Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 26, 2012

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/65/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7810203292
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2012:7810203292.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcov, v 1. rade G.. N. Č.,

A.. XX. XX. XXXX, W. H., P. Č.. XX, práv. zast. JUDr. Marekom Radačovským, advokátom so sídlom
v Košiciach, Štefánikova ulica č. 26, v 2. rade Y. W., A.. XX. XX. XXXX, W. Č. H., P. Č.. XXX/X, Ř.
J. F. a v 3. rade U. W., A.. XX. XX. XXXX, W. H., X. Č.. X, žalobcovia v 2. a 3. rade splnomocnení
žalobkyňou v 1. rade, proti žalovanému U. P., A.. XX. XX. XXXX, W. H., N. C. Č.. XX, práv. zast. JUDr.
Ladislavom Csákóm, advokátom so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova 4, o určenie, že nehnuteľnosť
patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalobcovia v 1. až 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania žalovanému vo

výške 7.492,08 Eur, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu
žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia v 1. až 3. rade sa podanou žalobou domáhali, aby súd určil, že nehnuteľnosť, parc. č. XXXX/
X o výmere 9 300 m2 - orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX, ako parcela registra „B.“, evidovaná ma
mape určeného operátu, v časti B pod poradovým číslom 2/ na P. U. v 2/4 -inách, v rovnakom pomere,
t.j. v 1 -ine z celku, patrí do dedičstva po I. W., A.. XX. XX. XXXX, zomrelej XX. XX. XXXX a v 1 - ine
do dedičstva po poručiteľovi W. W., A.. XX. XX. XXXX, zomrelom XX. XX. XXXX.

Žalobu odôvodnili tým, že rodičia žalobcov, W. W. Y. I. W., H.. E. odkúpili od P. P., ako predávajúcej,

okrem iných nehnuteľností, aj nehnuteľnosť zapísanú v pozemnoknižnej vložke č. XXX k. ú. H., mpč
XXXX pod B3, vedenej síce v 2/4 - inách na mene vdovy W. P. (muž U.), ktorý podiel však patril do
vlastníctva predávajúcej. Ľudový súd v Rožňave uznesením č.d. 0756/1956 zo dňa 30. 12. 1956 povolil
zápis v pozemkovej knihe podľa uvedenej kúpnopredajnej zmluvy. Z citovaného uznesenia vyplynulo,
že k prevodu nehnuteľností bol udelený súhlas Rozhodnutím Pôdohospodárskeho odboru Rady ONV
v Rožňave zo dňa 18. 09. 1956, č. Pôd 578/56. Bol vykonaný vklad vlastníckeho práva v prospech W.
W. a jeho manželky I. W., H.. E.. I. W. zomrela dňa XX.XX.XXXX, dedičské konanie bolo vedené na

Štátnom notárstve v Rožňave pod č.k. D 210/88. W. W. zomrel dňa XX. XX. XXXX a dedičské konanie
bolo vedené pod č.k. D 760/02 na notárskom úrade JUDr. Jozefa Farkašovského, na základe poverenia
Okresného súdu v Rožňave. Zákonnými dedičmi boli ich deti - žalobcovia v 1. až 3. rade. Žalobcovia
zistili, že predmetom dedičských konaní po rodičoch nebola parcela č. mpč. XXXX, pod B3, vedená
v zápisnici č. XXX, k.ú. H.. Ľudový súd v Rožňave pri rozhodovaní o povolení vkladu totiž nezahrnul
do prevodu vlastníctva aj podiel, ktorý bol písaný na W. P.. Rodičia žalobcov to nezistili ani do svojej
smrti a spornú parcelu užívali v dobrej viere ako svoju vlastnú, ako celok. V apríli roku 1958 im bolina základe protokolu o náhradnom užívaní pridelené náhradné pozemky aj za parcelu mpč. XXXX v
rovnakej výmere 4 8172 m2. Prenechaním pozemkov do užívania Jednotného roľníckeho družstva platil
režim, ako by ich užívali rodičia žalobcov. Ich držba bola oprávnená, dobromyseľná. Zo strany právnych

predchodcov žalobcov došlo k vydržaniu parcely č. XXXX v pomere 2/4 - ín na mene W. P. najneskôr
03. 03. 1966.

Žalobcovia zistili, že ako vlastník parcely č. XXXX/X o výmere 9 300 m2, orná pôda, k.ú. H., LV č. XXXX,
pod B2, je vedený U. P. v podiele 2/4 - ín, titulom Osvedčenia o dedičstve sp. zn.: 12D/47/06. Žalobcovia
majú naliehavý právny záujem na určení vlastníctva k spornej parcele, v záujme k zosúladenia

právneho stavu so stavom skutkovým. Z toho dôvodu navrhli, aby súd určil, že sporná parcela patrí do
dedičstva po rodičoch, ktorí ju vydržali.

K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný. Nesúhlasil so žalobou, navrhol žalobu zamietnuť, pretože
žalobcovia sa mylne domnievali, že na základe kúpnej zmluvy z 03. 03. 1956 nadobudli ich rodičia
spornú parcelu v celosti. Ľudový súd povolil vklad v súlade s právnym stavom, tzn. len v rozsahu, tak
ako nehnuteľnosť nadobudli rodičia žalobcov, v zmysle kúpnej zmluvy, a túto nehnuteľnosť nadobudli

len na podiel predávajúcej P. P. pod B10 v 1 -ine a B11 v 1 - ine. Kúpna zmluva sa nemohla týkať iného
podielu, ktorý patril W. P., H.. N., pretože jej podielového spoluvlastníctvo ostalo zachované pod B3 v 2/4
- inách, až do uznesenia Okresného súdu Rožňava sp. zn. D 964/95. Týmto uznesením súd rozhodol,
že nehnuteľnosť v tomto podiele patrí do dedičstva G.. U. P..

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, oboznámením sa so spismi

tunajšieho súdu sp. zn. 6C/558/95, D 760/02, D 964/95, D 210/88, s overenou fotokópiou spisu
Ľudového súdu v Rožňave č. 0756/56 zaslanou Štátnym archívom Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky v Košiciach, pobočka Rožňava, listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav.

Žalobcovia trvali na podanej žalobe, aj na dôvodoch v žalobe uvedených. Po oboznámení sa so spisom
sp. zn. 6C/558/95 podali návrh na prerušenie konania z dôvodu podania ústavnej sťažnosti, pretože

zistili,žesúdvoznačenomkonanínekonalsožalobcami,akodedičmipoI.W.,mŕtvejodrokuXXXX,anis
otcomžalobcov,ktorývčasekonaniažilamiestopobytubolomožnézistiť.RozhodnutieÚstavnéhosúdu
považovali za podstatné aj pre rozhodovanie v tejto veci. V konaní sp. zn. 6C/558/95 totiž nadobudol
vlastníctvo k tejto spornej parcele otec žalovaného.

Súd konanie prerušil uznesením sp. zn. 12C/65/2010-74 zo dňa 04. 02. 2011, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňom 01. 03. 2011.

Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. ÚS 56/2011-14 zo dňa 17. 02. 2011 sťažnosť
žalobcov odmietol ako oneskorene podanú.

