Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 8, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 12C/283/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715211096
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6715211096.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova ul. č. 25, IČO: 35807598, zastúpený Advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36864421, proti žalovanej
Slovenská republika, za ktorú koná pred súdom Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava,
Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 27.9.2012 žiadal žalobca zaviazať žalovaného na náhradu majetkovej

škody a nemajetkovej ujmy s tým, že tunajší súd nerozhodol v exekučnej veci vedenej pod č.
EX 9552/2009 o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15-
tich dní od doručenia takejto žiadosti s tým, že exekučným titulom bolo vykonateľné rozhodnutie
rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla
svojou komplexnosťou mať podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu rozhodnutia, rozhodol o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote. K rozhodnutiu o

poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Žalobca ďalej tvrdil, že v predmetom prípade
neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene
so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Takýto postup
hodnotila ako postup v rozpore so zákonom konkrétne § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Ďalej sa
odvolával na ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní s tým, že existoval tu právne relevantný
exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty podľa
ustanovenia § 41 Zákona o rozhodcovskom konaní a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvoláva právne

účinky, avšak z pohľadu exekučného súdu je materiálne nevykonateľný a na druhej strane nie je možné
zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie
istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je daná prekážka veci
právoplatne rozhodnutej. Táto tvorí neodstrániteľnú vadu konania, ku ktorej je povinný ex offo súd
prihliadať. Nečinnosť súdu považoval žalobca za neospravedlniteľnú, pretože počas špecifikovaného
obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré by smerovali alebo mali by smerovať k odstráneniu
právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci súdneho konania nachádzal. Vzhľadom k tomu

si uplatňoval majetkovú škodu, ktorú vyčíslil na sumu 1.407,82 € a titulom nemajetkovej ujmy sumu
281,56 €, ktorá predstavovala primeranú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20% z uplatňovanej istiny
príslušenstvom.Po rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 17NcC 398/2012 zo dňa
17.10.2012, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu 12.11.2012 a žalovanému 5.11.2012 o
nevylúčení zákonnej sudkyne z prejednávania a rozhodovania vo veci, súd uznesením zo dňa 22.2.2013

spojil na spoločné konanie niekoľko vecí, ktoré spolu skutkovo súviseli s tým ,že k spojeniu došlo aj
veci pôvodne vedenej pod sp. zn. 15C 278/2012 s tým, že vec sa pôvodne mala viesť pod sp. zn. 15C
269/2012. Následne na pojednávaní dňa 12.3.2015 vylúčil z veci vedenej pod sp. zn. 15C 269/2012
niekoľko žalôb medzi iným aj pôvodne vedenú pod sp. zn. 15C 278/2012 vzhľadom k tomu, že sa v
spisoch nenachádzali pripojené exekučné spisy, s ktorými bolo potrebné oboznámiť sa. Po vylúčení veci

na samostatné konanie bola vec opätovne zapísaná prostredníctvom podateľne tunajšieho súdu a vedie
sa pod sp. zn. 12C 283/2015.

Žalovaný zaslal k žalobe písomné vyjadrenie dňa 12.7.2013, ktorým v celom rozsahu považoval žalobu
za nedôvodnú a to z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú
potrebné pre priznanie nároku na náhradu škody v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. v

platnom znení. V prvom rade poukazoval na to, že ide o predčasne uplatnený nárok na tunajšom
súde vo všetkých veciach v rámci spojeného konania vzhľadom k tomu, že si neuplatnil žalobca
nárok na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody. Neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné
prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na
náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Poukazoval na to, že nie sú splnené podmienky

úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody. Pri procesných námietkach poukazoval na to, že
žalobca síce uviedol časť dôkazov, ale odkazuje vo všeobecnosti na exekučný spis čím prenáša celú
dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať žalobca sám. Uplatňuje si tu
nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov na strane jednej a na druhej strane aj
z dôvodu nerozhodnutia súdu v zákonom stanovenej lehote. Čo sa týka prieťahov v konaní v prvom rade

zdôraznil žalovaný, že žalobca neuvádza kroky, ktoré by podnikol na odstránenie neželaného stavu.
Neuviedol ani po vyžiadaní súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany žalovaného, či využil
možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu,
resp. ústavnej sťažnosti. V druhom rade žalovaný mal za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody
nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu túto právomoc má predseda súdu alebo Ústavný

súd. Ďalej sa vyjadroval žalovaný aj k nesprávnemu úradnému postupu namietaného zo strany žalobcu.
Prax poukázala dávnejšie na to, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby
mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo
rozhodcovský rozsudok. Povinnosťou vnútroštátneho súdu je z úradnej moci preskúmať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu

vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy a to v takom rozsahu v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v
rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. V tejto súvislosti žalovaný poukazoval
aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR. Pokiaľ ide o existenciu prieťahov v
konanípodľa§9ods.2zákonač.514/2003Z.z.vplatnomznenípriposudzovanínesprávnehoúradného

postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo zbytočných prieťahov v konaní možno
vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že

bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy,
resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti a že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané buď
v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, či právoplatné

rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Z uvedených dôvodov mal žalovaný za to, že nie je preukázaný nesprávny
úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov. K materiálnej škode ako k paušálnej sume uviedli
ustanovenie § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., kde sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk ak osobitný
predpis neustanovuje inak. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je nevyhnutné preukázať

existenciu škody a jej výšky, pričom vyčíslenie škody zo strany žalobcu nie je preukázané, je hypotetické
bez preukázania skutočnej škody, ktorá žalobcovi v tejto súvislosti mala vzniknúť. Postup považovali za
účelový, kde požadoval žalobca len paušálne sumy za spomínané činnosti. Okrem toho žiadal priznať aj
nemajetkovú ujmu s tým, že opätovne žalovaný poukazoval na znenie ustanovenia § 17 ods. 2 a 3 vyššiecitovaného zákona. Aj v tejto časti považovali nárok za nedôvodný s tým, že žalobca nepreukázal vznik
nemajetkovej ujmy. Zdôraznil, že v tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v
ktorom malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti

žalobcu a povedomí, ktoré je okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené.
Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu európskej komisie,
súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť
žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci.
Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky zneužívajúc slabé finančné a

právne vedomie nízkopríjmových osôb. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný mal za to, že žalobca
nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi,
ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Z týchto dôvodov bol toho názoru, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietaných konaniach došlo k
nesprávnemu úradnému postupu. Z tohto dôvodu považoval žalobu za nedôvodnú a navrhoval ju v
celom rozsahu zamietnuť.

V priebehu konania právny zástupca žalobcu niekoľkokrát navrhol konanie prerušiť a to v pôvodnej
veci podaním doručeným súdu 3.10.2013 z dôvodu rozhodovania Ústavného súdu o ústavnej sťažnosti
žalobcu, ktorej predmetom je porušenie jeho práv a na zákonného sudcu a nestranný súd a ktorej
dôsledkom má byť zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu z prejednávania a

rozhodnutia veci. Po rozhodnutí tunajšieho súdu uznesením zo dňa 4.10.2013 a po podaní odvolania zo
strany právneho zástupcu žalobcu vo veci rozhodoval krajský súd, ktorý uznesením zo dňa 9.10.2014
uznesenie okresného súdu potvrdil. Následne podal právny zástupca žalobcu opätovne návrh na
prerušenie konania z dôvodu konania pred Ústavným súdom, ako aj návrh na prerušenie konania do
právoplatného skončenia súdu o prejudiciálnych otázkach prejednávajúcich na Súdnom dvore EÚ. O

týchto podaniach rozhodol Okresný súd Zvolen uznesením zo dňa 12.3.2015. Opätovne po nariadení
pojednávania zaslal právny zástupca žalobcu súdu návrh na prerušenie konania a to až do rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ v konaní vedenom na OS Prešov pod sp. zn. 7C 6/2010, o ktorom návrhu súd
rozhodol na pojednávaní dňa 8.9.2015. Súčasne oznámil právnemu zástupcovi žalobcu, že žiadosti o
odročenie pojednávania nevyhovuje s poukazom na ustanovenie § 119 O.s.p..

