Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 17, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 16Er/7397/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413224010
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Milan Krajči
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1413224010.2

Uznesenie

Okresný súd Bratislava IV vo veci exekúcie oprávneného: Privatbanka, a.s., Einsteinova 25, 851 01
Bratislava, IČO: 31 634 419, proti povinným: v I. rade H.. H. P., K.. XX.XX.XXXX, V. XXXX/XB, XXX XX
O., v II. rade Q. P., K.. XX.XX.XXXX, V. XXXX/XB, XXX XX O., v III. rade H.. Q. J. P., K.. XX.XX.XXXX,
V. XXXX/XB, XXX XX O., v IV. rade Q.. U.. Y. J., K.. XX.XX.XXXX, V. XXXX/XB, XXX XX O., v V.
rade H.. H. Q., K.. XX.XX.XXXX, Ľ. XXXX/XX, XXX XX O., pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť

540.460,72 euro istiny a trovy exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ľubomírom Pekárom, so
sídlomexekútorskéhoúraduP.Pázmaňa49/3,92701Šaľa,vzmyslepovereniazodňa28.11.2013,takto

r o z h o d o l :

Námietkam povinných v I. rade až v V. rade proti exekúcii v y h o v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 28.11.2013 súd udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5104
096333 pod sp. zn. 16Er/73972013 na základe notárskej zápisnice N 182/2013, Nz 3099/2013, NCRIs

3188/2013 spísanej v Bratislave dňa 30.01.2013 notárom JUDr. Stanislavom Bauerom.

Dňa 14.01.2014 postúpil súdny exekútor súdu námietky povinných v I. až v V. rade proti exekúcii zo
dňa 08.01.2014.

Povinní svoje námietky proti exekúcii odôvodnili tým, že notárska zápisnica, na podklade ktorej sa vedie
exekúcia, nie je spôsobilým exekučným titulom, a preto je tu existencia dôvodov, pre ktoré je exekúcia
neprípustná. Z predmetnej notárskej zápisnice je zrejmé, že povinný v I. rade ako dlžník a povinní
v 2., 3., 4. a 5. rade ako pristupujúci dlžníci vyhlásili, že uznávajú v plnom rozsahu svoje záväzky

voči oprávnenému a súhlasia, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom v
prípade, ak nesplnia čo i len sčasti riadne a včas svoje záväzky. V čase spísania notárskej zápisnice
ešte nedošlo k splatnosti celého dlhu, nakoľko povinní ešte nemohli byť v omeškaní s plnením svojich
záväzkov, pričom je nepochybné, že uznať možno len dlh, ktorý už vznikol a nie dlh, ktorý môže vzniknúť
v budúcnosti. Uvedené je v súlade s ustanovením § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
dohoda, ktorou sa niekto vzdá práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná. Povinní v tejto

súvislosti poukázali na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6CoE/211/2012 zo dňa 28.03.2013.
Vzhľadom k tejto súvislosti nemôže byť notárska zápisnica spôsobilým exekučným titulom v zmysle
§ 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Peňažné plnenie, na ktoré boli povinní zaviazaní, nebolo v čase
spísania notárskej zápisnice splatné, a preto ani súdne vymáhateľné. Takýto exekučný titul je v rozpore
so zákonom, a preto sú povinní toho názoru, že exekučný súd nemal vydať súdnemu exekútorovi
poverenie na vykonanie exekúcie.

Povinní namietajú aj skutočnosť, že výška vymáhanej sumy mala byť v čase vydania upovedomenia o
začatí exekúcie nižšia o 290.000,- euro. Z konania oprávneného je podľa povinných zrejmé, že porušilsvoju zákonnú povinnosť v zmysle § 36 ods. 11 E. P., keď bezodkladne neinformoval súdneho exekútora
o čiastočnom splatení vymáhanej sumy. Včasným informovaním súdneho exekútora o výraznom
znížení vymáhanej sumy sa mohlo predísť zriadeniu exekučného záložného práva na nehnuteľnosti

vo vlastníctve povinných, nakoľko zo strany povinných je možné vidieť výraznú snahu o zaplatenie
vymáhanej pohľadávky.

