Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 27, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/110/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213229604
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1213229604.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu

JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci navrhovateľa Kontrakting stavebné
montáže, spol. s r.o., Dolné Rudiny 1, Žilina, IČO: 31 635 237, práv. zast. Mgr. Richardom Karkóm,
advokátom, Sad na Studničkách 1029/32, Žilina, proti odporcovi PSJ Hydrotranzit, a.s., Vlčie hrdlo 90,
Bratislava, IČO: 35 833 106, o zaplatenie 8.844,00 EUR s prísl. a o odvolaní odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/180/2013-156, zo dňa 9.12.2014 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 25Cb/180/2013-156,
zo dňa 9.12.2014 p o t v r d z u j e .

Odporca je povinný zaplatiť na náhradu trov odvolacieho konania navrhovateľa sumu 314,80 EUR, k
rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
8.844,00 EUR spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 14.8.2013 do zaplatenia, trovy konania
v sume 530,- EUR, ako aj trovy právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu navrhovateľa v
sume 3.286,29 EUR, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh
zamietol. V odôvodnení uviedol, že účastníci konania dňa 10.9.2012 uzatvorili Zmluvu o dielo, pričom

zostávajúcu časť ceny diela navrhovateľ vyúčtoval faktúrou, ktorú odporca neuhradil, nakoľko si voči
nej započítal svoj nárok na zmluvnú pokutu. Písomne zachytený prejav odporcu na liste zo dňa
10.9.2013 - Oznámenie o jednostrannom zápočte, posudzujúc ho podľa jeho obsahu a vôle konajúcej
osoby, má charakter písomného uznania konkrétneho záväzku. Aj keď sa na uvedenej písomnosti
nenachádza slovné spojenie „uznanie záväzku“ neznamená to, že takéto podanie nespĺňa náležitosti
podľa ustanovenia § 323 Obchodného zákonníka. Odporca nenamietal výšku zostatku ceny diela.
Podstatnou sa tak stala otázka, či započítanie pohľadávky odporcom, a to či už listom, resp. v

rámci konania kompenzačnou námietkou, bolo vykonané platne a tým došlo k zániku pohľadávky
navrhovateľa. Súd ďalej uviedol, že odporca nepreukázal, že príslušnými štátnymi orgánmi bolo
konštatované porušenie predpisov a z uvedeného dôvodu mu ani nemohol vzniknúť nárok na zmluvnú
pokutu a taktiež v konaní nepreukázal, že vady diela riadne reklamoval. Preposlanie oznámenia vád
diela jeho objednávateľa prostredníctvom elektronickej pošty nemožno považovať za riadne uplatnenie
vád diela, preto ani v tomto prípade odporcovi nemohol vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu. Započítanie
pohľadávky odporcu tak súd prvého stupňa vyhodnotil ako neplatné a k zániku žalovanej pohľadávky

navrhovateľa tak nedošlo. Na základe uvedených skutočností bol nárok navrhovateľa dôvodný. Rovnako
povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania nastáva priamo zo zákona a nie je potrebné, aby veriteľ
dlžníka na zaplatenie úroku vyzýval alebo tento vyčísľoval. Dôvodný je preto aj nárok navrhovateľa na
úrok z omeškania, avšak až od 14.8.2013 (dňom nasledujúcim po dohodnutom termíne splatnosti, ktorýnastal dňom 13.8.2013, t.j. 60 dní po doručení faktúry), a to vo výške 8,5 % ročne (8 percentuálnych
bodov + 0,5). Vzhľadom na uvedené bol návrh v časti úroku z omeškania za obdobie od 10.8.2013 do
13.8.2013 zamietnutý. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku podal odporca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že z odôvodnenia
rozhodnutia nie je zrejmé z akých úvah súd vychádzal, keď navrhovateľovi priznal úrok z omeškania
vo vyššej sadzbe ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, a to vo výške 0,02% denne z dlžnej
sumy. Rovnako je potrebné poukázať na skutočnosť, že navrhovateľ nespochybňoval dôvody a výšku

vystavenej faktúry, spochybňoval moment splatnosti faktúry a rovnako skutočnosť, že proti vystavenej
faktúre si uplatnil nároky na uhradenie zmluvnej pokuty. Ďalej uviedol, že odporca písomne reklamoval
u navrhovateľa vadu na diele, ktoré realizoval navrhovateľ. Nie je zrejmé, na základe čoho dospel súd
k záveru, že odporca preposlal oznámenia vád diela prostredníctvom elektronickej pošty, a že to nie je
možné považovať za riadne uplatnenie vád diela. Odporca 5 krát reklamoval vadu, pričom navrhovateľ
vadu odstránil až v marci 2014.

