Rozsudok Judgement was issued on Monday, March 31, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 7C/231/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112230074
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr.Mgr. Miriam Plavčáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1112230074.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovou v

právnej veci navrhovateľky: Z.. T. D., H. XX.XX.XXXX, C. M.É. X, Bratislava, proti odporkyni: Z. H., Q.
Š., H. XX.XX.XXXX, C. A. XXX, C., o zaplatenie 1.367,50 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke sumu 689,84 € spolu s úrokom s omeškania vo výške
- 9 % ročne zo sumy 235,- € od 21.05.2012 do zaplatenia
- 9 % ročne zo sumy 235,- € od 21.06.2012 do zaplatenia
- 8,75 % ročne zo sumy 219,84 € od 21.07.2012 do zaplatenia
- a zmluvnou pokutou 2,5 € od 21.05.2012 za každý deň omeškania do zaplatenia v mesačných

splátkach vo výške 100,- € splatnými do 10.dňa príslušného mesiaca, pričom prvá splátka je splatná
nasledujúci mesiac po právoplatnosti rozsudku, a to až do úplného zaplatenia pod stratou výhody
splátok.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke trovy konania vo výške 82,- € v lehote troch dní od

právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 17.09.2012, sa navrhovateľka proti odporkyni
pôvodne domáhala zaplatenia sumy 1.367,50 € spolu s denným úrokom vo výške 7,50 € s dlžnej sumy
od 17.09.2012 do zaplatenia titulom dlžného nájomného za mesiace máj, jún a júl 2012 zo Zmluvy o
nájme bytu zo dňa 3.3.2012. Odporkyňa dňa 29.7.2012 dlh vo výške 1.000.- € uznala a zaviazala sa ho
zaplatiť v dvoch splátkach, najneskôr do 15.09.2012, čo neurobila.

Navrhovateľka zaplatila súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 82,- € dňa 30.01.2013,

kolkovými známkami.

Súd návrhu na začatie konania vyhovel v celom rozsahu vydaním platobného rozkazu č.k.
6Ro/111/2012-23 zo dňa 4.12.2012.

Odporkyňasaknávrhunazačatiekonaniavyjadrilatak,žesijevedomáurčitéhodlhuvočinavrhovateľke
(bezjehoďalšejšpecifikácie),aleprenízkypríjemjeochotnádlhsplácaťvmenšíchsplátkach.Poukázala

aj na skutočnosť, že navrhovateľka jej zadržala nový LED TV a domáce kino. Záverom žiadala, aby súd
pojednával v jej neprítomnosti.Písomným podaním, doručeným súdu dňa 21.06.2013, navrhovateľka upravila návrh na začatie konania
tak, že žiadala priznať:
- 235,- € spolu s úrokom s omeškania vo výške 9% od 21.05.2012 do zaplatenia

- 235,- € spolu s úrokom s omeškania vo výške 9% od 21.06.2012 do zaplatenia
- 235,- € spolu s úrokom s omeškania vo výške 8,75% od 21.07.2012 do zaplatenia
- 2,5 € denne od 21.05.2012 do zaplatenia.

Písomné podanie navrhovateľky, doručené súdu dňa 21.06.2013 súd vyhodnotil podľa obsahu ako

čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania a ako návrh na zmenu petitu.
O týchto procesných návrhoch navrhovateľky súd rozhodol uzneseniami, vyhlásenými na pojednávaní
dňa 31.03.2014 tak, že:
- zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny 662,50 € a denného úroku 7,50 € z dlžnej od 17.9.2012
do zaplatenia
- pripustil zmenu návrhu na začatie konania rozšírením o úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo

sumy 235,- € od 21.05.2012 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 235,- € od 21.06.2012 do
zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 235,- € od 21.05.2012 do zaplatenia a o zmluvnú pokutu
2,5 € denne od 21.05.2012 do zaplatenia.
Voči uzneseniu o pripustení zmeny petitu nie je podľa § 202 ods. 3 písm. f) O.s.p. prípustné odvolanie,
preto súd toto uznesenie podľa § 168 ods. 2 O.s.p. nie je povinný doručovať účastníkom konania.

