Rozhodnutie Judgement was issued on Thursday, May 22, 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14Cpr/8/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112233427
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8112233427.4

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: T. C., L..
XX.XX.XXXX, J. V. T. XX, D., právne zastúpenému JUDr. Petrom Čurillom, advokátom so sídlom Hlavná
11,Prešov,protižalovanému:Ľ.T.,L..XX.X.XXXX,J.D.XX/A,G.,právnezastúpenéhoJUDr.Petronelou
Kaveckou, advokátkou so sídlom Kolísková 1, Bratislava, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

žalobu z a m i e t a ,

žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému 100% trov konania potrebných na účelné uplatňovanie
práv žalovaného, na účet právnej zástupkyne žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou súdu doručenou dňa 11.10.2012 navrhol žalobca, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
mu sumu 2.987,45 EUR s 9%-tným ročným úrokom z omeškania od 21.6.2001 do zaplatenia, ako aj

nahradiť trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia. V rámci žaloby poukázal na to, že
žalobca uzavrel dňa 1.6.2006 so spoločnosťou Staviteľ, s.r.o. pracovnú zmluvu na základe ktorej začal
vykonávať prácu dispečera nákladných vozidiel. Dodatkom k tejto pracovnej zmluve zo dňa 1.4.1999
sa zamestnávateľ zaviazal platiť žalobcovi mzdu vo výške 15.000,- Sk mesačne vždy do 20-teho dňa
nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Počas trvania pracovného pomeru žalovaný nevyplatil žalobcovi
mzdu za obdobie od 1.1.2001 do 30.5.2001. Žalobca ďalej poukázal na to, že rozsudkom Okresného

súdu Prešov zo dňa 1.10.2009 sp. zn. 33T/217/2008 bol žalovaný uznaný vinným z trestného činu
nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 284a ods. 1, ods. 2 písm. a, ods. 3 Trestného zákona účinného
do 31.12.2005, keďže ako štatutárny orgán právnickej osoby nevyplatil svojim zamestnancom mzdu,
náhradumzdyaodstupnénaktorýchvyplateniemalizamestnancinárok,vdeňichsplatnosti,hocivtento
deň mal finančné prostriedky na ich výplatu. V rámci žaloby žalobca, okrem iného, citoval ustanovenie
§ 135a ods. 5 Obchodného zákonníka.

Súd v predmetnej veci vydal dňa 10.12.2012 platobný rozkaz, na základe ktorého žalobe v celom
rozsahu vyhovel. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný odpor v rámci ktorého namietal
výšku uplatneného nároku a premlčanie nároku. Taktiež poukázal na právoplatne skončený spor vo
veci 12C/188/2003 a namietal prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Namietal aj podstatu nároku,
ktorú žalobca žiada priznať z titulu náhrady škody s poukazom na to, že nie sú preukázané a splnené
predpoklady požadované ustanovením § 420 Občianskeho zákonníka.

Žalobca C.. T. C. v rámci výsluchu pred súdom vypovedal, že v spoločnosti D., D..O..M.. pracoval
od 1.6.1996 s tým, že jeho čistý príjem od 1.4.1999 predstavoval 15.000,- Sk mesačne. Uviedol, že
problémy v spoločnosti nastali vtedy, keď žalovaný začal budovať svoju vlastnú firmu a podľa jeho
názoru vyberal peniaze z tejto firmy a dával ich do svojej firmy. Uviedol, že v konaní tunajšieho súdu
sp. zn. 12C/188/2003, kde bola riešená otázka vyplatenia mzdy za mesiac november bolo preukázané,

že podpis na výplatnej listine je jeho podpisom, hoci on ani teraz s určitosťou nemôže povedať, či mu
táto mzda bola alebo nevyplatená, avšak keď je to jeho podpis, v tomto konaní si neuplatňuje výplatuza mesiac november, ale iba výplaty za mesiac december roku 2000 a január až máj roku 2001. Vyjadril
sa aj k otázke zníženia mzdy, ktorá mu mala byť znížená na sumu 4.400,- Sk v hrubom, avšak ani
takáto mzda mu vyplatená nebola a o tom, že mu mala byť znížená mzda počul prvýkrát až v rámci

tohto pojednávania. Žalobca sa nevedel vyjadriť dokedy fakticky vykonával v spoločnosti prácu, pričom
niekedy v roku 2001 keď prišiel do firmy, mu bolo na vrátnici oznámené, že tam má zakázaný vstup.

