Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 2, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/762/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210223140
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Ferková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7210223140.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Ferkovej a sudcov JUDr.

Miroslava Sogu a JUDr. Viktórie Midovej v právnej veci žalobkyne: I. D., nar. XX.X.XXXX, bytom v
B.I., P. XX, zastúpenej JUDr. Jurajom Ferenčíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Krivá 23 proti
žalovanému: HOGAZ, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Osloboditeľov 37, IČO: 36 679 127, zastúpeného
JUDr. Martinom Kožiakom, advokátom so sídlom v Košiciach, Murgašova 3, v konaní o náhradu škody
na zdraví, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 5.5.2014 č.k.
17C/7/2011-138 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcej časti, t.j. vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni

1.638,- eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 14. 09. 2010 do zaplatenia a vo výroku o povinnosti
žalovaného zaplatiť súdny poplatok.

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy
konania vo výške 740,19 eur a tieto zaplatiť JUDr. Jurajovi Ferenčíkovi, advokátovi do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvého stupňa“) žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobkyni 1 638,00 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 14.9.2010 do zaplatenia na účet vedený v
Tatra banke a.s., pobočka Košice, č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V
prevyšujúcej časti úrokov z omeškania návrh zamietol. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni
trovy konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 898,78 eur, na účet právneho zástupcu
žalobkyne vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 98,00 eur na účet

Okresného súdu Košice II, č. účtu: P..

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 420 ods. 1
- 3, § 415, § 444 v spojení s § 415 Občianskeho zákonníka mal za preukázané, že dňa 4.6.2010
žalobkyňa utrpela úraz pošmyknutím sa na schodoch pri schádzaní do reštauračného zariadenia,
prevádzkovateľom ktorého je žalovaný. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že k pošmyknutiu a k následnému
pádu došlo v dôsledku toho, že schody, po ktorých schádzala do reštaurácie boli mokré, keďže v ten

deň pršalo a nemala sa čoho pri páde zachytiť, pretože po pravej strane schodiska nie je zábradlie
(záchytné držadlo). Obrana žalovaného spočívala v tom, že podľa jeho názoru schodisko preukázateľne
spĺňalo všetky podmienky a náležitosti stanovené príslušnými technickými normami a slovenským
právnym poriadkom, má jedno záchytné držadlo a je vybavené protišmykovou úpravou, že 4.6.2010bolo v priebehu celého dňa daždivé počasie a tiež tvrdil, že schodište bolo pravidelne, priebežne
zamestnancami utierané a v okamihu príchodu žalobkyne bolo suché. Tvrdil, že v danom prípade
žalobkyňa mala vedomosť o tom, že schodište v dôsledku celodenného dažďa môže byť mokré a teda

klzké a tejto skutočnosti bola povinná prispôsobiť aj svoje správanie sa na schodišti.

Súd prvého stupňa uzavrel, že žalovaný zodpovedá za porušenie povinnosti starať sa o údržbu
schodiska vedúceho do reštauračného zariadenia tak, že schody budú suché, použitím vhodných
protišmykových rohoží, pravidelným častým utieraním schodov, aby predišiel možným škodám na

zdraví následkom pádu a podobne. Skutočnosť, že v uvedený deň bolo daždivé počasie a schodisko
bolo mokré potvrdila žalobkyňa, ale aj vypočutí svedkovia, ktorí po páde žalobkyni pomáhali a
privolali záchrannú službu. Súd prvého stupňa uzavrel, že schodište nebolo udržiavané natoľko, aby
nedošlo k pádu. Z týchto dôvodov žalovaný porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle §
415 Občianskeho zákonníka, a tým založil svoju zodpovednosť za škodu podľa § 420 Občianskeho
zákonníka. Vychádzajúc z objektívnych informácií o meteorologických údajoch, ktoré si zabezpečil súd

prvého stupňa možno uzavrieť, že poveterostné podmienky umožňovali, aby schody (aj vzhľadom na
ich zastrešenie) boli v čase príchodu žalobkyne do reštaurácie mokré. Žalobkyňa tak podľa názoru súdu
prvého stupňa preukázala porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného, spočívajúcej v porušení
všeobecnej prevenčnej povinnosti. Žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno o preukázaní tej
skutočnosti, že schody pri páde žalobkyne boli suché. V konaní bolo preukázané predovšetkým správou

