Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 29, 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoP/56/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111227531
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4111227531.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.KatarínyMarčekovejasudkýňJUDr.
VeronikySvoradovejaMgr.IngridVallovej,vovecistarostlivostisúduomaloletúT.A.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra ako kolíznym opatrovníkom,
dieťa rodičov: matka K. A., bytom Z., K. A. O. XX a otec F.. F. A., bytom Z., Z. F. o návrhu matky na
zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 17. júla 2012, č. k.

13P/168/2011-74, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra,
č. k. P 108/99-101 zo dňa 02. 11. 2005 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej T. A., nar.
XX. XX. XXXX zo sumy 2.000,- Sk na sumu 130 eur mesačne, počnúc dňom 01. 09. 2011, ktoré je
otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné otca za

čas od 01. 09. 2011 do 31. 07. 2012 predstavujúce sumu 699,71 eura povolil otcovi splácať
v pravidelných mesačných splátkach po 25 eur spolu s bežným výživným, počnúc prvou splátkou v
mesiacinasledujúcompoprávoplatnostitohtorozsudku,podnásledkomstratyvýhodysplátok.Otrovách
konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona č. 36/2005 Z. z. o
rodine (ďalej len Zákon o rodine), ako aj vykonaným dokazovaním, na základe ktorého dospel k záveru,
že návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne, pretože od poslednej úpravy výživného,

ktorá bola v roku 2005, prišlo k zmene pomerov a to tak na strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane
oboch rodičov. Konštatoval, že k poslednej úprave výživného došlo rozsudkom Okresného súdu Nitra,
č. k. P 108/99-101 zo dňa 02. 11. 2005, ktorým bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca voči
maloletej T. A., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 1.000,- Sk mesačne na sumu 2.000,- Sk mesačne. V tom
čase dosahoval otec priemerný mesačný príjem 11.849,-Sk mesačne a jeho mesačné náklady spojené
s bývaním predstavovali 5.000,-Sk. Matka bola zamestnaná, dosahovala priemerný mesačný príjem

9.948,-Sk, bývala s maloletou v 1-izbovom byte, kde mesačné náklady boli vo výške 3.000,-Sk.
V tom čase maloletá navštevovala prvý stupeň základnej školy. Obaja rodičia mali len jednu vyživovaciu
povinnosť. Z vykonaného dokazovania zistil, že v súčasnej dobe maloletá T. navštevuje druhý stupeň
základnejškoly,sčímsúvisiazvýšenévýdavkynielennazabezpečovanieškolskýchpomôcokaučebníc,
ale aj ďalších školských aktivít, napr. lyžiarsky kurz. Okrem toho zistil, že s tým, že je o sedem rokov
staršia, súvisia aj zvýšené výdavky na zabezpečenie nielen jej základných životných potrieb, ale aj
ostatných potrieb, ktoré slúžia k celkovému zdravému duševnému a telesnému rozvoju maloletého

dieťaťa práve v jej veku a spočívajú vo výdavkoch spojených s mimoškolskými aktivitami dieťaťa -tanečná a jazyková škola, ako aj vo zvýšených výdavkoch na zdravotnú starostlivosť - nosí okuliare
a do roku 2007 zubný strojček. K zmene pomerov prišlo aj na strane otca, ktorému sa zvýšil príjem
zo sumy 11.849,-Sk (339,31 eura) mesačne na sumu 580,22 eura mesačne, s vyplateným cestovnými

náhradami na sumu 681,22 eura netto v r. 2011 a v súčasnosti 595,76 eura netto, s vyplatenými
cestovnými náhradami 601,86 eura. Súd zohľadnil v celkovom príjme otca za posledných 12 mesiacov
aj vyplatené cestovné náhrady, nakoľko mu v čase služobnej cesty slúžili na zabezpečenie potrieb ako
strava,cestovné,apretočasťzmesačnéhopríjmuzomzdy,určenánazabezpečenietýchtopotriebotca,
mohla byť využitá iným spôsobom. Mesačné náklady a výdavky otca zostali v porovnaní s rokom 2005

nezmenené s výnimkou splátky úveru vo výške 104 eura mesačne, ktorý začne splácať v auguste 2012.
Súd na tento výdavok otca neprihliadol, pretože finančné prostriedky vo výške 2.000 eur si otec
vzal za účelom výmeny okien v byte, ktorý nie je v jeho vlastníctve, teda investuje do cudzieho majetku.
Je pravdou, že otec býva v byte dlhodobo, avšak v prípade, ak bola investícia do bytu nevyhnutná, mal
zvážiť svoje finančné možnosti a dohodnúť si nižšie splátky na dlhšie časové obdobie tak, aby si mohol
riadne plniť svoju vyživovaniu povinnosť k dieťaťu, pretože výživné má prednosť pred inými výdavkami.