Žalovaný Ľ. T. v rámci výsluchu pred súdom vypovedal, že nárok žalobcu neuznáva, pretože v decembri
roku 2000 vzhľadom na dlhodobú zlú finančnú situáciu v spoločnosti navrhol práve otec žalobcu zníženie

miezd na minimálne mzdy, pričom žalobcovi bola táto mzda takto znížená. Ďalej poukázal na to, že v
konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 14C/169/2003 kde boli riešené nároky otca žalobcu boli
výpovede svedkov o tom, že mzda bola žalobcovi znížená, keďže s tým žalobca súhlasil. Žalovaný
uviedol, že spoločnosť fakticky fungovala do konca marca roku 2001, pričom s otcom žalobcu si rozdelili
nehnuteľnosti patriace do firmy a keďže otcovi žalobcu boli poskytnuté nehnuteľnosti vo vyššej hodnote,
než bol jeho vklad do spoločnosti, vznikol tam rozdiel 1.760.000,- Sk, ktorý mal zaplatiť, čo však dodnes

neurobil.

Svedkyňa S. J., v rámci výsluchu pred súdom vypovedala, že vo firme D.Ľ., D..O..M.. pracovala ako
účtovníčka a pokladníčka od 1.2.1997 do 31.5.2001, pričom mala na starosti aj vyplácanie miezd.
Poukázala na to, že so žalobcom bol pracovný pomer ukončený dohodou k 31.3.2001, pričom k tomuto

dátumu boli skončené pracovné pomery dá sa povedať so všetkými zamestnancami, keďže bolo zrejmé,
že firma končí, pričom zamestnanci si boli vedomí tejto situácie. Zároveň uviedla, že ona spolu s G..
I., ktorá bola mzdárkou pracovali do 31.5.2001, keďže dávali všetky doklady do poriadku a archivovali
ich. Vyjadrila sa aj ku skutočnosti týkajúcej sa zníženia mzdy žalobcu a v tejto súvislosti uviedla, že
niekedy pred Vianocami roku 2000 všetkých THP pracovníkov zavolal do svojej kancelárie G.. C. st.,

otec žalobcu, ktorý ich informoval o tom, že finančná situácia je v spoločnosti veľmi zlá, preto je potrebné
zníženie mzdy zamestnancov na minimálne mzdy, pričom nikto z prítomných s tým nesúhlasil, okrem
žalobcu, a preto G.. C. D.. dal p. I. ako mzdárke pokyn, aby mu znížila mzdu na minimálnu mzdu. Z
tohto dôvodu bola preto mzda žalobcu od januára roku 2001 do marca roku 2001 4.400,- Sk mesačne
v hrubom. Zároveň uviedla, že žalobcovi nebola vyplatená aj mzda za mesiac december roku 2000,

kedy mal dohodnutú mzdu 15.000,- Sk, pokiaľ si pamätá tak v čistom. Uviedla tiež, že k zníženiu mzdy
žalobcu došlo na základe dodatku k pracovnej zmluve, ktorý na základe žiadosti žalovaného aj chcela
pre potreby tohto konania vyhľadať, avšak zistila, že tento dodatok nie je k dispozícii a taktiež aj ďalšie
doklady zo zložky žalobcu, pričom je možné, že tieto doklady mohol zobrať aj samotný žalobca, resp.
jeho otec, keďže mali kľúče od budovy, kde bol archív týchto dokumentov.