SHMÚ, že v uvedený deň pršalo do 19,05 hod a bola 99 % vlhkosť vzduchu. Z výpovede žalobkyne
a svedkov p. C., p. U. a p. C. vyplynulo, že v čase úrazu boli schody reštaurácie mokré. Pokiaľ
konateľ žalovaného a jeho zamestnanci vo svedeckých výpovediach uviedli, že schody mokré neboli,
resp. potom ako začalo pršať počasie (čašníčka) schody zmývali, resp. utierali, súd týmto tvrdeniam
neuveril, nakoľko je zrejmé, že schody vedúce do reštaurácie sú síce zastrešené, avšak len od prvého

schodu. Preto pri daždi nie je pred ním chránené celé schodište. V konaní nebolo preukázané, že
zamestnanci žalovaného schody pravidelne priebežne utierali, keďže svedkyňa p. N. uviedla len, že
„schody sme zmývali, nakoľko začalo pršať a boli trochu mokré“. V uvedený deň však pršalo do 19,05
hod. a kedy tak urobila z hľadiska času príchodu žalobkyne, táto svedkyňa si nespomenula. Súd
prvého stupňa sa nestotožnil ani s tvrdením právneho zástupcu žalovaného, že žalobkyňa porušila

svoju prevenčnú povinnosť, keď si nepočínala dostatočne obozretne, nepočkala, kým vyjdú hostia z
reštaurácie a nepoužila zábradlie po ľavej strane. Každý človek prispôsobuje svoje správanie tomu a
počína si tak, aby nedošlo u neho k poškodeniu zdravia. Nemožno pričítať na ťarchu žalobkyne len to,
že nepredpokladala, že schodisko môže byť mokré, keď toto bolo zastrešené ani to, že schádzala po
schodoch po pravej strane, čo je zvyklosťou. Pričom tiež nie je vylúčené, že ak by použila záchytné

držadlo, k úrazu by nedošlo. Na základe všetkých týchto záverov súd prvého stupňa vyvodil, že základ
nároku žalobkyne je daný a žalovaný zodpovedá za škodu vzniknutú žalobkyni pádom na schodoch v
priestoroch jeho reštaurácie.

Pri posúdení výšky náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzal súd prvého

stupňa zo zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia
a o zmene a doplnení zákona Národnej rady SR č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní
zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovni a o zriaďovaní rezortných,
odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č. 437/1994 Z.z.“) a to § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, § 5 ods. 1, 2 tohto zákona. Vychádzajúc z

výšky bolestného priznaného podľa znaleckého posudku vo výške 110 bodov, vychádzajúc z priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR vo výške 744,50 eur, priznal náhradu žalobkyni vo
výške 1 638,00 eur (2 % zo sumy 744,50 eur = 14,89 x 202 bodov).

Spolu so zaplatením istiny zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni aj úroky z omeškania, vychádzajúc z

§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. Žalobkyňa listom
zo dňa 6.9.2010 vyzvala žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, ktorá mu bola doručená dňa 8.9.2010.
Keďže žalovaný žalobkyni neplnil, nasledujúcim dňom po uplynutí lehoty danej mu na plnenie, t.j. od
14.9.2010 sa dostal do omeškania. Z týchto dôvodov zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni spolu s
istinou vo výške 1 638,00 eur aj 9 % ročný úrok z omeškania od 14.9.2010 do zaplatenia.

Keďže žalobkyňa požadovala úhradu úrokov z omeškania počnúc dňom 8.9.2010, v zostávajúcej časti
úrokov z omeškania žalobu zamietol.O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok rozhodol v súlade s ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992
Zb.,pričomprirozhodovaníopovinnostižalovanéhozaplatiťsúdnypoplatokvychádzalzpriznanejsumy.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania
voči neúspešnému žalovanému, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 898,78 eur.

