Uznesenie Judgement was issued on Thursday, June 19, 2013

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/288/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712215806
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2013:5712215806.5

Uznesenie

Okresný súd Martin v právnej veci navrhovateľa T.. Q. A., G.. XX.X.XXXX, E. K. M. XX, XXX XX
Z., zastúpenému splnomocneným zástupcom JUDr. Jaroslavom Čiernym, advokátom so sídlom v
Martine, Holubyho 51, proti odporkyni T.. M. A., G.. XX.XX.XXXX, E. K. M. XX, XXX XX Z., zastúpenej
splnomocneným zástupcom AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom v
Martine, E. B. Lukáča 2, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode,

o návrhu odporkyne na nariadenie predbežného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh odporkyne na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .

II. Rozhodnutie o trovách predbežného opatrenia sa ponecháva rozhodnutiu vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným osobne na tunajšom súde dňa 22.10.2012 sa navrhovateľ domáha, aby súd

vyporiadal jeho bezpodielové spoluvlastníctvo manželov s odporkyňou.

Dňa 17.6.2013 podala odporkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne návrh na nariadenie
predbežného opatrenia podľa § 102 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku v tom znení, aby súd uložil
navrhovateľovi T.. Q. A., G.. XX.X.XXXX, Q. V.Č. G. V. P. V. G. F.. M. XX, XXX XX Z., a to až do
právoplatného rozsudku o vzájomnom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

V dôvodoch návrhu odporkyňa uviedla, že v súčasnej dobe prebieha konanie o vyporiadanie BSM na
Okresnom súde Martin, pričom napriek snahe dohodnúť sa, navrhovateľ dohodu odmieta. Odporkyňa
neustále prejavovala snahu dohodnúť sa s navrhovateľom bez toho, aby sa vec prejednávala na súde,
a to naposledy, keď telefonicky požiadala o stretnutie právneho zástupcu navrhovateľa, čo on odmietol.
Odporkyňa ďalej uviedla, že už v návrhu na rozvod ako dôvod uviedla okrem iného aj agresívne
správanie navrhovateľa voči jej osobe. Navrhovateľ ju opakovane ohrozoval a fyzicky, aj psychicky jej

ubližoval. Nepokoj, nedorozumenie a agresivita boli súčasťou posledných rokov ich manželstva. Už na
jeseň v roku 2009 zasahovali pre agresívne správanie navrhovateľa policajti. Od júla 2010 žili odporkyňa
s navrhovateľom oddelene, nakoľko pre fyzické útoky navrhovateľa musela v noci utiecť zo spoločného
domu. Nebolo to po prvýkrát. V tom čase bola v dome na návšteve prítomná aj dospelá dcéra odporkyne
so svojimi maloletými deťmi a pre ohrozenie života odporkyne sama pomáhala odporkyni utiecť zo
spoločného domu. Odporkyňa sa už do domu nevrátila, prenajala si byt, o čom predložila aj fotokópiu

nájomnej zmluvy. Trestné oznámenia odporkyňa nepodávala, rozhodla sa tak z dôvodu udržania rodiny
a zachovania dôstojnosti bývalého manžela. Trestné oznámenie však na ňu podal navrhovateľ, a to
v súvislosti s riešením BSM a ich oddeleným bývaním, o čom odporkyňa taktiež predložila fotokópiu
Uznesenia Obvodného oddelenia PZ Vrútky sp. zn. ČVS: ORP-945/VR-MT-2011 zo dňa 8.8.2011.
Odporkyňa ďalej v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uviedla, že ešte aj počas jej bývania v
podnájme, za ktoré mesačne platila 300 eur, vkladala na spoločný účet prostriedky v takej výške, čo v