Svedok I. T. vypovedal, že v spoločnosti D., D..O..M.. pracoval od apríla roku 1997 do 31.3.2001 ako
stavebný technik a určitý čas ako vedúci dopravy, pričom pracovný pomer skončil obdobne ako ostatní
zamestnanci dohodou k 31.3.2001. Zároveň uviedol, že v roku 2000 začali vo firme finančné problémy,
pričom niekedy koncom roku 2000 bola zvolaná porada, na ktorej otec žalobcu predniesol návrh na

zníženie miezd na minimálnu mzdu, čo bolo vtedy asi okolo 4.000,- Sk, pričom on osobne ani nikto iný s
tým nesúhlasili, avšak súhlasil s tým žalobca, ktorému bola táto mzda aj pravdepodobne znížená, keďže
s tým súhlasil. Svedok uviedol, že ekonomické veci a financie mal na starosti otec žalobcu a technické
záležitosti riešil žalovaný. Svedok uviedol, že pracovný pomer s ním bol skončený dohodou, ktorú aj
podpísal, pretože si bol vedomý situácie vo firme a každý kto chcel riadne pracovať si musel byť vedomý,

že spoločnosť je v takej situácii, že už ľudí zamestnávať nebude.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 12C/88/2003 vyplýva, že žalobca si žalobou súdu doručenou
dňa 8.8.2003 uplatnil voči spoločnosti D., D.. D. O..M.., G. Š. XX, D. náhradu nevyplatenej mzdy vo
výške 90.000,- Sk za obdobie 11 - 12/2000 a za obdobie 1 - 3/2001, ako aj náhradu za dovolenku za

rok 2000, spolu 90.000,- Sk. Z uznesenia v tejto veci zo dňa 19.11.2007 (právoplatné dňa 14.12.2007)
vyplýva, že konanie v tejto veci bolo zastavené, keďže žalovaný bol dňa 15.6.2007 ex offo vymazaný z
obchodného registra, nakoľko bol žalovaný zrušený rozhodnutím konkurzného súdu o zamietnutí návrhu
na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku podľa § 68 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka.
Keďže výmazom žalovaného z obchodného registra zanikla jeho spôsobilosť byť účastníkom konania a

tento nedostatok podmienky konania nie je možné odstrániť, súd konanie v tejto veci zastavil. Predmetné
uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 28.11.2007.Z pripojeného trestného spisu sp. zn. 33T/217/2008 vyplýva, že rozsudkom zo dňa 1.10.2009 bol
žalovaný uznaný vinným z trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 284 a ods. 1, ods. 2
písm. a), ods. 3 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, keďže ako konateľ spoločnosti D., D..O..M..

D. v roku 2001 od 1.1. do 30.5. vo výplatných termínoch za jednotlivé mesiace nevyplatil zamestnancom
spoločnosti mzdy, náhradu mzdy alebo odstupné v celkovej výške najmenej 391.844,- Sk, aj keď v
deň ich splatnosti mal finančné prostriedky na ich výplatu. Z predmetného rozsudku zároveň vyplýva,
že poškodený C.. T. C. bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Z
uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1To/98/2010 zo dňa 6.4.2011 vyplýva, že bolo zamietnuté

odvolanie poškodených E. Y., C. E. S. S. T., ktorí vystupovali ako poškodení v predmetnej veci a
to z dôvodu, že poškodení si v prejednávanej veci v rámci adhézneho konania uplatňovali nárok na
náhradu nevyplatenej mzdy a s tým súvisiaceho príslušenstva. Nárok na mzdu však poškodeným ako
zamestnancom nevznikol v dôsledku protiprávneho konania obžalovaného, čo by v zmysle citovaného
ust. § 46 ods. 3 Trestného poriadku zakladalo dôvod na priznanie takéhoto nároku v rámci adhézneho
konania, ale vznikol na základe príslušných ustanovení Zákonníka práce (zák č. 65/1995 Zb. v znení

neskorších predpisov) a zák. č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom
zárobku v znení neskorších predpisov za vykonanú závislú prácu pre zamestnávateľa dohodnutú v
pracovnej zmluve. Pokiaľ teda nárok poškodených na mzdu nevznikol ako dôsledok protiprávneho
konania obžalovaného, ale vznikol priamo na základe zákona, jeho priznania sa nie je možné domáhať
v trestnom konaní v rámci adhézneho konania (tak ako tomu je v prípade nároku na výživné vzniknuté

na základe zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov a nárokov štátu na zaplatenie
jednotlivých daní vzniknutých na základe príslušných daňových zákonov) a aj keď takíto poškodení
majú zachované všetky ostatné práva vyplývajúce z ust. § 46 ods. 1 Trestného poriadku (napr. právo
navrhovať vykonanie dôkazu, nazerať do spisu, zúčastniť sa hlavného pojednávania atď.), právo uplatniť
nárok na náhradu škody v trestnom konaní vyplývajúce z ust. § 46 ods. 3 Trestného poriadku im nepatrí.

