvo (a tiež jeho členovia) dostupné všetky
informácie o činnosti Obchodníka s cennými papiermi, a mali zabezpečené priame dohliadanie na
činnosť Obchodníka s cennými papiermi (vzhľadom na kompetencie dozornej rady družstva a členov
dozornej rady družstva najmä podľa ustanovení § 197 až § 201 Obchodného zákonníka). Navrhovateľ

nepreukázal svoje tvrdenia, podľa ktorých odporkyňa vraj porušila svoju povinnosť tým, že
- neurobila nekonkretizovaný úkon alebo nevydala nekonkretizované rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote,
- bola nečinná pri výkone verejnej moci,
- robila zbytočné prieťahy v konaní alebo

- vykonala iný nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických
osôb,

Navrhovateľ v návrhu nepreukázal a nedoložil, v čom konkrétnom by mal spočívať údajný nesprávny
úradný postup odporcu, aké konkrétne rozhodnutia a iné úkony a kedy vraj zanedbal odporca, hoci

podľa navrhovateľa ich údajne bol povinný vykonať v navrhovateľom nešpecifikovanom čase a podľa
navrhovateľa nešpecifikovaných ustanovení nekonkretizovaných právnych predpisov, nešpecifikoval,
aké údajné prieťahy v konaní vraj mal spôsobiť odporca. Pokiaľ navrhovateľovi vznikla majetková ujma
v súvislosti s jeho investovaním do Družstva, tak je potrebné preskúmať a objektívne preukázať, či ide
alebo nejde o škodu (teda či ide alebo nejde o majetkovú ujmu zapríčinenú porušením právnej povinnosti

zo strany určitého konkrétneho právneho subjektu (treba však pamätať aj na možnosť majetkovej ujmy
zapríčinenej samotným navrhovateľom), je potrebné preskúmať a
objektívne preukázať výšku údajnej škody, kedy údajná škoda vznikla a tiež treba preskúmať a
objektívne preukázať existenciu vecnej príčinnej súvislosti (kauzálneho nexusu) medzi navrhovateľom
tvrdenýmporušenímprávnejpovinnosti(tedanavrhovateľomtvrdenýmnesprávnymúradnýmpostupom)

a vznikom údajnej škody, čo však navrhovateľ nepreukázal (hoci nesie dôkazné bremeno). Samotná
existencia majetkovej ujmy (škody) neznamená, že ju má tretia osoba (napríklad štát) povinnosť
nahradiť. Odporca návrh na začatie konania považoval za neopodstatnený aj preto, lebo na majetok
PODIELOVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného
súdu Bratislava I sp. zn. 3K/95/2010 zo dňa 11. 4. 2011, ktoré bolo dňa 18. 4. 2011 zverejnené

pod značkou K000394 v časti 75B Obchodného vestníka číslo 75/2011 a navrhovateľ si mal svoj
nárok prihlásiť v rámci konkurzu na majetok tohto družstva, a v prípade popretia tejto pohľadávky
správcom, mal sa navrhovateľ domáhať určenia popretej pohľadávky žalobou . Odporca žiadal,
aby súd návrh navrhovateľa zamietol v celom rozsahu. Odporca v záverečnom vyjadrení zo dňa
19.1.2013 poukázal na existujúcu právnu úpravu a predpoklady pre úspešne uplatnenie nároku na

náhradu škody ( preukázanie porušenia právnej povinnosti - údajného nesprávneho úradného postupu
spočívajúceho v konaní alebo nekonaní, preukázanie vzniku škody a tiež preukázanie bezprostrednej
a priamej príčinnej súvislosti (kauzálneho nexusu) medzi protiprávnym konaním (údajným nesprávnym
úradnýmpostupom)avzniknutouškodou(akobezprostrednýmapriamymnásledkom).Pritomvzniknutá
škoda (v podobe skutočnej škody - damnum emergens alebo v podobe ušlého zisku - lucrum

cessant) musí byť nepochybne spôsobená práve ako príčinný dôsledok porušenia právnej povinnosti.
Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť jednoznačne a
bezpečne preukázaná, pričom navrhovateľov zaťažuje dôkazne bremeno za preukázanie ich tvrdení.
Vzťah medzi príčinou a následkom (kauzálny nexus) musí byť jednoznačne preukázaný, priamy
a bezprostredný. Všetky tieto predpoklady pre nárok na náhradu škody musia byť jednoznačne

preukázané zároveň. Odporca zastáva stanovisko, že navrhovateľ nepreukázal vznik škody a jej výšku,
kedy škoda vznikla, nepreukázal nesprávny úradný postup NBS, nepreukázal, že mu škoda vznikla v
bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti s údajným protiprávnym postupom NBS pri vykonávaní
dohľadu nad PODIELOVÝM DRUŽSTVOM SLOVENSKÉ INVESTÍCIE a nad spoločnosťou CAPITALINVEST, o.c.p., a.s. obchodníkom s cennými papiermi. Odporca zastáva stanovisko, že navrhovateľ
nepreukázal žiaden z predpokladov pre vznik a priznanie nároku na náhradu škody. Údajný nesprávny
úradný postup NBS pri dohľade nad obchodníkom s cennými papiermi je z hľadiska predmetu sporu

celkom irelevantný, pretože na strane navrhovateľa nemohlo dôjsť k vzniku škody v bezprostrednej a
priamej príčinnej súvislosti (kauzálnom nexuse) s eventuálnym (reálne však neexistujúcim) údajným
nesprávnym úradným postupom j NBS pri dohľade nad predmetným obchodníkom s cennými papiermi.
Navrhovateľ v rozhodnom období nebol (ani nie je) v žiadnom záväzkovom vzťahu s predmetným
obchodníkom CAPITAL INVEST. V záväzkovom vzťahu s obchodníkom s cennými papiermi bolo iba

PDSI, ktoré uzatvorilo s obchodníkom CAPITAL INVEST zmluvu o riadení portfólia, a teda iba PDSI
by teoreticky mohla vzniknúť škoda v bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti (kauzálnom nexuse)
s eventuálnym (reálne však neexistujúcim) údajným nesprávnym úradným postupom žalovanej NBS
pri dohľade nad predmetným obchodníkom s cennými papiermi.V prejednávanej veci by teoreticky
mohol byť právne relevantný len eventuálny (reálne však neexistujúci) údajný nesprávny úradný postup
žalovanej pri dohľade vo vzťahu k PDSI ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt.

Len v prípade takéhoto eventuálneho (reálne však neexistujúceho) údajného nesprávneho úradného
postupu pri dohľade vo vzťahu k PDSI by prichádzala do úvahy otázka, či v bezprostrednej a priamej
príčinnej súvislosti (kauzálnom nexuse) s takýmto eventuálnym (reálne však neexistujúcim) údajným
nesprávnym úradným postupom vznikla alebo nevznikla žalobcovi škoda. Žalobca svoje finančné
prostriedky vložil do družstva PDSI alebo ponechali v družstve PDSI (štandardne ako svoje členské

vklady alebo na základe zmeniek), a sú teda v právnom vzťahu s družstvom PDSI, či už na základe
vložených členských vkladov, zmeniek, prípadne na základe zmeniek vydaných na výplatu údajných
vyrovnacích podielov. Iba PDSI vznikla povinnosť vrátiť žalobcom finančné prostriedky. A len v prípade,
ak by sa žalobcovia nedomohli svojich pohľadávok proti družstvu PDSI, tak až následne by bolo zrejmé,
či žalobcom vznikla alebo nevznikla škoda (a ak vznikla, v akej výške). Navrhovatelia vložili svoje

finančné prostriedky do podnikateľského subjektu, ktorým je družstvo PDSI. Podľa čl. 2 Stanov družstva
PDSI (PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE), je družstvo spoločenstvom neuzavretého
počtu osôb, ktoré sa združili, aby spoločnou činnosťou zabezpečovali uspokojovanie podnikateľských
a s nimi súvisiacich potrieb svojich členov a účelne hospodárili s majetkom družstva. Družstvo PDSI
je podnikateľský subjekt založený podľa Obchodného zákonníka, ktorý je nositeľom podnikateľského

profitu, ale aj podnikateľského rizika. Z ustanovení § 223 ods. 2 § 222 ods. 2 § 260 v spojení
s § 59 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že členovia družstva sa svojimi členskými vkladmi
do družstva (alebo aj ďalšou majetkovou účasťou) zúčastňujú a podieľajú na podnikaní a výsledku
podnikania družstva (podobne ako spoločníci obchodných spoločností), pričom pomeru členských
vkladov jednotlivých členov k základnému imaniu družstva zodpovedajú členské podiely jednotlivých

členov na družstve s tým, že členské podiely jednotlivých členov predstavujú mieru ich účasti na družstve
a na výsledku podnikania družstva. S poukazom na súdnu judikatúru a ustanovenia čl. 20 ods. 3
prvej vety Ústavy SR, vyplýva, že vlastníctvo členských podielov patriacich jednotlivým členom družstva
zaväzuje členov družstva, aby sa aktívne a s dostatočnou starostlivosťou riadne a včas zaujímali o
svoje práva a výkon svojich práv voči družstvu, pretože inak ich podcenením či zanedbaním sa môžu

sami pričiniť o znehodnotenie alebo nevymožiteľnosť (stratu) svojich majetkových, satisfakčných a iných
práv súvisiacich s družstvom. Najvyšší súd SR (ale aj Ústavný súd SR) vo svojej judikatúre dáva
do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej "vigilantibus iura scripta sunt"
či ,,vigilantibus iuris", teda zákony (právne predpisy) sú písané pre bdelých, respektíve inak vyjadrené,
že "práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), čiže tým, ktorí sa aktívne

zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje oprávnenia z právnych vzťahov uplatňujú včas
a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou aj čo do možnosti vzniku komplikovaných situácií
sťažujúcich výkon práv a ich uplatnenie. Každý demokratický štát totiž ochranu subjektívnych práv len
ponúka, ale nevnucuje. V slobodnej spoločnosti je predovšetkým vecou účastníkov právnych vzťahov
(nositeľov práv), aby sa aktívne a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou zaujímali a starali o

svoje práva a ich riadne a včasné uplatnenie, pretože inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať
svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a podobné práva (mutatis mutandis rozhodnutia NS SR sp.
zn. 3 Cdo 65/2010 z 22. 11. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 18/2009 z 21. 10. 2010, sp. zn. 1 M Cdo 8/2008
z 31. 7. 2009, sp. zn. 4 Cdo 222/2005 z 27. 3. 2008, sp. zn. 6 Sžo 166/2009 z 18. 5. 2010, sp. zn. 5
Sžf 65/2011 z 19. 7. 2012). Štát nemôže priamo zasahovať do vlastnej činnosti družstva (ani družstva

PDSI) a jeho majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má družstvo autonómne postavenie a jeho vnútorné
vzťahy sa spravujú princípmi členskej samosprávy v družstve v zmysle stanov družstva a ustanovení
§ 221 až § 260 v spojení s § 56 až § 75a Obchodného zákonníka. Navrhovateľ ako člen družstva
(podnikateľského subjektu) neinvestoval svoje peňažné prostriedky do subjektu, na činnosť ktoréhonemal žiaden vplyv,ale práve naopak členská schôdza je najvyšším orgánom družstva, prostredníctvom
ktorého členovia uplatňujú svoje právo riadiť záležitosti družstva, kontrolujú činnosť družstva v jeho
orgánov v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka a čl. 33 Stanov PDSI.NBS vykonáva dohľad

nad družstvom PDSI ako vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt, a to len v zákonom
limitovanom rozsahu vymedzenom ustanoveniami zákona o cenných papieroch a investičných službách
(zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov) a zákona o dohľade nad finančným trhom
(zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov; ), konkrétne v rozsahu povinností uložených
PDSI ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt ustanoveniami § 125 až § 129 Zákona

o cenných papieroch. NBS je podľa ust. § 2 ods. 8 zákona o dohľade - oprávnená aj mimo konania
vo veciach dohľadu (teda bez zákonom regulovaného postupu) prerokovať komplikácie a nezrovnalosti
v činnosti družstva PDSI ako dohliadaného subjektu s členmi jeho štatutárneho orgánu, pričom však
odporúčania z takéhoto rokovania sú nezáväzné a nemožno ich považovať za autoritatívny výkon
verejnej moci (mutatis mutandis uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 124/07-8 z 12. 7. 2007 a
sp. zn. III. ÚS 328/07-10 z 3. 12. 2007). Podľa tohto ustanovenia zákona o dohľade postupovala NBS

aj dňa 24. 8. 2007, keď si pozvala zástupcov družstva PDSI a ostatných družstiev zo skupiny PDSI na
prerokovanie nezrovnalostí. Zápisnica s prerokovania je založená v súdnom spise. Žalovaná aj pri tomto
postupe konala v súlade so Zákonom o cenných papieroch a zákonom o dohľade. NBS nedohliada na
celú činnosť družstva PDSI, pretože by išlo o nezákonné a protiústavné prekročenie jej kompetencií ako
orgánu verejnej moci. NBS ako orgán dohľadu môže ukladať sankcie dohliadanému subjektu len za také

porušenie a neplnenie povinností, ktoré sú dohliadanému subjektu uložené zákonom a súčasne patria
do kompetencií orgánu dohľadu (dohliadajúceho orgánu). Do kompetencií NBS okrem iného napríklad
- v zmysle § 136 ods. 1 Zákona o cenných papieroch a ust. § 2 ods. 3 zákona o dohľade - nepatrí
ani rozhodovanie sporov zo zmluvných vzťahov medzi obchodníkov s cennými papiermi (dohliadaných
subjektov) a ich klientmi, na ktorých prejednávanie a rozhodovanie sú príslušné súdy alebo iné orgány

(napríklad rozhodcovské súdy) podľa osobitných predpisov.

Až od 1. 6. 2010 - od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 Zákona o cenných papieroch
podľa zákona č. 129/2010 Z. z. - malo PDSI zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt
investície a až odvtedy mohla žalovaná NBS kontrolovať, či PDSI dodržiava schválený prospekt

investície (teda či si PDSI plní povinnosť uloženú zákonom od 1. 6. 2010), pričom za prípadné
nedodržiavanie tejto povinnosti v období po 1. 6. 2010 bolo možné PDSI sankcionovať. Dovtedy (pred
1. 6. 2010) však žalovaná nemohla PDSI nič prikazovať a nariaďovať a už vôbec nemohla (a ani teraz
nemôže) určovať, či a do akých konkrétnych cenných papierov má PDSI investovať. Žalovaná nemôže
niesť zodpovednosť za podnikateľské rozhodnutia a aktivity PDSI. Za plnenie prospektu investície

družstva PDSI bolo vždy zodpovedné predstavenstvo PDSI ako štatutárny orgán PDSI (pričom žalobu v
menedružstvaprotičlenompredstavenstvadružstvaonáhraduškodyspôsobenejporušenímpovinností
pri výkone ich funkcie možno podať podľa ustanovení § 251 ods. 2 a § 243a ods. 4 Obchodného
zákonníka a proti členom kontrolnej komisie družstva zasa možno podať žalobu podľa ustanovení § 244
ods. 8 v spojení s § 243a ods. 4 Obchodného zákonníka), teda za plnenie prospektu investície družstva

