Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 20, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/18/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713212714
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7713212714.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudcov

JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Moniky Koščovej, vo veci žalobkyne V. Č., S., K.. E. XXXX/XX, zast.
JUDr. Radoslavom Sotákom, advokátom, Advokátska kancelária Michalovce, Námestie slobody 3, proti
žalovanému Technické a záhradnícke služby mesta Michalovce, Michalovce, Partizánska 55, IČO: 00
186 490, zast. JUDr. Miroslavom Vidovencom, advokátom, Advokátska kancelária, Michalovce, Sama
Chalúpku 18, o náhradu škody na zdraví, o odvolaní žalovaného proti rozsudku 19C/163/2013-106 z
22. 10. 2014 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.845,60
eur s 5,5 % ročným úrokom z omeškania od 4. 9. 2013 do zaplatenia, III. nahradiť jej trovy právneho
zast. 1.056,31 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, trovy právneho zast. na účet jej právneho
zast. a II. žalobu žalobkyne na úroky z omeškania za obdobie od 1. 8. 2013 do 3. 9. 2013 zamietol.

Z vykonaného dokazovania zistil, že 29. 8. 2011 v čase o 1.15 hod. išla žalobkyňa s kolegyňou peši

z miesta svojho bydliska na ul. K.. E. I. S. do zamestnania v pohostinstve Y., a to po chodníku okolo
E. O., keď prichádzala ku E. O., spadla na výmoli, ktorý sa nachádzal na chodníku a poranila si
rameno. Z výpovede žalobkyne zistil, že pred úrazom neregistrovala na chodníku výmoľ, aj keď tadiaľto
chodieva do práce, avšak nie pravidelne, že po páde a príchode o práce jej ruka začala opúchať, preto
nemohla pokračovať v práci a vyhľadala lekárske ošetrenie, že nemá zdravotné problémy, ktoré by
mohli mať vplyv na jej pohyb po chodníku. Chodník bol v čase úrazu osvetlený verejným osvetlením,
ale podľa jej názoru nedostatočne, pretože v opačnom prípade, by si poškodenie všimla. Konštatoval,

že podľa lekárskeho posudku S.. Z. E. žalobkyňa utrpela zlomeninu hlavičky rádia, bolestné ohodnotil
lekár na 60 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia na 60 bodov, jej liečenie bolo začaté 30.
8. 2011 a ukončené 2. 8. 2012. Ďalej reprodukoval obsah výpovede svedkyne E. na pojednávaní,
ktorá mu potvrdila, že v čase úrazu išla so žalobkyňou peši na pracovnú zmenu okolo 1.00 hod.
v noci, vonku bolo pekne, verejné osvetlenie bolo zapnuté, avšak nebolo celkom dostatočné, resp.
neosvetľovalo priamo poškodené miesto, o poškodení chodníka vedela, pretože ho registrovala už
niekoľko dní pred úrazom, sama poškodené miesto počas chôdze minula, avšak žalobkyňa na tomto

mieste spadla. Po príchode do práce žalobkyňa nebola schopná pracovať, pretože ruka jej opuchla a
bolela. Žalobkyňu posielala domov, tá to však odmietla a sedela pri nej počas celej zmeny až do 5.30
hod., potom odišla domov. Uviedla, že peši spolu so žalobkyňou chodievali do práce pondelky a utorky,
pred úrazom išli do práce autom. Konštatoval, aké skutočnosti mu oznámili spoločnosť B-Družba s.r.o.prostredníctvom konateľa, spoločnosť Betónpumpy a doprava SK. Z výpovede konateľa spoločnosti B-
Družba vo vyšetrovacom spise ORPZ-MI-OPO-P-998/2011 mu vyplynulo, že k poškodeniu chodníka
došlo 19. 8. 2011 a ako škodcu, ktorý mohol poškodil chodník označil firmu Betonpumpy a doprava SK

Bratislava, že celé stavenisko aj poškodené miesto bolo označené páskou a poškodené miesto opravili
vlastnými pracovníkmi. Podľa príjmového pokladničného dokladu, ktorý je obsahom vyšetrovacieho
spisu, B-Družba uhradila Mestu Michalovce pokutu za poškodenie dlažby 300,00 eur. Z faktúry firmy
Betonpumpy a doprava SK vo vyšetrovacom spise mu vyplynulo, že 19.8.2011 vykonali čerpanie
betónu pre firmu Viking Invest s.r.o. v Michalovciach na Námestí osloboditeľov. Z vyšetrovacieho spisu