Súd neprihliadol ani na „zdravé potraviny“, keď otec nepreukázal, že súvisia s jeho zdravotným stavom.
U matky zmena pomerov nastala v tom, že žije v spoločnej domácnosti s priateľom, avšak jej mesačné
náklady na bývanie zostali nezmenené, pretože tieto uhrádza za byt, v ktorom nebýva, ale má v ňom
aj s dcérou trvalé bydlisko. V konaní nebolo preukázané, že by tento byt prenajímala a mala z neho
príjem. Vzhľadom k zmenám pomerov na strane dieťaťa, ako aj na strane otca, súd prvého stupňa

zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej zo sumy 2.000,-Sk mesačne na sumu 130 eur mesačne.
Takto stanovené výživné považoval za primerané veku a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa,
ako aj momentálnym možnostiam a schopnostiam oboch rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť.
Dodal, že súdom určené výživné vo výške 130 eur mesačne môže otec uhrádzať zo svojho príjmu bez
toho, aby tým bola ohrozená jeho životná úroveň pri zohľadnení jeho mesačných nákladov a výdavkov.

Výška navrhovaná matkou 200 eur mesačne je nedôvodná, vzhľadom k možnostiam a schopnostiam
otca prispievať na výživu dieťaťa. Počiatok zvýšenia výživného súd prvého stupňa stanovil od 01. 09.
2011, t.j. od mesiaca, v ktorom matka podala návrh na zvýšenie výživného z dôvodu, že v súvislosti s
nástupom dieťaťa do ďalšieho ročníka základnej školy mala matka zvýšené výdavky s tým súvisiace.
Otcovi tak vzniklo za obdobie od 01. 09. 2011 do 31. 01. 2012 zameškané výživné vo výške 699,71 eura,

ktorú súd povolil splácať otcovi v pravidelných mesačných splátkach po 25 eur mesačne s prihliadnutím
k jeho príjmu, výdavkom a výške zameškaného výživného v zmysle ustanovenia § 160 ods. 1 OSP. O
trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec, odôvodniac ho tým, že sudkyňa nemala

záujem objektívne vypočítať náklady na živobytie a zámerne ho poškodila, keď použila sumu 2.000
Sk, ale výživné uvádza v eurách 155 eur, t.j. 4.600 Sk. Takto mu zvýšila výživné o 2.600 Sk, čo
je pre neho suma existenčne nereálna. Sudkyňa na pojednávaní zámerne odpútavala pozornosť na
jeho nové plastové okná, bio stravu a jej konanie bolo ľudsky úbohé a jeho názor, aby mu vysvetlila
prítomnosťcudzíchľudíignorovala.Doúvahynezobralajehoživotnúpoistkuapôžičku.Podľa§205ods.

2 doteraz neriešila zaujatosť sociálnej pracovníčky, ktorá viackrát tendenčne hájila záujmy maloletej,
čomu sa nečuduje, lebo sa poznajú z C.. Sudkyňa vo veci nespísala a nevykonala komparáciu životných
nákladov, matematicky: príjem a výdaj. Do príjmu maloletej nezahrnula výživné a jeho vzniknuté položky
zabudla odpočítať. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak,
aby vyživovaciu povinnosť otca znížil zo sumy 66,39 eura na 66 eur mesačne.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že súd prvého stupňa rozhodol v súlade so zákonom, na
základe zodpovedne a správne zisteného skutkového stavu veci. Tvrdenia otca, uvádzané v odvolaní
sú účelové a bezdôvodné, s cieľom ponechať doterajšiu výšku výživného voči maloletej T. nezmenenú.
Otec sa bude sústavne snažiť seba vykresľovať v pozícii chudáka, napriek tomu, že v konaní sa jedná
o jeho dcéru a zabezpečenie úhrad jej zvýšených životných nákladov.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že súd zvýšil vyživovaciu povinnosť takmer o
sto percent oproti roku 2004, pričom vychádzal zo skutočností, že na strane maloletej sa zvýšili potreby
a s tým spojené i finančné výdavky. S poukazom na zistené príjmy a výdavky rodičov, ako aj náklady
maloletej T. uviedol, že s rozhodnutím súdu prvého stupňa súhlasí.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. l OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 2 písm. a/ OSP) a po prejednaní veci bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého

stupňa je vecne správne, keď súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci a vec správne
právne posúdil, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 219 ods. 1 OSP ako vecne
správne potvrdil.