PDSI nezodpovedá obchodník s CP ani odporca. K svedeckým výpovediam Ing. D. Q., E.., predsedu
predstavenstva PDSI a aj bývalého predsedu dozornej rady spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s.
- obchodníka s CP (výpoveď zo dňa 27. 9. 2012, 1. 10. 2012
a 8. 11. 2012 v konaní sp. zn. 7C/206/201), P. F., členky predstavenstva družstva PDSI a Ing. T. T.,
člena predstavenstva družstva PDSI (výpovede zo dňa 21. 1. 2013 v konaní sp. zn. 7C/194/2011),

odporca uviedol, že z výpovedí predvolaných svedkov nebolo preukázané ani nemohlo byť preukázané,
že NBS údajne konala protiprávne formou údajného nesprávneho úradného postupu pri výkone dohľadu
vo vzťahu k PDSI a tiež pri výkone dohľadu nad obchodníkom s CP (hoci podľa názoru odporcu
v prejednávanej veci je irelevantné vykonávať dokazovanie ohľadne výkonu dohľadu žalovanou nad
obchodníkomsCP).Konanieapostupodporcujezdokumentovanýpredovšetkýmvlistinnýchdôkazoch,

ktoré predložil navrhovateľ alebo odporca ( 9 rozhodnutí NBS, ktoré v danej veci vydala a tiež ďalšie
listinnédôkazy).Zosvedeckýchvýpovedívyplynuloibato,žeNBSprivýkonesvojejčinnostipostupovala
v súlade s platnými právnymi predpismi a v medziach a rozsahu platných právnych predpisov (zákona o
dohľade a Zákona o cenných papieroch) upravujúcich kompetencie NBS a postupy pri výkone dohľadu
nad obchodníkom s cennými papiermi a dohľadu vo vzťahu k PDSI (ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky

majetkových hodnôt). Navrhovateľom navrhnutí a súdom vypočutí svedkovia sú svedkovia, ktorí z
hľadiska ich funkcií v predstavenstve PDSI boli v zmysle § 243a ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka
povinní vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami družstva a všetkých
jej členov a ktorí podľa čl. 37 bodu 3 písm. b) Stanov PDSI riadili činnosť a spravovali majetok PDSI(pričom členovia predstavenstva zo zákona spoločne a nerozdielne zodpovedajú za škodu spôsobenú
porušením povinnosti pri výkone ich funkcie). Práve zo svedeckých výpovedí predvolaných svedkov je
zrejmé, že predstavenstvo PDSI (ako štatutárny orgán PDSI) nekonalo s odbornou starostlivosťou a v

súlade so záujmami družstva a všetkých jej členov, keď napríklad:
- predstavenstvo PDSI ku dňu uzatvorenia zmluvy o riadení portfólia dňa 2. 6. 2008 a ani neskôr
neodovzdalo písomne a preukazne obchodníkovi s cennými papiermi portfólio cenných papierov, ktoré
PDSI nadobudlo od roku 2000 do roku 2008 (a ktoré mohlo mať evidenčnú hodnotu niekoľko miliónov
slovenských korún - SKK), ale ani finančné prostriedky družstva PDSI za účelom naplnenia predmetu

zmluvy, teda riadenia portfólia v zmysle čl. III bodu 2 písm. c) zmluvy o riadení portfólia;
- predstavenstvo PDSI počas celého obdobia od podpisu zmluvy o riadení portfólia až po ukončenie
zmluvy nikdy nepožiadalo obchodníka s cennými papiermi o informácie a doklady o aktuálnom stave
a štruktúre portfólia cenných papierov, ktoré mali byť v majetku družstva PDSI v zmysle čl. III bodu 1
zmluvy o riadení portfólia ( svedecká výpoveď Ing. T.. T. uvedenú na str. 9 zápisnice súdu z pojednávania
dňa 21. 1. 2013);

- predstavenstvo PDSI vo vlastnom mene družstva PDSI nakupovalo a predávalo cenné papiere z
majetku a do majetku družstva PDSI, ale taktiež uzatváralo dohody o finančnom vysporiadaní obchodov,
hoci podľa zmluvy o riadení portfólia mal obchodník s cennými papiermi na základe svojho rozhodnutia
hospodáriť s portfóliom klienta (družstva PDSI), pričom klient (družstvo PDSI) sa zaviazal podľa čl. III
bodu 1 zmluvy, že nebude nakladať s finančnými nástrojmi, ktoré tvoria portfólio klienta (družstva PDSI);

- predstavenstvo PDSI podpisovalo všetky zmluvy o kúpe a predaji cenných papierov (listinné dôkazy
a svedecká výpoveď Ing. D.. Q. v konaní pred OS Bratislava I sp. zn. 7C/206/2011 zo dňa 1. 10. 2012
uvedenou na str. 6 zápisnice súdu z pojednávania, ako aj svedeckými výpoveďami P.. F. a Ing. T.. T.),
pričom tieto zmluvy vraj boli založené v účtovníctve PDSI (podľa svedeckej výpovede Ing. T.. T., člena
predstavenstva v konaní pred OS Bratislava I sp. zn. 7C/194/2011 dňa 21. 1. 2013

uvedenej na str. 9 zápisnice súdu z pojednávania). V takom prípade si PDSI mohlo uplatniť práva
a domôcť sa práv k cenným papierom na základe ním podpísaných zmlúv, bez ohľadu na to, či mu
obchodník s cennými papiermi odovzdal alebo neodovzdal nejakú dokumentáciu;
- predseda predstavenstva PDSI uviedol nepravdivé informácie členom PDSI na členskej schôdzi
družstva PDSI v marci 2010 pri schvaľovaní účtovnej závierky za rok 2009 a návrhu na rozdelenie zisku

a vyplatenia podielov za rok 2009, keď uviedol, že účtovné závierky každého z družstiev v skupine PDSI
sú overené auditom, pričom táto informácia nebola pravdivá. Členská schôdza PDSI tak zrejme bola
uvedená do omylu a prijímala rozhodnutia na základe nepravdivých informácií a na základe údajov,
ktoré sa nezhodovali so skutočnou finančnou situáciu žalobcu v roku 2009 ("Správa predstavenstiev
Sporiteľných družstiev Slovenské investície za rok 2009 a 10 rokov činností", ďalej "Správu audítora

pre predstavenstvo družstva PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE" a tiež svedeckú
výpoveď Ing. D.. Q. uvedenú na str. 2 zápisnice súdu z pojednávania dňa 8. 11. 2012).

Svedok Ing. D.. Q. pred súdom vypovedal (str. 3 zápisnice súdu z pojednávania dňa 27. 9. 2012), že
medzi obchodníkom s CP (CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s.) a družstvom PDSI išlo pri riadení portfólia

o kontinuálnu činnosť od roku 2000 (kedy vzniklo PDSI) až do roku 2010, keď obchodník s cennými
papiermi vypovedal zmluvu o riadení portfólia. Výpoveď svedka Ing. D.. Q. nezodpovedá skutočnosti,
ale je zavádzajúca a nepravdivá.
Medzi obchodníkom s cennými papiermi (CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s.) a družstvom PDSI vôbec
nemohlo ísť a nešlo o kontinuálnu spoluprácu pri riadení portfólia v období od roku 2000 až do roku

2010 z viacerých dôvodov. Takúto kontinuitu znemožňovala už len skutočnosť, že v predmetnom
období rovnaké obchodné meno "CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s." mali postupne minimálne dve navzájom
rozdielne obchodné spoločnosti (ktoré mali navzájom rozdielne aj identifikačné čísla - IČO). Svedok Ing.
D.. Q. o tom nepochybne veľmi dobre vedel, keďže pôsobil v orgánoch obidvoch obchodníkov s CP a aj
v orgánoch PDSI, čo preukazuje aj pripojený prehľad údajov z obchodného registra, ktorý tvorí prílohu

tohto podania.
PDSI najskôr spolupracovalo od roku 2000 so spoločnosťou CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s., IČO:
36020095. Následne PDSI začalo spolupracovať od roku 2002 s ďalšou spoločnosťou rovnakého
obchodného menom, a to so spoločnosťou CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s., IČO: 35828749. Okrem
tejto skutočnosti nemohlo ísť o kontinuálnu činnosť pri riadení portfólia družstva PDSI obchodníkom

s cennými papiermi aj preto, lebo predmetný obchodník s cennými papiermi od 13. 5. 2003 (kedy
nadobudlo právoplatnosť prvostupňové rozhodnutie Úradu pre finančný trh č. GRUFT-22/2003/OCP
zo dňa 22. 4. 2003 vydané pre obchodníka s cennými papiermi) nemal povolenie na poskytovanie
investičnej služby riadenie portfólia podľa § 6 ods. 2 písm. d) Zákona o cenných papieroch, a to aždo 22. 4. 2008. O tejto skutočnosti nepochybne veľmi dobre vedel aj svedok Ing. D.. Q., keďže práve
Ing. D.. Q. dňa 19. 6. 2002 - ako vtedajší predseda predstavenstva obchodníka s CP (ktorým bol
od 9. 1. 2002 do 27. 11. 2003) - podal za obchodníka s cennými papiermi (spolu s jedným ďalším

členompredstavenstvaobchodníkascennýmipapiermi,Ing.R..Č.)žiadosťopovolenienaposkytovanie
investičných služieb vrátane požadovaného povolenia poskytovať investičnú službu riadenie portfólia.
Túto žiadosť dopĺňal za obchodníka s cennými papiermi zasa Ing. D.. Q. podaniami (listami) z 15. 8.
2002, 5. 9. 2002, 27. 11. 2002 a zo 6. 3. 2003 (tieto listiny má NBS k dispozícii). Úrad pre finančný
trh vydal rozhodnutie č. GRUFT-22/2003/OCP zo dňa 22. 4. 2003 (právoplatné od 13. 5. 2003), ktorým

síce obchodníkovi s cennými papiermi vydal povolenie na poskytovanie niektorých investičných služieb,
pričom však obchodníkovi s cennými papiermi nepovolil (zamietol) požadované poskytovanie investičnej
služby riadenie portfólia tvoreného jedným alebo viacerými investičnými nástrojmi, oddelene od portfólia
iných klientov podľa § 6 ods. 2 písm. d) Zákona o cenných papieroch. Uvedené skutočností preukazujú
a potvrdzujú, že výpoveď svedka Ing. D.. Q. (uvedená dolu na str. 4 a hore na str. 5 zápisnice súdu
z pojednávania z 1. 10. 2012) o tom, že Ing. D.. Q. vraj nevedel, že obchodník s cennými papiermi

nemohol od 13.5.2003 do roku 2008 riadiť portfólio je nepravdivá. Skutočnosť, že obchodník s cennými
papiermi neriadil portfólio družstva PDSI minimálne od 1. 1. 2004 vyplýva aj z rozhodnutia žalovanej č.
OPK-9750-5/2007 z 20. 8. 2008, vydaného na základe dohľadu na mieste vykonaného u obchodníka s
cennýmipapiermivroku2007.OdtohtoobdobiaobchodníksCPaninepoberalpoplatkyzaposkytovanie
investičnej služby riadenie portfólia. Svedok Ing. D.. Q. vo svojej výpovedi (viď str. 3 zápisnice súdu

z pojednávania z 27. 9. 2012) sa vyjadril, že PDSI malo uzatvorenú s obchodníkom s CP zmluvu
o poradenskej činnosti zo dňa 23. 4. 2004. Na základe zmluvy o poradenstve však obchodník s
cennými papiermi nemohol pre PDSI riadiť portfólio a ani nemohol pre PDSI nakupovať ani predávať
cenné papiere, a teda zmluvou o poradenskej činnosti nebol daný dôvod na odovzdanie portfólia PDSI
obchodníkovi s cennými papiermi na účely jeho riadenia a rovnako nebol daný dôvod na nakladanie s

účtami PDSI za účelom riadenia portfólia. Preto je zavádzajúca a nepravdivá výpoveď svedka Ing. D..
Q., že súčasťou aj tejto zmluvy o poradenskej činnosti bolo aj odovzdanie portfólia družstiev. Na druhej
strane svedok Ing. D.. Q. pred súdom vypovedal (viď str. 4 zápisnice súdu z pojednávania dňa 1. 10.
2012), že spolupráca bola tak kontinuálna, že keď bolo odovzdané portfólio obchodníkovi s cennými
papiermivroku2002,takpotomhoužnikdynevrátilanipriuzatváranínasledujúcichzmlúv.Tátovýpoveď

svedka Ing. D.. Q. si protirečí s jeho inou výpoveďou (uvedenou na str. 3 zápisnice súdu z pojednávania
dňa 27. 9. 2012), podľa ktorej pri každej uzatvorenej zmluve došlo k odovzdaniu portfólia. Ide o
maximálne zavádzajúcu, nepresvedčivú a účelovú odpoveď. Ak PDSI uzatvorilo v roku 2008 zmluvu o
riadení portfólia (alebo v iných rokoch iné druhy zmlúv), tak malo preukazne odovzdať alebo inak jasne
a jednoznačne v zmluve vymedziť svoj majetok odovzdaný (zverený) obchodníkovi s cennými papiermi

na plnenie predmetu zmluvy (riadenie portfólia), respektíve tiež malo jasne a jednoznačne v zmluve
vymedziť ako bude PDSI poskytovať (odovzdávať) obchodníkovi s cennými papiermi ďalší majetok na
plnenie predmetu zmluvy (riadenie portfólia). Ak sa v zmluve jasne a jednoznačne nevymedzil majetok
poskytnutý(odovzdaný)obchodníkoviscennýmipapiermianisamajetokpreukazneneodovzdal,pričom
objektívne nebol takýto majetok zistený, tak zrejme vôbec nedošlo k poskytnutiu (odovzdaniu) majetku

obchodníkovi s cennými papiermi a v konečnom dôsledku je nepodložená požiadavka na jeho vrátenie.
V prípade družstva PDSI práve štatutárny orgán PDSI realizoval všetky nákupy cenných papierov do
majetku PDSI a aj všetky predaje cenných papierov z majetku PDSI minimálne od roku 2004 na základe
zmlúv o kúpe cenných papierov uzatvorených za PDSI štatutárnym orgánom PDSI s protistranami.
PDSI realizovalo nákupy a predaje cenných papierov prostredníctvom svojich štatutárnych orgánov

napriek tomu, že PDSI - podľa tvrdenia niektorých členov štatutárneho orgánu PDSI - dňa 2. 6.
2008 uzatvorilo s obchodníkom s cennými papiermi zmluvu o riadení portfólia, potom ako žalovaná
rozhodnutím č. OPK-2744-5/2007-PLP zo dňa 22. 4. 2008 (právoplatným dňa 23. 4. 2008) povolila
obchodníkovi s cennými papiermi poskytovanie investičnej služby riadenie portfólia a zároveň potom
ako PDSI požiadalo o schválenie dodatku k prospektu investície aj z dôvodu, že uzatvorilo zmluvu o

riadení portfólia s obchodníkom s cennými papiermi. Dodatok bol schválený rozhodnutím žalovanej
č. OPK-9821/2008-PLP zo dňa 31. 7. 2008. Obchodník s cennými papiermi - na základe výsledkov
dohľadu na mieste v roku 2007 - následne vypracoval plán opatrení na odstránenie a zamedzenie
opakovaného výskytu nedostatkov zistených dohľadom, v rámci ktorého sa tiež zaviazal podať žiadosť
o rozšírenie povolenie na poskytovanie investičnej služby riadenie portfólia. Na základe uvedeného

obchodník s CP podal žiadosť zo dňa 27. 9. 2007 o rozšírenie povolenia o investičnú službu riadenie
portfólia. NBS rozhodnutím č. OPK-2744-5/2007-PLP zo dňa 22. 4. 2008 (právoplatným od 23. 4.
2008) zmenila dovtedajšie povolenie na poskytovanie investičných služieb tak, že hlavné investičné
služby doplnila o investičnú službu riadenie portfólia podľa § 6 ods. 1 písm. d) Zákona o cennýchpapieroch v spojení s § 5 ods. 1 písm. a), b) a c) ). Zákon o cenných papieroch v ust. § 43 ods. 1 a 2
zakotvuje, že zmluvou o riadení portfólia sa obhospodarovateľ (obchodník s cennými papiermi, ktorý má
povolenie na poskytovanie investičnej služby riadenie portfólia) zaväzuje hospodáriť s portfóliom klienta

na základe rozhodovania obhospodarovateľa v rámci a v rozsahu zmluvy a klient sa za to zaväzuje
zaplatiť odplatu. Pri investičnej službe "riadenie portfólia" o vykonaní obchodov s cennými papiermi pre
klienta nerozhoduje (pokyny na obchody nedáva) klient, ale rozhoduje (s voľnou úvahou) obchodník
v súlade s uzatvorenou zmluvou o riadení portfólia. Klient je na naplnenie predmetu zmluvy povinný
odovzdať obchodníkovi cenne papiere a finančné prostriedky, ktoré majú slúžiť na riadenie portfólia,

aby obchodník s cennými papiermi mohol v rámci riadenia klientovho portfólia vykonávať obchody
s odovzdanými cennými papiermi klienta a aby za odovzdané (zverené) finančné prostriedky mohol
nakupovať cenné papiere v rámci riadenia klientovho portfólia. Svedok Ing. D.. Q. tiež pred súdom
vypovedal (viď str. 6 zápisnice súdu z pojednávania dňa 1. 10. 2012), že pre PDSI nakupoval cenné
papiere len obchodník s cennými papiermi. Ide však o zavádzajúce a nepravdivo tvrdenie svedka Ing.
D.. Q., ktoré on sám vyvrátil svojím ďalším vyjadrením, že obchodník s cennými papiermi obstarával

kúpy cenných papierov a následne ich podpisovali štatutári PDSI. Treba však upozorniť, že takýto
postup by bol relevantný len pri sprostredkovaní kúpy alebo predaja cenných papierov, ale nezodpovedá
postupom pri riadení portfólia. Pri riadení portfólia obchodník s cennými papiermi priamo rozhoduje
(na základe jeho voľnej úvahy) o nákupoch a predajoch cenných papierov pre svojho klienta, teda o
nákupoch cenných papierov do portfólia klienta a aj o predajoch cenných papierov z portfólia klienta.