Keďže však odporkyňa nebola prítomná na pojednávaní, kde bolo uznesenie o pripustení zmeny petitu
vyhlásené, súd jej poslal rovnopis zápisnice z pojednávania zo dňa 31.03.2014, kde bolo uznesenie
vyhlásené.
Voči uzneseniu o zastavení konania v časti, v ktorej bol návrh na začatie konania zobratý späť, je
prípustné odvolanie, súd toto uznesenie podľa § 168 ods. 2 O.s.p. vyhotovil a odoslal účastníkom

konania.

Po pripustení zmeny petitu a po čiastočnom zastavení konania zostalo predmetom konania zaplatenie
705,- € ako dlžného nájomného za mesiace máj, jún a júl 2012 spolu s úrokmi z omeškania 9 % ročne
zo sumy 235,- € od 21.05.2012 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 235,- € od 21.06.2012 do zaplatenia,

8,75 % ročne zo sumy 235,- € od 21.07.2012 do zaplatenia a zmluvnou pokutou 2,5 € od 21.05.2012
za každý deň omeškania do zaplatenia.

Navrhovateľka svoje vyjadrenie doplnila tak, že nezaplatením nájomného jej vznikla škoda, pretože
splácala úvery a musela si na splátky požičať. Súhlasila s tým, aby odporkyňa splácala dlh v splátkach

vo výške 100,- €, avšak trvala na tom, aby nezaplatenie jednej splátky malo za následok vznik splatnosti
celého dlhu. Vo vzťahu k veciam odporkyne, ktoré zadržala, navrhovateľka uviedla, že po zaplatení dlhu
jej veci vráti.

Súd vykonal dokazovanie listinami, tvoriacimi obsah súdneho spisu: a to: Uznanie záväzku zo dňa

29.07.2012 (čl. 3), Výpoveď zmluvy o nájme bytu zo dňa 29.07.2012 (čl. 4), špecifikácia uznaného dlhu k
29.07.2012(čl.5),Výzvanazaplatenienájomnéhozodňa02.06.2012(čl.6),kópieobálokadresovaných
odporkyni (čl. 7), výpis z účtu zo dňa 17.09.2012 (čl. 9), Zmluva o nájme bytu zo dňa 3.03.2012 (čl. 17),
Výpis z Katastra nehnuteľností LV č. 1550 zo dňa 04.12.2012 (čl. 21) a oboznámením sa s ostatným
obsahom spisu.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledujúci skutkový stav:
Podľa Zmluvy o nájme bytu navrhovateľka uzatvorila s odporkyňou zmluvu o nájme dvojizbového bytu
č. 2 na 1. poschodí obytného domu, nachádzajúceho sa na K. XX, C. od 03.03.2012 na dobu určitú
do 31.12.2012. Mesačné nájomné bolo dohodnuté na 235,- € mesačne so splatnosťou do 20. dňa

mesiaca vopred. V čl. VII bod 10 bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 2,50 € denne pre prípad,
že nájomca nedodrží splatnosť jednotlivých platieb. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, okres
Poprad, obec Batizovce, k.ú. C. zo dňa 04.12.2012, navrhovateľka je vlastníkom bytu č. 2 na prvom
nadzemnom podlaží, t.j. bytu, ktorý bol predmetom Zmluvy o nájme. Podľa výpisu z účtu navrhovateľky,
odporkyňavložilanajejúčetdňa07.05.2012sumu280,-€adňa29.03.2012sumu255,-€.Listomzodňa

29.07.2012 navrhovateľka dala odporkyni výpoveď z nájmu bytu k 29.07.2012 podľa čl. VIII bod d) a bod
f) Zmluvy o nájme bytu; navrhovateľka súčasne odporkyňu upozornila na skutočnosť, že má nedoplatok
v dôsledku oneskoreného platenia nájomného vo výške 1.000,- €. Uznaním záväzku zo dňa 29.07.2012
odporkyňa uznala navrhovateľke dlh vo výške 1.000,- € pričom dôvod dlhu je uvedený nezaplatenieriadneho nájomného za 2-izbový byt Batizovciach. Podľa priložených kópií obálok odporkyňa listiny od
navrhovateľky (2xvýzva na zaplatenie a 2x výzva na vypratanie bytu) neprevzala v odbernej lehote.

Súd vec právne posúdil nasledovne:
Predmetom konania je dlžné nájomné s príslušenstvom.