zistil, že bola zabezpečená fotodokumentácia poškodeného miesta 5. 9. 2011 a vyplýva z nej, že
poškodené miesto sa nachádza približne v polovici chodníka a jeho rozmer je kolo 1 x 1 m, miesto nie
je označené páskou a ani v okolí hotela nie je páska označujúca stavbu. Ďalej uviedol, že podľa LV č.
XXXX H..Ú.. S. je vlastníkom parcely č. XXXX Mesto Michalovce, že podľa Zmluvy o správe majetku
mesta Michalovce č. XXX/XXXX Technické a záhradnícke služby Michalovce vykonávajú pre mesto
správunehnuteľnéhoahnuteľnéhomajetkumestauvedenéhovčl.II.Zmluvy,žepredmetomodovzdania

je dlhodobý hmotný majetok, a to budovy podľa prílohy č. 1, stavby podľa prílohy č. 2 a hnuteľné
veci podľa prílohy 3. Podľa prílohy č. 2 do správy boli odovzdané komunikácie, miestne komunikácie,
pešie a prístupové komunikácie. Žalovaný predložil súdu stavebné povolenie pre firmu B-Družba, ktorá
vykonávala rekonštrukčné práce hotela a poukázal na časť, kde je uvedené, že realizáciou stavby
nesmie dôjsť k zásahu do konštrukcií ani obmedzovaniu pohybu v centrálnej pešej zóne. Poukázal tiež

na skutočnosť, že stavenisko musí byť zabezpečené pred vstupom cudzích osôb na miesta, kde môže
dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia a to prípadne aj úplným ohradením. Stavenisko musí byť zriadené
tak, aby bola zabezpečená ochrana zdravia ľudí na stavenisku a v jeho okolí. Zdôraznil, že pred úrazom,
v čase úrazu ako aj po ňom v okolí hotela Družba prebiehali rekonštrukčné práce v zmysle platného
stavebného povolenia, preto stavenisko ako aj bezprostredné okolie, kde zasahovali akékoľvek činnosti

súvisiace s výstavbou mali byť stavebníkom ohradené, že Mesto sa o poškodení chodníka a o úraze
dozvedelo až o 21 , resp. 30 dní. Ďalej uviedol, že žalobkyňa nevenovala dostatočnú pozornosť chôdzi,
čím porušila prevenčnú povinnosť. K úrazu došlo v letných mesiacoch, kedy je zjazdnosť chodníkov
bezproblémová a miesto je dobre viditeľné aj v neskoršej večernej alebo nočnej hodine. Pri mieste
poškodenia, ako je zrejmé aj z fotodokumentácie je stĺp verejného osvetlenia, osvetlenie je tiež z hotela

Družba. Žalobkyňa uviedla, že tadiaľ chodievala aj v nočných hodinách vzhľadom na jej pracovné
zaradenie. V čase úrazu bola dlažba poškodená už 10 dní. Podľa názoru žalovaného sa nejednalo
o takú prekážku, ktorá by vyžadovala osobitný spôsob označenia, pretože dlažobné kocky boli iba
popraskané a pod tlakom mechanizmu mierne vtlačené. Z fotodokumentácie miesta úrazu ako aj z
vlastnej ohliadky miesta úrazu spojenej s meraním vyplýva, že dlažobná kocka má rozmery 30 x 40

cm. Miesto poškodenia predstavuje štvorec, kde jedna strana štvorca je tvorená 4 dlažobnými kockami,
t.j. v dĺžke 130 -150 cm. Celková dĺžka plochy určenej na peší prechod je až 17 m. Žalovaný tvrdil,
že žalobkyňa mala dostatočný priestor na obídenie poškodených kociek a pri bežnej (nehovoriac o
zvýšenej opatrnosti) jej v chôdzi nič nebránilo. Súd konštatoval, že žalobkyňa listom zo 16. 7. 2013
vyzvala Mesto Michalove na náhradu škody v sume 1845,60 eur do 31. 7. 2013. Žalovaný pri výpovedi

mu potvrdil, že pre Mesto Michalove vykonávajú aj správu verejných priestorov, ktoré sa nachádzajú aj
pred Interhotelom Družba v Michalovciach, že kontrolu tohto priestoru vykonávajú denne, pretože ich
pracovníci denne vykonávajú údržbu komunikácií, ktoré spravujú. Poškodenie spravovaného majetku
nahlasujú priamo pracovníci žalovaného alebo poškodenie môže nahlásiť aj verejnosť na zriadených
telefónnych linkách. Uviedol, že o poškodení chodníka mali vedomosť, ale nevedel uviesť, kedy sa

o tom dozvedeli. Súd vychádzajúc z § 517 ods. 2, § 420 ods. 1, § 445, § 3 ods. 2, Obč. zák., § 4
ods. 2, § 5 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z., § 9a ods. 3, § 9 ods. 2 zák. č. 135/1961 Zb., § 9a ods. 1
zák. č. 136/1961 Zb. a § 12 ods. 5 vyhl. č. 35/1984 Zb (ich znenie citoval) urobil záver, že medzi
účastníkmi nebolo sporné, že miestna komunikácia - chodník, na ktorej došlo k pádu žalobkyne patrí
Mestu Michalovce. Nebolo mu sporné, že žalobkyňa 29. 8. 2011 na chodníku spadla a utrpela