Taktiež povinní nesúhlasia s vyčíslenou sumou úrokov z omeškania vo výške 18.179,67 euro, nakoľko
dojednanie úroku z omeškania je nepresné a neurčité. Podľa názoru povinných neurčitosť úroku z
omeškania spôsobuje materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu, keďže nie je zrejmé, akú presnú

sumu majú povinní uhradiť.

Povinní vo svojich námietkach uvádzajú aj skutočnosť, že k predmetným nehnuteľnostiam je zriadené
záložné právo v prospech tretej osoby. Konkrétne ide o nasledovne zriadené záložné práva:

- LV č. XXXX - v prospech záložného veriteľa Tatra banka, a.s. na byt č. 1 n 1. p., vchod V. XB, na
základe V-XXXXX/XX zo dňa 22.07.2009,

- LV č. XXXX - v prospech záložného veriteľa Tatra banka, a.s. na spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3

k pozemkom parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X, na základe V-XXXXX/XX zo dňa 22.07.2009,

- LV č. XXXX - v prospech záložného veriteľa Tatra banka, a.s., na pozemky parc. č. XXXX/XXX, XXXX/
XXX, XXXX/XXX a stavbu súp. č. XXXX na pozemku parc. č. XXXX/XXX, na základe B.-XXXX/XX zo
dňa 23.03.2012 - Vz 537/12,

- LV č. XXXX - v prospech záložného veriteľa Všeobecná úverová banka, a.s., na byt č. XX na 2. p.,

vchod Ľ. XX, na základe B.-XXXXX/XX zo dňa 29.09.2010,

- LV č. 5715 - v prospech záložného veriteľa Všeobecná úverová banka, a.s., na pozemok registra C,
KN parc. č. XXXX/XXX v spoluvlastníckom podiele XXXX/XXXXX, na základe B.-XXXXX/XX zo dňa
29.09.2010,

- LV č. XXXX - v prospech záložného veriteľa Všeobecná úverová banka, a.s. na pozemok registra C,

KN parc. č. XXXX/XXX v spoluvlastníckom podiele XXXX/XXXXXX, na základe B.-XXXXX/XX zo dňa
29.09.2010.

Pritom povinní poukázali na znenie § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka a na znenie § 61a ods.
2 E. P. Podľa povinných má mať záložný veriteľ ako prednostný veriteľ najsilnejšie postavenie pri
uspokojovaní svojich pohľadávok zo zálohu a toto právo by nemalo byť obmedzované ani záložnými

veriteľmi so záložnými právami, ktoré vzniknú neskôr. Povinní uvádzajú, že ani jeden zo záložných
veriteľov neudelil súdnemu exekútorovi v predmetnej veci súhlas s vykonaním exekúcie na podiel
povinných, pričom povinní majú za to, že k udeleniu takéhoto súhlasu zo strany záložných veriteľov
ani nikdy nedôjde. V prípade, ak by súdny exekútor pokračoval v exekúcii predajom spoluvlastníckych
podielov k nehnuteľnostiam, došlo by k porušeniu Exekučného poriadku a aj Občianskeho zákonníka.

Oprávnený vo svojom vyjadrení k námietkam povinných zo dňa 24.02.2014 uviedol, že povinní v
notárskej zápisnici uznali v notárskej zápisnici existujúci záväzok, ktorý vznikol zo Zmluvy o úvere č.
10/2011/FO zo dňa 08.04.2011, Zmluvy o pristúpení k záväzku č. 10/2011/FO/4, Zmluvy o pristúpení k
záväzku č. 10/2011/FO/5 a Zmluvy o pristúpení k záväzku č. 10/2011/FO/6. O existencii záväzku svedčí
ajskutočnosť,žepredspísanímnotárskejzápisnicepovinnísplatiličasťistinyúveruvovýške609.539,28

euro a prislúchajúce úroky, čo sa v zmysle § 407 ods. 2 a ods. 3 Obchodného zákonníka považuje za
uznanie záväzku.

