Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 10, 2015

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 2P/62/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615206536
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Piusová
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2015:2615206536.1

Uznesenie

Okresný súd Senica vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: I. M., nar. XX.X.XXXX, bydlisko L., A.
XXXX, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, dieťa
rodičov: T.. Y. I., nar. X.X.XXXX, bydlisko L., A. XXXX, a Y.. J. M., nar. X.XX.XXXX, bydlisko W. XXX, o
návrhu matky na vydanie predbežného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd dočasne ukladá otcovi Y.. J. M., nar. X.XX.XXXX, aby sa zdržal styku s maloletým synom I. M., nar.

XX.X.XXXX, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej - zmeny úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu.

Toto uznesenie je predbežne vykonateľné.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 17.7.2015 podala matka maloletého dieťaťa na Okresnom súde Senica návrh na vydanie

predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd dočasne uložil otcovi maloletého dieťaťa
povinnosť zdržať sa styku s maloletým dieťaťom tak, ako bol tento styk určený rozsudkom Okresného
súdu Senica č. k. XP/XX/XXXX-XXX zo dňa 14.11.2013, teda že otec je oprávnený stretávať sa s
maloletým I. v období šiestich kalendárnych mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu každý párny
týždeň v mesiaci v sobotu od 8.30 hod. do 18.30 hod. a jednu nepárnu nedeľu v mesiaci od 8.30 hod.
do 18.30 hod. s tým, že otec upresní či ide o prvú, alebo druhú nepárnu nedeľu v mesiaci matke vždy do

prvej stredy v príslušnom mesiaci, počas vianočných sviatkov od 26.12.2013 od 8.30 hod. do 27.12.2013
do 18.30 hod., a že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým I. po uplynutí doby šiestich kalendárnych
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu každý párny týždeň v mesiaci od soboty od 8.30 hod.
do nedele do 18.30 hod., počas letných prázdnin od prvej soboty v mesiaci júl od 8.30 hod. do soboty
nesledujúceho týždňa do 18.30 hod., od tretej augustovej soboty od 8.30 hod. do soboty nasledujúceho
týždňa do 18.30 hod., počas jarných prázdnin v párnom kalendárnom roku a to od soboty od 8.30 hod.

do soboty nasledujúceho týždňa do 18.30 hod., počas vianočných prázdnin každoročne od 25.12. od
8.30 hod. do 26.12. do 18.30 hod., od 2.1. od 8.30 hod. do 6.1. do 18.30 hod.

Vo svojom návrhu matka poukázala na incident, ktorý sa mal odohrať dňa 6.7.2015, kedy bola matka
maloletého dieťaťa nútená ísť si dieťa počas realizácie styku s otcom predčasne od neho vyzdvihnúť,
nakoľko otec s matkou nekomunikoval - nezdvíhal jej telefón, a matka sa obávala o syna a o jeho

zdravotný stav, nakoľko bol tento v čase realizácie styku s otcom chorý a bolo potrebné, aby užíval lieky.
Podľa vedomia matky sa dieťa malo nachádzať v mieste bydliska otca, avšak po príchode sem matka
zistila, že otec je aj s maloletým dieťaťom v hoteli Dunajskej Strede na dovolenke. Počas telefonického
rozhovoru s otcom následne matka zistila, že otec je pod vplyvom alkoholických nápojov, a po porade s
pracovníčkou kolízneho opatrovníka sa preto rozhodla dieťa od otca vyzdvihnúť, čo sa napokon aj stalo.
Otec pri odovzdávaní maloletého dieťaťa nebol prítomný, dieťa matke odovzdala partnerka odporcu,

ktorárovnakopotvrdila,žeotecdieťaťabolvtomčasepodvplyvomalkoholu,ajkeďnieopitý.Nazáklade
týchto udalostí matka nadobudla dôvodnú obavu, že sa podobné situácie budú v budúcnosti opakovať,a že môžu mať na maloleté dieťa negatívny vplyv, či už po fyzickej alebo psychickej stránke. Navyše,
styk dieťaťa s otcom sa už teraz prejavuje na správaní dieťaťa negatívne, dieťa je po príchode od otca
nervózne, nesústredené a dlhšie sa konsoliduje.

Priebeh udalostí tak, ako ich vo svojom návrhu uviedla matka dieťaťa, mal súd preukázaný tiež z
úradných záznamov kolízneho opatrovníka zo dňa 6.7. a 13.7.2015.