Žalobcovia po rozhodnutí Ústavného súdu SR trvali na podanej žalobe. Poukázali na to, že v tomto
prípade sa nejedná o prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata), pretože v predchádzajúcom

súdnom konaní o určenie vlastníckeho práva k spornej parcele, právna predchodkyňa žalobcov, ich
matka, nemala už v priebehu celého konania spôsobilosť byť účastníčkou konania. (Uznesenie NS SR
z 24. 07. 2001, sp. zn.: 1 Cdo/1/01). Právoplatné rozhodnutie v konaní sp. zn. 6C/558/95 by tvorilo
prekážku res iudicata vtedy, ak by išlo nielen o totožnosť predmetu konania, ale aj totožnosť osôb. V
tomto prípade totožnosť osôb chýba, aj s poukazom na ust. § 460 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“).

Smrťou I. W. nadobudli jej majetok dedičia, tzn. jej pozostalý manžel a žalobcovia v 1. až 3. rade.

Žalobcovia trvali na tom, že ich rodičia nadobudli spornú nehnuteľnosť, spolu s ďalším nehnuteľnosťami,
začiatkom 50. rokov, okolo roku 1951, odkedy ich začali užívať. Na základe tohto užívateľského stavu
došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy dňa 03. 03. 1956. V kúpnej zmluve bolo uvedené, že predávajúca P. P.
nadobudla aj podiel vdovy W. P.. Rodičia žalobcov sa stali dobromyseľnými a nerušenými držiteľmi a

užívateľmi predmetnej nehnuteľnosti. Je to zrejmé aj z rozhodnutia Poľnohospodárskeho odboru radybývalého ONV, z 18. 09. 1956, s poukazom na výmeru uvádzanú v rozhodnutí, ktorá zodpovedala
výmere 6319,23 m2. Aj zo žiadosti adresovanej JRD Rožňava, obsahom ktorej je vypustenie kúpených
poľnohospodárskych nehnuteľností do súkromného užívania vrátane spornej parcely, vyplýva, že rodičia

žalobcom v tomto období disponovali spornou parcelou, ako s vlastnou, v celosti, vrátane podielu, ktorý
je predmetom sporu. Ďalším nadväzujúcim dôkazom bol Protokol o náhradnom užívaním pozemkov zo
04. 04. 1958, z ktorého je zrejmé, že právni predchodcovia žalobcu disponovali s parc. č. XXXX ako
s vlastnou, v celosti. Dôkazom podporujúcim tieto skutočnosti bola zápisnica napísaná v H. dňa 19.
03. 1959 pred komisiou zostavenou za účelom zjednotenia pôdy. V tejto zápisnice vyplýva, že rodičia

žalobcov podľa evidenčného listu pôdy č. 171 mali na svojom mene 4,87 ha ornej pôdy, aj vrátane
pozemku kúpeného od P. P.. Jednalo sa o hospodársky dvor JRD, maštaľ. Žalobcovia boli toho názoru,
že podmienky pre nadobudnutie vlastnícke práva vydržaním boli splnené najneskôr k 01. 01. 1962, tým,
že rodičia žalobcov užívali predmetnú nehnuteľnosť, vrátane sporného podielu po dobu najmenej 10
rokov, v zmysle ust. § 143, 145 zákona č. č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka. V tomto prípade
žalobcovia uviedli, že nie je možné v súvislosti s vyporiadaním k spornej parcele akceptovať rozsudok

Okresného súdu Rožňava č. k. 6C/558/1995, ktorým bolo rozhodnuté že do dedičstva po nebohom U.D.
P., zomrelom v roku XXXX, patrí sporná parcela. Nie je možné teda v tomto prípade zastaviť konanie pre
prekážku právoplatne rozhodnutej veci z dôvodov vyššie uvedených. Právny predchodca žalovaného
nemohol nadobudnúť vlastníctvo k spornej parcele vydržaním, ako to vyplynulo z rozsudku sp. zn.
6C/558/1995, v zmysle Stredného občianskeho zákonníka, pretože právny predchodca žalovaného

(starý otec) zomrel v roku XXXX. Uvedený rozsudok sa stal právoplatným len na základe skutkového
zistenia žalobcu - otca žalovaného, že pozemky mal v držbe. Nebolo však zrejmé, od kedy mal právny
predchodca žalovaného pozemok v držbe, na základe akého titulu sa stal oprávneným držiteľom, ani k
akému dátumu malo dôjsť k vydržaniu.

Žalovanýnaďalejžiadalžalobuzamietnuťakonedôvodnú.Opätovnepoukázalnaobsahkúpnejzmluvyz

03.03.1956,zktoréhomožnovyvodiť,žepredávajúcaP.P.malavúmyslepredaťjednaksvojpodielv2/4
-inách,aleajpodielvdovyW.P..Ajvtomčasenebolomožnépreviesťviacpráv,akomalsámvlastník,na
iný subjekt. Absentoval akýkoľvek právny titul, na základe ktorého P. P. nadobudla podiel W. P.. Ľudový
súd po preskúmaní kúpnej zmluvy povolil vklad v súlade s platným právnym stavom, tzn. povolil vklad
len na podiel P. P. a nie aj na podiel W. P.. Žalobcovia síce tvrdili, že ich právni predchodcovia sa stali

vlastníkmi spornej nehnuteľnosti začiatkom 50. rokov, neuviedli však žiaden právny titul, na podklade
ktorého počítali počiatok vydržacej doby. Takýmto titulom mohla byť len kúpna zmluva zo dňa 03. 03.
1956 a práve v tejto kúpnej zmluvy, v bode 3, bolo uvedené, že kupujúci, tzn. rodičia žalobcov „berú na
vedomie, že predmetné nehnuteľnosti užíva Jednotné roľnícke družstvo v Rožňave, ktoré prehlasuje,
že tieto nehnuteľnosti poťažne iné, ale v tej istej akosti a vo výmere vypustí k 01. októbru 1956“. Z

toho je teda zrejmé, že právni predchodcovia žalobcov nemohli užívať nehnuteľnosti od roku 1951.
Neužívali ich ani v čase podpisu kúpnej zmluvy a neužívali ich ani do 01. 10. 1956, čo vyplynulo aj zo
Žiadosti o vykúpenie uvedených nehnuteľností do súkromného vlastníctva zo dňa 16. 10. 1956. Navyše
z protokolu o náhradnom užívaní pozemkov zo dňa 04. 04. 1958 vyplynulo, že na miesto pozemkov,
ktoré kúpnou zmluvou nadobudli, im v apríli 1958 boli pridelené do užívania náhradné pozemky v tej

istej výmere. Žalovaný naďalej trval na prekážke právoplatne rozhodnutej veci vyplývajúce z konania
sp. zn. 6C/558/1995.

Žalobcovia trvali na tom, že ich rodičia užívali nehnuteľnosti od roku 1951, následná kúpna zmluva mala
len deklaratórny charakter, svedčila o prevode pozemkov, ktoré už boli užívané rodičmi žalobcov. Podľa
názoru žalobcov bolo potrebné započítať oprávnenú držbu žalobcov, teda rodičov žalobcov, v čase pred

01. 01. 1992, aj za predchádzajúce obdobia, pretože pokiaľ by vychádzali zo stavu, že od roku 1964,
nebolo možné vôbec vydržanie a od roku 1983 len vo vymedzených zákonných prípadoch, vydržanie
bolo upravené v zákonnej úprave až v roku 1992. Obdobie užívania nehnuteľností družstvom sa
započítava do doby oprávnenej držby, aj s poukazom na všetky listiny označené žalobcami. Žalobcovia
zistili aký je stav nehnuteľností až v roku 2009, keď si dali vypracovať geometrický plán. Poukázali

aj na to, že v minulosti, pokiaľ mal niekto záujem o odkúpenie týchto nehnuteľností, komunikoval
alebo s právnymi predchodcami žalobcov alebo so žalobcami. Tú skutočnosť, že rodičia žalobcov
si nevšimli rozhodnutie Ľudového súdu vo vklade, možno vysvetliť určitou neznalosťou, alebo že
prehliadli túto skutočnosť , pretože v tom období bolo iné právne vedomie, zrejme aj iný prístup, pretože
preskúmavaním právneho stavu sa nezaoberalo ani ONV ani JRD, o čom svedčí skutočnosť, že JRDposkytlo náhradné pozemky manželom W., aj z týchto skutočnosti mohli nadobudnúť rodičia žalobcov
presvedčenie, že sú vlastníkmi celého pozemku.