Ak obchodník s cennými papiermi riadi portfólio klienta, tak tento obchodník s cennými papiermi nie
je sprostredkovateľom pri uskutočňovaní obchodov týkajúcich sa riadenia príslušného portfólia klienta.
Ďalej svedok Ing. D.. Q. tiež pred súdom vypovedal (viď str. 3 zápisnice súdu z pojednávania dňa 27. 9.
2012), že obchodník s cennými papiermi poskytoval PDSI právne služby, ekonomický servis, účtovníctvo
a iné služby. Takéto služby však nepatria medzi činnosti, ktoré by obchodník s cennými papiermi bol

príslušný vykonávať pre klienta z dôvodu, že poskytuje klientovi investičnú službu riadenie portfólia, teda
poskytovanie svedkom spomenutých služieb nie je ani nemôže byť spojené s poskytovaním investičnej
služby riadenie portfólia. Obchodník s cennými papiermi ani nemá v predmete činnosti poskytovanie
týchto služieb. Zákon o cenných papieroch v ust. § 54 ods. 7 v spojení s § 14 ods. 4 a § 1 predpisuje,
že obchodník s cennými papiermi alebo pobočka zahraničného obchodníka s cennými papiermi nesmie

vykonávať pre iné osoby iné činnosti ako investičné služby s výnimkou sprostredkovania pre iné finančné
inštitúcie v súlade s osobitným zákonom, vykonávania činnosti člena centrálneho depozitára cenných
papierov, vypracúvania a šírenia investičných odporúčaní a vykonávania bezhotovostných obchodov
s peňažnými prostriedkami v cudzej mene. Ak teda svedkom spomenuté služby (činnosti) vykonávali
fyzické osoby, ktoré okrem iného boli zamestnancami obchodníka s cennými papiermi, tak to vôbec

neznamená, že svedkom spomenuté služby
poskytoval obchodník s cennými papiermi (keďže obchodník s cennými papiermi tieto služby podľa
Zákona o cenných papieroch nemohol vykonávať a tiež tieto služby nemal a nemá v predmete svojej
činnosti ani podľa obchodného registra). Ak PDSI uvedené činnosti nevykonávalo prostredníctvom
svojich zamestnancov, ale dodávateľským spôsobom, tak PDSI bolo zodpovedné, aby malo uzatvorené

(na základe dohôd či iných právnych aktov) zmluvné vzťahy s príslušnými fyzickými osobami o
vykonávaní predmetných činností. Ide teda opäť o zavádzajúce tvrdenie svedka. Okrem toho svedok
Ing. D.. Q. tiež pred súdom vypovedal (viď str. 4 zápisnice súdu z pojednávania dňa 8. 11. 2012),
že "Družstvo a obchodník s cennými papiermi (CI) bol v podstate organický celok, aj keď to boli dva
rôzne subjekty, pričom všetci pracovníci CI pracovali pre potreby družstiev. K tomu mal CI prispôsobenú

organizačnú a riadiacu štruktúru, ktorú taktiež schválila NBS.". Opäť ide o zavádzajúce a nepravdivé
tvrdenie svedka. Obchodník s cennými papiermi má zákonom (podľa § 71 ods. 1 Zákona o cenných
papieroch) uloženú úlohu zaviesť a uplatňovať takú svoju organizačná štruktúra (vrátane postupov
rozhodovania), prostredníctvom ktorá musí obchodník s cennými papiermi zabezpečovať riadny a
bezpečný výkon investičných služieb uvedených v povolení na poskytovanie investičných služieb. NBS

podľa Zákona o cenných papieroch nemala ani nemá kompetenciu schvaľovať obchodníkom s cennými
papiermi ich organizačnú a riadiacu štruktúru. Aj preto žalovaná NBS neschvaľovala obchodníkovi
s cennými papiermi žiadnu organizačnú a riadiacu štruktúru, a to ani takú organizačnú a riadiacu
štruktúru, aby všetci pracovníci obchodníka s cennými papiermi (CI) pracovali pre potreby družstiev
zo skupiny PDSI. NBS je príslušná rozhodovať o žiadostiach o vydanie povolenia pre obchodníka s

cennými papiermi na poskytovanie investičných služieb, pričom žalovaná NBS - v súlade s ust. § 55
ods. 5 Zákona o cenných papieroch - posudzuje splnenie vecných, personálnych a organizačných
predpokladov vo vzťahu k navrhovanému (požadovanému) rozsahu investičných služieb, investičných
činností a vedľajších služieb. Za vykonávanie či obstaranie vykonávania právnych, ekonomických,účtovných, informačných a iných činnosti pre podnikateľský subjekt je zodpovedný štatutárny orgán
toho ktorého podnikateľského subjektu, a teda aj PDSI. Štatutárny orgán rozhoduje o tom, či tieto
činnosti bude vykonávať prostredníctvom svojich zamestnancov, prípadne dodávateľským spôsobom

(či už na základe relevantného právneho vzťahu). Svedecké výpovede P. F. a Ing. T. T., títo svedkovia
svojimi výpoveďami potvrdili, že NBS nezanedbávala,ale riadne vykonávala dohľad nad vyhlasovateľom
verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktorý bol (do 1. 6. 2010) zákonom limitovaný na dodržiavanie
oznamovacích a informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, teda
PDSI. Uvedení dvaja svedkovia tiež odpovedali na otázku právneho zástupcu navrhovateľa, či sa NBS

domáhala, aby PDSI zverejnilo oznámenie (informáciu), že portfólio PDSI je rizikové a nevykazuje
deklarovanú hodnotu. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že NBS dlhodobo nemala k dispozícii informácie
o tom, že portfólio PDSI nevykazuje deklarovanú hodnotu; takáto informácia nevyplývala ani zo žiadnych
hlásení PDSI (až dovtedy, kým PDSI v roku 2010 požiadalo žalovanú o zjednanie nápravy v činnosti
obchodníka s cennými papiermi). NBS nemá zákonom zverenú kompetenciu požadovať zverejnenie
žalobcami požadovaných oznámení, a to ani oznámení o hodnote portfólia jednotlivých vyhlasovateľov

verejnej ponuky majetkových hodnôt. Pokiaľ by NBS nariadila zverejnenie takýchto oznámení, tak by
konalanadrámecjejzákonnýchkompetencií,čobymohlobyťnapádanéakonezákonnýzásahodporcu.
Mimochodom, aj zákon o dohľade vo svojom ust. § 2 ods. 2 a ust. § 17 ods. 1 ustanovuje, že dohľad nad
dohliadanými subjektmi je neverejný a že konanie pred Národnou bankou Slovenska vo veciach dohľadu
je neverejné. Svedkovia P.. F. a Ing. T.. T. vo svojich výpovediach uviedli, že ako členovia predstavenstva

(štatutárneho orgánu) PDSI pripájali svoj
podpis k iným členom predstavenstva PDSI na "kopu materiálov" či "hrbu papierov", medzi ktorými
boli aj zrealizované obchody na kúpu a predaj cenných papierov. To potvrdzuje, že cenné papiere do
majetku a z majetku PDSI nakupovalo a predávalo pre PDSI predstavenstvo PDSI (teda nie obchodník
s CP). Obaja svedkovia taktiež vo svojich výpovediach (viď str. 9 zápisnice súdu z pojednávania dňa

21. 1. 2013) uviedli, že PDSI nežiadalo od obchodníka s CP dokumentáciu týkajúcu sa nákupov a
predajov cenných papierov pre PDSI až do doby keď obchodník s CP vypovedal zmluvu. To potvrdzuje,
že predstavenstvo PDSI a jeho členovia nekonali s odbornou starostlivosťou. Svedok Ing. T.. T. vo svojej
výpovedi (viď str. 7 zápisnice súdu z pojednávania dňa 21. 1. 2013) uviedol, že zmluva o riadení portfólia
z roku 2008 mala obsahovať prílohu so zoznamom cenných papierov odovzdaných obchodníkovi s CP.

Tento zoznam však neexistuje, čo napokon potvrdil aj svedok Ing. D.. Q. (viď str. 4 zápisnice súdu z
pojednávania dňa 1. 10. 2012), pretože malo ísť o kontinuálnu spoluprácu. Žiadny takýto zoznam nebol
družstvom PDSI ani obchodníkom s CP nikdy predložený žalovanej. Takýto zoznam nebol predložený
ani správcom konkurznej podstaty PDSI ako úpadcu. Z uvedených skutočností vyplýva, že svedok
vypovedal pred súdom nepravdivo. Z výpovedi oboch svedkov (P.. F. a Ing. T.. T.) tiež vyplynulo, že

fyzické osoby, ktoré boli aj pracovníčkami obchodníka s cennými papiermi, uhrádzali všetky platby z
účtov PDSI vrátane platieb, pri ktorých išlo o bežné prevádzkové náklady PDSI, napríklad platby za
telefón, náklady za organizované plesy a podobné platby. V danom prípade teda pri činnosti fyzických
osôb, ktorá spočívala v uhrádzaní platieb, nešlo o poskytovanie investičnej služby riadenie portfólia ani o
poskytovanie inej investičnej činnosti. To nasvedčuje, že štatutárny orgán PDSI splnomocnil predmetné

fyzické osoby (a nie obchodníka s cennými papiermi), aby technicky zrealizovali platby z účtu PDSI,
ktorých zrealizovanie požadovalo PDSI. V tejto súvislosti svedkyňa P.. F. (viď str. 5 zápisnice súdu z
pojednávania dňa 21. 1. 2013) uviedla, že P.. F. dávala splnomocneným fyzickým osobám zoznam čo
a kam treba uhradiť. Tieto splnomocnené fyzické osoby iba technicky zabezpečovali vykonanie platieb
PDSI, podľa pokynov PDSI ako majiteľa účtu, respektíve podľa usmernení členov štatutárneho orgánu

PDSI.Navrhovateľ napriek svojmu dôkaznému bremenu nepreukázal:
- či počas trvania členstva alebo po ukončení členstva v PDSI (koncom roka 2009 alebo v roku 2010 či
2011) nedošlo k zníženiu alebo vyplateniu celého členského podielu na základe žiadosti člena (či teda
finančné prostriedky boli trvale v dispozícii PDSI), respektíve
- z čoho pozostáva údajná škoda (či ide o vložený členský vklad, vyrovnací podiel, plnenie zo zmenky

alebo o ich kombináciu a v akých sumách), a to aj z hľadiska rozčlenenia na istinu a úroky, z hľadiska
výšky škody na istine a úrokoch ani z hľadiska obdobia, za ktoré mala škoda vzniknúť,
- na základe čoho si uplatňujú úrok z omeškania za obdobie od 19. 4. 2011.
Zo strany PDSI boli navrhovateľovi v roku 2010 a 2011 vystavené rôzne doklady o údajnej výške
ich členských podielov, vyrovnacích podielov či zmenky, pričom však vystavené doklady nemožno

považovať za hodnoverné, keďže existujú oprávnené pochybnosti o ich hodnovernosti z nasledovných
dôvodov. Predstavenstvo PDSI (ako štatutárny orgán PDSI) v konkurznej veci sp. zn. 3K/95/2010 (list
č. 77 súdneho spisu) podalo návrh zo dňa 16. 2. 2011 na vyhlásenie konkurzu na majetok PDSI,
pričom predstavenstvo PDSI v podanom návrhu uvádza o PDSI (dlžníkovi), že "napriek vysokému počtuveriteľov dlžníka s pohľadávkami po lehote splatnosti viac ako 30 dní však dlžník nemá ich presnú
evidenciuaanineviezostaviťichpresnýzoznam(anizoznamzáväzkov),pretoženedisponujeaktuálnou
a presnou databázou Členov, ako ani listinnými kópiami vystavených zmeniek a žiadostí Členov o

zrušenie členstva alebo zníženie členského podielu ...". Svedok Ing. T.. T. vo svojej výpovedi (viď str. 8
zápisnicesúduzpojednávaniadňa21.1.2013)uviedol,žeevidenciačlenovPDSI,ichčlenskýchvkladov
a zmien bola vedená do mája 2010, respektíve do 15. 6. 2010. V auguste 2010 boli tieto záznamy, ako
aj záznamy uložené na záložnom médiu zaistené (odňaté) Prezídiom Policajného zboru SR, teda od
augusta 2010 ich už nemalo a nemá k dispozícii družstvo PDSI. Preto existuje oprávnená pochybnosť

o tom, na základe akých podkladov PDSI v roku 2010 a 2011 (po zaistení podkladov na účely trestného
konania)vystavovalosvojimčlenomdoklady(listiny)oúdajnejvýškeichčlenskýchpodielov,vyrovnacích
podielov či zmenky. Audítor vyjadril odmietavý názor na účtovnú závierku PDSI (čo znamená, že účtovná
závierka PDSI zrejme neposkytuje pravdivý a verný obraz finančnej situácie a výsledku hospodárenia
PDSI), ale taktiež treba upozorniť na závažné vyjadrenia správcu konkurznej podstaty družstva PDSI,
ktoré sa týkajú konkurznej podstaty (majetku) družstva PDSI. Správca konkurznej podstaty družstva

PDSI (viď str. 7 tretí odsek v správe o priebehu konkurzu pre I. schôdzu konkurzných veriteľov z 24. 8.
2011) uvádza, že "masa prihlásených pohľadávok je vyššia, aký by mal byť odhad skutočných vkladov".
Taktiež správcu konkurznej podstaty družstva PDSI (viď str. 8 prvý odsek v správe o priebehu konkurzu
pre I. schôdzu konkurzných veriteľov z 24. 8. 2011) uvádza, že "uplatnené nároky bude možné porovnať
s evidenciou úpadcu až po podrobnom audite úpadcu a pokračovaní v účtovaní...". Odporca opätovne

poukázal na nasledovné skutočnosti:
- skutočnosť, že dispozičné práva k účtom PDSI mali fyzické osoby, ktoré boli aj zamestnancami
obchodníka s cennými papiermi, neznamená, že obchodník s cennými papiermi riadil portfólio PDSI.
Dispozičné práva mali fyzické osoby, ktoré boli aj zamestnancami obchodníka s cennými papiermi, ale -
ako vyplynulo aj z výpovedi svedkov - tieto fyzické osoby iba zrealizovali platby na základe usmernenia

(pokynov) členov štatutárnych orgánov PDSI;
- nepravdivé a zavádzajúce je tvrdenie navrhovateľov, že obchodník s cennými papiermi údajne riadil
portfólioPDSI,čobyúdajnemalovyplývaťzdokladovpredloženýchžalovanejvroku2007,keďžalovaná
v rámci svojho oprávnenia aj mimo konania prerokovala problémy a nezrovnalosti so štatutárnymi
zástupcami PDSI a ostatných družstiev. V skutočnosti však dohľadom na mieste v roku 2007 bolo

zistené, že obchodník s cennými papiermi za obdobie od 13. 5. 2003 do konca roka 2003 (teda za
cca 7 mesiacov) vystavoval štvrťročne pre družstvo PDSI "vyúčtovanie k zmluve o správe portfólia zo
dňa 28. 6. 2002", pričom obchodník s cennými papiermi nemohol od 13. 5. 2003 poskytovať investičnú
službu riadenie portfólia a minimálne od 1. 1. 2004 ju ani neposkytoval. To znamená, že z predložených
dokladov nemohlo vyplývať ani nevyplynulo, že obchodník s cennými papiermi riadil portfólio. Následne

po skončení dohľadu na mieste obchodník s cennými papiermi požiadal o povolenie riadiť portfólio
(podrobnosti o tom sú uvedené na stranách 7 a 8 tohto podania);
- podľa navrhovateľov je spolupráca obchodníka s CP a PDSI zdokumentovaná aj v profiloch
obchodníka s cennými papiermi z roku 2005,2006 a 2007, ktoré predložil svedok Ing. D.. Q.. V týchto
profiloch obchodníka s CP však nie je ani raz uvedené, že obchodník s cennými papiermi riadil portfólio

PDSI. Podľa spomínaných profilov teda obchodník s cennými papiermi spolupracoval s PDSI, ale
portfólio mu neriadil.
Zákonnej úprave odporuje a je zavádzajúce tvrdenie navrhovateľa, že žalovaná vraj mala upozorniť a
neupozornila žalobcov (navrhovateľov) na nedostatky zistené v činnosti obchodníka s cennými papiermi.
Zákon o dohľade vo svojom ust. § 2 ods. 2 a ust. § 17 ods. 1 ustanovuje, že dohľad nad dohliadanými

subjektmi je neverejný a že konanie pred Národnou bankou Slovenska vo veciach dohľadu je neverejné.
Zároveň ust. § 15 ods. 1 zákona o dohľade ustanovuje, že v konaní o uložení pokuty, inej sankcie alebo
opatrenia na nápravu je účastníkom konania dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má uložiť
pokuta, iná sankcia alebo opatrenie na nápravu. Na základe citovaných ustanovení zákona o dohľade
treba konštatovať, že účastníkom sankčného konania proti dohliadanému subjektu je len dohliadaný

subjekt (nie klienti dohliadaného subjektu ani zmluvní partneri klientov dohliadaného subjektu), pričom
iná osoba ako účastník konania nemá nárok na poskytovanie výsledkov konania a zistení pri výkone
dohľadu.