Súd prvého stupňa preto mal poškodených postupom podľa § 256 ods. 4 Trestného poriadku s ich
nárokmi na náhradu škody podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku, pri zachovaní všetkých ich ostatných
práv ako poškodených vyplývajúcich z ust. § 46 ods. 1 Trestného poriadku, do konania nepripustiť a o
ich nárokoch, a to ani odkázaním na občianske súdne konanie, nerozhodovať. Ani takýto postup však
poškodeným nebráni, aby si svoje nároky na mzdu uplatňovali v občianskom súdnom konaní.

Z pripojeného trestného spisu ďalej vyplýva, že žalovaný pred vyšetrovateľom vypovedal ako svedok -
poškodený dňa 20.10.2004, kedy uviedol, že mzda mu nebola vyplácaná od októbra roku 2000 až do
apríla roku 2001, pričom si na to presne nespomína a ako poškodený sa pripojil k trestnému konaniu a
uplatnil si náhradu škody vo výške približne 100.000,- Sk, ktorú však do konca trestného konania upresní
a žiada aby súd o jeho nároku rozhodol.

Žalobca vypovedal, že ako svedok - poškodený aj dňa 19.8.2008, kedy už uviedol, že mu nebola
vyplatená mzda za mesiaca november a december roku 2000, ako aj január, február a marec roku 2001
v celkovej sume 75.000,- Sk a taktiež mu nebola preplatená dovolenka za rok 2000, ktorej náhrada mzdy
predstavuje 15.000,- Sk. S poukazom na ustanovenie § 46 ods. 3 Trestného poriadku si teda uplatnil
nárok na náhradu škody vo výške 90.000,- Sk.

Podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka (ďalej len Obch.Z), nároky spoločnosti na náhradu škody
voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť
svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane. Nároky
veriteľovspoločnostivočikonateľomnezanikajú,aksaspoločnosťvzdánárokovnanáhraduškodyalebo

s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky
veriteľov spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty.
Podľa § 135a ods. 1 Obch.Z, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou
a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a
pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať

mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo
spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej
pôsobnostinesmúuprednostňovaťsvojezáujmy,záujmylenniektorýchspoločníkovalebozáujmytretích
osôb pred záujmami spoločnosti.
Podľa § 135a ods. 2 Obch.Z, konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti,

sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní
nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že
a)poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom,
b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a.Podľa § 135a ods. 3 Obch.Z, konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone
svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia
nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného

zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi,
spoločenskouzmluvoualebostanovami.Akmáspoločnosťzriadenúdozornúradu,konateľovnezbavuje
zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd

rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k jednoznačnému záveru, že nárok žalobcu nie je
dôvodný, keďže nie je nárokom spoločnosti na náhradu škody voči konateľom spoločnosti, pretože sa
jedná o nárok samotného žalobcu z titulu nevyplatenej mzdy. Žalobca zároveň neprodukoval žiadne

dôkazy, ktoré by mali svedčať o tom, že spoločnosť (D. D.. D. O..M..) má nárok na náhradu škody voči
konateľom spoločnosti a v tomto smere teda neuniesol dôkazné bremeno. Podstatnou skutočnosťou je
však to, že nárok, ktorý si uplatňuje žalobca nie je nárokom v zmysle ustanovenia § 135a Obchodného
zákonníka, teda nárokom, ktorý má spoločnosť voči vlastným konateľom. Z tohto podstatného dôvodu
preto súd žalobu zamietol a z dôvodu procesnej ekonómie sa už nezaoberal ďalšími námietkami

žalovaného.

Podľa § 151 ods. 7 O.s.p., súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky
trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti
tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia a úspešnému
žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100% trov konania potrebných na účelné uplatnenie
práv žalovaného, s tým, že po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd o výške náhrady trov konania
rozhodne samostatným uznesením, a to aj s vzhľadom na skutočnosť, že súd po skončení dokazovania

odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozhodnutia, pričom podľa § 151 ods. 1 O.s.p. je účastník
konania povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.