Rozsudok Judgement was issued on Thursday, January 19, 2011

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/52/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8107226975
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2011:8107226975.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcov v 1. rade: Q.. K.

E., Y.. XX.X.XXXX, E. A. Č.. X, I., v 2. rade: H. E., Y.. XX.X.XXXX, E. A.L. Č.. X, I., v 3. rade: K. E.,
Y.. X.X.XXXX, E. A. Č. X, I., v 4. rade: S. E., Y.. X.X.XXXX, E. A. Č.. X, I., všetci právne zastúpení
JUDr. Vladimírom Babinom, advokátom so sídlom Prešov, Hlavná č. 29, proti žalovaným v 1. rade: E.
E., Y.. X.X.XXXX, E. I., L. Č.. XX, v 2. rade: K. A., Y.. XX.XX.XXXX, E. I., L. XX, obaja právne zastúpení
JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom Prešov, Sládkovičova č. 8, o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

u r č u j e , že žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckych podielov

žalovanýchkparceleč.245vovýmere309m2,druhpozemku-zastavanéplochyanádvoria,evidovanej
na LV č. 128, k.ú. Nižná Šebastová, obec Prešov, okr. Prešov, ktoré sú doteraz evidované pod B1 na
žalovaného v 1. rade v podiele 3/10-ín a pod B6 na žalovaného v 2. rade v podiele 3/10-ín, a to v podiele
1/10-iny, celkový podiel žalobcov v 1. a 2. rade na predmetnej parcele teda predstavuje podiel 2/10-iny,

u r č u j e , že žalobcovia v 3. a 4. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckych
podielov žalovaných k parcele č. XXX vo výmere 309 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria,
evidovanej na LV č. XXX, R..Ú.. Y. Š., W. I., okr. Prešov, ktoré sú doteraz evidované pod B1 na
žalovaného v 1. rade v podiele 3/10-ín a pod B6 na žalovaného v 2. rade v podiele 3/10-ín, a to v podiele

5/10-ín, celkový podiel žalobcov v 3. a 4. rade na predmetnej parcele teda predstavuje podiel 6/10-ín,

žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í nahradiť spoločne a nerozdielne žalobcom v 1. až 4.
rade trovy konania v sume 862,14 EUR, na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa žalobou súdu doručenou dňa 14.11.2007 a doplnenou podaním súdu doručeným dňa
23.6.2010domáhaliurčeniavlastníckehoprávaknehnuteľnostiam.Žalobcoviav1.a2.radežiadaliurčiť,
že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu doteraz evidovaného pod B1 v podiele
3/10 a B6 v podiele 3/10 z nehnuteľnosti parcela č. XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 309

m2 vedeného na LV č. XXX R..Ú.. Y. Š., N. I. vo veľkosti podielu 5/50 z celku nehnuteľnosti. Žalobcovia
v 3. a 4. ľade žiadali určiť, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu doteraz
evidovaného pod B1 a B6 z nehnuteľnosti parcela č. XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 309
m2 vedeného na LV č. XXX R..Ú.. Y. Š., N. I. vo veľkosti podielu 25/50 z celku nehnuteľnosti. Žalobcovia
zároveň žiadali zaviazať žalovaných spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania.Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť a priznať im trovy konania.

Vpredmetnejvecisúdvykonaldokazovanievýsluchomúčastníkov,svedkyneN.A.j,oboznámenímlistov
vlastníctva, kúpnych zmlúv, darovacích zmlúv, vyjadrenia Správy katastra Prešov, čestného prehlásenia

právneho predchodcu žalovaných, ako aj ostatných listinných dôkazov.

Na základe kúpnej zmluvy, ktorá bola spísaná formou notárskej zápisnice (N 968/90, Nz 1001/90) dňa
24.8.1990 odpredal G. E. (právny predchodca žalovaných) žalobcom v 3. a 4. rade, okrem iného aj
podiel z parcely č. XXX/X (v súčasnosti parcela č. XXX) - ostatné plochy vo výmere 307 m2 (v súčasnosti
vo výmere 309 m2), zapísanej na LV č. XXX, k.ú. Y. Š. v podiele 4/5-ín a podiel z parcely č. XXX (v
súčasnosti parcela č. XXX) - neplodné plochy vo výmere 338 m2 (v súčasnosti vo výmere 335 m2) v

podiele 1/5-iny.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 26.9.1991, ktorá bola spísaná formou notárskej zápisnice (N 840/91, Nz 844/91)
vyplýva, že žalobcovia v 3. a 4. rade odpredali žalovaným v 1. a 2. rade, okrem iného parcelu č. XXX/X
- ostatná plocha v podiele 1/5 a parcelu č. XXX - ostatné plochy v podiele 1/10.

Na základe darovacej zmluvy zo dňa 29.6.2003 daroval G. E. ako darujúci E. E. (žalovaný v 1. rade) ako

obdarovaný parcely evidované na LV č. XXX, a to parcelu č. XXX/X, XXX/X A. XXX v podiele 3/10-ín.
Obdobnou darovacou zmluvou zo dňa 26.9.2003 daroval G. E. ako darujúci K. A. (žalovaný v 2. rade)
ako obdarovanému, okrem iného nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX a to parcely č. XXX/X, XXX/X
A. XXX v podiele 3/10-ín.