Z obsahu spisu vyplýva, že matka maloletej T. podala dňa 19. 09. 2011 na súde prvého stupňa návrh,
ktorým sa domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloletú T. zo sumy 66,39 eura (2.000,-
Sk) na sumu 200 eur od 01. 09. 2011. V návrhu uviedla, že k poslednej úprave výživného došlo

rozsudkom Okresného súdu Nitra, č. k. P 108/99-101 zo dňa 02. 11. 2005 a odvtedy sa podmienky
a pomery, na základe ktorých sa rozhodovalo o výške výživného podstatne zmenili, nakoľko maloletá
T. v čase podania návrhu v roku 2003 navštevovala materskú školu a mala 6 rokov, pričom dnes je
už žiačkou 8. ročníka Základnej školy na Z. F. a v decembri bude mať 14 rokov. Zvýšenie nákladov
na zaopatrenie maloletej dcéry preukazovala aj tým, že sa presťahovali do E. a vznikli náklady na

cestovné vo výške 40 eur mesačne. Okrem cestovného uviedla náklady spočívajúce v stravnom cca 22
eur mesačne, náklady spojené s návštevou základnej školy vo výške 80 eur (na začiatku školského roka
spojené s nákupom nových školských pomôcok) a poplatok do Združenia rodičov školy vo výške 15 eur/
ročne. K výdavkom zahrnula aj výdavky na mimoškolské aktivity spočívajúce v navštevovaní tanečnej
školy Streetdance academy v Nitre, kde poplatok predstavuje 30 eur mesačne, ako aj lyžiarsky výcvik,

súkromnú jazykovú školu Vages (108 eur za semester + 25 eur učebnica), mobilný telefón, vreckové
a životnú poistku. Zároveň poukázala aj na náklady spojené so zdravotnou starostlivosťou, týkajúce sa
najmä zubného a očného lekára. Ohľadom otca uviedla, že ten okrem výživného neprispieva na výchovu
a výživu maloletej T. žiadnymi inými finančnými čiastkami, nekupuje jej ošatenie, ani neuhrádza žiadne
iné náklady súvisiace so zaopatrením maloletej T. a počas roka ju málo kontaktuje.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia

pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Predmetom odvolacieho konania bolo zvýšenie výživného otcovi na maloletú T. za obdobie od 01.
09. 2011. Súd prvého stupňa v časti zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloletú T. riadne zistil
skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa §
219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil, a keďže sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia

v časti zvýšenia výživného otca na maloletú T. zo sumy 2.000,-Sk (66,39 eura) na sumu 130 eur
stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 219 ods. 2 OSP odkazuje. Odvolací súd dodáva, že v ustanovení
§ 78 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj v ustanovení § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
(OSP) je zakotvená zásada, podľa ktorej už stanovené výživné je možno zmeniť, ak dôjde k zmene
pomerov. Pokiaľ ide o maloleté dieťa, možno tak urobiť i bez návrhu. Z ustanovení § 78 ods. 1 Zákona

o rodine a § 163 ods. 2 OSP tiež vyplýva, že pre povinnosť platiť stanovené výživné sa uplatňuje
zásada, že stanovené výživné má zodpovedať pomerom, za ktorých bolo stanovené. Ak dôjde k zmene
pomerov, musí sa to odraziť aj v úprave vyživovacej povinnosti. Vzhľadom k povahe výživného však
pri zmene pomerov nedochádza automaticky i k zmene vyživovacej povinnosti, ale zmena pomerov
je iba dôvodom na začatie nového súdneho konania, ktoré sa môže skončiť novou úpravou výživného.