Tak ako je vyššie konštatované žalobca sa žalobou domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy z exekučnej veci vedenej sp. zn. EX XXXX/XXXX voči povinnému E. R., nar. XX.X.XXXX vo veci
oprávnenéhoPohotovosť.Exekučnékonaniejevedenépredtunajšímsúdompodsp.zn.25Er776/2009.
Z exekučného spisu bolo zistené, že žiadosť súdneho exekútora došla tunajšiemu súdu 2.11.2009.

Následne zo strany vyššieho súdneho úradníka bola robená výzva 6.11.2009 na oprávneného a
rozhodcovský súd výzvu prevzal 16.12.2009, odpovedal 28.12.2009. Dňa 28.1.2010 tunajší súd
uznesením exekúciu zastavil. Proti rozhodnutiu súdu podal oprávnený odvolanie, o ktorom rozhodoval
Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý rozhodnutie okresného súdu zrušil. Následne uznesením zo dňa
21.3.2012 tunajší súd žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia zamietol.

S poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd prejednal a rozhodol
vec v neprítomnosti účastníkov konania s tým, že právnemu zástupcovi žalobcu bolo s poukazom
na ustanovenie § 119 O.s.p. oznámené, že jeho žiadosti o odročenie pojednávania súd nevyhovuje.
Žalovaný ospravedlnil neúčasť, súhlasil s prejednaním a rozhodnutím v ich neprítomnosti. Súd sa

oboznámil s listinami, rozhodnutia a pripojeným spisom Okresného súdu Zvolen. Pokiaľ žiadal žalobca
pripojiť a oboznámiť znalecký posudok, ktorého vyhotovenie zadal na vyčíslenie výšky škody, v tejto
časti z dôvodu nehospodárnosti návrh žalobcu na doplnenie dokazovania zamietol.

Podľa ustanovenia § 1, písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 514/2003 Z.z.) tento zákon
upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1, písm. d/ vyššie citovaného zákona štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti

toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1, písm. a/, bod 1 zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivostiSlovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola
spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje

postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86
písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky
pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej

lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o
ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavným súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej

nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 citovaného zákona zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody
žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda
vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je
poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu
škodu spôsobil.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

Podľa ods. 2 a 3 citovaného ustanovenia v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím
najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje; b)
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo; c) závažnosť následkov, ktoré vznikli

poškodenémuvsúkromnomživote;d)závažnosťnásledkov,ktorévzniklipoškodenémuvspoločenskom
uplatnení.

Žalobca v podanej žalobe sa domáhal plnenia náhrady škody, ako aj náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch tak ako bola bližšie vyšpecifikovaná v samotných nárokoch uplatňovaných v pôvodnom

konaní. Ťažisko argumentácie žalobcu o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu spočívalo v
tvrdení,žekzamietnutiužiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúciedošlopouplynutízákonnej
15-dňovej lehoty. Žalobca v návrhu uvádza, že v exekučnom konaní vedenom podľa procesných
pravidiel platných v dobe od 1.2.2002 do 31.5.2010 exekučný poriadok nerobil rozdiel medzi exekučnými
titulmi, preto exekučný súd mal zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie do 15-tich dní od doručenia takejto žiadosti bez ohľadu na to, či
exekučným titulom, pre ktorý sa exekúcia navrhovala vykonať bolo rozhodnutie všeobecného súdu,
rozhodnutierozhodcovskéhosúdualeboexekučnýmtitulombolanapr.notárskazápisnica.Vexekučným
konaniach vedených podľa procesných pravidiel účinných od 1.6.2010 do 31.5.2011 sa robil rozdielmedzi exekučnými titulmi. Povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15-tich dní od doručenia takejto žiadosti nebola založená
iba vo vzťahu k notárskym zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií a zmierov

nimi schválených, avšak žalobca disponoval exekučnými titulmi vo forme rozhodcovských rozsudkov,
na ktoré sa výnimka podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o lehote na rozhodnutie nevzťahovala.
Len v období od 1.6.2011 už 15-dňová lehota na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie neplatila v prípade ak bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok.

Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej zákon o rozhodcovskom konaní) nadobudol
účinnosť 1.7.2002. V § 35 zákon o rozhodcovskom konaní ustanovuje, že doručený rozhodcovský
rozsudok,ktorýužnemožnopreskúmaťpodľa§37,mápreúčastníkovrozhodcovskéhokonaniarovnaké
účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Exekučný poriadok v znení účinnom od 1.2.2002 do 31.8.2005 za exekučné tituly v § 41 ods. 1 a

2 označoval: vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje
majetok, ale aj iné vykonateľné rozhodnutia, schválené zmiery, platobné výmery, výkazy nedoplatkov
a dohody, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Exekúciu bolo možné vykonať už aj na základe
notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok, a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba,
povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s

vykonateľnosťousúhlasila.Ajkeďrozhodcovskýrozsudokustanovenie§41ods.2Exekučnéhoporiadku
v znení účinnom od 1.2.2002 výslovne za exekučný titul neoznačoval od 1.7.2002 bolo možné viesť
exekúciu aj na základe rozhodcovského rozsudku ako „na podklade iného vykonateľného rozhodnutia“,
keďže zákon 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní priznával rozhodcovskému súdu s účinnosťou
od 1.7.2002 rovnaké účinky ako právoplatnému rozsudku súdu. V období od 1.7.2002 do 31.5.2010

bolo povinnosťou exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie ak titulom bol rozhodcovský rozsudok v lehote 15-tich dní od doručenia tejto
žiadosti, pretože až účinnosťou od 1.6.2010 bola v § 44 ods. 2 EP zakotvená výnimka, že lehota
15-tich dní na poverenie exekútora na vykonanie exekúcie neplatí, ak ide o exekučný titul podľa §
41 ods. 2, písm. c/ a d/. Exekučný poriadok s účinnosťou od 1.9.2005 v § 41 ods. 2, písm. c/ za

exekučné tituly označuje notárske zápisnice a v písm. d/ vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených. Pod pojmom „vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií
a zmierov nimi schválených“ je potrebné rozumieť aj rozhodcovský rozsudok. Novela exekučného
poriadku uskutočnená zákonom č. 102/2011 Z.z. účinná od 1.6.2011 podľa dôvodovej správy k tomuto
zákonu vložením slov rozhodcovských súdov do § 41 ods. 2, písm. d/ iba odstraňuje rozporný výklad §

41 ods. 2, písm. d/ Exekučného poriadku, či pod vykonateľnými rozhodnutiami rozhodcovských komisií
sa rozumejú aj rozhodcovské rozsudky. Z tohto vyplýva záver, že rozhodcovský rozsudok je exekučným
titulom od 1.7.2002. V období od 1.7.2002 do 31.5.2010 mal exekučný súd o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a ak bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a mienil vydať
poverenie rozhodnúť do 15-tich dní od doručenia žiadosti, ale v období od 1.6.2010 naďalej pokiaľ chcel

žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť už nebol viazaný
lehotou 15-tich dní podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Súdna prax sa ustálila v závere, že lehote
15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí,
ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (pozri

napr. uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV ÚS 605/2012 zo dňa 14.12.2012, sp. zn. II ÚS 520/2012
zo dňa 10.7.2013, sp. zn. II ÚS 248/2013 zo dňa 25.4.2013 alebo sp. zn. II ÚS 112/2013 zo dňa
13.2.2013).