Pokiaľ ide o povinnými namietanú nevykonateľnosť notárskej zápisnice, oprávnený poukázal na
rozhodnutieÚstavnéhosúduSRsp.zn.IV.ÚS20/06,podľaktoréhojevykonateľnosťnotárskejzápisnice
daná uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie obsiahnuté v tejto zápisnici, prípadnedňom, po ktorom povinný súhlasil s vykonaním exekúcie. Oprávnený má za to, že vykonateľnosť
notárskej zápisnice bola stanovená spôsobom konformným s judikatúrou Ústavného súdu SR.

K povinným namietanej výške vymáhanej sumy uvedenej v upovedomení o začatí exekúcie, oprávnený

uvádza, že rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva vydal Okresný úrad Bratislava pod č.
V-31611/13 dňa 08.01.2014. Až po vydaní tohto rozhodnutia nadobudol oprávnený istotu, že prevod
nehnuteľnostíbolriadnezavŕšený,žekúpnucenumôžepoužiťnasplateniečastiúveru,atedajunebude
musieť vrátiť kupujúcej, ak by okresný úrad konanie z nejakého dôvodu zastavil a vklad vlastníckeho
práva nepovolil. Z týchto dôvodov nemohol oprávnený skôr informovať súdneho exekútora o čiastočnom

splatení vymáhanej pohľadávky. Oprávnený zároveň uviedol, že v konaní o námietkach preskúmava
exekučný súd len existenciu prekážky výkonu exekúcie, ktorá nastala po vzniku exekučného titulu, ale
pred začatím exekúcie. Ak ide o skutočnosť, ktorá nastala po začatí exekučného konania, nejde podľa
oprávneného dôvod na vyhovenie námietkam proti exekúcii, ale predstavuje dôvod pred postup podľa
§ 57 Exekučného poriadku.

V časti týkajúcej sa nepresného a neurčitého dojednania úroku z omeškania oprávnený poukázal

na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4MCdo/22/2008, podľa ktorého zákon
nevylučuje, aby súčasťou exekučného titulu, včítane rozhodnutí súdov, boli aj ďalšie listiny, k sa v
exekučnom titule uvedie, že tvoria jeho neoddeliteľnú súčasť a ak účastníci boli s touto listinou riadne
oboznámení. V takomto prípade treba z technického hľadiska dodržať požiadavku pevného spojenia
tejto listiny s exekučným titulom. Samozrejme, že v listine, na ktorú exekučný titul odkazuje, musí

byť uvedená presná suma napr. príslušenstva, resp. presný spôsob jeho výpočtu a musí byť presne
uvedený dátum, od ktorého sa príslušenstvo (úrok, úrok z omeškania, atď.) vypočítava a to aj pre
prípad, ak čas plnenia nastáva na základe skutočnosti, na ktorú je viazaný. Exekučný súd preto musí v
takomto prípade pri skúmaní podmienok materiálnej stránky vykonateľnosti exekučného titulu (notárskej
zápisnice) posúdiť, či listina, na ktorú odkazuje notárska zápisnica, obsahuje presné vymedzenie práv

a povinností na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia, včítane jeho príslušenstva. Notárska zápisnica
ako exekučný titul v článku III. uvádza, že podrobné podmienky záväzkovo právnych vzťahov upravuje
Zmluva, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto notárskej zápisnice. Preto považuje oprávnený tvrdenie
povinných ohľadne nepresného dojednania úroku z omeškania za bezpredmetné, nakoľko dojednané
úroky z omeškania v článku I. bod 3 písm. c) Zmluvy o úvere č. 10/2011/FO sú v súlade s § 369

Obchodného zákonníka a toto dojednanie je neoddeliteľnou súčasťou notárskej zápisnice.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje oprávnený námietky povinných proti exekúcii za
zavádzajúce, nezohľadňujúce existujúci právny a faktický stav, preto navrhuje, aby exekučný súd
námietky povinných zamietol ako neopodstatnené.

Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 233/ 1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v neskorších

zneniach (Exekučný poriadok, ďalej len E. P.), exekučné konanie sa začína na návrh.

Podľa § 36 ods. 2 E. P., exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh
na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu
na jej vykonanie (§ 44).

Podľa § 50 ods. 1 E. P., povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní

od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu
nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo
ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený
alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť
odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil

od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.Podľa § 61a ods. 2 E. P., exekučné konanie na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný
veriteľ alebo ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí.