zranenie a nebolo mu sporné ani to, že miesto, na ktorom spadla malo poškodený povrch. Sporná
nebola ani otázka, že žalovaný je správcom miestnej komunikácie, pretože na základe zmluvy vykonáva
pre vlastníka - Mesto Michalovce - aj správu miestnych komunikácií. Sporná mu bola otázka vecnej
pasívnej legitimácie žalovaného, pretože tento namietal, že za úraz je zodpovedná spoločnosť, ktorá
vykonávala rekonštrukciu svojich priestorov hotela Družba v Michalovciach na základe stavebného

povolenia a ktorá mala porušiť predpisy predpisy pri vykonávaní stavených prác. Sporná mu bola
aj otázka samotného základu nároku žalobkyne, pretože žalovaný necítil zodpovednosť za škodu s
odôvodnením, že príčinou pádu žalobkyne nebola závada v schodnosti, ale neopatrnosť žalobkyne,
pretože právne predpisy vyžadujú od chodcov zvýšenú opatrnosť. Pokiaľ ide o vecnú pasívnu legitimáciuuviedol, že je toho názoru, že žalovaný ako správca miestnej komunikácie podľa § 9a ods. 3 zák.
č. 135/1961 Zb. zodpovedá za škodu, ktorá vznikne v dôsledku závady v schodnosti na chodníkoch,
okrem prípadu, že preukáže, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne upozorniť

predpísaným spôsobom. Poukázal na to, že závada v schodnosti chodníka definuje § 12 ods. 5 vyhl.
č. 35/1984 Zb. ako vykonávací predpis zák. č. 135/1961 Zb. tak, že závady v schodnosti chodníkov
sú závady obdobné závadám v zjazdnosti, že podľa § 12 ods. 3 cit. vyhl. medzi závady v zjazdnosti
patrí aj poškodenie vozovky, teda aj chodníka. Z predloženej fotodokumentácie mal za preukázané, že
priestor, na ktorom došlo k úrazu je v prostriedku chodníka, že nie je označený ako stavenisko a ako

stavenisko nie je označené ani okolie hotela Družba, že ako správne uvádzala aj žalobkyňa, stavebné
povolenie pre hotel sa netýkalo parcely, na ktorej je chodník, že ak ho stavebník poškodil, bol povinný
škodu na chodníku odstrániť, čo aj urobil, že táto okolnosť však nezbavuje zodpovednosti za škodu
správcu miestnej komunikácie v zmysle § 9a ods. 3 zák. č. 135/1961 Zb. a nezbavuje ho ani povinnosti
odstraňovať poškodenie komunikácie, pretože táto povinnosť im vyplýva z § 9 ods. 2 zák. č. 135/1961
Zb. Poukázal na jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu, na závadu v schodnosti chodníka, že

v § 12 ods. 5 vyhl. č. 35/1984 Zb., ktorý je vykonávacím predpisom k § 9 zák. č. 1935/1961 Zb. sa
uvádza,žeozávadáchvschodnostichodníkamožnohovoriťibavtedy,akzávadyneumožňujúbezpečnú
chôdzu ani pri zvýšenej opatrnosti chodcov, že ako vyplynulo z predloženej fotodokumentácie, povrch
chodníka, na ktorom došlo k pádu žalobkyne, je poškodený, že zvýšenú opatrnosť chodcov pri pohybe
po chodníkoch vyžaduje priamo právny predpis (§12 ods. 5 vyhl. 35/1984) ako podmienku definície

závadyvschodnostichodníka,atedaajakopodmienkuvznikunárokunanáhraduškody.Pretoprevznik
nárokunanáhraduškodynestačíbežnáopatrnosť.Zvýpovedežalobkynemuvyplynulo,ževpriestoroch
hotela Družba sa síce pohybovala, ale nie každý deň, že pred úrazom si poškodenie chodníka nevšimla
a nemala o ňom vedomosť, nič na tom nemení ani výpoveď svedkyne, ktorá poškodenie registrovala
aj pred úrazom. Z dokazovania mu ďalej vyplynulo, že k poškodeniu chodníka došlo pravdepodobne

už 19. 8. 2011, teda 10 dní pred úrazom, napriek tomu žalovaný ani nevedel kedy k jeho poškodeniu
došlo. Chodník bol evidentne preborený a poškodený priestor bol o rozmeroch asi 1 x 1,5m, že žalovaný
vypovedal, že kontrolu centra mesta, kde sa chodník nachádza, vykonáva takmer denne. Poukázal na
to, že napriek tomu ani 10-dní po poškodení chodníka chodník opravený nebol a nebol ako poškodené
miesto ani označený, že správca sa môže zodpovednosti zbaviť iba v prípade, ak preukáže, že nebolo