tom čase činilo 640 eur, aby sa zaplatili splátky úverov, pretože vedela, že bývalý manžel nemal na to
svoje príjmy a ani sa nesnažil žiadne peniaze navyše zarobiť.Bývanie navrhovateľa a odporkyne sa ku dňu podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
ustálilo tak, že navrhovateľ býva bez akéhokoľvek nájmu do 11.6.2013 v dcérinom byte, ktorého
vlastníčkou sa od 12.6.2013 stala odporkyňa. Byt jej darovala dcéra. Odporca platil len poplatky s

užívaním bytu, napriek tomu podal návrh na vyporiadanie BSM, pretože opakovane nechce prijať žiadnu
navrhovanú dohodu, neprispieva na splátky úverov a ani na ďalšie poplatky spojené s nehnuteľnosťou -
domom,alenárokujesivýplatuzadomvsume,ktorájevtomtočasenarealitnomtrhuneakceptovateľná.
Z toho dôvodu navrhovateľ podľa slov odporkyne robí aj so svojim advokátom prieťahy (námietka
zaujatosti), čím ohrozuje nadobudnutý majetok exekúciou alebo dražbou, pričom sa aj cez svojho

advokáta vyhráža, že sa opätovne nasťahuje do ich spoločného domu, keď čokoľvek naruší jeho
nadštandardné bývanie bez akýchkoľvek povinností a platieb za prenájom.
Navrhovateľ sa podľa slov odporkyne nechce dohodnúť ani na riešení spoločného úveru v 1. Stavebnej
sporiteľni, v prospech ktorej matka odporkyne za navrhovateľa aj odporkyňu založila svoj byt. U matky
odporkyne sa zmenili okolnosti a z dôvodu 24-hodinovej opatery musela byť umiestnená v domove
sociálnych služieb, kde platí mesačné platby za služby vo výške 420 eur, a to bez nákladov na lieky

a ostatné náklady spojené s hygienou a pod. Dôchodok matky odporkyne je pritom 308 eur mesačne.
Tým, že sa navrhovateľ a odporkyňa s matkou odporkyne dohodli, že jej byt bude v budúcnosti slúžiť na
pokrytie jej výdavkov, všetky úhrady platí odporkyňa. Bývalého manžela odporkyňa prosila o súčinnosť
s uvedeným úverom, aby mohla plniť záväzky voči svojej matke a predať byt. Aj ústne, aj cez telefón
s advokátom navrhovateľa sa snažila spolu so svojou advokátkou apelovať na stretnutie, aby došlo k

dohode, avšak z druhej strany nie je žiadna vôľa, ba dokonca len vyhrážky, že keď odporkyňa čokoľvek
urobí s bytom, tak sa navrhovateľ nasťahuje do domu na M. XX.
Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ blokuje byt, ktorý má slúžiť na doopatrovanie matky odporkyne,
blokuje majetkové vyrovnanie, neplní si žiadne povinnosti zo spoločného majetku, zobral odporkyni
prostriedky z preplatku plynu, vyhráža sa odporkyni, že keď nebude platiť načas záväzky z majetku,

tak urobí kroky a pod., napadol prevod prostriedkov na účet vlastnej dcére a vnukom a vyhráža sa
odporkyni nasťahovaním do domu, aby mohol nadviazať na týranie a vydieranie okolo seba, tak aj jemu
nápomocným občanom, ktorí sa odporkyňu snažia vyštvať z vlastného domu. Okrem sms správ, ktoré
odporkyňa k svojmu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia priložila, odporkyňa uvádza, že ju
navrhovateľ psychicky týra a vydiera, napr. cez O. C. - suseda z konca záhrady s kúskom spoločného

plota, ktorý najprv voči odporkyni a potom voči jej priateľovi opakovane posielal mestskú políciu s
vymyslenými obvineniami a štvaním mestskej polície, o čom svedčia aj záznamy a všetko je to len preto,
aby ju vyštval z domu a znepríjemnil jej život. Navrhovateľ si vymýšľa zámienky typu, že odporkyňa
neodstraňuje burinu z plota, že zadymuje pozemok a pod. Keď si to odporkyňa obhájila tým, že podala
v konaní sťažnosť mestskej polícii, že napomáhajú O.. C. z dôvodu huckania jej bývalého manžela,