Odporca v odvolaní ďalej uviedol, že je nepochybné, že navrhovateľ si neplnil svoje povinnosti, na
ktoré sa písomne zaviazal podpísaním Zmluvy o dielo, teda že porušil príslušné ustanovenia právnych
predpisov a VOP upravujúce ochranu životného prostredia a nakladania s odpadmi, že neodstránil
reklamovanú vadu a to ani v dodatočne určenej lehote, čím došlo k podstatnému porušeniu Zmluvy

o dielo. Rovnako s poukazom na zmätočné závery prvostupňového súdu má za to, že rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
na základe čoho žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie.

Kodvolaniuodporcusavyjadrilnavrhovateľ,ktorýžiadalrozhodnutiesúduakosprávnepotvrdiť.Uviedol,

že § 369 Obch. zák. je kogentným ustanovením, od ktorého sa subjekty obch. záväzkových vzťahov
nemôžu odchýliť a to ani v prípade, že bol v rámci zmluvy dohodnutý úrok z omeškania vo výške
0,02%, a preto je takého dojednanie absolútne neplatné. Navrhovateľ si splnil svoju povinnosť odovzdať
dielo riadne, včas, bez vád a nedorobkov, čo vyplýva z Protokolu o odovzdaní a prevzatí realizovaných
dodávok z 10.6.2013, pričom odporca bol povinný uhradiť zostávajúcu časť ceny diela, s úhradou ktorej

sa dostal do omeškania.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu a dôvodoch odvolania podľa § 212
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného
vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 18.01.2016 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a

dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku dodáva, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne
právne posúdil. Odvolací súd reflektujúc dôvody odvolania uvádza, že súd prvého stupňa sa správne

vysporiadal s otázkou vzniku nároku navrhovateľa na zaplatenie žalovanej istiny, nakoľko navrhovateľ
preukázal, na základe Protokolu o odovzdaní a prevzatí zrealizovaných dodávok, že dielo odovzdal
riadne, včas, bez vád a nedorobkov. Odvolací súd k námietke odporcu, ohľadom výšky úrokov z
omeškania uvádza, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil výšku úrokov z omeškania v zmysle
ust. § 369 Obchodného zákonníka a nároky odporcu na zmluvné pokuty z titulu vád diela a porušenia

právnych predpisov na úseku ochrany životného prostredia a nakladania s odpadmi sú neopodstatnené,
keďže žiadny príslušný orgán štátnej správy nerozhodol o porušení právnych predpisov na úseku
ochranyživotnéhoprostrediaanakladaniasodpadmizostranynavrhovateľa.Zmluvnápokutauplatnená
odporcom vo forme obrany je teda podľa názoru odvolacieho súdu nedôvodná. V prípade, že odporca
mal námietky k vykonaniu diela, mohol tieto na preberacom protokole vyznačiť v súlade s ustálenou

obchodnou praxou. Odvolací súd je taktiež názorovej zhode so súdom prvého, že prípadné námietky
ohľadom zhotovenia diela, či existenciu vád diela žalovaný mal voči navrhovateľovi uplatniť v zmysle
zákonných ustanovení o zodpovednosti za vady diela, nakoľko na takéto tvrdenie súd pre nedostatok
dôkazov nemôže prihliadnuť. Odvolací súd k uvedenému dodáva, že súd rozhoduje na základezisteného skutkového stavu z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi
účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ 153 ods.
1 O.s.p.). V sporovom (teda aj v tomto) konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, kedy má účastník

jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe
vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil, čo je v
tomto prípade odporca. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania
za to, či sú v konaní preukázané jeho tvrdenia a či vzhľadom na takto preukázané skutočnosti je možné
rozhodnúť vo veci samej v jeho prospech. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti, preto odvolací

súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a správne právne posúdenie veci súdom
prvého stupňa, ktorý konštatoval, že navrhovateľovi vzniklo právo na zaplatenie žalovanej istiny ku dňu
vystavenia faktúry a tiež úrokov z omeškania v zákonnej výške, nakoľko odporca v rozpore s uzavretou
zmluvou o dielo neplnil navrhovateľovi riadne a včas.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako

vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. a v spore úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si vyčíslil,
a to v sume 314,80 EUR za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 24.3.2015 v

sume 253,94 EUR, spolu režijným paušálom 8,39 EUR + DPH vo výške 20% podľa § 10 a nasl. vyhl.
č. 655/2004 Z.z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.