Podľa § 167 ods. 1 E. P., na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností sa zriadi exekučné

záložné právo zexekvovaním nehnuteľnosti zápisom zriadenia exekučného záložného práva do katastra
nehnuteľností podľa osobitných predpisov. V katastri nehnuteľností sa zapíše, že nehnuteľnosť sa
zexekvováva pre vymáhanú pohľadávku.

Podľa § 167 ods. 2 E. P., exekučné záložné právo na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností
možno zriadiť len na návrh oprávneného.

Podľa § 171 ods. 1 E. P., pre poradie exekučného záložného práva je rozhodujúci čas jeho zápisu do

katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov. Pre poradie medzi viacerými exekučnými záložnými
právami zriadenými exekútorom pre jednotlivé pohľadávky je rozhodujúci čas, keď došiel exekútorovi
návrh na zriadenie exekučného záložného práva. Ak došlo niekoľko návrhov zároveň, majú záložné
práva rovnaké poradie.

Podľa § 171 ods. 2 E. P., ak sa pre vymáhanú pohľadávku zriadilo zmluvné záložné právo skôr, poradie

exekučného záložného práva sa riadi poradím tohto zmluvného záložného práva.

Podľa § 151h ods. 6 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“), konanie o výkon
rozhodnutia alebo exekučné konanie na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ
alebo ak záložný veriteľ s výkonom rozhodnutia alebo s exekúciou súhlasí.

Námietky proti exekúcii predstavujú procesný prostriedok obrany povinného. Povinný môže v

námietkach proti exekúcii namietať skutočnosti procesného práva a aj hmotného práva, ktoré nastali
po vzniku exekučného titulu. Povinný môže v námietkach namietať skutočnosti, ktoré odôvodňujú
zánik vymáhaného nároku, okolnosti brániace vymáhateľnosti nároku, okolnosti, svedčiace o tom, že
oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule alebo iné
okolnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná.

Pod okolnosťami, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku, sú spravidla skutočnosti, pre ktoré môže byť
exekúcia zastavená. Dôvodmi neprípustnosti exekúcie, ktoré povinný môže namietať v námietkach
podľa § 50 E. P., môžu byť rovnako aj skutočnosti, ktoré vedú k zastaveniu exekúcie.

Z upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 23.12.2013 vyplýva, že súdny exekútor začal exekúciu
zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti nachádzajúce sa vo vlastníctve povinných,

a to na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, byt č. 1 na 1. p., vchod V. XB, na LV č. XXXX na
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3 k pozemkom parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X, na LV č. XXXX na
pozemky parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a stavbu súp. č. XXXX na pozemku parc. č. XXXX/
XXX, na LV č. XXXX na byt č. 72 na 2. p., vchod Ľ. XX, na LV č. XXXX na pozemok registra C, KN
parc. č. XXXX/XXX v spoluvlastníckom podiele XXXX/XXXXX, na LV č. XXXX na pozemok registra C,

KN parc. č. XXXX/XXX v spoluvlastníckom podiele XXXX/XXXXXX.

Zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností
nepredstavuje výkon exekúcie, nakoľko samotné zriadenie exekučného záložného práva neprináša
výťažok oprávnenému. Exekučné záložné právo predstavuje len zabezpečovací inštitút, ktorým sa
zabezpečuje pohľadávka vymáhaná v exekučnom konaní. Zriadenie exekučného záložného práva nie je

taxatívne vymedzené ani v § 63 E. P., v ktorom sú vymedzené jednotlivé spôsoby vykonávania exekúcie
smerujúce k uspokojeniu pohľadávky oprávneného.Pre rozhodnutie o námietkach povinných proti exekúcii je kľúčové posúdenie, či môže súdny exekútor
zriadiťexekučnézáložnéprávonanehnuteľnostiajbezsúhlasuostatnýchzáložnýchveriteľov,ktoríužsú
zapísaní v katastri nehnuteľnosti. Základom pre rozhodnutie o tejto otázke je ustanovenie § 61a ods. 2 E.

P.austanovenie§151hods.6OZ.Podľatýchtozákonnýchustanoveníjemožnéviesťexekučnékonanie
na záloh iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí.