Súd sa prednostne zaoberal tým, či uplatnený nárok nevyplýva v plnom rozsahu z listiny Uznanie
záväzku zo dňa 29.07.2012. Ako predbežnú otázku súd posudzoval platnosť tohto písomného právneho

úkonu účastníkov konania.

Podľa § 558 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ), ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj
dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má
také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní
Podľa § 37 ods. 1 O.z., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je

neplatný.
Podľa § 323 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ak niekto písomne uzná svoj určitý
záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky
nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, tento zákon upravuje postavenie

podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Uznanie záväzku je inštitútom obchodného práva, ktorý na danú situáciu vôbec nie je možné použiť,
pretože tomu bráni ustanovenie § 1 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb., t.j. účastníci právneho úkonu uznania
záväzku nie sú podnikatelia a predmetom tohto záväzku nie je obchodný záväzkový vzťah. Aplikácia

tohto inštitútu by prichádzala do úvahy iba v prípade, ak by si účastníci úkonu platne zvolili na riešenie
vzájomných vzťahov obchodný zákonník, k čomu však nedošlo - nevyplýva to z obsahu samotného
právneho úkonu, ani z písomne uzatvorenej Zmluvy o nájme. Súd podotýka, že na platnosť dohody o
aplikácii Obchodného zákonníka na právne vzťahy účastníkov sa obligatórne vyžaduje písomná forma
a navrhovateľka takúto dohodu ani neoznačila ani ju súdu nepredložila. Preto súd tento právny úkon

posudzoval podľa zákonných ustanovení, ktoré sú mu obsahom a účelom najbližšie, s prihliadnutím na
občianskoprávny charakter právneho vzťahu medzi účastníkmi konania. Takýmto inštitútom je inštitút
uznania dlhu, upravený v § 588 OZ, ktorý na svoju platnosť vyžaduje okrem písomnej formy aj
špecifikáciu dôvodu a výšky dlhu, ktorý sa uznáva. Pokiaľ ide o výšku dlhu, táto je v právnom úkone
uvedená, avšak dôvod dlhu nie je v právnom úkone dostatočne špecifikovaný - dostatočná špecifikácia

by v danom prípade vyžadovala uvedenie aká časť z uznaného dlhu tvorí istinu, t.j. dlžné nájomné,
vrátane uvedenia obdobia, za ktoré sa nájomné dlhuje, ako aj špecifikáciu príslušenstva, a to uvedením
o aký druh príslušenstva ide, vrátane uvedenia obdobia, za ktoré sa príslušenstvo uznáva. Keďže
právny úkon, označený ako Uznanie záväzku uvedené náležitosti neobsahuje, nie je ako právny úkon
dostatočne určitý, čo má podľa § 37 ods. 1 O.z. za následok jeho absolútnu neplatnosť, na ktorú súd

prihliada z úradnej povinnosti.

Súd sa preto zaoberal tým, či peňažný nárok navrhovateľky nevyplýva z iných právnych skutočností a
dospel k záveru, že návrh na začatie konania je čiastočne dôvodný.

Podľa § 663 OZ, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne
(v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 671 ods. 1 OZ, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase
uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
Podľa § 685 ods. 1 OZ, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva

nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania;
nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak
nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
Podľa čl. IV Zmluvy, výška nájomného bola dohodnutá na cenu 235,- € mesačne.

Účastníci konania spolu platne uzatvorili v písomnej forme zmluvu o nájme bytu č. 2 na 1. poschodí
domu,nachádzajúcehosanaSládkovičovejulicič.19vBatizovciach,nazákladektorejvznikloodporkyni
právo dočasne tento byt užívať a povinnosť platiť nájomné vo výške dojednanej v Zmluve, t.j. vo
výške 235,- € mesačne. Nájomný vzťah medzi účastníkmi konania trval od 03.03.2012 do 29.07.2012.Navrhovateľka žiadala dlžné nájomné za obdobie máj, jún, júl 2012. Odporkyňa sa k tomuto tvrdeniu
nevyjadrila, napriek tomu, že ju súd výslovne žiadal, aby špecifikovala obdobie, za ktoré navrhovateľke
nezaplatila nájomné. Preto súd považoval za preukázané, že odporkyňa nezaplatila navrhovateľke