Žalovaný popieral tvrdenie, že by sa v prípade nakladania s týmto podielom, konalo len so žalobcami,

konalo sa aj s právnym predchodcom žalovaného, v rozsahu jeho podielu. Ako dôkaz označil nájomné
zmluvy uzavreté so spoločnosťou Corpora Agro a spoločnosťou Kras bio Rožňava, a. s. Trval na tom, že
právny jeho právny predchodca najneskôr od roku 1992 uvedené nehnuteľnosti vydržal, uplynutím 10.
ročnej vydržacej lehoty. Poukázal na to, že z rozprávania rodičov bol informovaný že p. P. P. odpredala
svoj podiel v 1 - ici a na druhej časti, ktorá patrila rodine P., hospodáril starý otec žalovaného, ktorý

zomrel v roku XXXX. Po jeho smrti sa na tomto pozemku ďalej pracovalo. Starý otec žalovaného, a
neskôr aj jeho otec mali problémy, pretože starý otec nechcel predať družstvu tieto pozemky. Starý otec
sa volal tiež U. P., meno starej mamy nevedel uviesť, bola rodená P.. Rodina žalovaných vlastnila v
H. aj ďalšie pozemky, ktoré boli vyvlastnené štátom. Spochybňoval tiež obsah listiny zo dňa 16. 10.
1956, išlo o žiadosť o vypustenie kúpených poľnohospodárskych nehnuteľností, pretože uvedená listina
nie je podpísaná takú listinu si mohol vyhotoviť ktokoľvek. Podľa poznatkov žalovaného v roku 1992

bývalý Štátny majetok v Rožňave odkúpil v 1-ici pozemok od otca žalobcov. Išlo o pozemok na ktorom
sa stavala mliekareň. To znamená, že už v tomto čase musel otec žalobcov zistiť, že mál len 1 - ičný
podiel z týchto nehnuteľností.

Z pozemnoknižnej zápisnice č. XXX k. ú. H. vyplynulo, že v časti A - majetku, bola zaznamenaná parc.
mpč. XXXX - orná pôda vo výmere 2 katastrálne jutrá, 310 siah. Z časti B bolo zistené, že pôvodným

výlučným vlastníckom bol U. P. pod B1. Podiel U. P. nadobudli jeho manželka po jeho smrti, W. P., H..
N. v 2/4 - inách a ich synovia U. P. Y. Y. P. po 1 - ine, pod B3,4,5. Následne podiely U. Y. Y. P. boli
prevedené na D. N. pod B 6. Po smrti D. N. prešiel jeho podiel na jeho manželku vdovu P. N. pod B 7
v 1 -ine, a na jeho dcéru G. N.Q. pod B 8 v 1 - ine. Na podiel G. N. v dôsledku jej úmrtia bol vykonaný
vklad vlastníckeho práva v prospech L. N. pod B9 v 1 - ine. Na podiel vdovy P. N. bol vykonaný vklad v

prospech P. P. pod B 10 na 1 - inu, na základe darovacej zmluvy z 02. 05. 1934. Na podiel L. N. bol tiež
vykonaný vklad vlastníckeho práva, tiež v prospech P. P. pod B11 v podiele 1 - ina, na základe kúpnej
zmluvy z 18. 10. 1937. Na podiely P. P. v 2/4 - inách bolo vložené vlastnícke právo v prospech W. W. v
1/4 - ine a I. W. v 1 - ine pod B 12 na základe kúpnej zmluvy z 03. 03. 1956.

Kúpno - predajnou zmluvou zo dňa 03. 03. 1956, predala P. P. kupujúcim, W. W., a jeho manželke

I., H.. E., v tom čase bytom v D. - D. okre. O., inak bytom v H., X. XX, okrem iných nehnuteľností, aj
nehnuteľnosť vedenú v zápisnici č. „XXX, A, r.č.1, mpč. XXXX pod B 3, vedenej síce v 2/4 - inách na
mene vdovy W. P. (P. U.), H.. N., avšak tento podiel patrí predávateľke, ďalej svoje podiele pod B10,11,
vyššieoznačenýmkupiteľom“. Zbodu3vyplynulo,žekupujúcizobralinavedomieužívaniepredmetných
nehnuteľnostíJednotnýmroľníckymdružstvomvRožňave,ktorésúhlasilo,nazákladepotvrdeniazodňa

22. 02. 1956, s odpredajom. Súčasne prehlásilo, že tieto nehnuteľnosti poťažne iné alebo v tej istej akosti
a výmere vypustí k 01. októbru 1956, t. j. po ukončení tohto hospodárskeho roka. Kupujúci vstupovali do
úžitku kúpených nehnuteľností až po ich vypustení Jednotným roľníckym družstvom v Rožňave. Zmluva
podliehala v zmysle bodu 6 k schváleniu poľnohospodárskemu odboru rady ONV v Rožňave, pretože
predmetné nehnuteľnosti tvorili hospodársky celok, ktorý bol v užívaní JRD. Obsah kúpnej zmluvy bol

prečítaný a vysvetlený predávajúcej aj v maďarskom jazyku.

Uznesením Ľudového súdu v Rožňave č.d. 0756/1956, súd povolil vklad vlastníckeho práva k
nehnuteľnostik.ú.H.,vedenejvzápisnici č.XXX,A,r.č.1,mpč.XXXX,napodielP.P.,podB10,11,podľa
kúpno - predajnej zmluvy „vystavenej v H.“, dňa 03. 03. 1956, v prospech W. W. a manželky I.D., H.. E.,
v rovnakom pomere. Z uznesenia vyplynulo, že súhlas k prevodu nehnuteľností podľa Zákona č. 65/51

Zb., bol udelený rozhodnutím pôdohospodárskeho odboru rady ONV v Rožňave zo dňa 13. septembra
1956, pod číslo Pôd.578/56. O tomto uznesení boli upovedomení W. W., I. W., P. P., a príslušné orgány:
ONV - finančný odbor, ONV - odbor pôdohospodársky, Okresné meračské stredisko v Rožňave a MNV
v Rožňave.

Z pripojeného protokolu o náhradnom užívaní pozemkov zo dňa 04. 04. 1958, vyhotoveného Jednotným

roľníckym družstvom Rožňava, potvrdeného radou MNV Rožňava, vyplynulo, že W. W. Y. I. W. bolipridelené náhradné pozemky namiesto pozemkov, okrem iného aj mpč. XXXX - ornej pôdy, vo výmere
12635 m2. Spolu im boli pridelené náhradné pozemky v celkovej výmere 47891 m2.

Z LV č. XXXX k. ú. H., vyhotoveného ku dňu 12. 03. 2010, vyplynulo, že spoluvlastníkom parc. registra

„B. XXXX/X - orná pôda o výmere 9300 m2 sú žalobkyňa v 1. rade v 2/4 - inách a žalovaný v 2/4 - inách.
V prípade žalobkyne v 1. rade bolo titulom nadobudnutia Osvedčenie o dedičstve D 760/02 a v prípade
žalovaného bolo titulom Osvedčením o dedičstve 12D/47/06.