navrhovateľ obrátil obvinenia voči jej priateľovi a odporkyňu uviedli ako svedka a vo výpovediach plných
klamstva - na čo bude reagovať odporkyňa trestným oznámením - sa ju snažia vyštvať z domu. O.
C. nezabudol pripomenúť, že takéto správanie je odporkyni jej vlastným, lebo vyhodila manžela a
pod. Bývalý manžel podľa slov odporkyne pred dcérami povedal, že sa stretol s O.. C.. Voči priateľovi
odporkyne sa na obvodnom úrade vedie konanie s O.. C.Í., ktorý ho obvinil za urážku na cti. Odporkyňa k

svojmu návrhu ďalej priložila e-mail od navrhovateľa práve zo dňa, kedy sa konalo pojednávanie. Okrem
toho cez svoju dlhoročnú priateľku O.. Y., bývalú kolegyňu a susedu, ktorá taktiež svojim vulgárnym
správaním a provokovaním a neustálym urážaním - o čom odporkyňa predložila SMS správy - jej
hanlivé ukazovanie stredného prsta a provokovanie, sa snaží odporkyni znepríjemniť bývanie v dome
a pokračovať vo svojom psychickom týraní. Vzhľadom k okolnostiam uvedeným odporkyňou darovala

dcéra odporkyne odporkyni byt na ul. Severnej 8 a dňom 12.6.2013 sa odporkyňa stala jeho majiteľkou.
Byt jej má v prvom rade slúžiť na to, aby mohla presunúť záložné právo z bytu svojej matky, by
ho mohla predať a uhradiť náklady na jej zabezpečenie a zároveň aby získala prostriedky na platbu
úverov na dom. Ako uviedla odporkyňa - bývalého manžela, t.j. navrhovateľa z bytu nevyhadzuje, ale
mu predkladá nájomnú zmluvu, pričom nájom je stanovený v takej výške, aby pokryla nevyhnutné

výdavky na splácanie úverov do doby, kým sa navrhovateľ s odporkyňou nedohodnú na vyporiadaní
BSM. To znamená, že bývanie navrhovateľa nie je ohrozené, len je tlak na to, aby si plnil svoje
základné povinnosti a nerobil prieťahy pri vyporiadaní BSM, nakoľko týmto jeho konaním je odporkyňa
v nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy (finančná strata) a neschopnosti postarať sa o matku.
Odporkyňa ďalej uviedla, že má za to, že po predložení nájomnej zmluvy s požiadavkou plnenia si

povinností z nájomnej zmluvy bývalý manžel, t.j. navrhovateľ, bude vyvíjať tlak na návrat do domu, a to
len z dôvodu, aby mohol odporkyňu naďalej psychicky a fyzicky týrať a určite si nebude plniť povinnosti
vyplývajúce z plnenia si záväzkov. Odporkyňa má vážnu obavu z jeho agresívneho chovania a fyzického
napádania, jediné východisko momentálne do vyriešenia BSM vidí vo vydaní predbežného opatrenia,ktorým by bolo navrhovateľovi zakázané vstupovať do nehnuteľnosti. Odporca neznáša žiadne náklady
spojené so starostlivosťou o predmetnú nehnuteľnosť. Nakoľko bola odporkyňa vystavená fyzickému a
psychickému týraniu zo strany odporcu, ktorý stále vo svojom psychickom týraní pokračuje, odporkyňa

má strach z jeho agresívnych fyzických útokov. Predbežným opatrením chce docieliť, aby mohla bez
psychickéhotýraniaastrachužiť.Žiadosťopredbežnéopatreniepredkladáajzdôvodunebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy (finančná strata). Odporkyňa záverom zdôraznila, že všetky finančné
výdavky, splátky hypotéky a sporenia znášala sama. Vzhľadom na všetky skutočnosti, ktoré odporkyňa
uviedla a taktiež s poukazom na to, že odporkyňa a navrhovateľ už nie sú manželia, bolo by spoločné