Matka ďalej súdu dňa 29.7.2015 predložila správu z psychologickej konzultácie s matkou a maloletým

dieťaťom zo dňa 23.7.2015, na základe ktorej súd zistil, že psychologička PhDr. W. S. uskutočnila
s maloletým dieťaťom psychologickú konzultáciu, z ktorej vyplynulo, že maloleté dieťa prejavovalo
nespracovanú záťažovú až traumatickú skúsenosť, pravdepodobne v súvislosti s nedávnou negatívnou
skúsenosťou pri pobyte s otcom, v hre prejavovalo chaos, nepokoj, agresivitu, a počas konzultácie sa
vyhýbalo práci na vzťahu s otcom. Na otázku, či chodieva k otcovi, dieťa odpovedalo „nie“, na otázku,
či bolo niekedy uňho, taktiež odpovedalo „nie“, a na otázku, či by sa s ním chcelo stretnúť, odpovedalo

dieťa váhavo „ani nie“. Podľa psychologičky je potrebné zabezpečiť dieťaťu pokojné vonkajšie prostredie
a pozitívne sýtené emočné vzťahy, a tiež nenásilné rozvíjanie vzťahu s otcom, pričom na detailnejšie a
cielené preskúmanie vzťahu dieťaťa s otcom by bolo potrebné súdnoznalecké dokazovanie.

Podľa § 74 ods. 1 O.s.p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,

aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Podľa § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o
predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa§75ods.6O.s.p.,súdmôževydaťrozhodnutieopredbežnomopatreníajbezvýsluchuúčastníkov
a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 75 ods. 8 veta prvá O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia

ostatných účastníkov.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Podľa § 76 ods. 4 O.s.p., ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie
a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd
to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.

Predbežné opatrenie možno nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov

účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Znakom
predbežného opatrenia je jeho predbežný - dočasný charakter. Znamená to, že sa ním upravujú pomery
účastníkov, alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie.
Predbežnéopatreniemusímaťpretovzťahkprávnemuvzťahu,ktorýje,alebobudepredmetomkonania.
Opredbežnomopatrenísúdspravidlarozhodujebeznariadeniapojednávaniaabezvýsluchuúčastníkov

konania. Povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť (dôkazné bremeno) i v takomto konaní spočíva výlučne
nanavrhovateľovi.Abysúdmoholvyhovieťnávrhunavydaniepredbežnéhoopatrenia,musínavrhovateľ
aspoň osvedčiť základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčiť naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov medzi
účastníkmi.

V danom prípade mal súd za dostatočne osvedčené, že vo veci je potrebné dočasne upraviť pomery
účastníkov konania a to tak, aby sa otec maloletého dieťaťa až do rozhodnutia súdu vo veci samej, t.
j. do rozhodnutia o zmene úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, zdržal realizácie styku s dieťaťom.
Súd považoval takúto úpravu pomerov za nevyhnutnú najmä z toho pohľadu, že sa javí, že maloleté

dieťa sa stáva akýmsi prostredníkom vo vzájomnom vzťahu oboch rodičov, ktorý vzťah nie je pozitívne
ladený, ale naopak, vzájomná komunikácia rodičov sa javí ako nedostatočná, s výrazným emocionálnym
nábojom a snahou takpovediac „očierniť“ toho druhého. Uprostred tohto vzťahu sa potom nachádza
maloleté dieťa, ktoré vzniknutú situáciu citlivo vníma a je zrejmé z tvrdení oboch rodičov, že jeho prechodzo starostlivosti jedného z rodičov k druhému v rámci realizácie súdom určeného styku ťažko znáša,
a najmä posledná, matkou opísaná udalosť zo dňa 6.7.2015, v ňom zanechala zatiaľ nespracovaný,
veľmi negatívny zážitok s nepriaznivým dopadom na jeho vzťah k otcovi. Súd preto považoval z pohľadu

zabezpečenia pokojného a stabilného prostredia maloletého dieťaťa za dôvodné vyhovieť návrhu matky
na nariadenie predbežného opatrenia, hoci je potrebné uviesť, že sa súd nestotožňuje s obavou matky
o náležitú starostlivosť zo strany otca o zdravotný stav dieťaťa, nakoľko je otec lekár a je vysoký
predpoklad, že v tomto smere zdravia dieťaťa ohrozené nie je. Súd zároveň zdôrazňuje, že pre zdravý,
priaznivý a všestranný vývoj dieťaťa je nevyhnutné, aby bol zachovaný jeho vzťah k obom rodičom,

a preto nariadenou dočasnou úpravou pomerov účastníkov nie je snaha o ohrozenie takéhoto vzťahu
dieťaťa s otcom, ale naopak, snaha o jeho ozdravenie, za súčasného nastavenia ideálnych podmienok
realizácie styku s dieťaťom. Pritom je nevyhnutné zlepšiť aj vzájomnú komunikáciu oboch rodičov,
nakoľko táto má hlavný vplyv na to, akým spôsobom bude maloleté dieťa vnímať vzťahy v rodine a
reflektovať na ne.

Na základe všetkých uvedených skutočností tak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v
celom rozsahu vyhovel, a súčasne konštatuje, že vo zvyšku súhlasí so skutkovými a s právnymi dôvodmi
v ňom uvedenými.

Totouzneseniejevzmysleustanovenia§75ods.5O.s.p.predbežnevykonateľnédňomjehonariadenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať

označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny

nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).