Proti tomuto rozsudku, okrem výroku, ktorým v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania bol návrh
zamietnutý, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a

f/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok v napadnutých výrokoch zmenil tak, že návrh
žalobkyne v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov prvostupňového i odvolacieho
konania alternatívne, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch zrušil a vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedol, že sa nestotožňuje s právnym
posúdením veci súdom prvého stupňa a nepovažuje ho za správne. V porovnaní s predchádzajúcim
zrušeným rozsudkom súdu prvého stupňa nedošlo k žiadnej zmene skutkových zistení a neboli

vykonané žiadne dôkazy, odôvodnenie rozsudku je zmenené len v nahradení ust. § 420a Občianskeho
zákonníka iným ust. § 420 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že žalovaný neporušil žiadny právny
predpis a žiadnu technickú, bezpečnostnú alebo inú normu. Pokiaľ súd prvého stupňa poukázal na
porušenie povinnosti žalovaného starať sa o údržbu schodiska v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka
zdôraznil, že schodisko preukázateľne bolo a je vybavené skolaudovaným záchytným držadlom,

protišmykovou vrubovanou schodiskovou dlažbou, osvetlením, žltočiernym pásikovým označením
prvého a posledného schodu schodiska a viditeľným písomným upozornením „Pozor, šmýka sa“.
Toto schodisko v nadpriemerne daždivý a vlhký deň bolo aj pravidelne udržiavané a utierané.
Žalovaný splnil všetky svoje zákonné a normatívne povinnosti a vynaložil všetko úsilie, aké bolo
možné objektívne a spravodlivo požadovať za účelom predídenia vzniku prípadnej škody. Navyše §

415 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje na všetkých účastníkov občianskoprávnych vzťahov, teda
aj na žalobkyňu. Žalobkyňa tým, že nepoužila riadne namontované a skolaudované zábradlie, že
nepočkala na opustenie schodiska protiidúcich ľudí, že neprispôsobila svoje správanie poveternostným
podmienkamavečernémučasu,porušilasvojuprevenčnúpovinnosť.Navyšemokrosťschodiskanebola
zo strany žalobkyne v priebehu celého konania hodnoverne preukázaná. Z odôvodnenia súdu prvého

stupňa nie je zrejmé, ako tento dospel k záveru o mokrosti schodiska. Z výpovede svedkyne L. N.
vyplynulo, že „schody neboli mokré od dažďa a boli suché a osvetlené“. Z výpovede svedka L. W.
vyplynulo, že „schody boli suché“. Súd sa nevysporiadal ani s tvrdením svedkyne L. N., že v relevantnom
čase bola otvorená aj zastrešená letná záhrada, ku ktorej je prístup len po predmetnom schodisku, po
ktorom táto svedkyne v rámci obsluhy hostí na terase pravidelne chodila, toto pravidelne zmývala a

musela najlepšie poznať stav schodiska. Namietol aj priznanie odmeny za právne zastúpenia, a to za
úkon ďalšej porady s klientom zo dňa 7.9.2011, ktorý je zjavne neúčelný a nehospodárny. Namietol aj
priznanie odmeny trov právneho zastúpenia za stanoviská žalobkyne zo dňa 18.11.2013 a 5.5.2014,
ktoré neboli realizované na výzvu súdu a neobsahovali žiadne relevantné skutočnosti pre rozhodnutie
vo veci samej.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uplatnila trovy
odvolacieho konania. Stotožnila sa s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa. Žalobkyňa dokázala,
že schody v čase príchodu neboli utreté, teda ich schodnosť nebola riadne zabezpečená. Polemika o
potrebnosti zábradlia na voľnej strane schodiska, ktorú žalovaný popiera, je na úvahe súdu, kde podľa