Z oboznámením sa so spisom sp. zn. D 210/88 bolo zistené, že pod uvedenou spisovou značkou bolo
vedenédedičskékonaniepoI.W.,H..E.,A..XX.XX.XXXX,N..XX.XX.XXXX.Zozápisniceoprejednaní
dedičstva zo dňa 03. 05. 1988 bolo zistené, že za trvania manželstva bol spoločne nadobudnutý rodinný

dom s príslušenstvom v k. ú. H., a to kúpou, okrem toho poručiteľka vlastnila poľnohospodársku pôdu
v užívaní socialistického sektoru. Rozhodnutím Štátneho notárstva v Rožňave D 210/88 zo dňa 03. 05.
1988 boli prejednané nehnuteľnosti tvoriace vlastníctvo poručiteľky, aj zápisnica č. XXX, mpč. XXXX
pod B 12/B v 1 - ine pričom táto nehnuteľnosť bola zaradená do časti poľnohospodárska pôda v užívaní
socialistického sektoru.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. D 760/2002 vyplynulo, že v tomto konaní bol prejednaný majetok po
poručiteľovi W. W., A.. XX. XX. XXXX, N.. T. XX. XX. XXXX. Súčasťou prejednaného majetku bola aj
parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 9414 m 2, LV č. XXXX, pod B1,3 v 1 - ici, k. ú. H., ktorú nadobudla
N. Č.E. - žalobkyňa v 1. rade, s povinnosťou vyplatiť v prípade prevodu alebo odplatného nájmu po 1/3
- ine U. W. Y. Y. W., žalobcov v 2. a 3. rade. Osvedčenie o dedičstve zo dňa 26. 03. 2003 nadobudlo

účinnosť dňom 11. 04. 2003.

Oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu sp. zn. D 964/95 bolo zistené, že v tomto dedičskom
konaní bol prejednaný dodatočný majetok nebohého starého otca JÚ. P., N.. XX. XX. XXXX, na návrh
navrhovateľov G.. U. P., G.. C. P., G. P., H.. P., G. Č.B.. Návrh na dodatočné prejednanie dedičstva
bol zdokladovaný na základe právoplatného rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 6C/558/1995, na základe

ktorého bolo určené, že parc. mpč. XXXX, zapísaná v zápisnici č. XXX, okrem iných nehnuteľností,
patrí do dedičstva po nebohom U.D. P., A.. XX. XX. XXXX Y. N.. XX. XX. XXXX. Spornú nehnuteľnosť
nadobudol otec žalovaného v 1-ici, na základe Uznesenia tunajšieho súdu p. zn.: D 964/95 zo dňa 24.
10. 1995.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6C/558/1995 vyplynulo, že žalobcovia G.. U. P., A.. XX. XX. XXXX,

G. Č., H.. P., A.. XX. XX. XXXX, obaja bytom H., C. J., G.. C. P., A.. XX. XX. XXXX, W. A., Y. G. P.,
H.. P., A.. XX. XX. XXXX, W. H., podali žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, kde
na strane žalovaných v 10. a 11. rade vystupovali aj W. W. Y. I. W.. Žaloba bola podaná proti 11.
žalovaným, ktorí sa všetci nachádzali na neznámom mieste, boli zastúpení opatrovníkom ustanovených
súdom. Rozsudkom v tomto konaní bolo určené okrem iných nehnuteľností, že aj parc. mpč. XXXX,

vo výmere 12636 m2, zapísaná v zápisnici č. XXX, roľa, patrí do dedičstva po nebohom U. P., N.. XX.
XX. XXXX. Z odôvodnenia rozsudku bolo zistené, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom konania,
neboli usporiadané za života nebohého U. P., zomrelého v roku XXXX. Z toho dôvodu boli vynechané
z prejednania dedičstva. Iným spôsobom nebolo možné usporiadať vlastnícke právo, z dôvodu, že
žalovaní sa odsťahovali z H. na neznáme miesto. Bolo konštatované, že nebohý otec žalobcov, U.D.

P., N.. XXXX, nadobudol sporné nehnuteľnosti na základe vydržania v zmysle Zákona č. 141/1950 Zb.
s účinnosťou od 01. 01. 1951.

Z prefoteného spisu Ľudového súdu sp. zn. 0756/56, poskytnutého Štátnym archívom v Košiciach,
pobočka Rožňava, bolo zistené, že dňa 06. 12. 1956 bol podaný knihovný návrh na uvedený Ľudový súd
W. W. Y. I. W. a tiež P. P. o vklad vlastníckeho práva. Prílohu tvorili originálna kúpno - predajná zmluva zo

dňa 03. 03. 1956 (totožná s vyššie oboznamovanou kúpnou zmluvou), rozhodnutie pôdohospodárskeho
odboru rady ONV v Rožňave zn.: Pôd 578/1956 zo dňa 18. 09. 1956. Z uvedeného rozhodnutia
vyplynulo, že na základe kúpno - predajnej zmluvy zo dňa 03. 03. 1956 bol udelený súhlas k prevodunehnuteľností podľa ust. § 1 Zákona č. 65/1951 Zb. Výrok rozhodnutia obsahoval prepis časti kúpnej
zmluvy v bode 1.

Dohoda o užívaní poľnohospodárskej pôdy medzi Kras bio, a. s., so sídlom v Rožňave a vlastníkom

pôdy G.. P. U., A.. XX. XX. XXXX, číslo dohody 759/1996, zo dňa 01. 07. 1996, bola uzavretá za účelom
užívania nehnuteľností vlastnícky patriacich vlastníkovi. Jednalo sa o nehnuteľnosti vedené v zápisnici
č. XXX, mpč. XXXX, k. ú. H.. Z prílohy č. 1 k uvedenej dohode o dočasnom užívaní bolo zistené, že z
parcely mpč. XXXX boli vytvorené parc. „B. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX,
XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX - XXXX, XXXX, v celkovej

výmere 12625 m2, patriace G.. U.D. P., otcovi žalovaného. Užívanie sa vzťahovalo na obdobie od 24.
06. 1991 do 31. 12. 1992.

G.. P., požiadal dňa 02. 05. 1996 o vyplatenie zastavanej plochy v k. ú. Mesta H., pozemnoknižná
zápisnica č. XXX, mpč. XXXX, parc. č. „B. XXXX/XX, XXXX/XX Y. XXXX, vo výmere 6312 m2. Žiadosť
odôvodnil tým, že Kras bio, a. s., Rožňava si postavil na tejto parcele mliekareň v roku 1993 a nezaplatil
za uvedenú parcelu.

Nájomnou zmluvou zo dňa 10. 12. 2009, uzavretou medzi žalovaným a spoločnosťou Corpora Agro spol.
s r. o., ev. č. 9/49DV, boli prenechané pozemky zapísané na LV č. XXXX, parc. č. XXXX/X, do užívania
nájomcovi spoločnosti Corpora Agro, spol. s r. o., na obdobie od 01. 01. 2012 do 31. 12. 2014. V zmysle
prílohy č. 1 k uvedenej zmluve išlo o nehnuteľnosti vytvorené z parcely B. XXXX/X, a to parc. B. Č..
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX.

Rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia č. URaŠSS404/1992 - Ka z 12. 05. 1992 bolo
rozhodnuté o umiestnení stavby „výrobňa kŕmnych zmesí a skladové hospodárstvo 2000 ton“, v k. ú. H.,
na pozemkoch W. W., F.. Č.. XXXX časť. Z výroku rozhodnutia, z bodu 4, vyplynulo, že W. W. súhlasil s
umiestnením stavby, ale až po vyporiadaní vlastníckych vzťahov. Žiadal, aby dotknuté územie parc. č.
B. XXXX bolo pred zahájením stavby finančne vyporiadané.

Žalobcovia predložili do spisu čestné prehlásenia s overenými podpismi osôb, ktoré dávali čestné
prehlásenie, a to Q.H. B., P. B., Q. Q.. Z čestného prehlásenia Q.H. B. bolo zistené, že mala vedomosti o
užívaní pôdy rodiny P., nebohým W. W. a manželkou I. W., od roku 1951. Pomáhala vlastníkom spolu s
manželom pri obrábaní tejto pôdy, kým im ju nezobralo družstvo. Jej manžel P. B. potvrdil totožné údaje.

Q. Q. v čestnom prehlásení zo dňa 18. 07. 2011 prehlásil, že p. W. W. pracoval od roku 1955 až do

roku 1964 ako povozník pri približovaní dreva, býval v Obci D. v Č. H., kde býval aj Q.Í. Q.. V roku
1956, pravdepodobne v mesiacoch február a marec odcestoval na X., za pár dní sa vrátil do Č.. Za ním
docestovala aj manželka I., na jar alebo v lete, na návštevu a od jesene prišla spoločne s malým synom
U.. V roku XXXX sa jej v Č. W. narodili v dvojčatá a z toho dôvodu p. I. W. odcestovala až po narodení
dvojčiat v určitom čase s tromi deťmi na X.. P. W. naďalej pracoval v lese v Č. H., až do roku 1964.

Súd požiadal Správu katastra v Rožňave o zaslanie fotokópie kúpnej zmluvy registrovej pod č. RI
551/1992. Správa katastra doručila vo fotokópii uvedený spis, s doložkou, že jednotlivé listiny doslovne
súhlasia s prvopisom. Súčasťou týchto listín bola kúpno-predajná zmluvy č. 2MLK /92 uzavretá medzi
predávajúcim W. W., v zastúpení dcéry G.. Č., so Štátnym majetkom Rožňava, v zastúpení G.. X. S..
Predmetom kúpno-predajnej zmluvy boli nehnuteľnosti v k. ú. H., zapísané aj v pozemnoknižnej vložke

č. XXX, konkrétne mpč. XXXX, parc. č. B. XXXX/XX vo výmere 628 m 2 - kultúra, orná pôda, podiele v
1 -ici, a mpč . XXXX, parc. č. B. XXXX/XX o výmere 400 m2 v 1 - ici. Pre účely uzavretia kúpnej zmluvy
boli pripojené pozemnoknižné zápisnice č. XXXX Y. XXX zo dňa 17. 03. 1992, dedičské rozhodnutie
po I. W. a geometrický plán vypracovaný Geodéziou Rožňava zo dňa 15. 05. 1992.Z pripojenej zápisnice č. XXX k. ú. H., založenej v spise, z 01. 06. 1992, je zrejmé, že parc. mpč. XXXX
bola v spoluvlastníctve vdovy W., označenej ako P., rod. N., titulom dedenia z roku 1984 v podiele 2/4 -
inách a spoluvlastníkov W. W. Y. I. W. H.. E., titulom kúpy, v podiele po 1 - ine.

Z pripojeného geometrického plánu zo dňa 15. 05. 1992, č. 243-363-033/92, overeného Správou
geodézie a kartografie, stredisko Rožňava, dňa 15. 05. 1992, súd zistil vo výkaze výmere, že týmto
geometrickým plánom bolo zaznamenané rozčlenenie parc. mpč. XXXX na jednotlivé ďalšie parcely
vedené v evidencii nehnuteľností, a to parc. č. XXXX/X Y. XXXX/XX, kde bol v časti vlastník, užívateľ
vedený Štátny majetok Rožňava. V pripojenom situačnom pláne boli vyznačené parc. č. XXXX/XX Y.

XXXX/XX,ktorébolipredmetomkúpynazákladevyššieuvedenejkúpnejzmluvymedziŠtátnymmajetok
a p. W..

Svedok G.. Ľ. L. uviedol, že je príbuzným žalovaného. G.. P. bol jeho nevlastným otcom. Vedel, že v
k. ú. H. mal poľnohospodársku pôdu, na ktorej hospodáril ako samostatne hospodáriaci roľník. Svedok
mu pravidelne pomáhal a pracoval na týchto pozemkoch, keď to bolo potrebné. Presne identifikovať
sporné pozemky na mape nevedel. Asi v rokoch 1991 až 1992 si v rámci reštitúcii vyberali vlastníci

svoje pozemky. Urobil tak aj G.. P. a hospodáril na nich. Boli to pozemky nielen v k. ú. H., ale aj k.
ú. W., a O. F.. Nevlastný otec neustále niečo v súvislosti s pozemkami vybavoval, zisťoval, chodil po
katastri. Svedok vedel, že na časti pozemku pozemku otca, ktorý užívala spoločnosť Kras Bio sa stavala
mliekareň. Svedok sa veľmi nezaujímal o tieto záležitosti, ale v súvislosti s vlastníctvom počul, že sa tam
spomínali nejaké mená, aj p. W. Y. G.. P.. On osobne nikdy s p. W. nehovoril napriek tomu, že pracoval

v spoločnosti Kras Bio, nakoľko tieto záležitosti nepatrili do jeho pracovnej kompetencie. Mal poznatky
o tom, že namiesto pozemkov, ktoré užívala spoločnosť Kras Bio, boli vyčlenené jeho nevlastnému
otcovi náhradné pozemky na tzv. W. Q. H.Y., na ktorých pozemkoch hospodáril otec žalovaného až do
svojej smrti v roku XXXX. Pestoval tam jednoročné krmoviny. Pozemok, na ktorom bola zriadená stavba
mliekarne nemohol užívať, pretože plochy boli zastavané a zabetónované.

P. L. uviedol vo svojej svedeckej výpovedi, že pôsobil v určitom období, v rokoch 1991 až 1992 ako
pôdny fondár na Štátnom majetku v Rožňave. Pamätal si, že z dôvodu výstavby mliekarne bolo potrebné
vysporiadať pozemky vlastníkov. Mal s tým určité problémy, pretože sa tam vyskytovali viacerí majitelia.
Jedna vetva bola známa, ku ktorej sa dopátral prostredníctvom G.. Č. a jej brata ktorého osobne poznal.
Známym vlastníkom bol p. W., jednali s ním, aj mu vyplatili kúpnu cenu. Ďalší vlastníci boli na neznámom

mieste, z toho dôvodu riešili záležitosť až po súdnom rozhodnutí. Poznal aj G.. P., lebo pracoval tiež
na štátnom majetku. Neustále pátral po nejakých pozemkoch, zisťoval údaje. Pamätal si aj to, že mu
nejaké pozemky aj vydali. Dokonca spomínal aj to, že pri W. majú nejaké pozemky, ale z existujúceho
pozemnoknižného stavu sa to nedalo presne zistiť. Svedok po nahliadnutí do predloženého protokolu o
náhradnom užívaní zo dňa 04. 04. 1958 a do listiny Obvodného úradu životného prostredia zo dňa 27.