Právny zástupca navrhovateľa sa v úvode III. časti svojho spoločného vyjadrenia sa odvoláva na

rozsudok Najvyššieho súdu SR (NS SR) sp. zn. 3 Cdo 71/2009 z 27. 1. 2011, v ktorom sa dovolací
NajvyššísúdSRzaoberalajvýkladomustanovenia§18ods.1zákonač.58/1969Zb.(teda"predchodcu"
terajšieho zákona č. 514/2003 Z. z.), ktoré znelo: "Štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia
úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradnýmpostupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.". Druhostupňový Krajský súd v Žiline v danom prípade dospel k
záveru, že ustanovenie § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. nárok fyzickým a právnickým osobám na
náhradu škody vzniknutej v dôsledku nevydania rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote nepriznáva

tak, ako to výslovne priznáva § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. V danom prípade (teda vo veci sp.
zn. 3Cdo 71/2009) vtedy platný zákon č. 58/1969 Zb. vôbec nedefinoval "nesprávny úradný postup" (na
rozdiel od terajšieho zákona č. 514/2003 Z. z.). Preto sa Najvyšší súd SR zaoberal výkladom pojmu
"nesprávny úradný postup" na účely aplikácie § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., pričom Najvyšší súd
SR dospel k záveru, že "nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené

vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie [pozn.:
nie však samotné vydanie rozhodnutia], lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť
štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá
zodpovedá právu na prejednanie veci "bez zbytočných prieťahov" (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky)". Pritom právny zástupca navrhovateľa vo svojom vyjadrení zdôrazňuje časť predmetného
judikátu, podľa ktorej "treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu

ktorého postup štátneho orgánu smeruje". Túto (žalobcami citovanú časť predmetného judikátu) však
nemožno vytrhnúť z celkového obsahu a kontextu predmetného judikátu (a rovnako túto časť judikátu
nemožno ďalej aplikovať neobmedzene a izolovane) bez ohľadu na konkrétny skutkový a právny stav
posudzovaného prípadu, ale taktiež nemožno zároveň opomínať ustanovenia čl. 2 ods. 2 Ústavy SR
a čl. 2 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorých "štátnu moc možno uplatňovať iba v

prípadoch a medziach ustanovených zákonom, a to spôsobom ktorý ustanoví zákon". Preto tvrdenie
navrhovateľov, že žalovaná si nesplnila zákonom stanovenú povinnosť, ktorú jej ukladá zákon o dohľade
v ust. § 1 ods. 1, a to "prispievať k stabilite finančného trhu ako celku" je tvrdenie, ktoré nemožno
vzťahovaťnastabilitujednotlivýchsubjektovfinančnéhotrhu.Navyše,ust.§1ods.1zákonaodohľadeje
ustanovením, ktoré - aj vzhľadom na nadpis ust. § 1 "Predmet a rozsah úpravy" - celkom zjavne obsahuje

iba všeobecné prvotné vymedzenie predmetu a rozsahu úpravy zákona o dohľade, pričom samotné
kompetencie(medze)apostupy(spôsobypostupu)žalovanejsúupravovanéažvďalšíchustanoveniach
zákone o dohľade a v ustanoveniach Zákona o cenných papieroch. Navrhovateľ nepreukázal, v čom
konkrétnom by mal spočívať údajný nesprávny úradný postup žalovanej (odporkyne), teda neuviedol
(nešpecifikoval) relevantne, aké konkrétne rozhodnutia alebo iné úkony a kedy mala zanedbať NBS,

a podľa nešpecifikovaných ustanovení nekonkretizovaných právnych predpisov a taktiež jasne nie sú
nešpecifikované, aké údajné prieťahy v konaní vraj mala spôsobiť NBS. Mylne a zavádzajúco právny
zástupca navrhovateľa poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo 4968/2009 zo
dňa 11. 4. 2012, podľa ktorého údajne právne neobstojí záver súdu o predčasnosti tvrdenej škody len
z dôvodu prebiehajúceho konkurzu, pričom podkladom pre záver o výške škody údajne môže byť aj

stav konkurzného konania, respektíve správa správcu konkurznej podstaty úpadcu (dlžníka v konkurze).
Odporca zastáva názor, že okolnosti, za ktorých sa žalobcovia domáhajú náhrady škody sú iné, ako
okolnosti vo veci, o ktorej rozhodoval Najvyšší súd ČR v jeho rozhodnutí sp. zn. 29 Cdo 4968/2009
zo dňa 11. 4. 2012. Okolnosti na, ktoré prihliadal Najvyšší súd ČR sú iné aj v tom, že žalobcovia sa
domáhali náhrady škody voči členom štatutárneho orgánu nemenovanej obchodnej spoločnosti preto,

lebo členovia štatutárneho orgánu si oneskorene splnili povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu
na majetok danej obchodnej spoločnosti, pričom v predmetnom konaní pred Najvyšším súdom ČR sa
žalobcovia nedomáhali náhrady celej výšky škody. Žiadny žalobca (navrhovateľ) podľa všetkého doteraz
v kauze družstva PDSI nepodal nijakú žalobu o náhradu škody proti žiadnemu členovi predstavenstva
družstva PDSI ani proti žiadnemu členovi kontrolnej komisie PDSI, hoci Obchodný zákonník v § 251

ods. 2, § 243a ods. 4 a § 244 ods. 8 explicitne zakotvuje, že každý člen družstva je oprávnený v mene
družstva podať žalobu o náhradu škody proti členovi predstavenstva z titulu jeho zodpovednosti voči
družstvu za ním spôsobenú škodu, ďalej zakotvuje, že každý veriteľ družstva môže vo svojom mene a na
vlastný účet uplatniť nároky družstva na náhradu škody proti členom predstavenstva a tiež proti členom
kontrolnej komisie, ak veriteľ družstva nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku družstva, ale

taktiežzakotvuje,žeakjenamajetokdružstvavyhlásenýkonkurz,nárokyveriteľovdružstvaprotičlenom
predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej komisie družstva môže uplatňovať správca konkurznej
podstaty družstva. Najvyšší súd ČR v záverečnej časti predmetného rozsudku judikoval (čo však
navrhovatelia zamlčali), že "akokoľvek inak nie je možné zmiešavať posúdenie otázky vzniku škody pri
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci s otázkou zodpovednostných nárokov

osôb uvedených v § 3 ods. 2 Zákona o cenných papieroch" (teda českého zákona č. 328/10991 Sb. o
konkursu a vyrovnání ve znění pozdějších předpisů). Najvyšší súd ČR zároveň v predmetnom rozsudku
konštatoval, že aj zo súdneho rozsudku R 48/2011 (ktorý sa zaoberá nárokom na náhradu škody
spôsobenej výkonom verejnej moci) vyplýva, že v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníkasa "posúdenie nedobytnosti pohľadávky poškodeného ako predpokladu vzniku škody spôsobenej
štátom odvíja až odo dňa, keď poškodený dostal plnenie na základe právoplatného rozvrhového
uznesenia súdu". V závere spoločného vyjadrenia navrhovateľa uvádza právny zástupca navrhovateľa

všeobecne , bez relevantnej konkretizácie, že navrhovateľovi údajne vznikla škoda v príčinnej súvislosti
s nesprávnym úradným postupom, pričom mylne a nepodložene uvádzajú päť údajných príčinných
súvislosti s nesprávnym úradným postupom NBS.

Súd na návrh právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 12.7.2012 uznesením
vyhláseným na pojednávaní za účasti právneho zástupcu odporcu, upustil od vykonania dokazovania
výsluchom navrhovateľa s poukazom na jeho vek a zlý zdravotný stav. Súd vo veci následne konal v
neprítomnosti navrhovateľa za súhlasu navrhovateľa a jeho právneho zástupcu ako i právneho zástupcu
odporcu.
V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s výpoveďami právneho zástupcu

navrhovateľa a právneho zástupcu odporcu, výsluchom svedkov : Ing. D. Q., P. F., JUDr. V. R., Ing. D.
Č., A. B., oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, oboznámením sa s
obsahom súdneho spisu Okresného súdu Bratislava I. sp.zn. 3K 95/2010, sp.zn. 19C 56/2011, sp.zn.
7C 194/2011, spis ČVS : PPZ-36/BPK-B-2012 a zistil nasledovný skutkový stav :
Z listinného dôkazu "Písomného upozornenia družstva zo dňa 13.5.2003" zn. 3098/2003-G-4 od Úradu

pre finančný trh nesporne bolo preukázané, že PDSI bolo okrem iného upozornené, že úrad vykonáva
dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt ( § 135 ods.1 zákona ) a nie
nad celkovou činnosťou družstva s tým, že v liste uvedené informácie nie sú v súlade so skutočnosťou
a šírenie nie je možné a to ani vo vzťahu k členom družstva ( list prevzalo PDSI dňa 16.5.2003 ).
Na pojednávaní bol odporcom predložený originál - list z 26.4.2007 zn. ODO-4282/2007 od NBS, z

ktorého bolo preukázané, že NBS vyzvala PDSI s poukazom na ust. § 35 ods. 1 zák.č . 747/2004 Z.z. o
dohľade nad finančným trhom , v spojení s ust. § 126 ods. 5 zák.č. 566/2001 Zb. , o predloženie dokladov
a informácií a to všeobecné informácie o investičnej stratégii a štruktúre aktív družstva s informáciou,
kto spravuje aktíva družstva, štruktúru majetku družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006, v členení investičné
nástroje , peňažné prostriedky na bankových účtoch, ostatné aktíva a štruktúra záväzkov družstva a

zoznamobchodov,ktorébolidomajetkudružstvanakúpenéalebozmajetkudružstvapredanéinvestičné
nástroje a iné cenné papiere s informáciou, akým spôsobom boli obchody vykonávané.
Potvrdenie Poštovej banky zo dňa 24.8.2009, preukazuje vykonaný vklad navrhovateľa v sume 416 eur.
Z "Informácie o hodnote členského podielu a výnosu zo rok 2009" nesporne vyplýva, že navrhovateľ mal
členský vklad v 3. Štrťroku 2009 v sume 400eur a celková suma na vyplatenie bola vo výške 32 eur.

Z "Výdavkového pokladničného dokladu" zo dňa 26.3.2010 bolo preukázané, že navrhovateľ si prevzal
od PDSI podiel na zisku za 2009 v sume 32 eur.
NBS vydala rozhodnutie č. ODT-8305/2010 zo dňa 12. 7. 2010 o predbežnom opatrení, ktorým
Obchodníkovi s cennými papiermi uložila zdržať sa nakladania s majetkom klientov zvereným
Obchodníkovi s cennými papiermi bez predchádzajúceho písomného súhlasu NBS. Uvedené

rozhodnutie o predbežnom opatrení bolo Obchodníkovi s cennými papiermi doručené dňa 14. 7. 2010.
NBS rozhodnutím č. ODT-8305-5/2010 zo dňa 21. 12. 2010 odobrala Obchodníkovi s cennými papiermi
povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov uvedených v § 156 ods. 2 písm. a) zákona č.
566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
a porušenia zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a

doplnení niektorých zákonov. O podanom rozklade ako druhostupňový orgán rozhodovala Banková rada
Národnej banky Slovenska, ktorá napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdila svojím rozhodnutím č.
GUV-274/2011. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 4. 3. 2011.

NBS podala dňa 27. 7. 2010 orgánom činným v trestnom konaní oznámenie o podozrení zo spáchania

trestného činu. Podľa uznesenia Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, vyšetrovateľa
odboru boja proti korupcii č. k. ČVS:PPZ-153/BPK-B-2010 zo dňa 16. 11. 2010 bolo dňa 10. 8. 2010
začaté trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku pre obzvlášť závažný zločin podvodu
podľa § 221 ods. 1 a ods. 4 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného
zákona.

Z "Potvrdenia o zániku členstva v družstve a o vzniku nároku na vyrovnací podiel" zo dňa 2.2.2011
vyplýva, že navrhovateľ požiadal o zrušenie členstva v družstve PDSI a členstvo zaniklo v družstve dňa
2.2.2011 a to na základe rozhodnutia predstavenstva družstva PDSI zo dňa 2.2.2011 podľa čl. 16 ods.3 Stanov družstva PDSI, čím zároveň vzniklo navrhovateľovi ako bývalému členovi voči družstvu právo
na vyplatenie vyrovnacieho podielu vo výške 400 eur, ktoré je splatné dňom 2.8.2011 podľa čl. 21 ods.
2Stanov družstva PDSI.

Okresný súd Bratislava I. uznesením č.k. 3K 95/2010 zo dňa 11.4.2011 právoplatným dňa 5.5.2011
vyhlásil konkurz na majetok dlžníka : PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE so sídlom
Poľná 1, 811 08 Bratislava, IČO : 35 784 717. Súd ustanovil do funkcie správcu Mgr. V. R. a vyzval
veriteľov dlžníka, aby v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu prihlásili svoje pohľadávky.
Písomnýmpodanímzodňa21.12.2011doručenýmNBSdňa5.1.2012navrhovateľpožiadalopredbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom NBS ( t.j. po podaní
návrhu na začatie konania na súd ).
Prezídium policajného zboru , Úrad boja proti korupcii, odbor boja proti korupcii Bratislava, oddelenie
vyšetrovania, Pribinova č. 2, Bratislava listom zo dňa 20.9.2012 , ČVS: 153/BPK-B-2010 oznámil súdu,
že začal trestné stíhanie podľa ust. § 199 ods. 1 Trestného poriadku za obzvlášť závažný zločin podvodu
podľa ust. § 221 ods. 1, 4 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa ust. § 20 Trestného

zákona, prebieha naďalej vyšetrovanie a doposiaľ nebolo žiadnej konkrétnej osobe vznesené obvinenie
v zmysle ust. § 206.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom uvedeného svedka a z vykonaného výsluchu svedka Q. D.
( svedok má vzdelanie vysokoškolské : Vysoká škola poľnohospodárska, odbor prevádzka, ekonomika
poľnohospodárstva), bolo preukázané, že pôsobil som od samého začiatku vzniku spoločnosti Capital

Invest v pozícii predsedu predstavenstva a taktiež pôsobil na začiatku v PDSI. Capital Invest bol
založený roku 1997 a pôsobil na Družstevnej ul.č. 1, kde až do roku 2000 pôsobilo 5 zamestnancov.
Capital Invest hľadal spôsob ako získavať zdroje od obyvateľov, ktoré by mohol následne investovať do
podnikateľských aktivít. Ako najvhodnejší spôsob pracovníci Capital Investu vybrali spôsob založenia
podielového družstva, ktoré formou získavania členov a ich členských vkladov malo kumulovať finančné

zdroje. Dňa 15.3.2000 za spolupráce Matičného fondu a.s. bolo založené PDSI. Na činnosť PDSI
bol prijatý pracovník so stredoškolským vzdelaním p. T. T. so znalosťou výpočtovej techniky. Jeho
úlohou bolo zaznamenávať všetku evidenciu týkajúcu sa družstva. Následne bola prijatá pedagogička
PeadDr. B. A., ktorá mala za úlohu vyvíjať aktivity smerom k členskej základne Matice Slovenskej ,
ktorej výsledkom mali byť členovia Matice Slovenskej ako členovia, ktorí mali vstúpiť do PDSI. Na

túto činnosť bol prijatý novinár, p. K., ktorého úlohou bolo spracovávať články a činnosť PDSI a
pripravovať materiály na prezentáciu PDSI navonok. Zhruba po ročnej činnosti na miesto p. A. bola
prijatá p. P. F., ako novinárka, ktorá mala za úlohu pripravovať vnútro-družstevný časopis "Podielnik", v
ktorom mala byť prezentovaná všetka činnosť družstva. Všetku ostatnú činnosť PDSI, t.z. ekonomickú
agendu, právnu agendu, zabezpečovali pracovníci Capital Invest. Od začiatku spolupráce Capital Invest

a PDSI bola podpísaná Zmluva o finančných službách, ktorá ošetrovala narábanie a zhodnocovanie
finančných prostriedkov, ktoré prišli do družstiev ako členské vklady členov družstva PDSI a samozrejme
aj ostatných členov. Takýmto spôsobom spoločnosť PDSI pokračovala v súčinnosti s Capital Invest až do
roku 2002, kedy bola prijatá novela zákona o cenných papieroch. Vtedy pred družstvom stála povinnosť,
keďže chcelo naďalej ponúkať majetkové hodnoty, spracovať "Prospekt investície", v zmysle novely

zákona o cenných papieroch. Tento Prospekt investície spracoval kolektív pracovníkov Capital Invest
pod vedením Ing. F. V.. Zo schválenia Prospektu investície pre PDSI vyplynulo o.i. plnenie informačnej
povinnosti , ktoré prevzal na seba opäť Capital Invest. Informačná povinnosť pozostávala z predkladania
polročných a ročných správ o finančnej situácii družstva , ktoré spracovával Ing. V. a Ing. W. V.. Tieto
správy boli predkladané NBS pred ich zverejnením v Obchodnom vestníku , v Hospodárskych novinách

a taktiež pred zverejnením na web stránke družstva PDSI. Okrem toho bola povinnosť každý štvrťrok
zverejniť zmenu aktuálnej hodnoty členského podielu, ktoré opäť zabezpečovali pracovníci Capital
Investu , konkrétne Ing. W.. Túto zmenu aktuálnej hodnoty sme tak isto oznamovali NBS štvrťročne
pred zverejnením rovnakým ako sa zverejňovali správy o finančnej situácii družstva. Stalo sa, že
NBS si vyžiadala doplňujúce informácie, resp. podklady k zmene aktuálnej hodnoty, čím v podstate

boli predkladané informácie z účtovníctva PDSI. Rovnakom k polročným a ročným správam, vtedy
to bol Úrad pre finančný trh, vyžadoval doplnenia alebo korekcie, čo zabezpečoval Ing. W., prípadne
účtovnícke oddelenie Capital Invest. Tak ako prichádzali finančné zdroje na účty PDSI, boli na základe
zmluvy o spolupráci so spoločnosťou Capital Invest distribuované do projektov, ktoré realizoval Capital
Invest. Táto zmluva sa volala "Zmluva o finančných službách"(uzavretá 1.4.2000 medzi PDSI a Capital