priložených fotografií je jednoznačné, že osoba, ktorá prichádza do prevádzky žalovaného po pravej
strane schodiska, sa nemá čoho zachytiť v prípade pádu alebo straty rovnováhy. Údržba pracovného
priestoru,resp.schodiskajezákladnoupovinnosťou,ktorápočaskonanianebolapreukázanáažalovaný
v tomto smere neuniesol ani dôkazné bremeno. Žalovaný nepredložil dôkaz o umiestnení výstražného
nápisu. Je zrejmé, že žalovaný porušil svoju prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho

zákonníka a spôsobil poškodenie zdravia žalobkyne. Nie je pravdou, že by mokrosť schodiska nebola
preukázaná, keďže táto bola podložená správou SHMÚ a výpoveďami svedkov.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., z hľadísk

uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu
žalobcu je možné len čiastočne vyhovieť.Rozsudok je v napadnutých výrokoch vo vyhovujúcej časti a vo výroku o povinnosti zaplatiť súdny
poplatok, okrem výroku, ktorým v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania bol návrh zamietnutý a ktorý
nebol odvolaním napadnutý, vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p.

potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 2.9.2015 o 9,35 hod. v pojednávacej
miestnosti č. dv. 227, II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené
dňa 27.8.2015 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.

Žalovaný namietal odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., t.j. že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, alebo že by na zistený
skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne
vyložil.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci všetky dôkazy potrebné pre náležité zistenie skutkového stavu,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazoch dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver, preto odvolací súd rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku ako vecne správny podľa

ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Odvolacie námietky

žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Správne súd prvého stupňa posúdil zodpovednosť žalovaného za škodu vzniknutú žalobkyni v zmysle
ust. § 420 Občianskeho zákonníka v spojení s § 415 Občianskeho zákonníka a súčasne správne

uzavrel, že v danej veci nie sú dané dôvody pre obmedzenie zodpovednosti žalovaného v dôsledku
spoluzavinenia poškodeného - žalobkyne.

Z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa vyplynulo, že boli naplnené všetky predpoklady
vzniku občianskoprávnej zodpovednosti žalovaného za škodu vzniknutú žalobkyni, t.j. porušenie právnej

povinnosti, vznik škody, existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom
škody a jeho zavinenie.

V prejednávanej veci za porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného možno jednoznačne

považovaťzanedbaniepovinnostiakovlastníkastavbyudržiavaťstavbuvdobromstavetak,abynedošlo
k vzniku škody. Ide o všeobecnú povinnosť vlastníka stavby zakotvenú v zák. č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), a to konkrétne v ust. § 50 ods.1 a § 86 ods. 1,
3 tohto zákona. Zároveň správne súd prvého stupňa konštatoval, že zo strany žalovaného došlo aj k
porušeniu všeobecnej prevenčnej povinnosti ustanovenej v ust. § 415 Občianskeho zákonníka, ktoré

zakladá povinnosť pre každého z účastníkov občianskoprávnych vzťahov správať sa určitým spôsobom,
pričom jej nedodržanie predstavuje protiprávne konanie. V zmysle tohto ustanovenia sa účastníci
občianskoprávnych vzťahov majú chovať tak, aby nespôsobili škodu na zdraví, majetku, právach iných,
prírode, či životnom prostredí a podobne. Chovať sa v rozpore s touto povinnosťou znamená chovať
sa protiprávne.

V danom prípade aj podľa názoru odvolacieho súdu vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
žalovaný nezabezpečil takú údržbu schodiska, aby zabránil vzniku prípadných škôd. V konaní bolopreukázané, že v uvedený deň bolo daždivé počasie a schodisko bolo mokré, ktorú skutočnosť potvrdili
svedkovia, ktorí po páde žalobkyni pomáhali a privolali záchrannú službu. Svedkovia Ľ. C., T. C. a
T. U. totiž jednoznačne potvrdili, že schody v čase úrazu žalobkyne boli mokré. Títo svedkovia boli