04. 1992 uviedol, že na dvore, kde sa nachádzali aj sporné pozemky, sa realizovala výstavba mliekarne,
pozberovej linky, a mala sa realizovať aj výstavba mlyna, ktorá nebola nikdy dokončená. Svedok po
nahliadnutí do nákresu na č. l. 114, uviedol zhodne s účastníkmi, že vstup na sporné plochy sa nachádzal
na parc. č. XXXX/X, s tým, že parc. č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXX sú spornými parcelami
žalovaného, resp. jeho právnych predchodcov po pozdĺžnej línii po parc. č. XXXX/X. Po pravej strane

tejto línie sa nachádzali pozemky XXXX/X, XXXX, čiastočne XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX,
XXXX, XXXX/X, XXXX/X, časť parc. č. XXXX, ktoré patrili do vlastníctva W..

Svedok G.. S. X. uviedol, že bol zamestnaný na Štátnom majetku v Rožňave od roku 1985 do roku
2002. Bol pôvodne zaradený do funkcie zootechnika, neskôr do funkcie vedúceho závodu a od roku
1991 riaditeľa Štátneho majetku. Pamätal sa na to, že Štátny majetok mal investičný zámer vystavať

mliekareň. V tom čase bol daný pokyn kompetentným pracovníkom zistiť vlastníkov pozemkov. Bol
informovaný o tom, že sú problémy so zistením vlastníkov druhej časti pozemku. O aké konkrétne
problémy sa jednalo, už si nepamätal. Svedok sa dostal do kontaktu s IA.. Č.. Neskôr sa konalo v týchto
veciach aj s G.. P., bolo to v 90 - tich rokoch, v období kedy sa uplatňovali veľké počty reštitučných
nárokov. Aj z toho dôvodu sa nepamätal na konkrétnejšie údaje a či sa uzatvárala zmluva s p. P.. V

akom rozsahu sa vydávali pozemky G.. P. sa už nepamätal. Predpokladal, že sa vychádzalo zo toho,
čo bolo uvedené v katastri. Zisťovaním vlastníkov bolo poverený G.. L.. Dokonca zvažovali možnosť, žepríslušné finančné prostriedky za ďalšiu časť pozemkov by vložili do depozita, aby bolo možné pozemky
vyporiadať. Či konkrétne v prípade G.. P. boli nejaké sumy vyplatené na základe kúpnych zmlúv, k tomu
sa nevedel vyjadriť. Na výzvu súdu svedok nahliadol do geometrického plánu z mája 1992, aby uviedol,

ktoré pozemky kúpou nadobudol Štátny majetok v čase jeho pôsobenia vo funkcii riaditeľa, a svedok
vyznačil pozemky vedené na parc. č. XXXX/XX Y. XXXX/XX.

Po vykonaní dokazovania žalobcovia trvali na tom, že ich právni predchodcovia nadobudli nehnuteľnosti
na základe kúpnej zmluvy z roku 1956, avšak v období už pred týmto rokom nehnuteľnosti užívali.
Poukázali na čestné prehlásenie p. Q., u ktorého pracoval otec žalobcov, z ktorého je zrejmé, že p. W.

sa vrátil s manželkou vo februári až v marci 1956 na X., zrejme za účelom uzavretia kúpnej zmluvy.
Žalobcovia pripustili, že Ľudový súd nezapísal spornú časť nehnuteľností, ale v odôvodnení rozhodnutia
nebolo napísané, z akého dôvodu táto časť nebola zapísaná. S odstupom času žalobcovia nevedia
už preukázať, či tieto rozhodnutia boli doručované, a komu, takže je z toho možné vyvodiť, že právni
predchodcovia žalobcov boli objektívne dobromyseľní. Od uvedeného obdobia neexistoval zápis, od
ktorého by bolo možné vyvodzovať vlastníctvo, ako je to v prípade súčasných vkladov, vykonávala sa

len registrácia, ktorá mal len deklaratórny účinok. Vypočutí svedkovia si nepamätali celkom konkrétne
skutočnosti, ale s odstupom času si nechceli priznať omyl pri zisťovaní vlastníckeho stavu, pretože aj
v tom čase existovali pozemnoknižné doklady, z ktorých bolo možné zistiť tento stav. Poukázali aj na
prekvapujúci fakt, že i napriek tomu, že otec žalovaného bol v kontakte s G.. L., Y. X. G.. X., svedkov
nenapadlo jednať s ním vo veci pozemkov. Zrejme aj to bol dôvod, prečo si dal G.. P. vyporiadať

pozemok v roku 1995 rozsudkom Okresného súdu Rožňava. Žalobcovia sa po dedičskom konaní v
roku 1988 a uzavretí kúpnej zmluvy v roku 1992 nedomáhali vyporiadania celého pozemku, pretože sa
domnievali, že polovica ktorá bola v užívaní socialistického sektoru sa nevyporiadava. Žalobkyňa v 1.
rade sa nepamätala, aké prílohy boli pripojené ku kúpnej zmluve z roku 1992 a v akom rozsahu sa s nimi
oboznamovala. Žalobcovia napokon poukázali aj na to, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy z roku 1956,

táto nepodliehala v tom čase registrácii na Štátnom notárstve, až od roku 1964. Zrejme aj z toho dôvodu
bolo možné, že v minulosti nadobudla p. P. P. podiel W. P. tak, že medzi sebou uzavreli kúpnu zmluvu,
ktorá nebola registrovaná a od toho bolo možné odvíjať presvedčenie P. P., že jej patrí aj podiel W. P..

Žalovaný naďalej trval na tom, že i napriek tvrdeniu žalobcov nedošlo k vydržaniu spornej nehnuteľnosti
právnymi predchodcami žalobcov do roku 1964, nebol produkovaný žiadny dôkaz o tom, že by mali

nehnuteľnosť v oprávnenej držbe od roku 1951. Už v roku 1956, kedy odkupovali časť nehnuteľností,
bolo zrejmé, že boli v užívaní JRD Rožňava. Poukázal na samotný obsah kúpno-predajnej zmluvy z
roku 1992, z ktorej vyplynulo, že nehnuteľnosti zo zápisnice č. XXX, mpč. XXXX, boli odpredávané len
v 1 -ici, pričom ostatné nehnuteľnosti z iných zápisníc, ktoré boli odpredané, boli odpredané v celosti. Z
prehlásenia p. Q. vyplynulo tiež, že k oprávnenej držbe manželov W. nemohlo dôjsť, pretože v období

rokov 1955 až 1964 pracoval p. W. v Č.. Okrem toho že nebola naplnená ani vydržacia doba od uzavretia
kúpnej zmluvy, nepreukázali ani dobromyseľnosť na počiatku, kedy mali podľa ich tvrdenia vstúpiť do
oprávnenej držby, od roku 1951. Ľudový súd povolil vklad len k tomu, čo bolo v súlade s kúpnou zmluvou
z roku 1956 a s pozemnoknižným stavom. Aj za predpokladu, že by po uvedenom období, tzn. po roku
1964 následne, mali rodičia žalobcu presvedčenie, že aj sporný pozemok je ich, najneskôr v roku 1988 v

dedičskom konaní po I. W., už mohli zistiť, čo je predmetom dedičstva, že sa jedná len o časť pozemku,
a napokon z kúpno-predajnej zmluvy z roku 1992, bolo zrejmé, čo je predmetom, takže je nemožné, že
by takéto skutočnosť prehliadli.