v medziach jeho možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť. Podľa
názoru súdu závada v schodnosti bola odstrániteľná žalovaným a mal možnosť aj poškodené miesto
náležite označiť, až do jeho opravy, čo neurobil. Pokiaľ ide o podmienku zvýšenej opatrnosti žalobkyne
ako chodkyne, prisvedčil žalovanému, že šírka chodníka bola dostatočná na obídenie poškodeného
miesta ako aj to, že poveternostné podmienky a osvetlenie chodníka dávali dostatočnú viditeľnosť

na poškodené miesto. Podľa názoru súdu, však napriek tomu, nie je možné uzavrieť, že žalobkyňa
nevenovala dostatočnú pozornosť pohybu na chodníku alebo nebola opatrná. Vychádzal z toho, že
aj keď sa žalobkyňa pohybovala v týchto priestoroch, nebolo preukázané, že tak robila denne a že
poškodenie miesta registrovala aj pred dňom úrazu. Podľa výpovede svedkyne v týchto priestoroch
chodievali na zmenu peši pondelky a utorky, ale v tomto konkrétnom prípade pred úrazom chodievali

do práce iba autom. To zodpovedá aj výpovedi žalobkyne aj časovej osi poškodenia chodníka a úrazu,
keď poškodenie chodníka sa stalo v piatok 19. 8. 2011 a žalobkyňa prvýkrát peši do práce išla práve v
pondelok 29. 8. 2011, teda bezprostredne pondelok a utorok po 19. 8. 2011 pešo do práce nešla. Podľa
názoru súdu preto išlo pre žalobkyňu o prekážku neznámu a s ktorou na rovnom širokom chodníku
nepočítala. Aj keď zákon vyžaduje od chodcov zvýšenú opatrnosť, nie je možné od chodca očakávať

permanentnú ostražitosť, najmä ak pohyb po chodníku trvá dlhšiu dobu (u žalobkyne z ulice prof.
Hlaváča do pohostinstva Tatra) a v noci. Ďalej poukázal na to, že ak by si žalovaný splnil povinnosť zo
zákona a na poškodené miesto aspoň náležite upozornil, predišiel by tak pádu žalobkyne a tým aj jej
úrazu. K všeobecnej prevenčnej povinnosti poukázal na to, že táto platí aj pre žalovaného ako správcu
miestnej komunikácie a nie len pre chodcov, ktorí sa na nej pohybujú, že extenzívny výklad zvýšenej

opatrnosti v prípade pohybu po poškodenom a neoznačenom chodníku v noci aj keď pri pouličnom
osvetlení, je podľa jeho názoru v tomto prípade v rozpore s § 3 Obč. zák. a znamenal by prílišnú
tvrdosť zákona pri uplatňovaní individuálneho práva žalobkyne, že preto boli splnené všetky predpoklady
zodpovednosti za škodu žalovaného, a to závada v schodnosti chodníka, ktoré je podľa zákona povinný
odstraňovať správca, čo neurobil, vznik škody - poškodenie zdravia žalobkyne, príčinná súvislosť medzi

závadami v schodnosti a vznikom škody - pád žalobkyne na poškodenom chodníku, ktorý má spravovať
žalovaný. Pokiaľ ide o výšku náhrady škody, konštatoval, že túto nikto nenamietal, že bolesť i sťaženie
spoločenskéhouplatneniaboliohodnotenézákonnýmspôsobom,atolekárskymposudkomobolestnom
a o sťažení spoločenského uplatnenia celkovým počtom bodov 120, že v r. 2011, kedy došlo k úrazužalobkyne, bola hodnota bodu určená oznámením MZ SR č. 155/2011 Z.z. sumou 15,38 eur za bod,
čo zodpovedá uplatnenej náhrade škody 1845,60 eur ( 120 bodov x 15,38 eur), že žalovaný žalovanú
sumu doposiaľ neuhradil, preto je dôvodný aj nárok žalobkyne na úroky z omeškania, požadovaná

výška úrokov z omeškania 5,5 % ročne je v súlade § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., preto
priznal žalobkyni úroky z omeškania zo žalovanej sumy 1845,60 eur od 4. 9. 2013 do jej zaplatenia.
Žalobkyňa požadovala úroky z omeškania od 1. 8 .2013, kedy uplynula na základe jej výzvy lehota
Mestu Michalovce na plnenie náhrady škody. Keďže Mesto Michalovce nie je v konaní vecne pasívne
legitimované, nie je možné výzvu tomuto subjektu považovať za výzvu na plnenie u žalovaného. Za

výzvunaplnenie malzapotrebnépovažovaťaždoručeniežalobyžalovanému 2.9.2013.Citujúcznenie
§ 563 Obč. zák., za deň plnenia považoval nasledujúci deň, a to 3. 9. 2013, omeškanie žalovaného
pretonastávaažuplynutímtohtodňa,ato4.9.2013.Zuvedenéhodôvodu žalobunaúrokyzomeškania
za obdobie od 1. 8. 2013 do 3. 9. 2013 ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142
ods. 3 O.s.p. a žalobkyni ich priznal v plnej výške, pretože mala neúspech len v nepatrnej časti (úroky
z omeškania za obdobie od 1. 8. 2013 do 3. 9. 2013). Trovy konania pozostávajú z trov právneho zast.