Invest) a Capital Invest v nej vykonával vyúčtovania. Rovnakú zmluvu mali uzavretú všetky dcérske
družstvá, t.j. Dolárové družstvo, Euro družstvo. Prijatím zákona o cenných papieroch bola potreba sa
prispôsobiť zmluvný vzťah medzi PDSI a Capital Invest novej legislatíve, a tak v zmysle Prospektu bola
Zmluva o finančných službách nahradená "Zmluvou o správe portfólia cenných papierov", (uzatvorená28.11.2001 medzi PDSI a Capital Invest). Súčasťou tejto zmluvy bolo i odovzdanie portfóliá družstiev do
správy Capital Invest. Rovnakú zmluvu mali uzatvorenú všetky družstvá. Aj v tejto zmluve vyúčtovania
štvrťročne zabezpečoval Capital Invest. V zmysle Prospektu investície bola Zmluva o správe cenných

papierov. kontinuálne nahradená Zmluvou o riadení portfólia cenných papierov zo dňa 28.6.2002, medzi
Capital Invest a PDSI ako aj dcérskymi družstvami. Súčasťou tejto zmluvy bolo opätovné odovzdanie
portfólia družstiev do správy Capital Invest a udelenie plných mocí pre Capital Invest. Táto zmluva
bola kontinuálne nahradená Zmluvou o poradenskej činnosti vo veciach týkajúcich sa investovania do
investičných nástrojov, uzatvorenou 23.1.2004 medzi PDSI a Capital Invest. Súčasťou tejto zmluvy

bolo opätovné odovzdanie portfóliá družstiev. Capital Invest opätovne vystavoval vyúčtovania k tejto
zmluve, štvrťročne, pre PDSI a pre všetky družstvá. Zmluva o poradenskej činnosti bola kontinuálne
nahradená 2.6.2008 Zmluvou o riadení portfólia medzi PDSI a Capital Invest, opäť uzatvorenou medzi
všetkými družstvami. Capital Invest pokračoval v spravovaní portfólia družstva kontinuálne bez toho,
že by portfólio niekedy družstvám odovzdal. Opätovne zabezpečoval štvrťročne vyúčtovania pre každé
družstvonaúrovniplánovanéhozhodnoteniavkladov.ZmluvuoriadeníportfóliadružstievukončilCapital

Invest jednostrannou výpoveďou všetkým družstvám doručenou dňa 31.3.2010 a zmluva skončila
platnosť 30.4.2010. Capital Invest distribuovala finančné prostriedky družstva podľa svojho uváženia a
napriek výzvam zo strany predstavenstiev družstiev neodovzdal družstvám portfólio , vrátane cenných
papierov., ktoré spravoval a mal v úschove. Capital Invest so svojim tímom zabezpečoval okrem
riadenia portfólia všetky právne služby a všetok ekonomický servis. Taktiež zabezpečoval riadenie

cashflow takým spôsobom , že mal dispozičné právo na všetky účty družstiev, z ktorých na základe
elektronického bankovníctva inkasoval finančné prostriedky, a tieto umiestňoval do projektov. Capital
Invest zabezpečoval taktiež komunikáciu s NBS, a to konkrétne prokuristom Capital Invest, Mgr. R. S..
Bola to predovšetkým právna komunikácia. Ekonomickú informovanosť NBS o činnosti zabezpečovalo
ekonomické oddelenie Capital Invest a informačnú povinnosť týkajúcu sa zverejňovania publikovaných

informácií o činnosti družstiev zabezpečovala p. P. F.. Svedok komunikoval taktiež s NBS buď na základe
požiadania pracovníkov NBS, na základe ktorých sa uskutočňovali pracovné stretnutia, alebo na základe
požiadania svedka, kedy sa taktiež uskutočnili pracovné stretnutia (zo dňa 24.8.2007 bol vyhotovený
zápis z prerokovania problémov a nezrovnalostí činnosti PDSI, svedok sa rokovania zúčastnil ,p. R.
S. bol v tom čase poverený dohľadom nad právnou dokumentáciou všetkých družstiev, taktiež nad

právnou dokumentáciou spoločnosti Capital Invest a taktiež právnou dokumentáciou CI Holding.). V
roku 2007svedok bol predsedom predstavenstva CI Holding. Ing. Č. bol predsedom predstavenstva CI
Holding a súčasne predsedom predstavenstva CI o.c.p. a.s. pričom vlastnil 33% akcií, a svedok vlastnil
15% akcií celej spoločnosti CI Holding. Svedok do zápisnice prehlásil, že nepovažoval za vážny problém
skutočnosť, že v roku 2008, v auguste došlo k právoplatnosti rozhodnutia NBS, útvaru dohľadu, v ktorom

v rámci dohľadu nad CI NBS ako závažné porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou
a v súlade s poctivým obchodným stykom vytkla spoločnosti Capital Invest, že v rámci zmluvného
vzťahu medzi PDSI a CI založeného v Zmluve o riadení portfólia , spoločnosť CI zanedbala svoje
povinnosti. Potvrdil, že Capital Invest si účtoval odmenu nepretržite od začiatku vzťahu s družstvom , t.j.
od roku 2000 až do 8.1.2010, kedy si vyúčtoval poslednú odmenu za štvrtý kvartál 2009. Za rok 2008 si

celkovo Capital Invest účtoval voči PDSI 278.038,-eur, za rok 2009 848.215,-eur. PDSI neinformovalo
svojich členov o tom, že NBS roku 2007 zistila v jeho činnosti nedostatky a ani o skutočnosti, že
tieto nedostatky zistila NBS v činnosti Capital Invest v roku 2008. Časopis Podielnik bol hlavným
komunikačným prostriedkom medzi družstvom a členmi, vychádzal od začiatku fungovania družstiev
až do konca fungovania družstiev ( vychádzal štvrťročne, niekedy bolo vydaných až 5 čísiel v roku a

dostávali ho všetci členovia ). Na profesionálnu činnosť spojenú so zhodnocovaním portfólia družstiev
si zakontrahovalo družstvo obchodníka s cennými papiermi Capital Invest o.c.p. a.s. a táto zmluva
trvala až kým ju obchodník s cennými papiermi nevypovedal a neukončil. Čiastočne je majetok družstva
v cenných papieroch, ktoré Capital Invest pre družstvo nakúpilo v celom rozsahu, ktoré obchodník s
cennými papiermi nakúpil a nevrátil družstvu. Šlo o cenné papiere : zmenky spoločnosti CI Holding a .s. ,

CI Reality, Global Production s.r.o., boli to dlhopisy CI Holding a s., na iné si svedok nepamätal. Svedok
v roku 2008 ako predseda predstavenstva PDSI uzatvoril s obchodníkom s cennými papiermi zmluvu o
riadení portfólia cenných papierov a aby mohol obchodník s cennými papiermi riadiť portfólio cenných
papierov družstva musel svedok tieto cenné papiere odovzdať obchodníkovi s cennými papiermi, ako aj
všetky potrebné informácie, a podklady na naplnenie účelu zmluvy ( čl. III bod 2 písm. c) zmluvy), a to ku

dňu podpisu zmluvy ( predpoklad bol, že mal odovzdávať obchodníkovi s CP cenné papiere v hodnote
rádovo niekoľko miliónov ešte slovenských korún). K spôsobu akým odovzdal a zveril obchodníkovi s
cennými papiermi tieto cenné papiere ( v miliónových hodnotách ), ktoré nadobudlo družstvo do svojho
majetku z vkladov svojich členov., svedok uviedol do zápisnice pred súdom, že od 28.6.2002 zmluvas novým Capital Invest bola kontinuálna, vtedy bolo odovzdané portfólio novému Capital Invest a toto
portfólio obchodník s cennými papiermi nevrátil ani pri uzatváraní nasledujúcich zmlúv, t.j. zmluvy o
poradenskej činnosti alebo zmluvy o riadení portfólia. Kontinuálne tak ako portfólio začal riadiť a mal k

dispozícii tak v tejto činnosti pokračoval až do skončenia spolupráce (obchodník začal kreovať portfólio
1.4.2000 a nový obchodník prevzal od starého Capital Invest portfólio 28.6.2002 a kontinuálne s ním
nakladal). Uzatvorením zmluvy medzi PDSI a CI bola daná plná moc PO CI na všetky právne úkony
pre riadenie portfólia, aby mohol podľa svojej vôle nakladať s majetkom družstva. Na to, aby mohli
pracovníci Capital Invest disponovať účtami družstva štatutári družstva museli udeliť plnú moc, alebo

dispozičné právo na účty družstiev zamestnancom Capital Invest. Svedok bol medzi tými , ktorí udeľovali
splnomocnenie. Výrok audítora k účtovnej závierke k roku 2009 z predloženej správy znel, že audítorka
nevie overiť stav účtovníctva spoločnosti, ktorej zmenky vlastní družstvo, nakoľko tieto spoločnosti
nemajú hotové účtovníctvo a neodovzdali daňové priznania. Túto správu dala audítorka v druhom
kvartály 2010. Potom, ako vypršala zmluva o riadení portfólia a družstvá vyčerpali všetky možnosti o
udržaní vzťahov s Capital Invest, predstavenstvá družstiev rozhodli o zastavení prijímania vkladov v máji

2010. Začiatok zastavení vyplácania podielu na zisku, vyrovnávacích podielov, výnosových zmeniek a
zmenkových vkladov. Požiadavky členov na výber finančných prostriedkov na družstvo sa stupňovali.
Družstvo sa dostávalo do insolventnosti a následne bol podaný návrh na konkurz a následne bol
vyhlásený konkurz. Svedok tým ako predseda predstavenstva ukončil svoju aktívnu činnosť v družstve.
Boli podniknuté kroky smerom voči spoločnosti Capital Invest, boli to opakované žiadosti o vrátenie

portfólia , odovzdanie dokumentácie, výzvy na NBS, aby zjednala nápravu v činnosti Capital Invest
ako aj stretnutia s predstaviteľmi NBS, na úrovni guvernéra, viceguvernéra, riaditeľov odborov, listiny
predsedovi vlády, predsedníčke vlády, predsedovi NR SR, bola to petícia členov družstva , žaloby či na
Capital Invest, žaloba na garančný fond investícií, žaloba na NBS a žaloba na štatutárov Capital Invest,
trestné oznámenie na štatutárov Capital Invest ( od 4 mesiaca 2010 do skončenia prvého kvartálu 2011).

Z výpovede svedka ako aj z listinných dôkazov vyplýva, že Národná banka Slovenska vykonala v
roku 2010 u obchodníka s cennými papiermi dohľad na mieste. Z účtovných dokladov obchodníka
s cennými papiermi predložených obchodníkom s cennými papiermi ako aj z denníka obchodníka s
cennými papiermi, ktorý obchodník musí viesť a v ktorom zaznamenáva všetky obchody, ktoré denne
realizuje, bolo zistené, že obchodník s cennými papiermi nevykonával pre družstvo investičnú službu

riadenia portfólia. Podľa výpisu z Obchodného registra SR svedok vykonával roku 2002-2003 predsedu
predstavenstva obchodníka s cennými papiermi, t. j. od samotného vzniku obchodníka s cennými
papiermi, potom odo dňa 8.8.2003 do dňa 27.11. 2003 podpredsedu predstavenstva obchodníka s
cennými papiermi ( necelé 4 mesiace ) a odo dňa 28. 11. 2003 do dňa 3.9.2010 funkciu predsedu
dozornej rady obchodníka s cennými papiermi. Členovia dozornej rady sú oprávnení nahliadať do

všetkých dokladov a záznamov týkajúcich sa činnosti spoločnosti a kontrolujú, či účtovné záznamy sú
riadne vedené v súlade so skutočnosťou ( ust. § 197 Obchodného zákonníka ). Počas uvedeného času,
čo bol svedok v najvyšších riadiacich funkciách obchodníka s cennými papiermi a neskôr predsedom
dozornej rady obchodníka s cennými papiermi mal a musel mať vedomosť o tom, že obchodník s
cennými papiermi neriadi portfólio družstva, ktoré mu bolo podľa tvrdenia svedka ako listinných dôkazov

zverené. Svedok Ing. D. Q., CSc. podľa obchodného registra bol vedený v orgánoch týchto právnických
osôb ako aj v orgánoch PDSI (Podielové družstvo slovenské investície) :
1. CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. - IČO: 36020095 ( Zmeny obchodného mena - podľa zápisov v
obchodnom registri :
CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. - obchodné meno od: 14.11.1997 do: 25.04.2002

CI HOLDING, o.c.p., a.s. - obchodné meno od: 26.04.2002 do: 29.01.2003
CI HOLDING, a.s. - obchodné meno od: 30.01.2003 do: 02.07.2003
CI HOLDING, akciová spoločnosť - obchodné meno od: 03.07.2003
Štatutárny orgán - predstavenstvo - podľa zápisov v obchodnom registri (OR):
Ing. D. Q., CSc. - predseda - zápis v OR od: 15.05.1998 do: 02.07.2003

Ing. D. Q., CSc. - predseda - zápis v OR od: 03.07.2003 do: 17.06.2005
Ing. D. Q., CSc. - predseda - zápis v OR od: 18.06.2005 do: 14.07.2008
Ing. D. Q., CSc. - predseda - zápis v OR od: 15.07.2008 do: 16.06.2010
Skončenie funkcie (podľa poznámky v OR): 13.05.2010
2. CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. - IČO: 35828749

Zmeny obchodného mena - podľa zápisov v obchodnom registri (OR):
CAPITAL INVEST HOLDING, o.c.p., a.s. - obchodné meno od: 09.01.2002 do: 25.04.2002
CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. - obchodné meno od: 26.04.2002
Štatutárny orgán - predstavenstvo - podľa zápisov v obchodnom registri (OR):Ing. D. Q., CSc. - predseda - zápis v OR od: 09.01.2002 do: 07.08.2003
Skončenie funkcie (podľa poznámky v OR): 23.07.2003
Ing. D. Q., CSc. - predseda - zápis v OR od: 08.08.2003 do: 27.11.2003

Dozorná rada - predseda dozornej rady - podľa zápisov v obchodnom registri (OR):
Ing. D. Q., CSc. - predseda - zápis v OR od: 28.11.2003 do: 12.05.2008
Ing. D. Q., CSc. - predseda - zápis v OR od: 13.05.2008 do: 03.09.2010
Skončenie funkcie (podľa poznámky v OR): 23.07.2010
PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE - IČO: 35784717

Obchodné meno - podľa zápisu v obchodnom registri (OR):
PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE - obchodné meno od: 23.03.2000
Štatutárny orgán - predstavenstvo - podľa zápisov v obchodnom registri (OR):
Ing. D. Q., CSc. - predseda - zápis v OR od: 23.03.2000 do: 05.12.2000
Ing. D. Q., CSc. - predseda - zápis v OR od: 06.12.2000 do: 15.01.2001
Ing. D. Q., CSc. - predseda - zápis v OR od: 16.01.2001 do: 21.01.2004

Ing. D. Q., CSc. - predseda - zápis v OR od: 22.01.2004 do: 09.04.2008
Ing. D. Q., CSc. - predseda - zápis v OR od: 10.04.2008
Vznik funkcie v ostatnom funkčnom období : 03.03.2008.
Z uvedeného vyplýva, že p. D. Q. vykonával najvyššie funkcie v orgánoch spoločností, t.j. bol
súčasne predsedom predstavenstva PODIELOVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE , EURO

DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, DOLÁROVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, CI
HOLDING a.s., Bratislava (s týmto obchodným menom od 3.7.2003 až doposiaľ), predtým s tromi inými
obchodnými menami, a to CI HOLDING, a.s., CI HOLDING, o.c.p.,a.s., a CAPITAL INVEST, o.s.p.,
a. s. ( IČO 36 020 095), podpredsedom predstavenstva SPORITEĽNÉHO DRUŽSTVA STRED BB a
predsedom dozornej rady obchodníka s cennými papiermi CAPITAL INVEST o.c.p., a.s., Bratislava,