Preto aj dokazovanie súdu sa musí starostlivo orientovať na to, či došlo k zmene pomerov, t.j. musia
byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce
pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave (R 72/65). Ak k zmene pomerov
skutočne došlo, súd musí zmeniť pôvodnú úpravu výživného a vo výroku nového rozsudku musí vyjadriť,
že ide o zmenu predchádzajúcej úpravy výživného, ktorú presne označí. Pokiaľ ide o zmenu pomerov,ktorá odôvodňuje zmenu výživného stanoveného súdom, musí byť takej povahy, aby tu bol reálny dôvod
meniť už vydané súdne rozhodnutie. Takouto zmenou pomerov nie je akákoľvek zmena v hľadiskách,
ktorésúrozhodujúcepreurčenievýživného,alemusíísťozmenupomerovzávažnejšieho(podstatného)

charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie pôvodného rozhodnutia o výživnom,
teda musí ísť o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov (R
3/67). Z podstatných okolností, ktoré odôvodňujú zmenu výživného možno uviesť pribudnutie alebo
odpadnutie vyživovacej povinnosti povinnému, podstatný pokles alebo podstatné dôvodné zníženie
príjmov, zvýšenie príjmu, vyššie odôvodnené potreby oprávnenej osoby, ku ktorým môže dôjsť buď

okamžite, napríklad v dôsledku nástupu do školy, alebo vyšším vekom oprávneného, s čím súvisí aj
nárast odôvodnených potrieb v dôsledku uplynutia dlhšej doby.

Súd prvého stupňa sa v konaní správne zaoberal zmenou pomerov na strane rodičov, ako aj maloletej T.,
pričom po zohľadnení všetkých zistených skutočností správne posúdil aj zmenu pomerov v tom smere,
že vyživovaciu povinnosť otca zvýšil zo sumy 66,39 eura (2.000,-Sk) na sumu 130 eur. K námietkam
otca, uvedeným v odvolaní, odvolací súd dodáva, že súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť o

95,8%, teda takmer dvojnásobne, a nie na sumu 155 eur, ako uvádzal otec v odvolaní. Bežné výživné
bolo určené v sume 130 eur a do tejto sumy zročné výživné nemožno započítavať a je dôsledkom
toho, že otec počas konania platil výživné v pôvodnej sume. Výška splátok výživného pritom bola
súdom určená okrem príjmu otca aj s ohľadom na výšku zvýšenej vyživovacej povinnosti. To, že súd
v rozhodnutí uvádza sumy jednak v Sk a tiež v eurách, vychádza z toho, že pôvodne bola určená

vyživovacia povinnosť v Sk, pričom na porovnanie sa tieto sumy teraz uvádzajú už aj v eurách, čo však
na rozsahu zvýšenia vyživovacej povinnosti nič nemení. Čo sa týka nákladov otca, ktoré v priebehu
konaniauvádzalanaktorépoukazovalajvodvolaní,odvolacísúdichsícevzaldoúvahy,avšakzohľadnil
predovšetkým to, že vyživovacia povinnosť otca má prednosť pred jeho ostatnými výdavkami. Aj keď
matka v priebehu konania predložila súdu priemerné mesačné výdavky na maloletú T. v sume 467 eur,

odvolací súd dospel k záveru, že náklady v takomto rozsahu sú nadhodnotené, keď matka niektoré
položky nezdôvodnila a nepreukázala ich v takom rozsahu, ako v tomto rozpise nákladov uviedla, napr.
cestovné, obuv a ošatenie, strava doma. Odvolací súd tiež zohľadnil skutočnosť, že priemerný mesačný
príjem matky je 526 eur, teda príjem matky by v takomto prípade pokrýval takmer len náklady na maloletú
T., a nie aj náklady matky a náklady na bývanie za byt vo vlastníctve matky, s ktorým má náklady (aj

keď v ňom momentálne nebýva), preto odvolací súd považoval za preukázané mesačné náklady na
maloletú T. v sume 300 eur, na ktorej by sa mali obaja rodičia podieľať. Vzhľadom k súdom prvého
stupňa zisteným príjmom oboch rodičov, odvolací súd považoval zvýšené výživné v sume 130 eur za
primerané odôvodneným potrebám maloletej a možnostiam a schopnostiam rodičov. Zvýšené výživné
na maloletú T. od otca spolu s rodinnými prídavkami tak predstavuje polovicu nákladov na maloletú T.,

takže druhú polovicu bude povinná uhrádzať matka. Aj keby boli náklady na maloletú T. vyššie, aj tak
pri určení výživného je potrebné vychádzať z majetkových pomerov otca, pričom jeho majetkové pomery
platenie výživného v matkou pôvodne navrhovanej sume neumožňujú. V konaní však neboli zistené ani
dôvody, pre ktoré by malo dôjsť k zníženiu vyživovacej povinnosti otca, ako otec navrhoval v odvolaní.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne

správne potvrdil.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a) OSP, a keďže
ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.