nájomné za uvedené obdobie. Za uvedené obdobie bola odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľke
nájomné vo výške 689,84 €, pozostávajúce zo súm 235,- € ako nájomného za mesiac máj 2012, 235,-
€ ako nájomného za mesiac júl 2012 a sumy 219,84 € ako nájomného za mesiac júl 2012. Výšku
dlžného nájomného za mesiac júl 2012 s prihliadnutím na skutočnosť, že nájomný vzťah v tomto mesiaci
netrval celý kalendárny mesiac, súd určil pomerne - prepočtom nájomného pripadajúceho na jeden deň

vynásobeného počtom dní, po ktoré nájomný vzťah skutočne trval (235/31x29). Z týchto dôvodov súd
vyhodnotil návrh na začatie konania dôvodný v časti o zaplatenie istiny 689,84 € a nedôvodný v časti
zvyšnej uplatnenej istiny (15,16 €).

Popri istine navrhovateľka žiadala priznať aj úrok z omeškania a zmluvnú pokutu.

Podľa § 517 ods. 1, veta prvá, Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2, Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Zb. v znení účinnom do 31. januára 2013,
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná od 14.12.2011 do 11.7.2012 bola 1 %.

Podľa § 153 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), súd môže prekročiť návrhy
účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu
alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

Súd uznal za dôvodný aj nárok na priznanie úroku z omeškania, pretože odporkyňa dlžné nájomné
nezaplatila v lehote splatnosti, ktorá bola podľa čl. IV bod 2 ods. 1 dohodnutá k 20. dňu mesiaca vopred,
t.j. nájomné za mesiac máj 2012 bolo splatné 20.4.2012, za mesiac jún 2012 bolo splatné 20.5.2012
a nájomné za mesiac júl 2012 bolo splatné 20.6.2012. Od nasledujúceho dňa po lehote splatnosti
jednotlivého nájomného vznikol navrhovateľke nárok požadovať úrok z omeškania vo výške určenej

podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 87/1995
Z.z. Keďže navrhovateľka si uplatnila úrok z omeškania v nižšej výške než na aký mala nárok, súd je
priznal úrok z omeškania v uplatnenej výške s výnimkou úroku z omeškania vzťahujúceho sa na časť
istiny, v ktorej návrh na začatie konania nepovažoval za dôvodný, t.j. úroku z omeškania vo výške 8,75 %
ročnezosumy15,16 €od21.07.2012dozaplatenia(vtejtočastisúdnávrhnazačatiekonaniazamietol).

Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 1 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená

výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Účastníci konania si pre prípad porušenia povinnosti odporkyne uhrádzať všetky platby uvedené v čl. IV
zmluvy riadne a včas dojednali v zmluvnú pokutu vo výške 2,50 € denne. Preto súd uznal za dôvodný
aj nárok navrhovateľky na zaplatenie zmluvnej pokuty v uplatnenej výške.

Z vyššie uvedených dôvodov súd návrhu na začatie konania vyhovel v časti o zaplatenie istiny 689,84 €
ako dlžného nájomného za obdobie od 1.5.2012 do 29.07.2012 spolu s úrokom s omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 235,- € od 21.05.2012 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 235,- € od 21.06.2012
do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 219,84 € od 21.07.2012 do zaplatenia a zmluvnou pokutou 2,5

€ od 21.05.2012 za každý deň omeškania do zaplatenia a zamietol v časti o zaplatenie istiny 15,16 €
ako uplatneného nájomného od 30.07.2012 do 31.7.2012 spolu s úrokom z omeškania vo výške úroku
z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 15,16 € od 21.07.2012 do zaplatenia.Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením

jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

O lehote na splnenie povinnosti uloženej vo výrokovej časti rozsudku súd rozhodol podľa § 160 ods.
1 O.s.p..

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej
odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu

trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 2 O.s.p., keď
neúspech navrhovateľky v konaní považoval za neúspech v nepatrnej časti a priznal jej náhradu trov

konania, vyplývajúcich zo súdneho spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia. Zo súdneho spisu vyplývajú
trovy navrhovateľky vo výške zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania, t.j. 82,- €.
Uvedené trovy uznal súd za účelne vynaložené na uplatňovanie práva navrhovateľa.

Poučenie:

Účastník konania môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním.

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje
( § 204 ods. 1, O.s.p.)
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť, protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.