bývanievrodinnomdomeprinajmenšomneprijateľné,akdokoncaniepreodporkyňuživotunebezpečné.
Podľa slov odporkyne aj napriek tomu, že súd by mohol návrh odporkyne považovať za zásah do
Ústavou garantovaného práva navrhovateľa, je potrebné prihliadať na skutočnosti uvedené v tomto
návrhu, a to že odporkyňa za trvania manželstva bola vystavená neustálemu psychickému, ako aj
fyzickému nátlaku zo strany navrhovateľa, a preto má veľký dôvod obávať sa o svoj život.
Vzhľadom na uvedené je podľa názoru odporkyne dôležité, aby súd upravil jej vzájomné vzťahy s

navrhovateľom nariadením predbežného opatrenia, a síce aby uložil navrhovateľovi, aby dočasne
nevstupoval do rodinného domu, ktorý majú v bezpodielovom spoluvlastníctve, a to až do právoplatného
rozsudku o vzájomnom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Podľa § 102 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "O.s.p."), ak treba po začatí

konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho
nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné
opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 74 ods. 1 O.s.p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,

aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Podľa § 75 ods. 2 veta prvá a tretia O.s.p., návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods.
1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia,

uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ
domáhať návrhom vo veci samej.

Podľa § 75 ods. 5 O.s.p., ak súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 ods.

1 písm. g), rozhodne najneskôr do 48 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku
2; do plynutia lehoty sa nezapočítava sobota, nedeľa alebo sviatok. Uznesenie o predbežnom opatrení
uvedenom v tomto odseku je vykonateľné dňom jeho nariadenia.

Podľa§75ods.6O.s.p.,súdmôževydaťrozhodnutieopredbežnomopatreníajbezvýsluchuúčastníkov

a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, niečo
vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Podľa § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
nevstupovaldočasnedodomualebobytu,vktorombývaosobavovzťahukuktorejjedôvodnepodozrivý
z násilia.

Z citovaných ustanovení § 74 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že jedným zo zákonných dôvodov na nariadenie

predbežného opatrenia po začatí konania vo veci samej je nutnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov
v dôsledku hroziacej, alebo v danom čase už existujúcej ujmy. Táto ujma musí byť konkrétna a
bezprostredná vo vzťahu k nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Jej následkom musí
byť priame zhoršenie právneho, alebo faktického postavenia niektorého z účastníkov, ktoré vyžaduje
rýchlu, hoci len dočasnú úpravu pomerov.

Návrh na predbežné opatrenie má obsahovať zákonom požadované náležitosti, a to náležitosti podľa §
79 ods. 1 O.s.p., ktoré možno použiť len primerane, opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
vydanie predbežného opatrenia, odôvodnenie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochranaa nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Tým je doplnený základný predpoklad na nariadenie
predbežného opatrenia uvedený v § 74 O.s.p., v ktorom sa na nariadenie predbežného opatrenia
požaduje len to, aby bolo potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava,

že by bol ohrozený výkon súdneho rozhodnutia, a taktiež, čoho sa navrhovateľ mieni domáhať návrhom
vo veci samej, ak je návrh podávaný pred začatím konania.

Pre rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu
prvého stupňa. Z uvedeného procesného pravidla vyplývajú závažné dôsledky. Stavom v čase

rozhodovania je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na predbežné
opatrenie. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v § 75
ods. 2 O.s.p.. Preto sa súd vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného,
spravidla hmotného práva. Toto pravidlo súvisí aj s tým, že účastníci nemusia byť vypočutí a súd nie je
povinný vykonávať ani iné dokazovanie. Ak súd vykoná dokazovanie, základom pre jeho rozhodnutie je
aj výsledok tohto dokazovania a z toho vyplývajúce právne posúdenie.

Účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vypočutí.
Toto pravidlo súvisí s tým, že výsluch by mohol zmariť účel predbežného opatrenia, a aj s tým,
že pri tejto rozhodovacej činnosti súdu sa zásadne nevykonáva dokazovanie. Aby súd mohol
vyhovieť návrhu na vydanie predbežného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň základné

skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho navrhované predbežné opatrenie by malo byť
primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Predbežné rozhodnutie musí mať vzťah
k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej. Jeho účelom je dočasná
úprava pomerov účastníkov a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy

právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva,
že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom
označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno
spočíva výlučne na navrhovateľovi predbežného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky

náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Predbežné opatrenie však nemožno vydať iba
na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

Odporkyňou navrhované predbežné opatrenie sleduje obmedzenie ústavou garantovaného
vlastníckeho práva navrhovateľa, a to až do času rozhodnutia o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, čo v prípade vážne narušeného vzájomného vzťahu, resp. vzájomnej
komunikácie medzi bývalými manželmi môže byť zdĺhavý proces trvajúci mesiace, ba až roky.
Zásah do vlastníckeho práva je do takej miery výrazným zásahom do ústavných práv človeka, že

jeho realizácia je možná iba v prípade nevyhnutnej a bezprostredne hroziacej ujmy iných osôb. Z
uvedeného dôvodu je preto nevyhnutné osvedčenie jeho nevyhnutnej potreby, preto súd v prípadoch
nariadenia predbežného opatrenia týkajúceho sa obmedzenia vlastníckych práv účastníka konania
musí vychádzať z jednoznačných tvrdení, ktoré sú podložené relevantnými dôkazmi o existencii
bezprostredne hroziacej ujmy. Po preskúmaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým

by súd zakázal navrhovateľovi užívať jeho majetok, resp. majetok patriaci do BSM, dospel k záveru,
že tvrdenia odporkyne nie sú dostatočne preukázané. V priložených listinných dôkazoch sú iba
konštatované tvrdenia odporkyne, pričom v žiadnom z týchto listinných dôkazov nie je preukázané treťou
stranou, že došlo k psychickému, prípadne fyzickému násiliu zo strany navrhovateľa (napr. lekárske
správy a pod.). Taktiež z predložených listinných dôkazov - textových správ - nemal súd preukázané,

že by odporkyni hrozila bezprostredne hroziaca ujma na živote, prípadne zdraví. Odporkyňa taktiež
neuviedla v návrhu na vydanie predbežného opatrenia svedkov, ktorí by mohli jej tvrdenia podložiť
svojimi výpoveďami. Je tiež relevantné, že navrhovateľ v súčasnosti v dome, do ktorého vstup mu
odporkyňa navrhuje zamedziť, nebýva. Taktiež z tvrdení odporkyne nevyplynulo, že by sa o vstup do
tohto domu navrhovateľ pokúšal, napr. aj s použitím fyzického násilia. Čo sa týka tvrdenia odporkyne,

že jej hrozí nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy (finančná strata), tu súd uvádza, že tieto
svoje tvrdenia odporkyňa nepodložila žiadnymi listinnými dôkazmi, napr. predžalobnými upomienkami
zo strany veriteľov a pod.Na základe vyššie uvedeného, súd dospel k záveru, že odporkyňa predmetným návrhom neosvedčila,
že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo jej právo porušené alebo ohrozené a bolo by
potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov. Po preskúmaní návrhu súd dospel k záveru,

že nariadenie predbežného opatrenia nie je dôvodné, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre
jeho nariadenie, a preto návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu
zamietol.

Podľa§151ods.1prvávetaO.s.p.,opovinnostinahradiťtrovykonaniarozhodujesúdnanávrhspravidla

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 145 O.s.p., účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov
predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov.

V zmysle citovaných ustanovení súd ponechal rozhodnutie o trovách konania na konečné rozhodnutie

vo veci samej, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného
súdu Martin ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon

rozhodnutia.