v sume 1056,31 eur, žalobkyňa si uplatnila trovy právneho zast. 1129,50 eur, vychádzajúc z 11 úkonov
právnej služby, z toho 1 úkon vo výške 1/2 odmeny za vyhlásenie rozsudku. Žalobkyni neuznal ako plný
úkon právnej služby účasť na pojednávaní 16. 4.2 014, pretože bolo odročené bez prejednania veci a
v tom prípade patrí odmena iba vo výške 1/4. Trovy právneho zast. vypočítal podľa vyhl. č. 655/2004 z
hodnoty predmetu konania 1.845,60 eur, podľa § 10 ods. 1 vyhl. je pri uvedenej hodnote konania jeden

úkon právnej služby 81,33 eur, polovičný úkon 40,67 eur a štvrtinový 20,33 eur. Žalobkyni v zmysle
§ 13a vyhl. patrí odmena za 9 úkonov právnej služby po 81,33 eur, a to za prevzatie a prípravu zast.
a podanie žaloby na súd predchádzajúcim právnym zástupcom JUDr. Farkášom, prevzatie zast. JUDr.
Sotákom 16. 10. 2013, účasť na pojednávaniach 16. 10. 2013, 6. 11. 2013, 30. 7. 2014 a 1. 10. 2014,
vyjadrenia k meritu veci z 2. 5. 2014 a 5. 9. 2014, spolu 731,97 eur, odmena vo výške 1/4 za odročené

pojednávanie 16. 4. 2014 20,33 eur a účasť na vyhlásení rozsudku 22. 10.2 014 vo výške 1/2 40,67
eur, spolu odmena za úkony právnej služby 792,97 eur, režijný paušál za 5 úkonov právnej služby v
r. 2013 po 7,81 eur a za 6 úkonov právnej služby po 8,04 eur v r. 2014 podľa § 16 ods. 3 vyhl., spolu
87,29 eur. Trovy právneho zast. 880,26 eur, táto suma bola zvýšená o 20 % DPH podľa § 18 ods. 3
vyhl. v sume 176,05 eur, na 1056,31 eur.

Proti rozsudku, a to výroku I. a III. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z odvolacích dôvodov
uvedených v § 205 ods. 2 písm. a) až f) O. s. p., predovšetkým, že súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, t.j., že je daný odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm.
d) O.s.p. a, že vec nesprávne právne posúdil, t.j., že je daný odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm.

f) O.s.p. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

V odvolaní poukázal na svoje písomné vyjadrenie z 29. 7. 2014, v ktorom podrobným spôsobom
zhodnotil predmetnú vec po skutkovej a právnej stránke. Ďalej poukázal na to, že žalobkyňa si uplatnila

svoj nárok vec súdom až takmer po 2 rokoch od jej úrazu, berúc do úvahy, že len základné skutkové
okolnosti prípadu, kedy došlo k jej pádu v letných mesiacoch na suchom, svetlom povrchu, ako
aj vykonané dokazovanie , že v žiadnom prípade nebolo možné žalobe vyhovieť. Ďalej poukázal
na konštatovanie súdu v rozsudku na str. 3 posledný odsek, v ktorom mu dal súd za pravdu,
že šírka chodníka bola dostatočná na obídenie poškodeného miesta, ako aj to, že poveternostné

podmienky a osvetlenie chodníka dávali dostatočnú viditeľnosť na poškodené miesto. Nepresvedčivo
mu vyznela aj argumentácia súdu a akoby obsahujúca nedostatočnú opatrnosť žalobkyne, keď uviedol,
že išlo pre žalobkyňu o prekážku neznámu, s ktorou nepočítala, že s týmto konštatovaním nemožno
súhlasiť, pretože neodráža skutočnosť a skutkové okolnosti, preukázané vykonaným dokazovaním,
predovšetkým výsluchom samotnej žalobkyne, ktorá na pojednávaní 16. 10. 2013 uviedla, že pracuje v

prevažnej miere na nočné zmeny a do práce chodieva spravidla práve v čase, v akom došlo k jej úrazu,
že žalobkyňa vo výpovedi uviedla, že v priestoroch hotela Družba sa pohybuje často, pretože tadiaľto
chodieva do práce a občas sa stáva, že ju dovezie autom buď syn alebo niekto zo známych, avšak
predtým, keď chodievala peši do práce si nevšimla, aby na chodníku bol výmoľ. Z tohto ich pohľadu im
vyplýva, že žalobkyňa sa v rovnakom čase a za obdobných podmienok už pred úrazom pohybovala na