IČO 35 828 749, s pánom Ing. R. Č., ktorý bol tiež v orgánoch všetkých uvedených spoločností
Z výsluchu svedkyne P. F., mal súd za preukázané, že do PDSI nastúpila v októbri 2000, jej pracovnou
náplňou bola príprava interného časopisu, komunikácia s klientmi a od februára 2002, odkedy bol
schválený Prospekt investície, bola poverená komunikáciou s NBS v oblasti prezentácie PDSI navonok.
Bola radovým zamestnancom a od roku 2004 sa stala členkou predstavenstva. Fungovala pre oblasť

vnútro - družstevného života a pre oblasť komunikácie s klientmi a prezentácie družstva navonok v
médiách. Pracovala v družstve do septembra 2010 s nezmenenou pracovnou náplňou. Čo sa týka
komunikácie s NBS, každý výstup v médiách bol predmetom posúdenia NBS keď bol daný na verejne
dostupnom mieste. Napríklad keď sa mal zverejniť inzerát, bol daný NBS na posúdenie, NBS mala
15 dňovú lehotu a keď sa k tomu negatívne nevyjadrila, inzerát bol zverejnený. Toto sa týkalo aj

zverejňovania aktuálnej hodnoty členských vkladov na pravidelnej štvrťročnej báze. Tak isto aj časopis
"Podielnik", v prípade ak bol verejne distribuovaný, bol predmetom posúdenia NBS. Z NBS bola
v kontakte s p. Ing. B. H.úrom. Média, v ktorých sa tieto údaje publikovali, zahrňovali väčšinou
celoštátnemédiá,údajeozverejneníaktuálnejhodnotybolivždyvoceloštátnychmédiáchnapr.Pravdaa
Hospodárskenoviny,Novýčas.AkNBSnesúhlasilasnejakýmúdajomzNBS prišlopísomnévyjadrenie,

že pozastavujú konanie vo veci posúdenia a žiadajú niečo doložiť. To bolo vtedy ak boli väčšie
nezrovnalosti, závažnejšie, ale ak šlo len o preformulovanie nejakého slova, p. Fúra len telefonicky
zavolal a svedkyňa opravila jedno, dve slovíčka.
Akékoľvek väčšie zásahy sa riešili písomne s NBS. Závažnejšie nezrovnalosti, ktoré banka vytkla
boli napr. o spôsob doručovania podkladov pre aktuálnu hodnotu. Zhruba do roku 2008-2009 vždy

predkladali iba hodnotu, ktorá má byť zverejnená, čiže hodnotu aktuálnych členských vkladov. Roku
2008-2009( presne si nepamätala), začala NBS vyžadovať aj hospodársku závierku, ktorá bola
podkladom pre výpočet aktuálnej hodnoty členských vkladov. Odvtedy to fungovalo každý štvrťrok.
Majetkové prepojenia respektíve vzťahy PDSI a CI boli obsiahnuté v takom údaji, kde to bolo relevantné,
kdesahovoriloospôsobezhodnoteniačlenskýchvkladov.Pripájalismeinformáciu,žečlenskévkladysú

zhodnocované na základe zmluvy s obchodníkom s cennými papiermi Capital Invest. V zmysle zákona
o cenných papieroch museli ku každému verejnému oznamu prikladať zákonom definovanú formuláciu.
"Back Office" obchodníka s cennými papiermi Capital Invest bolo oddelenie obchodníka s cennými
papiermi a svedkyňa komunikovala konkrétne s pracovníčkami back officu, nakoľko v družstve mala na
starosti pokladňu. Napr. keď som mala prevyšujúcu hotovosť, tak im ju odovzdávala, alebo naopak ak

potrebovala hotovosť dodať, tak jej bola dodaná. Potvrdila, že vybrali vklady od členov a všetku túto
sumu odovzdávali "back officu", t.j. pracovníčkam "back officu" obchodníka. Oni buď priamo hneď alebo
dodatočne vystavovali príjmové doklady a výdavkové doklady, ale väčšinou neskôr. Svedkyňa osobne
mala prístup na účty družstva niekedy v roku 2010 ( presne si nepamätala) , do tohto obdobia nemalaprístup k účtu a ani peniaze nevyberala. S bankovými účtami družstva nakladali pracovníčky "back
officu" obchodníka s cennými papiermi. Skutočnosť, že portfólio PDSI je nedostupné, znehodnotené,
resp. odkedy to prestalo fungovať svedkyňa zistila začiatkom roku 2010 v marci, kedy malo prísť k

vyplácaniu výnosov členom družstva za rok 2009. Práve vtedy žiadali obchodníka s cennými papiermi
o zaslanie finančných prostriedkov na výplatu výnosov členov a obchodník už nevyplácal nič. O tomto
bola upovedomená NBS písomnou formou. Do roku 2010 nebola NBS upovedomená o tom, že by bolo
portfólio nejakým spôsobom znehodnotené. Predtým keď bola potreba vyplatiť klientov, museli túto
skutočnosťoznamovaťobchodníkoviscennýmipapiermi,abyimpridelilfinančnéprostriedky,nazáklade

žiadosti členov bol zostavený zoznam klientov, a ten sa posielal obchodníkovi. Keď prišla hotovosť,
finančné prostriedky sa posielali na oddelenie "back office" obchodníka s cennými papiermi a nie priamo
na účet družstva . Bližšie informácie o tom, čo sa stalo s finančnými prostriedkami, či boli vložené na
účet družstva alebo či boli za ne nakúpené cenné papiere, svedkyňa nemala. Družstvo od obchodníka
dokumentáciu žiadalo v apríli 2010. V marci 2010 družstvu obchodník vypovedal zmluvu písomne, ale
nevrátil dokumentáciu. Platby z pokladne družstva robila svedkyňa, Ing. T., p. K. Q., predtým p. F. F. a p.

Q.. Platby z účtov svedkyňa nevykonávala platby z účtov do roku 2009-2010 a vyslovila domnienku, že
to boli pracovníčky "back officu", lebo oni mali prístup k účtu PDSI. Svedkyňa fyzicky s účtom nerobila,
dávala zoznam na back office čo treba a kam treba uhradiť.
Z výsluchu svedka Ing. T. T., vyplýžva, že nastúpil do PDSI v apríli 2000. Vtedy družstvo bolo len
pár dní založené, bol prijatý na pozíciu asistent generálnej riaditeľky ( Dr. B. A.). Práca mala spočívať

v bežnej agende prípravy termínovníka, organizovanie a byť účastný stretnutí, lebo vtedy sa družstvo
len založilo. Zriaďovali sa kancelárie po Slovenskej republike. Hlavným partnerom pri umiestňovaní po
SR bola Matica Slovenská. Kancelárie mali vznikať popri miestnych odboroch, resp. domoch Matice
Slovenskej. Boli vybrané miesta v spolupráci s predsedom Matice Slovenskej, p. V.. Tým začínala
prvá agenda v spolupráci s družstvom. Cieľom družstva je zhromažďovať finančné prostriedky, prvá

kancelária bola zriadená na Vajnorskej 8/a v priestoroch spoločnosti Capital Invest. To boli vlastne prví
ľudia, s ktorými svedok prišiel do kontaktu, p. Q., p. Č., p. N., sl. B.. Do družstva vstúpili prví členovia,
s tým začalo družstvo fungovať. Na konci roku 2000 bola spustená kampaň, podporná, v printových
médiách, kde cieľom bolo osloviť širokú verejnosť, najmä členov Matice Slovenskej, aby sa stali členmi
družstva. Prvé finančné prostriedky, ktoré sa vybrali od členov, prišli vložiť do pokladne alebo na účet.

O nič ostatné sme sa nestarali, všetko ostatné riešil Capital Invest. Zakladajúcim členom družstva
bola z matičných fondov spoločnosť patriaca pod spoločnosť Capital Invest. Následne v roku 2001 sa
pozícia generálnej riaditeľky zrušila a svedok ostal pracovať v spoločnosti na pozícii ako administratívny
pracovník. Pokračoval v bežnej agende, ktorá vznikala, začali sa organizovať rôzne stretnutia členov,
napr.stretnutiapodKriváňom,družstevnékluby,začalsavydávaťčasopis"Podielnik".Postupnesazačal

nabaľovať počet členov družstva, svedok viedol databázu členov, na výpočtovej technike v družstve.
Následne roku 2008 sa svedok stal členom predstavenstva. S NBS svedok komunikoval v rovnakej
veci ako p. F., t.j. vedeli, že od roku 2002, keď bol schválený "Prospekt investície", musel byť každý
článok, ktorý bol verejne publikovaný, schválený NBS a v tej súvislosti svedok , najmä p. F., komunikovali
s NBS. Družstvo štvrťročne zverejňovalo novú , aktuálnu hodnotu členského podielu , hodnota sa

zverejňovala v Hospodárskych novinách, kde tomu predchádzalo schválenie hodnôt NBS. Podklady
pre tie aktuálne hodnoty vypracovával Capital Invest. Nakladanie s peňažnými prostriedkami prijatými
od členov družstva z hľadiska podklade družstva a bankových účtov družstva sa realizovali dvoma
spôsobmi : ľudia mohli vložiť finančné prostriedky do pokladne alebo na bankový účet, ktorých bolo
niekoľko. S tými bankovými účtami svedok ako družstvo v kancelárii, t.j. T., p. F., nijako neprichádzali do

kontaktu. K tým mali prístup zamestnanci Capital Invest, aj podpisové vzory, aj prístupy, aj nakladanie
s tými účtami. Čo prišlo do pokladne, to svedok, p. T., p. F., resp. nejaká kolegyňa, boli oprávnení
prijať a za nejaké obdobie, či už raz týždenne alebo podľa výšky naakumulovaných prostriedkov alebo
podľa potreby Capital Invest sa odobrali finančné prostriedky z pokladne, resp. sa doplnili finančné
prostriedky do pokladne, keď sa vyplácali vyrovnávacie podielu členom družstva. Úhrady z peňazí

družstva, nevykonávali, to bolo všetko riadené Capital Invest ako inštitúciou, ktorá to zastrešovala,
zamestnancami "back officu". Družstvo a Capital Invest od počiatku sídlili na tej istej adrese, to bol jeden
priestor, kde boli 4 kancelárie, otvorené dvere. Tie miestnosti mali cca 10m2 - 15m2, bolo to otvorené.
Na Poľnej ul. boli priestory veľkorysejšie, svedok mal kanceláriu na prízemí a zamestnanci "back officu"
boli o poschodie nad ním, ale boli sme v jednej budove. Od roku 2000 družstvo spolupracovalo s

Capital Invest a od roku 2000 odovzdávalo PDSI finančné prostriedky Capital Invest . V roku 2000
bola podpísaná Zmluva o riadení portfólia s obchodníkom s cennými papiermi a súčasťou zmluvy bolo
odovzdanie portfólia cenných papierov družstva, ktoré družstvo nadobudlo do roku 2008, ale svedok
reálne nič nevidel. Vždy sa všetko kolegiálne , kamarátsky odovzdávalo, boli "jeden tím". Platby zadružstvo vykonával iba obchodník s cennými papiermi (režijné náklady, za telefón, cestovné náhrady,
financovanie plesov, financovanie aktivít za členov družstva ), robili to pracovníci Capital Invest a z účtu
výlučne. PDSI nemala od začiatku svoju účtovníčku. Účtoval to Capital Invest, " back office". Potom

niekedy, svedok nevedel v ktorom roku, družstvo malo svoju účtovníčku, ale opäť to bola vybratá jedna
z kolegýň Capital Invest, ktorá výlučne sa mala starať o účtovanie družstva. Posledná účtovníčka bola
p. Renáta Škulecová. Capital Invest vypovedal zmluvu družstvu roku 2010, následne už družstvo
koncom roku 2010 nemohlo narábať so žiadnou aktuálnou hodnotou. Koeficient musel byť 1. tak to
predstavenstvo povedalo. Keďže Capital Invest vypovedal zmluvu, družstvo dovtedy ani netušilo, akým

spôsobom sa vypočítava aktuálna hodnota. Určite si nikto nedovolili vypočítavať aktuálne hodnoty,
ktoré by mali odrážať zhodnotenia. Svedok od 15.6.2010 nebol zamestnancom družstva. Server s PC
boli odobraté políciou. NBS požadovala, aby v informáciách pre verejnosť bola uvádzaná veta: "S
investíciami v uvedených družstvách je spojené riziko a doterajší propagovaný výnos nie je zárukou
budúcich výnosov", na to si svedok pamätal, odvtedy, odkedy bol schválený Prospekt investície, odvtedy
sa takáto formula musela uvádzať. Iba obchodník Capital Invest nakupoval cenné papiere pre PDSI,

PDSI to nemohlo robiť napriamo, tak to robil Capital Invest.
Z výpovede svedka JUDr. V. R. ( správcu konkurznej podstaty úpadcu PDSI ), je preukázané že
bol vyzvaný súdom na doloženie dokladov ( doklady o tom, či a kedy PDSI poskytlo obchodníkovi s
cennými papiermi a v akej výške svoje finančné prostriedky, alebo aké cenné papiere či portfólio cenných
papierov sp.zn. 3K 95/2010 ) a na výzvu súdu som odpovedal ako SKP. Z pozície správcu musí dbať

na záujmy úpadcu, t.j. PDSI. Úpadca vedie súdne konanie voči NBS na Okresnom súde Bratislava I.
pod sp.zn. 19C/56/2011. preto niektoré skutočnosti, ktoré by mal v tomto konaní osvedčiť , by mohli
ohroziťzáujmyúpadcu.Vzhľadomnatobysaktomu,doakejmierymôževypovedať,malvyjadriťjednak
konkurzný súd a jednak aj MS SR. Čo sa týka samotných dokladov, ktoré Okresný súd Bratislava I.
požadoval,tietosaunehonenachádzajú.Vauguste2010PPZ(bolotoasitrištvrterokapredvyhlásením

konkurzu), vykonal viacero ohliadok priestorov, medzi inými aj kancelárie úpadcu na ul. Sasinkovej
10 v Bratislave, ale aj miesta pobytov členov predstavenstva úpadcu, aj predstavenstva obchodníka
s cennými papiermi, kde polícia zabezpečila, resp. zobrala veľké množstvo dokladov. O vznesení
obvinenia konkrétnej osobe nemal vedomosť. Na jeho konkrétnu žiadosť, mu boli vrátené originály akcií
spoločnosti Slovenské investície development a.s. v počte 10 kusov ( hodnotu uviesť nevedel) a to sú

všetky akcie spoločnosti. Celková výška pohľadávok prihlásených do konkurzu PDSI je cca 32 a pol.
milióna eur. Objem popretých pohľadávok v tomto čase je 90% a zistených pohľadávok odhadom asi
10%. K aktuálnemu výťažku podstaty ( či už bol nejaký majetok speňažovaný) uviedol, že vzhľadom
na doterajší priebeh konkurzu ešte neprebehlo speňažovanie, ale už prebieha. V decembri 2012 bola
prvá regulérna schôdza veriteľov, od ktorej je umožnené správcovi speňažovať majetok. Do výťažku sa

započítava aj vrátený preplatok z preddavkov na daň z príjmu úpadcu od Daňového úradu Bratislava
v sume cca 120.000,-eur. Prebiehajúce speňažovanie sa týka hnuteľného majetku úpadcu, ktoré je
reprezentované najmä kancelárskym zariadením, nábytkom , výpočtovou technikou. Súpisnú hodnotu
uviesť nevedel. Základ nároku od úpadcu spočíva v nárokoch uplatnených voči NBS, garančnému
fondu investícií, proti členom predstavenstva , proti poisťovni, ktorá uzavrela poistnú zmluvu na krytie

škôd spôsobených predstavenstvom úpadcu, uplatňujú sa odporovateľné úkony v urobené úpadcom
pred vyhlásením konkurzu. V týchto súdnych konaniach nebolo právoplatne rozhodnuté. Úpadca má
k dispozícii zoznam členov, ale nie je zrejmé k akému dátumu bol tento zoznam vyhotovený, bol SKP
poskytnutý PPZ. K evidencii vkladov a vyrovnacích podielov, sa nevedel vyjadriť. Vyrovnacie podiely
neboli určené v súlade so stanovami družstva. K tomu, akým spôsobom boli určené vyrovnacie podiely

uplatnené v konkurze , sa vyjadriť nevie. V konkurze uplatnená pohľadávka spoločnosti CI Holding,
ktorá vychádza z jednej Zmluvy o kúpe cenných papierov, avšak táto zmluva existuje v dvoch verziách,
líšiacich sa kúpnou cenou. Väčšina dokumentácie sa nenachádza u SKP, ale na polícii. Posledné
zaúčtovanépoložkybolivmesiacijún2010,účtovníctvonebolokompletné.Časťoperáciíbolazachytená
v účtovníctve, čo sa týka výberov z pokladne a hotovostných operácií. To či úpadca nakladal so svojimi

prostriedkami na účte prostredníctvom osôb, ktoré figurovali vo viacerých spriaznených spoločnostiach,
nedáva odpoveď na otázku, kto spravoval portfólio úpadcu. Zmluva o spravovaní portfólia bola
uzavretá a mala by sa nachádzať na polícii aj v originály, k ďalším veciam by sa mala vyjadriť
vyšetrovateľka.
Z výsluchu svedkyne A. B. vykonaného v súdnom v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I.