priamymi účastníkmi tohto úrazu a pošmyknutie žalobkyne vnímali vlastnými zmyslami. Pokiaľ ide o
svedecké výpovede L. N. a L. W., zamestnancov žalovaného, títo potvrdili, že v deň úrazu pršalo a
schodisko sa pravidelne utieralo, z ich výpovedí však jednoznačne nemožno vyvodiť, že by v čase úrazu
schodisko bolo suché a bezpečné. Nemožno tiež prehliadnuť, že ide o zamestnancov žalovaného, ktorí
saminesúzodpovednosťpriplnenísvojichpracovnýchpovinnostívočisvojmuzamestnávateľovi,ktorým

je žalovaný. Správne teda súd prvého stupňa vyhodnotil dôkazy pred ním vykonané a správne ustálil
zodpovednosť žalovaného za vznik škody žalobkyne.

Odvolacie námietky žalovaného, že žalovaný neporušil žiadny právny predpis ani žiadnu technickú,
prípadne inú normu, keďže stavba bola skolaudovaná v takom stave, v akom sa nachádza, nemajú vplyv

na vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Dodržanie technických, bezpečnostných a iných noriem v
súvislostisostavebnýmkonanímtotižnevylučujezodpovednosťžalovanéhozaudržiavaniebezpečného
stavu schodiska.

V prejednávanej veci aj podľa názoru odvolacieho súdu nebolo vykonaným dokazovaním preukázané
také konanie žalobkyne, ktorým by ako poškodená určitým pomerom prispela ku vzniku škody.
Žalobkyňa pri použití daného schodiska sa nedopustila žiadneho takého konania, ktoré by vybočovalo z
medzí riadneho použitia tohto schodiska, pri jeho použití postupovala tak, ako možno v súvislosti s jeho
použitím bežne očakávať, preto správne súd prvého stupňa v konaní žalobkyne nevzhliadol žiadnu takú

skutočnosť, ktorá by odôvodňovala aplikáciu ust. § 441 Občianskeho zákonníka, a to niesť pomernú
zodpovednosť za vzniknutú škodu.

Správne súd posúdil aj výšku náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v súlade so zák.

č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene
a doplnení zákona NR SR č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia,
o zriadení všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a
občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov a priznal žalobkyni bolestné podľa
znaleckého posudku vo výške 1 638,00 eur s prísl., tak ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého

rozsudku.

Vecne správne súd prvého stupňa rozhodol aj o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok z
dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok vo
vyhovujúcom výroku a vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok podľa § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správny.

Nesprávnevšakpostupovalsúdprvéhostupňaprirozhodovaníotrováchprvostupňovéhokonania,preto

odvolací súd rozsudok v tomto rozsahu podľa § 220 O.s.p. zmenil tak ako vyplýva z enunciátu tohto
rozsudku.

Opodstatnené sú totiž odvolacie námietky žalovaného ohľadom priznania odmeny za úkony právnej
služby, ktorými sú písomné stanovisko žalobkyne zo dňa 18.11.2013 a zo dňa 5.5.2014, ktoré

nemožno považovať za účelne a hospodárne vynaložené. Súdu boli totiž tieto podania doručené v deň
pojednávania, pričom nič nebránilo právnemu zástupcovi žalobkyne vyjadriť sa prednesom k tvrdeným
skutočnostiam na pojednávaní. Za takej situácie ide o zbytočne navyšované trovy konania.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd skrátil priznané trovy konania o odmenu za dva úkony právnej

služby - 2 krát 71,37 eur a režijný paušál 7,81 eur a 8,04 eur. Trovy konania žalobkyne tak predstavujú
740,19 eur namiesto 898,78 eur.Pokiaľ ide o namietanú priznanú odmenu za ďalšiu poradu s klientom zo dňa 7.9.2011, táto súdom
prvého stupňa nebola priznaná, preto odvolacia námietka v tomto smere nemá svoje opodstatnenie.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods.
1 O.s.p. Neúspešný žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a úspešná žalobkyňa,
ktorej vzniklo právo na náhradu odvolacieho konania tieto síce uplatnila, avšak v zákonom stanovenej
lehote tieto nevyčíslila (§ 151 ods. 2 O.s.p.), preto odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva účastníkom
náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.