predmetnom úseku, a to aj v čase, kedy došlo k popraskaniu dlažby v dôsledku stavebného mechanizmu
a veľmi dobre poznala predmetný úsek, resp., pri zvýšenej alebo aj bežnej opatrnosti ho mala možnosť
spoznať aj v deň úrazu a, že iba občas sa dopravila do práce autom. Rovnako poukázali aj na výpoveď
svedkyne E.. V. a ako podstatnú považovali tiež skutočnosť, že dlažobné kocky v úseku, kde došlok úrazu, boli iba popraskané a pod tlakom mechanizmu mierne stlačené, avšak podľa ich názoru
sa v žiadnom prípade nejednalo o takú prekážku, ktorá by vyžadovala osobitný spôsob označenia
a ktorá by bola spôsobilá pri bežnej opatrnosti privodiť nemajetkovú ujmu. Poukázali na extenzívny

výklad zvýšenej opatrnosti a jeho rozpor s § 3 Obči. zák., ktorý by podľa súdu znamenal prílišnú
tvrdosť zákona pri uplatňovaní individuálneho práva žalobkyne, že s týmto rezolútne nesúhlasia, že
práve naopak, takýmto bagatelizovaním pojmu zvýšená opatrnosť a ponímaním všeobecné prevenčné
povinnosti, ktorú predkladá jednak § 415 Obč. zák. v tomto prípade súd posunul na úroveň ani nie bežnej
opatrnosti , dochádza k bezprecedentnej tvrdosti zákona príkladom súdu, ktorý nemá oporu v zákone

ani vykonávacej vyhláške na úkor jeho práv, že takýmto výkladom nedodržanie povinnosti žalobkyne
dodržiavať bežnú, ako aj zvýšenú opatrnosť, výber správneho dôvodu, znamenalo neprimeranú tvrdosť
a zasahovalo by do oprávnených záujmov žalovaného a keďže k úrazu žalobkyne došlo v letných
mesiacoch na suchom povrchu a pri dobrej viditeľnosti, tiež sa ani nejednalo o poškodenie dlažby
vyžadujúce osobitné označenie a nie v zimných mesiacoch na šmykľavom povrchu. Tvrdil, že pokiaľ by
bolo napadnuté rozhodnutie súdu potvrdené, došlo by k precedensu, ktorý by mal nedozerné následky

na fungovanie a chod miest a obci v rámci celej SR. Napokon poukázal na to, že z vykonaného
dokazovania, z pripojeného spisu z podania vysvetlenia Z.. A.. O. z 3. 10. 2011 vyplýva, že o poškodení
sa mesto dozvedelo až listom od konateľa spoločnosti Družba s.r.o. z 19. 9. 2011, ktorý bol doručený na
podateľňu Mesta Michalovce 22. 9. 2011, teda takmer po mesiaci od úrazu. Z výpovede jeho pracovníka
mu vyplynulo, že kontrolu nehnuteľnosti spravovaných, resp. patriacich mestu vykonáva denne, že

nemožno z toho automaticky vyvodzovať, že je v jeho objektívnych možnostiach a schopnostiach
registrovať, označovať a odstraňovať, bezodkladne akúkoľvek nerovnosť, miernu priehlbinu alebo iné
poškodenia.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu považovala rozsudok za vecne správny. Uviedla, že žalovaný

vo svojom odvolaní poukazuje na skutočnosť, že si svoj nárok uplatnila takmer po 2 rokoch, čo je
síce pravda, ale na priebeh konania táto skutočnosť nemôže mať žiadny vplyv, pretože žaloba bola
podaná pred uplynutím premlčacej lehoty, že v predmetnom vyjadrení sa žalovaný snaží o zavádzajúcu
interpretáciu svedeckej výpovede E.. E., keď poukazuje na skutočnosť, že svedkyňa mala vedomosť o
poškodení dlažby, že svedkyňa túto skutočnosť uviedla, no rovnako uviedla, že so žalobkyňou nechodila

každý deň spolu do práce a ich dochádzky, rovnako aj časy príchodov do práce neboli pravidelné,
nakoľko záviseli jedine o množstva prijatých objednávok ich zamestnávateľa. Pokiaľ ide o poškodenie
dlažby ,uviedla, že poškodenie dlažobných kociek nebolo len mierne vtlačené, ako uvádza žalovaný,
ale aj vytlačené nad úroveň nepoškodených dlažobných kociek, čo vyplýva z fotodokumentácie v
súdnom spise, že skutočnosť, že mesto Michalovce nemalo do dátumu 22. 9. 2011 vedomosť o tomto