Súd vo veci konal napriek tvrdenej prekážke právoplatne rozhodnutej veci, pretože z konania sp.
zn. 6C/558/1995 bolo zrejmé, že v konaní o určenie vlastníckeho práva, o ktorom bolo právoplatne

rozhodnuté, nemala od počiatku spôsobilosť byť účastníčkou konania I. W., v dôsledku úmrtia v roku
XXXX. Účastníkmi konania mali byť nepochybne právni nástupcovia - dedičia, poručiteľky. Aj keď v
oboch konaniach je totožný predmet konania, rozhodne nie sú totožné osoby v týchto dvoch konaniach
z vyššie uvedených dôvodov.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právni predchodcovia žalobcov na základe kúpno-

predajnej zmluvy zo dňa 03. 03. 1956 nadobudli od predávajúce P. P., okrem iných nehnuteľností, aj
pozemky vedené v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX mpč. XXXX pod B3 v 2/4 -inách s tým, že vuvedenej zmluve bolo tiež uvedené, že predávajúca odpredáva aj podiel na mene W. P., H.. N. v 1 -
inách. Ľudový súd v Rožňave uznesením č. d. 756/1956 zo dňa 30. 12. 1956 povolil v pozemkovej knihe
zápis výlučne na podiel P. P. pod B 10, 11, pozemnoknižnej zápisnice č. XXX, na základe uvedenej

kúpnej zmluvy. Pred rozhodnutím o povolení vkladu bol pripojený súhlas k prevodu nehnuteľností,
rozhodnutím pôdohospodárskeho odboru rady ONV v Rožňave zo dňa 18. 09. 1956. Uvedený odbor
dával súhlas k prevodu vlastníctva, nezasahoval však do obsahu kúpnej zmluvy, a z toho dôvodu bez
akýchkoľvek zmien tento obsah bodu 1 prebral aj do svojho písomne udeleného súhlasu. Vlastnícky
stav bol zaznamenaný v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX k. ú. H..

Keďže žalobcovia tvrdili, že k nadobudnutiu vlastníctva vydržaním došlo v období od roku 1951 do
roku 1964. Ak boli splnené všetky podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podľa
Občianskeho zákonníka z roku 1950, nie je namieste ich splnenie posudzovať podľa neskoršie platných
predpisov.

Do roku 1950 platila na území terajšej Slovenskej republiky intabulačná zásada, v zmysle ktorej
vlastníctvo k pozemkom vzniklo až zápisom príslušných skutočností do pozemkovej knihy. Počnúc

01. januárom 1951, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 141/1950 Zb., Občiansky zákonník, zanikla na
našom území platnosť intabulačnej zásady. Hoci jednotlivé ustanovenia tohto zákona predpokladali
zápis vlastníckych vzťahov do pozemkovej knihy, právna úprava už neviazala vznik vlastnícke práva na
vykonanie zápisu. K 01. aprílu 1964 nadobudol účinnosť Zákon č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník,
zákon č. 95/1963 Zb. notársky poriadok , zákon č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností. Tieto právne

úpravy priniesli ukončenie zápisov do pozemkových kníh, avšak bol zachovaný deklaratórny charakter
evidencie nehnuteľností, ktoré sa stali podkladom pre spísanie zmlúv, týkajúcich sa nehnuteľností. Tento
stav trval do 01. januára 1993, kedy zápis do katastra nehnuteľností získal konštitutívny charakter pre
vznik, zmenu vlastníckeho práva.

Súdtedaposudzovalvznikvlastníckehoprávakspornejnehnuteľnostiprávnymipredchodcamižalobcov

v zmysle príslušných ustanovení Zákona č. 140/1950, keďže podľa tvrdenia žalobcov malo dôjsť k
vydržaniu do roku 1964.

Podľa ust. § 115 Zákona č. 141/1950 Sb. Občianskeho zákonníka, vydržaním možno nadobudnúť
vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

Podľa ust. § 116 ods. 1 uvedeného zákona, vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží

oprávnene(§145)anepretržitetriroky;akideonehnuteľnúvec,jepotrebnávydržaciadobadesaťročná.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa,
môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu.

Podľa ust. § 854 Zákona č. 40/1964 Zb., pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami
tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj

nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Vydržanie patrí k originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, na základe dlhodobej
oprávnenej držby oprávnenou osobou. K zákonným predpokladom vydržania patrí oprávnená držba,
ktorou sa rozumie faktické ovládanie veci spojené s vôľou nakladať s vecou ako so svojou v dobrej
viere, že vec držiteľovi patrí. Skutočnosť, či je držiteľ veci dobromyseľný je potrebné hodnotiť objektívne,

nielen z hľadiska osobného presvedčenia držiteľa veci. Dobrú vieru treba chápať ako presvedčenie
nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Ide o psychický stav, o vnútorné
presvedčenie takejto osoby, ktoré samo o sebe nemôže byť predmetom dokazovania. Možno o nej
usudzovať len z okolnosti, za ktorých sa tento psychický stav prejavuje navonok. Tvrdenie držiteľa, že
mu vec patrí, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že držiteľ v tomto

presvedčení vstúpil do držby a toto presvedčenie si uchoval počas celej vydržacej doby.Právni predchodcovia žalobcov odkúpili nehnuteľnosť mpč. XXXX, vedenú v pozemnoknižnej zápisnici
č. XXX, v 1 - ici od P. P. dňa 03. 03. 1956. To, že užívali nehnuteľnosť mpč. XXXX v celosti už v čase
pred uzavretím kúpnej zmluvy nebolo nijakým spôsobom preukázané. Z čestného vyhlásenia manželov

Q. Y. P. B. síce vyplynulo, že títo mali pomáhať pri obrábaní tejto pôdy už niekedy v roku 1951, ale tieto
skutočnosti okrem tohto tvrdenia neboli nijakým spôsobom preukázané. Pokiaľ by tomu skutočne tak
bolo, súd nevidí dôvod na to, aby si právni predchodcovia žalobcov neusporiadali svoje vzťahy už v
období pred uzavretím kúpnej zmluvy, pretože aj zo samotnej kúpnej zmluvy vyplynulo, že v čase pred
jej uzatvorením, bola parc. mpč. XXXX v užívaní Jednotného roľníckeho družstva v Rožňave /bod 3/.

Užívania sa mohli ujať až od 01. 10. 1956, kedy ich malo JRD vypustiť zo svojho užívania. Pozemky boli
do uzavretia kúpnej zmluvy v užívaní Jednotného roľníckeho družstva. Aj z toho vyplýva, že nie je možné
odvodiť užívanie pozemkov rodičmi žalobcov už od roku 1951. Ľudový súd v zmysle platných predpisov
povolil vklad prevodu vlastníctva len k tej časti nehnuteľnosti, ktorá v zmysle pozemnoknižného stavu
svedčila vlastníckemu podielu P. P., keďže nijakým spôsobom nebol ani v tom období preukázaný prevod
vlastníckych práv z W. P., H.. N. A. P. P.Ú.. Táto skutočnosť musela byť známa rodičom žalobcov

už v čase, kedy bol vklad povolený uznesením, nakoľko uvedené uznesenie bolo dané na vedomie
účastníkom kúpnej zmluvy a príslušným orgánom. Dodatočné tvrdenie, že je otázne, či mali poznatky
rodičia žalobcov o znení uznesenia, súd považuje za účelové a tendenčné.