Pod pojmom exekučné konanie je pritom potrebné rozumieť časový úsek od začatia exekučného
konania podaním návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi po jeho skončenie (právoplatným
uznesením o zastavení exekučného konania / exekúcie, vymožením pohľadávky alebo upustením

súdneho exekútora od vykonania exekúcie). Od tohto pojmu je potrebné odlíšiť exekúciu ako vlastnú
činnosť súdneho exekútora smerujúcu k vymoženiu pohľadávky.

Cieľom zákonnej úpravy v § 151h ods. 6 OZ je zvýšená právna ochrana záložného veriteľa vo vzťahu
k uplatneniu práva na exekučné konanie na veci zaťažené zálohom. Záložný veriteľ ako prednostný
veriteľ má mať najsilnejšie postavenie pri uspokojovaní svojich pohľadávok zo zálohu a toto právo
by nemalo byť obmedzované ani záložnými veriteľmi so záložnými právami, ktoré vzniknú neskôr.

Tento legitímny cieľ ale na druhej strane neznemožňuje a nemôže úplne znemožniť uplatňovanie práv
ostatných veriteľov voči dlžníkovi. Obmedzenie rozsahu exekúcie vyplývajúce z ustanovenia § 151h ods.
6 Občianskeho zákonníka súvisí s hmotnoprávnou úpravou záložného práva (§ 151a nasl. Občianskeho
zákonníka), ktorá posilňuje ochranu záložného veriteľa. Súčasťou tejto ochrany je súhlas záložného
veriteľa s exekúciou na záloh. Tento súhlas treba považovať za súčasť vzniku práva na súdnu a inú

právnu ochranu v exekučnom konaní a za predpoklad na úspešné začatie a vedenie exekúcie. Zmyslom
tohto súhlasu a základným účelom obmedzenia súdnej exekúcie podľa tohto a súvisiacich ustanovení
Občianskeho zákonníka je hmotnoprávna ochrana postavenia záložného veriteľa, pričom táto ochrana
bola premietnutá už do predpisov procesného práva (nález Ústavného súdu SR č.k. PL. ÚS 20/2005-35
zo dňa 13.12.2006).

Ak záložní veritelia neudelili súhlas na predaj nehnuteľnosti v exekučnom konaní, exekútor podľa § 61a
ods. 2 E. P. v spojení s § 151h ods. 6 OZ nemohol viesť exekučné konanie na záloh, a teda ani zriadiť
exekučné záložné právo na záloh. Ak tak exekútor urobil, porušil zásadným spôsobom procesný predpis
- Exekučný poriadok, ale aj hmotnoprávny predpis - Občiansky zákonník, čo pri svojom rozhodovaní mal
okresný súd vziať do úvahy. Takýto postup by bol nielen v rozpore s uvedenými právnymi predpismi,

ale by to bolo neprípustné obchádzanie zákona, ale aj v rozpore so zásadou vyjadrenou v čl. 2 ods.
2 ústavy, podľa ktorej štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a
spôsobom, ktorý ustanoví zákon (nález Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 20/2008-30 zo dňa 23.04.2008).

V danom prípade je exekučný súd toho názoru, že na zriadenie exekučného záložného práva na
nehnuteľnosti je nevyhnutný návrh oprávneného. Okrem návrhu oprávneného, ak je nehnuteľnosť

zaťažená záložným právom, musí pred zriadením exekučného záložného práva súdny exekútor okrem
návrhu oprávneného disponovať aj súhlasom prednostného záložného veriteľa (ak ide o osobu odlišnú
odoprávneného)vsúlades§61aods.2E.P.a§151hods.6OZ.Ktomutozáverudospelsúdnazáklade
uvedeného výkladu zákonných ustanovení 61a ods. 2 E. P. a § 151h ods. 6 OZ ako aj vyššie citovaných
rozhodnutíÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky.Obmedzeniespočívajúcevsúhlasezáložnéhoveriteľa

sa nevzťahuje len na samotný výkon exekúcie predajom zálohu, ale na všetky úkony súdneho exekútora
v priebehu exekučného konania vrátane úkonov zabezpečovacieho charakteru. Takýmito úkonmi je
napr. aj zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti. Opačný postup by bol popretím
uvedených zákonných ustanovení a došlo by k zásahu do práv prednostného záložného veriteľa a k
celkovému zhoršeniu jeho právneho postavenia. Ak by došlo k zriadeniu exekučného záložného práva