poškodení, nasvedčuje jedine skutočnosti, že žalovaný do tohto dátumu nemal vedomosť o poškodení
na nehnuteľnosti, ktorú údajne denne kontroluje alebo si nesplnil svoju zmluvnú povinnosť voči mestu
Michalovce, keď podľa čl. IV. písm. d) Zmluvy o správe majetku mesta má povinnosť do 24 hodín od
zistenia poškodenia o tom informovať vlastníka nehnuteľnosti. Na základe vykonaného dokazovania
súdu mala za jednoznačné, že žalovaný si v tomto prípade nesplnil svoje zákonné ako aj zmluvné

povinnosti jednak voči občanom mesta , ako aj voči mestu samotnému, keď predmetné poškodenie
neopravil a ani neoznačil žiadnym spôsobom. Opravu poškodenia nevykonal žalovaný, ale spoločnosť B
Družba s.r.o., čo vyplýva aj zo súdneho spisu. Opätovne poukázala na § 9 ods. 2 zák. č. 135/1961 zb.,
zákonopozemnýchkomunikáciách(cestnýzákon)a§9aods.3(ichzneniecitovala).Navrhla rozsudok
potvrdiť ako vecne správny a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania titulom trov právneho zast.

107,28 eur s DPH /1x písomné odvolanie 81,33 eur +DPH + 1 x režijný paušál 8,04 eur + DPH.

Rozsudok vo výroku II., ktorým súd žalobu žalobkyne na úroky z omeškania za obdobie od 1. 8. 2013 do
3. 9. 2013 zamieta, odvolaním nebol napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 1 O.s.p.), preto
nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených
v § 214 ods. 1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., lebo je
vecne správny. Súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil, odôvodnenie má podklad

v zistení skutkové stavu a odvolací súd sa s ním stotožňuje, pretože dôvody napadnutého rozsudku
sú správne, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní, v ktorom žalovaný v podstate
iba opakuje skutočnosti, s ktorými sa súd riadne vyrovnal v odôvodnení svojho rozsudku. Ani jeden z
uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho

rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové

zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132
O. s. p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli

najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132
až § 135 O.s.p.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,

ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, resp., ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá

tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p., preto tento odvolací dôvod nie
je daný.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci

podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Súdpoužilsprávnyprávnypredpis,správnehoajvyložilanadanýskutkovýstavhoisprávneaplikoval,t.
zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach
účastníkov konania a ani odvolateľ nenavrhol a neponúkol v konaní ďalšie dôkazy.

V prejednávanej veci je potrebné poukázať nielen na špeciálny právny predpis upravujúci povinnosti
správcunazabezpečenieschodnostimiestnejkomunikácie,schodnostichodníkapodľazák.č.133/1961
Zb. o pozemných komunikáciách (Cestný zákon) a vyhl. č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o
pozemných komunikáciách ale aj na § 42O Obč. zák. - všeobecná zodpovednosť za škodu. Cestný
zákon upravujúci zodpovednosť vlastníka (správcu) komunikácie za škodu, je síce vo vzťahu k § 420

Obč.zák.špeciálnympredpisom,tovšakneznamená,žebytým,vprípade,akbyneboladanáobjektívna
zodpovednosť správcu za škodu spôsobená závadou v schodnosti podľa cestného zákona, bola
automaticky vylúčená jeho prípadná všeobecná zodpovednosť podľa Obč. zák. za splnenia podmienok
podľa § 420 Obč. zák. (porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nimi).
Porušením povinnosti pri starostlivosti o stav komunikácie môže byť v týchto súvislostiach buď porušenie

tzv. generálnej prevencie v zmysle § 415 Obč. zák. (počínať si tak, aby nedošlo ku škode), či porušenie
stanovených pravidiel obsiahnutých v cestnom zákone, príp. vo vyhláške č. 35/1984 Zb., ktorou sa
vykonáva zákon o pozemných komunikáciách. Aj súdna prax sa zjednotila na tom (vzťah Občianskeho
zákonníka a osobitnej zodpovednosti správcu komunikácie), že Cestný zákon upravujúci zodpovednosť
vlastníka (správcu) komunikácie za škodu, je síce vo vzťahu k ust. § 420 Občianskeho zákonníka

špeciálnym predpisom, to však neznamená, že by tým, že nie je daná objektívna zodpovednosť
vlastníka,resp.správcukomunikácie zaškoduspôsobenúzávadouschodnostipodľaCestnéhozákona,
bola vylúčená jeho všeobecná zodpovednosť za konkrétne porušenie právnej povinnosti. Cestný zákon
upravuje totiž len objektívnu zodpovednosť správcu komunikácie za škody, ktorých príčinou boli závadyv zjazdnosti alebo schodnosti, nie všeobecnú zodpovednosť každého za škodu vzniknutú v príčinnej
súvislosti s porušením konkrétnej právnej povinnosti.

Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že v čase škodnej udalosti, 10 dní po poškodení
chodníka, tento nebol opravený a nebol správcom komunikácie ako poškodené miesto ani označený.
Táto povinnosť žalovaného vyplývala nielen z Cestného zákona v zmysle objektívnej zodpovednosti
za škodu, bez ohľadu na zavinenie, avšak v prípade, ak by neboli splnené predpoklady pre znášanie
objektívnej zodpovednosti za škodu - závada v schodnosti chodníka, ktorá nebola odstránená, nebola

by vylúčená jeho zodpovednosť za škodu z hľadiska § 415 a § 420 Obč. zák.(počínať si tak, aby nedošlo
ku vzniku škody), t, zn. označiť poškodené miesto na chodníku takým spôsobom, aby nedošlo ku škode.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Adresátom všeobecnej formulovanej (generálnej)
povinnosti je každý. To má ten dôsledok, že povinnou osobou môže byť každý, kto prevenčnú povinnosť

správať sa tak, aby nedochádzalo ku škodám poruší. Môže ním byť teda aj ten, koho zodpovednosť je
inak opravená osobitnou právnou úpravou a jeho zodpovednosť podľa tejto osobitnej právnej úpravy
nie je inak daná. Aj z hľadiska prevenčnej povinnosti správcu miestnej komunikácie - chodníka bolo
povinnosťou žalovaného označiť vhodným spôsobom, že povrch chodníka je poškodený.

Z hľadiska zodpovednosti žalovaného podľa Cestného zák. možno urobiť záver, že chodník bol
preborený, poškodený, priestor bol o rozmeroch asi 1 x 1,5 metra, dlažobné kocky na ňom boli
popraskané a pod tlakom mechanizmu iba mierne vtlačené, a napriek rozmerom poškodenia, čo do
šírky a dĺžky, (1x1,5 m) a pri ich miernom vtlačení, by ani pri zvýšenej opatrnosti, neumožnili bezpečnú

chôdzu. Bolo ťažké takúto prekážku, resp. závadu v schodnosti chodníka chodcom zbadať a predvídať.
Uvedená závada nebola dostatočne viditeľná, aj napriek osvetleniu a neumožnila bezpečnú chôdzu
ani pri zvýšenej opatrnosti chodcov. a preto bolo povinnosťou správcu takúto prekážku, resp. závadu v
schodnosti chodníka nielen opraviť ale aj označiť. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v
rozsudku, že išlo pre žalobkyňu o prekážku neznámu, s ktorou na rovnom a širokom chodníku nemohla

počítať, že od chodca nie je možné očakávať permanentnú ostražitosť, najmä ak pohyb po chodníku
trvá dlhšiu dobu. K výhrade žalovaného, že o poškodení sa mesto Michalovce dozvedelo až listom od
konateľa spoločnosti Družba 19. 9. 2011, ktorý bol doručený na podateľňu Mesta Michalovce 22. 9.
2011, takmer po mesiaci od úrazu a, že kontrolu nehnuteľnosti spravovaných, resp. patriacich mestu
žalovaný vykonával denne a, že nemožno z toho automaticky vyvodzovať, že je v jeho objektívnych

možnostiach a schopnostiach registrovať, označovať a odstraňovať bezodkladne akúkoľvek nerovnosť,
miernupriehlbinualeboinépoškodeniajepotrebnéuviesť,žepoškodeniechodníkabolopravdepodobne
už od 19. 8. 2011 10 dní pred úrazom, že vedomosť, resp. nevedomosť o zlom technickom stave
chodníka nemá žiaden vplyv na objektívnu zodpovednosť správcu miestnej komunikácie, t.j. žalovaného
za vznik škody.

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky 3Cz 43/1968 R 26/1969 prevenčná povinnosť a
čistenie chodníka - čistenie chodníka je prevedené včas v zmysle § 23 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb.
vtedy, ak bol chodník očistený už v čase, keď v meste začína denný život a frekvencie.

Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Podľa § 224 ods. 1 O.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia aj pre
odvolacie konanie.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Podľa§151ods.1prváveta O.s.p. opovinnostinahradiťtrovykonaniarozhodujesúdnanávrhspravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalobkyňa mala v odvolacom konaní plný úspech, a preto by mala právo na náhradu jeho trov a to za
vyjadrenie k odvolaniu, avšak vyjadrenie neobsahuje nijaké významné skutočnosti a je len opakovaním
skutočností uvádzaných už pred súdom prvého stupňa, preto trovy spojené s týmto úkonom nemožno
považovať za potrebné na účelné uplatnenie práva, preto jej náhrada trov odvolacieho konania nebola

priznaná a žalovaný nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho
konania.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.