Súd konštatuje, že v danom prípade právni predchodcovia žalobcov nesplnili ani jednu z podmienok
pre vydržanie v zmysle zákona č. 141/1950 Zb. účinného od roku 1951 do 1964. Nebolo preukázané

užívanie spornej nehnuteľnosti po dobu 10 rokov, pretože najskôr by bolo možné vyvodiť počiatok
plynutia vydržacej lehoty od uzavretia kúpnej zmluvy, tzn. od roku 1956, za predpokladu, že by bola
naplnená aj podmienka dobromyseľnosti držiteľov k uvedenej nehnuteľnosti počas celého obdobia. Aj
pokiaľ boli ich rodičia žalobcov subjektívne možno presvedčení o tom, že vlastnia celú mpč. XXXX,
z príslušných pozemnoknižných dokladov a rozhodnutia Ľudového súdu je zrejmé, že pri vynaložení

náležitej opatrnosti mali zistiť skutočný vlastnícky stav. S poukazom na vykonané dokazovanie je
možné vyvodiť, že najneskôr od rozhodnutia Ľudového súdu právni predchodcovia žalobcov bez ohľadu
na to, aké bolo ich právne vedomie, museli nadobudnúť presvedčenie o tom, že nadobudli vlastnícke
právo len k časti parcely mpč. XXXX. Teda z toho hľadiska nie je možné konštatovať, že pri držbe
nehnuteľností boli dobromyseľní. Aj za predpokladu, že by boli žalobcovia tvrdili, že k vydržaniu došlo

v neskoršom období, súd poukazuje na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorých je zrejmé, že od
roku 1988 v dedičskom konaní po I. W. bola predmetom prejednania dedičstva len časť mpč. XXXX a to
v zodpovedajúcom podiele tak ako to vyplýva z pozemnoknižného stavu. Aj v čase uzatvárania kúpnej
zmluvy v roku 1992 medzi p. W. a Štátnym majetkom bolo tiež zrejmé, že časti vyčlenených parciel
boli zahrnuté do kúpnej ceny len v polovičnom podiele. Tvrdenie, žalobcov že sa domnievali, že pokiaľ

je pozemok v užívaní socialistického sektora, nie je možné ho zahrnúť do dedičského konania alebo
ho previesť, nie je akceptovateľné. Súd konštatuje, že aj napriek užívaniu nehnuteľností socialistickým
sektorom právo vlastníka nehnuteľností je zachované a len vlastník môže nehnuteľností predávať a
pokiaľ tvoria jeho majetok je aj predmetom dedičského konania. Pokiaľ by teda boli právni predchodcovia
žalobcov vlastníkmi celej mpč. XXXX, bolo by sa s nimi konalo ako s vlastníkmi celej parcely, a nie len

polovice. Napokon aj zo svedeckých výpovedí G.. L. Y. G.. X. vyplynulo, že pri vyporiadaní pozemkov v
súvislosti s výstavbou mliekarne a ďalších objektov, mali problémy s vyhľadaním vlastníkov druhej časti
nehnuteľnosti, pretože známymi vlastníkmi len časti nehnuteľností bol manželia W.. Ďalších vlastníkov
museli zisťovať.

Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pretože právni

predchodcovia žalobcov nenadobudli vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti vydržaním. Z toho
dôvodu súd žalobu zamietol.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd priznal náhradu trov úspešnému žalovanému. Žalovaný si uplatnil trovy právneho zastúpenia v

celkovej výške 8.200,- Eur, pričom vychádzal z hodnoty pozemku 20,- Eur za m2.Súd sa pri určení hodnoty konania v prípade určenia vlastníckeho práva, riadil ust. § 9 ods. 1 Vyhl.
č. 655/2004 Z. z., v zmysle ktorého základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty
veci alebo druhu veci, alebo práva a počtu úkonov právnej služby ktoré advokát vo veci vykonal, ak

táto vyhláška neustanovuje inak. Neuplatnil hodnotu predmetu konania používanú pre účely vyrubenia
súdneho poplatku.

Súd vychádzal pri stanovení hodnoty ornej pôdy nachádzajúcej sa v k. ú. H., v intraviláne, pričom sa
súd riadil východiskovou jednotkovou cenou ornej pôdy vyplývajúcou z Vyhl. č. 254/2010 Z. z., ktorá
je pre okresné mestá so sídlom okresných alebo obvodných úradov vo výške 9,96 Eur. Súd porovnával

aj hodnoty ornej pôdy v zmysle sadzieb pre určenie dane z nehnuteľností 0,02472 Eur/m2, všeobecnú
cenu obvyklú pri predaji ornej pôdy v meste H., ktorá sa pohybuje rádovo od 2,47 Eur do 16,20 Eur.
Súd teda vychádzal pri výpočte hodnoty právneho úkonu zo sumy 9,96 Eur za 1 m2 ornej pôdy, ktorá
sa javí primeranou, vzhľadom na vykonané porovnanie. Žalovaný nepreukázal na základe čoho stanovil
hodnotu ornej pôdy 20,- Eur za 1 m2. Hodnota konania po prepočte predstavuje výške 46.314,- Eur,
ktorá tvorila výpočtový základ pre hodnotu právneho úkonu. Hodnota právneho úkonu v zmysle ust. §

10 ods. 1 uvedenej vyhlášky

Súd priznal žalovanému trovy právneho zastúpenia za 12 úkonov právnej pomoci, a to nasledovne :

- prevzatie a príprava právneho zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom,

- účasť na pojednávaniach v dňoch 13. 09. 2010 (v trvaní 45 minút), 15. 06. 2010 ( v trvaní 20 minút), 27.
06. 2011 (v trvaní 1 hodiny), 07. 02. 2012 (v trvaní 1 hodina, 45 minút), 27. 02. 2012 (v trvaní 1 hodiny,

20 minút), 26. 03. 2012 (v trvaní 1 hodiny, 50 minút),

- porada s klientom dňa 20. 06. 2011, 29. 06. 2011, 12. 03. 2012,

- písomné podanie na súd dňa 24. 06. 2011, 01. 07. 2011.

Hodnota úkonu podľa ust. § 10 ods. 1 uvedenej vyhlášky predstavovala výšku 512,82 Eur, režijný paušál
pripočítaný ku každému úkonu právnej pomoci, podľa ust. 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky, bol priznaný

diferencovane podľa jednotlivých rokov, kedy boli úkony vykonané. Za rok 2010 bol priznaný režijný
paušál k trom úkonov v celkovej sume 21,63 Eur (á 7,21 Eur). Za rok 2011 bol priznaný režijný paušál
k 5 úkonov v sume 37,05 Eur (á 7,41 Eur). Za rok 2012 bol priznaný režijný paušál k 4 úkonom v sume
30,52 Eur (á 7,63 Eur). Spolu tarifná odmena a režijný paušál predstavovali sumu 6.243,40 Eur.

Súd nepriznal odmenu za úkon - písomné podanie na súd zo dňa 18. 07. 2011 z toho dôvodu, že išlo o

úkon, ktorý bolo možné zahrnúť do písomného podania zo dňa 01. 07. 2011, v ktorom tiež bol podaný
návrh na doplnenie dokazovania.

PrávnyzástupcažalovanéhopreukázalžejeplatiteľomDPHOsvedčenímoregistráciipreDPHvydaným
dňa 27. 10. 2008 č. SK XXXXXXXXXX. Z toho dôvodu súd priznal k tarifnej odmene a k režijnému
paušálu DPH vo výške 20 % v sume 1.248,68 Eur.

Celková náhrada trov právneho zastúpenia predstavovala sumu 7.492,08 Eur, ktorú sú žalobcovia
povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne v zmysle ust. §149 ods. 1 O. s. p., na účet právneho zástupcu
žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský

súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.