Ako vyplynulo z pripojeného exekučného spisu súd po doručení žiadosti o udelenie poverenia súdneho

exekútora v 15-dňovej zákonnej lehote žiadosť prejednal. Nakoľko bolo potrebné k preskúmaniu žiadosti
o udelenie poverenia zistiť ďalšie skutočnosti následne hneď na druhý deň po doručení žiadosti na súd
sa obrátil na účastníkov za účelom doplnenia žiadosti o udelenie poverenia. V tejto súvislosti je potrebné
poukázať na to, že výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu vzhľadom na
zložitosť veci, význam konania pre oprávneného a povinného, časovú náročnosť posúdenia exekučného

titulu a jeho súlad s vnútroštátnym právnym poriadkom a predpismi EÚ. Poverenie na vykonanie
exekúcie je individuálny právny akt, ktorý má priame právne účinky len voči osobe súdneho exekútora.
Ide tu o procesný úkon exekučného súdu adresovaný súdnemu exekútorovi, na základe ktorého
súdny exekútor môže začať vykonávať exekúciu a ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenieexekúciu vykonávať (§ 36 ods. 3 EP). V § 44 ods. 2 EP je zvýraznená zodpovednosť exekučného súdu
za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože vydanie tohto poverenia musí byť výsledkom
náležitého preskúmania exekučného titulu, žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie

exekúcie. Súd má zo zákona povinnosť pred udelením poverenia súdnemu exekútorovi skúmať, či
sú naplnené formálne aj materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie a musí byť zrejmé, že nárok,
ktorého vymoženia sa oprávnený domáha nie je objektívne nemožný, neodporuje zákonu, neobchádza
ho a nie je v rozpore s dobrými mravmi. Preto nie je možné vychádzať len z obsahu predloženého
rozhodcovského rozsudku a podľa názoru súdu bol exekučný súd oprávnený vyžiadať si od účastníkov

konania alebo tretích osôb predloženie listín, prípadne aj celého spisového materiálu, ktorý je relevantný
na posúdenie žiadosti a nevyhnutný z hľadiska jeho rozhodovacej činnosti. Tak bolo aj v prípade
tohto exekučného konania. Navyše sa jednalo o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
po 1.6.2010, kde súd robil úkony smerujúce k objasneniu rozpornosti listín predložených účastníkmi
konania. Vzhľadom k tomu súd konštatoval, že o žiadostiach súdneho exekútora nebolo rozhodované so
zbytočnými prieťahmi a ani v jednom exekučnom spise nie je možné konanie exekučného súdu hodnotiť

ako konanie s prieťahmi a nesprávny úradný postup preukázaný zo strany exekučného súdu nebol. Ak
teda nebol preukázaný prvý základný predpoklad vzniku škody a to žalobcom tvrdený nesprávny úradný
postup nebolo potrebné skúmať aj ďalej existenciu ďalších predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu
za škodu a náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle žalobného návrhu. Žalobca v konaní nepreukázal
jeden z kumulatívnych obligatórnych predpokladov zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci, t.j. nesprávny úradný postup exekučného súdu a v súlade so zásadou hospodárnosti súd
preto ďalej sa nezaoberal priznaním uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy. Navyše ohľadne žalobcu
tvrdeného prieťahu sa neviedlo a nevedie tak ako je na to poukazované v ustanovení § 9 ods. 2 Zákona
o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci disciplinárne, či iné konanie, neriešia sa sťažnosti
na prieťahy v konaní, nerozhodoval ani Ústavný súd alebo Európsky súd pre ľudské práva. Súd z týchto

dôvodov žalobu v celom rozsahu zamietol.

V závere žaloby žalobca žiadal najprv vo veci rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom v súlade s
ustanovením § 152 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že
nebolisplnenézákonnépodmienkynarozhodnutiemedzitýmnymrozsudkomozodpovednostizaškodu,

ktorámalavzniknúťžalobcovi,nakoľkosúdpoprehodnoteníaoboznámenísasožalobamiaexekučnými
spismi dospel k záveru, že nie sú dané dôvody pre vznik zodpovednosti štátu za škodu s poukazom už
na vyššie konštatované. Pre úplnosť súd dodáva, že bolo rozhodnuté rozsudkom vo veci samej a preto
nebolo potrebné zvlášť rozhodoval aj o návrhu žalobcu na rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom.

O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením §
151 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal nakoľko žiadne trovy v konaní
nepožadoval a žiadne mu nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskoršíchpredpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
10) bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O. s. p.).