bez súhlasu prednostného záložného veriteľa, došlo by zároveň k obchádzaniu ustanovení § 61a ods. 2
E. P. a § 151h ods. 6 OZ, nakoľko by pri následnom predaji nehnuteľností v rámci exekučného konania
nebol potrebný súhlas prednostného záložného veriteľa (zmluvného záložného veriteľa). Zriadením
exekučného záložného práva by sa oprávnený sám dostal do postavenia záložného veriteľa. Zhoršenie
postavenia prednostného záložného veriteľa možno vidieť najmä v tom, že musí počkať na skončenie

výkonu exekučného záložného práva predajom na dražbe (podľa § 135 a nasl. E. P.), ktoré môžetrvať aj niekoľko rokov a sám sa nemôže domáhať uspokojenia svojej zabezpečenej pohľadávky iným
postupom.

Nasúdnehoexekútoraakoštátomurčenúasplnomocnenúosobu(§2ods.1E.P.)vykonávajúcuverejnú

moc (§ 5 ods. 2 E. P.) sa vzťahuje ústavný imperatív uvedený v čl. 2 ods. 2 ústavy, podľa ktorého je
povinný postupovať na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom.
Z uvedeného vyplýva, že súdny exekútor musí v exekučnom konaní postupovať v súlade so zákonom.

Z vyžiadaného exekútorského spisu EX 6972/13, ktorý doručil súdny exekútor exekučnému súdu dňa
26.03.2014 má súd preukázané, že súčasťou exekútorského spisu je návrh oprávneného na zriadenie
záložnéhoprávaknehnuteľnostiamasúhlasoprávnenéhospredajomnehnuteľnostízodňa16.12.2013.

Súčasťou exekútorského spisu nie je súhlas prednostných záložných veriteľov povinných (Tatra banka,
a.s., Všeobecná úverová banka, a.s.) s vedením exekučného konania na záloh (nehnuteľnosti vo
vlastníctve povinných zapísané na LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX).

Keďže v danej veci súdny exekútor nedisponoval v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie
(a ani ku dňu rozhodovania o námietkach povinných proti exekúcii nedisponuje) súhlasom záložných

veriteľov zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX (Tatra banka, a.s.), LV č. XXXX (Tatra
banka, a.s.), LV č. XXXX (Tatra banka, a.s.), LV č. XXXX (Všeobecná úverová banka, a.s.), LV č. XXXX
(Všeobecná úverová banka, a.s.) a LV č. XXXX (Všeobecná úverová banka, a.s.), nebola naplnená
požiadavka zákonnosti postupu súdneho exekútora v exekučnom konaní. Z tohto dôvodu nemohlo dôjsť
k zákonnému zriadeniu exekučného záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve povinných.

Nezákonnosť vedenia exekučného konania vo forme zriadenia exekučného záložného práva na
nehnuteľnosti vo vlastníctve povinných spôsobuje neprípustnosť exekúcie (§ 50 ods. 1 E. P.). Preto
exekučný súd dospel k záveru, že v časti IV. námietok proti exekúcii povinní dôvodne namietali
skutočnosť, že záložní veritelia povinných neudelili súdnemu exekútorovi súhlas s vykonaním exekúcie
nanehnuteľnostipovinnýchaďalšímpokračovanímexekúciebydošlokporušeniuExekučnéhoporiadku

a Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu exekučný súd rozhodol tak, že námietkam povinných v I.
rade až v V. rade vyhovel.

Ďalšími skutočnosťami uvedenými v námietkach proti exekúcii sa exekučný súd pri rozhodovaní o
námietkach podrobnejšie nezaoberal. Súd len stručne uvádza, že povinnými namietané skutočnosti
(materiálna nevykonateľnosť notárskej zápisnice ako exekučného titulu, neurčitosť dojednania úroku z

omeškania) skúmal už pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zo dňa 21.11.2013.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je možné podať odvolanie na Krajský súd v Bratislave

v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu,

písomne, dvojmo.