pod sp.zn. sp.zn. 19C 56/2011 mal súd za preukázané , že v PODIELOVOM DRUŽSTVE SLOVENSKÉ
INVESTÍCIE, pracovala v rámci finančnej skupiny. PDSI pozná, pretože sedeli v jednej budove a
fungovali v rámci jednej finančnej skupiny. V CAPITAL INVESTE pracovala najskôr na základe pracovnej
zmluvy a neskôr na základe zmluvy o výkone funkcie t.j. od 01.02.2002 do 31.03.2006 pracovala vCAPITAL INVESTE na základe pracovnej zmluvy a od 01.04.2006 do 31.08.2010 na základe zmluvy
o výkone funkcie. S PDSI sedeli v jednej budove, bola zaradená pracovne do "back officu" v CAPITAL
INVESTE, s pracovníkmi podielového družstva prichádzala do kontaktu, pretože mali s ním uzatvorenú

Zmluvu o riadení portfólia, jednalo sa o poradenskú činnosť, nie o spravovanie akcii. Jej činnosť v
dozornej rade CAPITAL INVESTU, spočívala v tom, že keď sa schvaľovala účtovná závierka a boli
potrebné podpisy na valnom zhromaždení alebo na zápisnici z dozornej rady ( jednalo sa o ekonomické
veci,akýbolhospodárskyvýsledok)pripravovalavyúčtovaniezaporadenskéslužbynazákladepokynov
obchodného a finančného riaditeľa, bola výkonný pracovník, ktorý plnil pokyn nadriadených. Potvrdila

skutočnosť, že išlo o poradenstvo, ale obsah vyúčtovaní pripravovali nadriadení, ja svedkyňa to
technicky pripravovala. Náplňou práce svedkyne boli konkrétne administratívne práce, týkajúce sa
činnosti obchodníka s cennými papiermi, pokyny na predaj nákup cenných papierov, mandátne a
komisionárske zmluvy, denník makléra a výkazníctvo a podobne. a v súvislosti s PDSI vyúčtovania k
zmluve o riadení portfólia. Každá činnosť musí byť zaznamenávaná v denníku makléra a keďže tam taká
činnosť zaznamenaná nebola, tak takú činnosť nevykonávali. Každý predaj musí byť zaznamenaný v

denníku a v tom čase sa denník makléra odovzdával každý mesiac na CD médiu. Na meno svedkyne
bolozriadenédispozičnéprávokúčtomPDSI,dalijejplnúmoc,ktorúoveriliunotára.Požiadaljuotopán
Q. a toto oprávnenie podpísali ešte ďalší dvaja členovia predstavenstva a to pán T. a pani F.. V hotovosti
svedkyňa finančné prostriedky nevyberala, robila bezhotovostné operácie na základe pokynov pána Q.,
paniF.apánaT..,jednalosaoklasicképrevádzkovéveci,faktúry,úrokyPánQ.dávaltietopokynyvmene

PDSI. Pre PDSI pripravovala vyúčtovania. Činnosti vo vzťahu k PDSI vykonával len Pán Nosáľ a pán
V.. Výšku vyrovnávacieho podielu vypočítavala pani F., pán T. a ešte nejaká brigádnička. Vyúčtovania
poradenskej činnosti alebo k riadeniu portfólia, podklady spracoval pán V. a pán N. a konkrétne podklady
mali oni a svedkyňa dostala len končený výsledok.
Z výsluchu svedkyne Ing. D. Č., vyplýva, že bola v pracovnom pomere s CI HOLDINGOM, to je materská

firma PDSI. Pracovala tam do roku 2009 alebo 2010. Prioritne pracovala pre spoločnosť CI HOGLIDING,
ale keďže táto spoločnosť mala viacero členských spoločností pracovala aj pre ne, bola aj členkou
dozornej rady v CAPITAL INVESTE na základe zmluvy o spolupráci, jej hlavnou pracovnou úlohou bolo
zabezpečiť chod marketingového oddelenia. Činnosti týkajúce sa nákupu a predaja akcii, resp. činnosti
obchodníka s cennými papiermi nevykonávala, ak CAPITAL INVEST vydával výročnú správu, jej úlohou

bolo túto skorigovať, ale po dizajnovej stránke, nie po stránke obsahovej. Toto isté mala na starosti aj
vo vzťahu k PDSI, jej úlohou v dozornej rade CAPITAL INVESTU, bolo podpisovať výročné závierky.
Dispozičné oprávnenia na účty PDSI alebo CAPITAL INVESTU svedkyňa nemala. Celú funkciu dozornej
rady mal na starosti pán predseda p. Q.. Za marketingovú činnosť odmenu poberala od CI HOLGINGU
a KAPITAL INVESTU. O vykonávanie marketingových prác pre PDSI ?svedkyňu požiadal pán Q., pani

F. ( pracovníci PDSI), pomohla im s prezentačnými materiálmi, letáčiky a jednalo sa o obdobie do roku
2008. Tieto činnosti svedkyni ukladal jej zamestnávateľ, pretože pán Q. bol v CI HOLDIGNU aj v
družstve.
Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR ( zák.č. 460/1992 Z.z. ), Slovenská republika je zvrchovaný,
demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Podľa čl. 2 ods.2,3 Ústavy SR, Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

(3) Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon
neukladá..

Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, Každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom.
Podľa čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej
ochrane ustanoví zákon.

Podľa Zákona o dohľade ( ust. § 35 ods. 1 a 2 ) na účely dohľadu na diaľku a na štatistické účely pri
dohľade nad finančným trhom sú dohliadané subjekty povinné bezplatne a včas vypracúvať a predkladať
Národnej banke Slovenska zrozumiteľné a prehľadné výkazy, hlásenia, správy a iné informácie,
podklady a doklady o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov a ich akcionárov alebo
iných spoločníkov, najmä ekonomickej a finančnej situácie, majetkových pomerov, obchodov alebo

inej činnosti dohliadaných subjektov, ako aj organizácie, riadenia, štruktúry, kontroly alebo ovládania
dohliadaných subjektov vrátane podielov na dohliadaných subjektoch a ich majiteľov, a to na požiadanie
Národnej banky Slovenska a tiež podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa
odseku 2. Údaje uvedené v predkladaných výkazoch, hláseniach, správach a iných informáciách,podkladoch a dokladoch musia byť úplné, aktuálne, správne, pravdivé a preukázateľné. Ak predložené
výkazy, hlásenia, správy a iné informácie a doklady neobsahujú požadované údaje, nezodpovedajú
ustanovenej metodike alebo ak vzniknú dôvodné pochybnosti o ich úplnosti, aktuálnosti, správnosti,

pravdivosti, preukaznosti alebo pravosti, dohliadané subjekty sú povinné na vyžiadanie Národnej banky
Slovenska predložiť podklady a podať vysvetlenie v lehote určenej Národnou bankou Slovenska.
Dohliadané subjekty sú rovnako povinné predkladať Národnej banke Slovenska aj účtovnú závierku a
konsolidovanúúčtovnúzávierku.Opatreniami,ktorévydáNárodnábankaSlovenskaaktorésavyhlasujú
v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, sa ustanoví štruktúra výkazov, hlásení, správ a iných informácií,

ktoré sú dohliadané subjekty povinné vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska, rozsah,
obsah, členenie, termíny, forma, podoba, spôsob, postup a miesto predkladania takýchto výkazov,
hlásení, správ a iných informácií vrátane metodiky na ich vypracúvanie.
Podľa ust. § 3 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov ( platného a účinného v rozhodnom období ), štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem

tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ust. § 4 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa
§ 3 ods. 1, koná v mene štátu Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného
rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom.

Podľa ust. § 9 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov

fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa ust. § 15 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.
Písomnýmpodanímzodňa21.12.2011doručenýmNBSdňa5.1.2012navrhovateľpožiadalopredbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom NBS.

Podľa ust. § 16 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde.

V danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok
a to:
1./ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch
2./ nesprávny úradný postup orgánu štátu a

3./ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom
V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci
štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušení pravidiel stanovených
právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo
cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy

o sebe k vydaniu
rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia alebo ide o
inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania. Súčasťou princípu právneho štátu je
možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje zákon, každý orgán štátu má totiž ústavoualebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len čo mu ústava
alebo zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu
a obsahu sankcií, ustanoví zákon. Konanie orgánu štátu v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky a

zákonom ustanoveným spôsobom napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty, čím je vylúčený stav,
aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona
a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. S princípom právneho štátu je v podobe právnej
istoty teda zabezpečená požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci. Základnou a
podstatnou súčasťou obsahu právneho štátu je aj všeobecná záväznosť práva pre všetkých (orgány

štátu, samosprávy, právnické, fyzické osoby ) ako aj dostupnosť pre adresátov.
V odôvodnení rozsudku opísaná činnosť zo strany NBS nemohla z jeho strany založiť nesprávny
úradný postup v spojení s uplatňovaním jeho právomoci vymedzenej zákonom. PDSI (PODIELOVÉ
DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE), je družstvo spoločenstvom neuzavretého počtu osôb, ktoré
sa združili, aby spoločnou činnosťou zabezpečovali uspokojovanie podnikateľských a s nimi súvisiacich
potrieb svojich členov a účelne hospodárili s majetkom družstva., je podnikateľský subjekt založený

podľa Obchodného zákonníka, ktorý je nositeľom podnikateľského profitu, ale aj podnikateľského rizika
( Ústava SR garantuje fyzickým a právnickým osobám široké možnosti pôsobnosti, keď im umožňuje
konať všetko, čo nie je zákonom zakázané a nemožno ich nútiť, aby konali niečo, čo im zákon
neukladá). Družstvu bolo umožnené ako podnikateľovi vstupovať do právnych vzťahov s občanmi
uzatváraním právnych úkonov ( predmetných zmlúv). A v súlade s princípom zmluvnej autonómie

rovnakého postavenia účastníkov právnych vzťahov navrhovateľ dobrovoľne vstúpil do záväzkového
vzťahu s PDSI a teda na základe individuálneho slobodného rozhodnutia prevzal na seba práva a
povinnosti vyplývajúce z členstva v družstve v snahe čo najlepšie realizovať svoje záujmy a potreby
v podmienkach trhového hospodárstva, voľnej súťaže a konkurencie. Pre štát platí, že sa má zásadne
zdržať zásahov do súkromno-právnej oblasti t.j. do slobodného súkromného rozhodovania fyzických a

právnických osôb.
Štát ( Slovenská republika ) nemôže priamo zasahovať do vlastnej činnosti družstva (teda ani družstva
PDSI) a jeho majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má družstvo autonómne postavenie a jeho vnútorné
vzťahy sa spravujú princípmi členskej samosprávy v družstve v zmysle stanov družstva a ustanovení
Obchodného zákonníka. Pokiaľ by NBS zakázala činnosť spočívajúcu v uzatváraní vyššie uvedených

vzťahov s členmi družstva ( občanmi ) a družstvom, zasiahla by tým do občiansko-obchodno-právnych
vzťahov a do zmluvnej autonómie subjektov súkromného práva ako aj do vlastníckeho práva občanov
mimo rámca ochrany garantovanej čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, pretože by tým obmedzil resp. zmaril ich
možnosť nadobudnúť majetkové hodnoty a realizovať svoje práva a uplatňovať nároky vyplývajúce z
uvedených zmlúv.

Až od 1. 6. 2010 - od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 Zákona o cenných papieroch
podľa zákona č. 129/2010 Z. z. - malo PDSI zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt
investície a až odvtedy mohla NBS kontrolovať, či PDSI dodržiava schválený prospekt investície (teda
či si PDSI plní povinnosť uloženú zákonom od 1. 6. 2010), pričom za prípadné nedodržiavanie tejto
povinnosti v období po 1. 6. 2010 bolo možné PDSI sankcionovať. Dovtedy (pred 1. 6. 2010) NBS

nemohla PDSI nič prikazovať a nariaďovať a už vôbec nemohla (táto právomoc jej neprináleží ani v čase
rozhodnutia súdu) určovať, či a do akých konkrétnych cenných papierov má PDSI investovať. Odporca
nezodpovedá za podnikateľské rozhodnutia a aktivity PDSI. Za plnenie prospektu investície družstva
PDSI zodpovedá predstavenstvo družstva ako štatutárny orgán PDSI (pričom žalobu v mene družstva
proti členom predstavenstva družstva o náhradu škody spôsobenej porušením povinností pri výkone ich

funkcie možno podať podľa ustanovení § 251 ods. 2 a § 243a ods. 4 Obchodného zákonníka a proti
členomkontrolnejkomisiedružstvapodľaustanovení§244ods.8vspojenís§243aods.4Obchodného
zákonníka). Za plnenie prospektu investície družstva PDSI nezodpovedá odporca.

V danom prípade PDSI podnikalo na základe ustanovení Obchodného zákonníka a v zmysle platných

právnych noriem občianskeho a obchodného zákonníka vstupovalo do zmluvných vzťahov s fyzickými
osobami ( navrhovateľom ) a s právnickými osobami ( obchodníkom s cennými papiermi ) uzatváraním
vyššie špecifikovaných. Nebola preto daná kompetencia NBS zasiahnuť voči PDSI, keďže uzatváranie
vzťahov medzi navrhovateľom (ako členom družstva ) a PDSI bolo mimo rámca dozoru NBS. V návrhu
na začatie konania ani počas konania navrhovateľ neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, z ktorých by

bolo možné vyvodiť, že NBS si neplnila zákonom jej dané povinnosti. Navrhovateľ v snahe dosiahnuť
vyššievýnosyzovloženýchpeňazísimusel byťvedomý,žeuzavretieprávnychúkonovsPDSImôžebyť
spojené adekvátnym rizikom. Uzatvorené právne vzťahy medzi nimi riadne definovali práva a povinnostis vkladom spojené, na ktorých pochopenie nebolo potrebné, aby navrhovateľ disponoval odbornými
vedomosťami či skúsenosťami.
Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach a teda nepreukázal základný atribút

vzniku škody a to, že by odporca nesprávne úradne postupoval. Ak chýba preukázanie čo i len
jedného atribútu vzniku škody nie uje možné konštatovať, že by boli splnené ďalšie dva atribúty vzniku
škody tak ako to predpokladá zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Súd poukazuje na
výpoveď svedka (bývalého štatutárneho zástupcu družstva ) Ing. D. Q., ktorý bol zároveň predsedom
dozornej rady Obchodníka s cennými papiermi s tým, že aj prostredníctvom neho malo družstvo

(čiže aj navrhovateľ ako člen) dostupné všetky informácie o činnosti Obchodníka s cennými papiermi,
a mali zabezpečené priame dohliadanie na činnosť Obchodníka s cennými papiermi (vzhľadom na
kompetencie dozornej rady družstva a členov dozornej rady družstva najmä podľa ustanovení § 197 až
§ 201 Obchodného zákonníka.
Súd dospel k záveru, že nie je daná príčinná súvislosť medzi konaním Slovenskej republiky zastúpenej
NBS a vznikom v návrhu označenej škody navrhovateľovi, pretože táto nevznikla navrhovateľovi, tým,

že vložili finančné prostriedky do PDSI, ale škoda mu môže vzniknúť jedine v dôsledku neschopnosti
PDSI splniť svoj záväzok z uzavretých zmlúv z dôvodu jeho nepriaznivej finančnej situácie ( navrhovateľ
si uplatnil svoju pohľadávku v konkurznom konaní ).

Podľa § 415 Obč. zák., každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na

majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 441 Obč. zák. ak bola škoda spôsobená výlučne zavinením poškodeného, znáša ju sám.
PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE a jeho dcérske spoločnosti - EURO DRUŽSTVO
SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, DOLÁROVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE a SPORITEĽNÉ

DRUŽSTVO STRED BB "v konkurze" - vystupujúce pod spoločným logom "SLOVENSKÉ INVESTÍCIE"
- sú podnikateľské subjekty (družstvá), ktoré vznikli a vyvíjajú činnosť podľa Obchodného zákonníka
(najmä podľa ustanovení § 2 ods. 2 a § 221 až § 260 Obchodného zákonníka).

Navrhovateľ vložil svoje finančné prostriedky do PDSI s plným vedomím toho, že vložením finančných

prostriedkov sa stal členom podnikateľského subjektu (družstva), pričom s členstva sú spojené určité
práva a povinnosti, ktoré sa týkajú okrem iného aj hospodárenia a majetku družstva.
Za činnosť Družstva zodpovedá a v mene Družstva koná predstavenstvo ako štatutárny orgán družstva,
ktorý riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva, pokiaľ nie sú zákonom,
stanovami alebo rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu družstva.

Členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade
so záujmami družstva a všetkých jej členov ( sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť
všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných
informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo družstvu spôsobiť
škodu alebo ohroziť jeho záujmy, alebo záujmy jeho členov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú

uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých členov alebo záujmy tretích osôb pred záujmom
družstva). Členovia predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej funkcie, sú
zodpovední spoločne a nerozdielne za škodu, ktorú svojím konaním družstvu spôsobili (Obchodný
zákonník ust. § 243a ods. 1 a 2 ).
Navrhovateľ ( v danom prípade v spornom čase ako člen družstva a ako investor ) vedel, že s takouto

investíciou je spojené aj riziko a doterajší ( propagovaný) výnos nie je zárukou budúcich výnosov ( ust.
§ 129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov ). Členská schôdza je najvyšším orgánom družstva, prostredníctvom
ktorého členovia uplatňujú svoje právo riadiť záležitosti družstva, kontrolujú činnosť družstva v jeho
orgánov v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka a čl. 33 Stanov PDSI.NBS vykonáva dohľad

nad družstvom PDSI ako vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt, a to len v zákonom
limitovanomrozsahuvymedzenomustanoveniamizákonaocennýchpapierochainvestičnýchslužbách.

Úrad pre finančný trh (ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli od 1. 1. 2006 na Národnú banku
Slovenska) schválil pre Družstvo dňa 21. 3. 2002 Prospekt investície (Prospekt je informačný dokument,

ktorého účelom je investorom poskytnúť dostatok informácií pre ich investičné rozhodnutie) podľa § 127
ods. 2 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (právoplatný dňa 28. 3. 2002), na základe ktorého bolo Družstvo oprávnené ponúkaťmajetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky majetkových hodnôt 10 rokov. Za pravdivosť údajov v
prospekte investície zodpovedá štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt, ktorého vyhlásenie o tom, že skutočnosti uvedené v prospekte investície sú úplné

a pravdivé ako aj jeho podpis, ktorý prospekt investície musí obsahovať. Obsahom Prospektu investície
je iba zoznam zmlúv, ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt alebo realizáciu služieb, ktoré poskytuje, čo je povinná náležitosť prospektu podľa § 128 ods.
1 písm. a) bodu 10 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.

Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov však nepožadoval, aby pri schvaľovaní prospektu boli predložené samotné zmluvy (požadoval
len ich zoznam) a schválený predmetný Prospekt investície tieto samotné zmluvy nikdy neobsahoval.
Schválenie prospektu neznamenalo schválenie zmluvy. Schválením Prospektu investície nevznikol
medzi Družstvom a Obchodníkom s cennými papiermi zmluvný vzťah, prospekt investície neukladá

povinnostitretímosobám(aniobchodníkoviscennýmipapiermi),alezaväzujelenvyhlasovateľaverejnej
ponuky majetkových hodnôt. Povinnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt bolo
uzatvoriť s obchodníkom s cennými papiermi zmluvu, ktorá by obsahovala zásady správy portfólia
uvedené v prospekte, kontrolovať plnenie zmluvy a v prípade jej neplnenia vymáhať súdnou cestou
splnenie zmluvných záväzkov vyplývajúcich na prospech členov družstva (investorov).

Družstvo (predstavenstvo a tiež kontrolná komisia) boli povinné vykonávať svoju činnosť tak, aby si
splnilo všetky záväzky voči svojim členom, pričom členovia Družstva, teda aj navrhovateľ majú práva a
povinnosti spojené s členstvom v Družstve, okrem iného aj schvaľovať ročnú účtovnú závierku a voliť a
odvolávať členov predstavenstva a kontrolnej komisie.

Národná banka Slovenska vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt v zákone č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov len v zákonom vymedzenom limitovanom rozsahu, a to dohľad nad plnením
povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt ustanovených v zákone č. 566/2001

Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda
kontroluje zverejnenie schváleného prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (ust. § 126 ods.
2 a ust. § 127 citovaného zákona), aktuálnosť prospektu investície počas lehoty trvania verejnej
ponuky, plnenie informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a splnenie
povinnosti predložiť pred zverejnením Národnej banke Slovenska na posúdenie oznámenie o verejnej

ponuke majetkových hodnôt, ako aj dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z. z. o
cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

S účinnosťou od 1. 6. 2010 bola Národná banka Slovenska oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či
vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený prospekt investície. Národná banka Slovenska

nevykonávala a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože by to bolo nezákonným prekročením jej kompetencií.
Družstvo bolo podľa zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov povinné predkladať Národnej banke Slovenska polročné a ročné správy
o svojom hospodárení, čo aj pravidelne predkladalo. Z hospodárskych výsledkov, uvedených v týchto

správach, nevyplývali indície ani informácie o zhoršenej finančnej situácii Družstva, ktorá by ohrozila
vyplácanie vyrovnávacích podielov či podielov na zisku jeho členom.

Národná banka Slovenska po podaní podnetu Družstvom a oboznámení sa s informáciami uvedenými
v podnete vykonala ihneď v období od 20. 4. 2010 do 6. 5. 2010 u Obchodníka s cennými papiermi

dohľad na mieste. Obchodník s cennými papiermi neposkytoval pre Družstvo investičnú službu riadenie
portfólia v zmysle zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, v rámci dohľadu na mieste nepredložil Národnej banke Slovenska
žiadnu dokumentáciu, ktorá by preukazovala, že Obchodník obhospodaroval portfóliá tých družstiev,
s ktorými uzavrel Zmluvu o riadení portfólia, nepredložil žiadnu dokumentáciu, ktorá by preukazovala,

že vykonával ktorúkoľvek z činností uvedených v čl. I bode 2 zmlúv o riadení portfólia, nepredložil
žiadne pokyny portfólia manažéra, konfirmácie obstaraných obchodov pre družstvá, nepredložil zmluvy
o kúpe alebo predaji cenných papierov obstaraných pre družstvá, výpisy z evidencie majetkových účtov
či doklady preukazujúce úschovu a správu cenných papierov.Podľa ust. § 222 ods. 1 Obchodného zákonníka, družstvo je právnickou osobou. Za porušenie svojich
záväzkov zodpovedá celým svojím majetkom.

Podľa ust. § 222 ods. 2 Obchodného zákonníka, členovia neručia za záväzky družstva. Stanovy môžu
určiť, že členovia družstva alebo niektorí z nich majú na základe rozhodnutia členskej schôdze voči
družstvu do určitej výšky uhradzovacie povinnosti presahujúce členský vklad na krytie strát družstva.

Podľa ust. § 223 ods. 2 Obchodného zákonníka ,členský podiel predstavuje mieru účasti člena na
družstve. Jeho výška sa určuje podľa pomeru členského vkladu k základnému imaniu družstva, ak
stanovy neurčujú inak. Každý člen môže mať v družstve len jeden členský podiel. Výška členského
vkladu sa môže pre jednotlivých členov určiť rozdielne, musí však byť vyjadrená kladným celým číslom,

ak zákon neustanovuje inak. Celkový súčet menovitých hodnôt členských vkladov do družstva sa musí
rovnať menovitej hodnote základného imania družstva.

Podľa ust. § 59 ods. 1 Obchodného zákonníka, vkladom spoločníka je súhrn peňažných prostriedkov

(ďalej len "peňažný vklad") a iných peniazmi oceniteľných hodnôt (ďalej len "nepeňažný vklad"), ktoré
spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa nimi na výsledku podnikania spoločnosti.

Predstavenstvo PDSI bolo podľa Obchodného zákonníka povinné vykonávať svoju funkciu s odbornou
starostlivosťou a v súlade so záujmami družstva a všetkých jej členov a ktorí podľa čl. 37 bodu 3 písm.

b) Stanov PDSI riadili činnosť a spravovali majetok PDSI (pričom členovia predstavenstva zo zákona
spoločne a nerozdielne zodpovedajú za škodu spôsobenú porušením povinnosti pri výkone ich funkcie
- ust. § 243a ods. 1 a 2 ) .

Podľa čl. 20 ods. 3 prvej vety Ústavy SR, vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných
alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie
poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú
zákonom.

S poukazom na citované ustanovenie, vlastníctvo členských podielov patriacich jednotlivým členom
družstva zaväzuje členov družstva, aby sa aktívne a s dostatočnou starostlivosťou riadne a včas
zaujímali o svoje práva a výkon svojich práv voči družstvu, pretože inak ich podcenením či
zanedbaním sa môžu sami pričiniť o znehodnotenie alebo nevymožiteľnosť (stratu) svojich majetkových,

satisfakčných a iných práv súvisiacich s družstvom

Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 3 ods. 3 Ústavy SR, každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť,
aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Štátne orgány ( teda aj Národná banka Slovenska ) , môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach
a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon platí pre všetky orgány verejnej moci t.j. aj pre NBS pri
výkone dohľadu. Povinnosti možno ukladať len zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri
zachovaní základných práv a slobôd, ďalej ratifikovanou a vyhlásenou medzinárodnou zmluvou, ktorá
priamo zakladajú práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo nariadením vlády

SR vydaným na vykonanie ratifikovanej a vyhlásenej Európskej dohody o vstupe SR do EÚ. Štátnu moc
možno uplatňovať iba v prípadoch a medziach ustanovených zákonom, a to spôsobom, ktorý ustanoví
zákon.Zo skutkových okolností prípadu súd dospel k záveru, že bol to práve samotný navrhovateľ ( v danom
prípade sa jedná o člena družstva a vzťah člena družstva k družstvu a dodržiavanie stanovených
povinností v tomto vzťahu ako prevenčnej povinnosti predchádzať škodám ), ktorý zanedbal prevenčnú

povinnosť uloženú mu Obchodným zákonníkom ako členovi družstva, a preto musí následky s tým
spojené znášať sám. Mal postupovať ako člen družstva v spolupráci s ďalšími členmi družstva s
primeranou dávkou opatrnosti, ktorú bolo možné od neho spravodlivo požadovať a zvážiť možnú mieru
rizika. Tiež treba dodať, že neznalosť zákona ho podielu viny nezbavuje. V čase rozhodnutia súdu
navrhovateľ nepodal nijakú žalobu o náhradu škody proti PDSI, proti žiadnemu členovi

predstavenstva družstva PDSI ani proti žiadnemu členovi kontrolnej komisie PDSI ( Obchodný zákonník
ust. § 251 ods. 2, ust. § 243a ods. 4 a ust. § 244 ods. 8 ) aj keď každý člen družstva je oprávnený v
mene družstva podať žalobu o náhradu škody proti členovi predstavenstva z titulu jeho zodpovednosti
voči družstvu za ním spôsobenú škodu, každý veriteľ družstva môže vo svojom mene a na vlastný účet
uplatniť nároky družstva na náhradu škody proti členom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej
komisie, ak veriteľ družstva nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku družstva, a ak je na majetok

družstva vyhlásený konkurz, nároky veriteľov družstva proti členom predstavenstva a tiež proti členom
kontrolnej komisie družstva môže uplatňovať správca konkurznej podstaty družstva.

Nemožno prisvedčiť navrhovateľovi ani v tom, že nadobudol presvedčenie, že investuje svoje finančné
prostriedky v súlade so zákonom v domnení dohľadu vykonávaného NBS. Mohol sa a mal sa presvedčiť

ako člen družstva o skutočnostiach uvádzaných PDSI, a pokiaľ sa rozhodol v spornom období
vložiť peňažné prostriedky do družstva, pretože ponúkalo zhodnotenie vloženej sumy o výnos, ktorý
prevyšoval mnohonásobne úroky poskytované bankami, znamená to, že mal vedomosť o tom, aké úroky
poskytujú banky.
Navrhovateľ svoje finančné prostriedky vložil do družstva PDSI a ponechal ich v družstve PDSI

(štandardne ako svoj členský vklad), a bol (je) v danom prípade v právnom vzťahu s družstvom (PDSI ) ,
či už na základe vloženého členského vkladu, zmenky, prípadne na základe zmeniek vydaných na
výplatu údajných vyrovnacích podielov (uskutočnil samostatný výber vo výške 32 eur ). Súd s poukazom
na ustálený skutkový stav dospel k záveru, že iba PDSI vznikla povinnosť vrátiť navrhovateľovi finančné
prostriedky. A len v prípade, ak by sa žalobcovia nedomohli svojich pohľadávok proti družstvu PDSI,

tak až následne by bolo zrejmé, či žalobcom vznikla alebo nevznikla škoda (a ak vznikla, v akej výške).
Navrhovateľ vložil finančné prostriedky do podnikateľského subjektu, ktorým je družstvo PDSI. Podľa
Stanov družstva PDSI, je družstvo spoločenstvom neuzavretého počtu osôb, ktoré sa združili, aby
spoločnou činnosťou zabezpečovali uspokojovanie podnikateľských a s nimi súvisiacich potrieb svojich
členov a účelne hospodárili s majetkom družstva.

Súd vec ( uplatnený nárok navrhovateľa ) posúdil v prvom rade vec v zmysle zák.č. 514/2003 Z.z. v
znení neskorších predpisov. S poukazom na zistený skutkový stav súd dospel k záveru, že v danom
prípade nie sú splnené podmienky na náhradu škody v zmysle zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších

predpisov. S ohľadom na uvedené skutočnosti súd dospel okrem iného aj k záveru, že NBS vydala
relevantné rozhodnutia ( uvedené v odôvodnení ), pričom súd nezistil ani prieťahy v jej konaní , NBS
postupovala v súlade so zákonom o cenných papieroch (zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch
a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a v súlade so zákonom o dohľade.

Nemožno sa stotožniť ani s tvrdením navrhovateľa v tom, že medzi navrhovateľom označenou škodou,
ktorá sa má rovnať hodnote investovanej sumy ( vkladu ) do PDSI a navrhovateľom označeným údajným
nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v údajnej nečinnosti NBS , je daná príčinná súvislosť, a
ani v tom, že keby NBS včas zakročila a pozastavila by činnosť PDSI a obchodníka s cennými papiermi,

nebol by navrhovateľ svoje peniaze zveril PDSI. Uzavretím právneho úkonu s PDSI, navrhovateľovi
(členovi družstva) ním označená škoda ešte nevznikla, vznikla mu vymožiteľná pohľadávka

voči PDSI a škoda mu prípadne vznikne až v dôsledku nevymožiteľnosti tejto pohľadávky voči PDSI,
pričom táto skutočnosť t.j. nevymožiteľnosť, nemá príčinnú súvislosť v údajnej nečinnosti NBS, ale

vo finančnom hospodárení PDSI v rozsahu jeho predmetu podnikania. Pokiaľ by teda bola zakázaná
činnosť PDSI a obchodníka s cennými papiermi tak to samo o sebe ešte neznamená, že pohľadávka
navrhovateľa z uzavretých právnych úkonov by bola uspokojená, práve naopak uložením sankcií by
mohla byť táto vymožiteľnosť ohrozená z dôvodu dosahu na celú ich podnikateľskú činnosť.Štát ( Slovenská republika ) nemôže priamo zasahovať do vlastnej činnosti družstva (v danom

prípade PDSI) a jeho majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má družstvo autonómne postavenie.
Vnútorné vzťahy PDSI sa spravovali v danom čase stanovami družstva ustanoveniami Obchodného
zákonníka. Navrhovateľ ako člen družstva (t.j. podnikateľského subjektu) neinvestoval predmetné
peňažné prostriedky do subjektu, na činnosť ktorého nemal žiaden vplyv, ale práve naopak členská
schôdza je najvyšším orgánom družstva, prostredníctvom ktorého členovia uplatňujú svoje právo riadiť

záležitosti družstva, kontrolujú činnosť družstva v jeho orgánov v zmysle ustanovení Obchodného
zákonníka a Stanov PDSI. Súd na záver ešte poukazuje na výsluch správcu konkurznej podstaty
úpadcu PDSI JUDr. V. R., z ktorého okrem iného vyplýva, že celková výška pohľadávok prihlásených do
konkurzuPDSIjecca32apol.miliónaeur(vdanomprípadesanejednáibaojedenvkladjednéhočlena)
ako aj na skutočnosť, že NBS dňa 27. 7. 2010 orgánom činným v trestnom konaní podala oznámenie o
podozrení zo spáchania trestného činu. Podľa uznesenia Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti

korupcii, vyšetrovateľa odboru boja proti korupcii č. k. ČVS:PPZ-153/BPK-B-2010 zo dňa 16. 11. 2010
bolo dňa 10. 8. 2010 začaté trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku pre obzvlášť závažný
zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 4 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa §
20 Trestného zákona.

Na základe uvedených právnych záverov súd dospel k záveru, že neboli preukázané v tomto konaní
zákonné predpoklady zodpovednosti Slovenskej republiky za navrhovateľom uplatnenú škodu titulom
nesprávneho úradného postupu, a preto návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 ( veta prvá ) O.s.p. a úspešnému odporcovi
nepriznal náhradu trov konania, keďže mu žiadne nevznikli a z uvedeného dôvodu ich náhradu nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.