Z vyjadrenia Správy katastra Prešov zo dňa 23.10.2007 vyplýva, že G. E. bol podielovým

spoluvlastníkom parciel č. XXX A. XXX v podiele 4/5-ín. Geometrickým plánom č. XX/XXXX bola parcela
č. XXX rozdelená na parcely č. XXX/X A. XXX/X, pričom kúpnou zmluvou G. E. odpredal žalobcom v 3.
a 4. rade podiel 4/5-ín z parcely XXX/X a podiel 1/5-iny z parcely XXX. Pri zápise uvedenej zmluvy
do evidencie nehnuteľností však došlo k chybe, keďže parcela č. XXX/X bola zapísaná na originál LV
č. XXXX v prospech žalobcov v 3. a 4. rade a pôvodných vlastníkov N. C., B.. N. v podiele 1/10-iny a

K. N. v podiele 1/10-iny, pričom v údajoch vedených v počítači pod položkou výkazu zmien č. 115/1990
boli nadobúdatelia (žalobcovia v 3. a 4. rade) zapísaní v podiele 1/5-iny iba na LV č. XXX, kde zostali
evidované všetky 3 parcely, t.j. č. XXX/X, Č.. XXX/X a č. XXX. Následne darovacími zmluvami, ktorých
vklad bol povolený 9.7.2003, daroval G. E. synovi E. E. a vnukovi K. A. (žalovaní v 1. a 2. rade), okrem
iného aj podiely z parciel č. XXX/X, XXX/X A. XXX obom po 3/10-iny, čím vlastne došlo k duplicitnému

prevodu spoluvlastníckeho podielu 3/5-ín z parcely č. XXX/X.

Žalobca v 1. rade sa vyjadril, že spolu s manželkou odkúpil od žalobcov v 3. a 4. rade, teda od svojho
brata a manželky 1/5-inu z parcely č. XXX/X, teda podľa jeho názoru by malo byť vlastníctvo k tejto
parcele zapísané tak, že jeho brat s manželkou sú vlastníkmi 3/5-ín tejto parcely a on s manželkou
vlastnia 1/5-inu a zvyšnú 1/5-inu vlastnia p. N. a p. C., každý po 1/10-ine. Vyjadril sa tiež, že o

nesprávnosti zápisu v katastri sa náhodne dozvedel od syna p. C. a preto túto skutočnosť overoval na
katastri, kde mu bolo potvrdené, že pri zápise vlastníckych práv došlo k chybe. Taktiež sa vyjadril, že
sporná parcela, t.j. XXX/X tvorí časť cesty, pričom on tam spolu s bratom dávali kanalizáciu, osvetlenie
a počas celej doby nikto nenamietal užívanie tejto cesty, resp. prác, ktoré sa tam robili, a to ani právny
predchodca žalovaných G. E., resp. ani nikto zo spoluvlastníkov

nikdy nenamietali užívanie tejto parcely, t.j. XXX/X a ani parcely č. XXX, ktoré tvoria vlastne prístupovú
cestu k ich pozemkom z cesty zv. I..

Žalobca v 3. rade potvrdil, že od G. E., teda právneho predchodcu žalovaných odkúpil podiel 4/5-ín z
parcely č. XXX/X a podiel 1/5-iny z parcely č. XXX, a pričom nemal dôvod preverovať správnosť zápisu
v katastri, pričom celý čas nebol s týmito parcelami žiaden problém a on žil vo vedomí, že on spolu s

bratom sú spoluvlastníkmi týchto pozemkov a až keď sa dozvedeli o opaku, podali najprv podnet na
kataster a neskôr túto žalobu.Žalovaný v 1. rade E. E. vypovedal, že jeho otec t.j. G. E. v dobrej vôli odpredal žalobcovi v 3. rade
stavebný pozemok, pričom to nejako vybavovali žalobcovia a jeho otec to vlastne iba podpísal. Ďalej
uviedol, že za života sa jeho otec vyjadroval ešte v tom zmysle, že by to nebol predal, keby bol vedel,

že žalobca v 3. rade to následne odpredá svojmu bratovi, t.j. žalobcovi v 1. rade. Zároveň vypovedal, že
otec mu daroval nejaké parcely darovacou zmluvou, avšak on to nejako neskúmal, teda aké parcely mu
boli darované a v akých podieloch. Žalovaný zároveň uviedol, že má vedomosť o iba o tom, že jeho otec
odpredal žalobcovi v 3. rade iba stavebný pozemok a nevie nič o tom, že by mala byť odpredávaná aj
cesta. Taktiež sa vyjadril, že s užívaním prístupovej cesty, t.j. parciel č. XXX a XXX/X nebol nikdy žiaden

problém, pretože túto cestu užívali aj oni, t.j. on a žalovaný v 2. rade, resp. aj žalobcovia, napr. keď
tam stavali domy, tak tam chodili rôznymi mechanizmami a nebol žiaden problém v užívaní tejto cesty,
pričom problém nastal až vtedy, keď bola podaná táto žaloba.

Žalovaný v 2. rade vypovedal, že v uvedenom prostredí vyrastal, teda pozná prístupovú cestu, ktorá
je predmetom tohto sporu, pričom táto bola vždy vysypaná makadamom, pretože tam malo PD Terňa
pridruženú výrobu a bolo vlastne aj v ich záujme udržiavať túto cestu. Potvrdil, že keď bol jeho dedko,

teda G. E. v určitom veku, chcel vysporiadať svoj majetok, preto vlastne daroval zostatok svojho majetku,
a to jemu a žalovanému v 1. rade, pričom jeho dedko sa vždy vyjadroval, že má na prístupovej ceste po
celej dĺžke 3/5-iny, 1/5-inu má p. E. a zvyšnú 1/5-inu majú p. C. A. I.. N.. Žalovaný sa taktiež vyjadril, že
nakoľko pozná svojho nebohého dedka, tak sa mu zdá čudné, žeby bol predal celý svoj podiel na ceste
a tým si vlastne zahatal prístup k ostatným pozemkom v jeho vlastníctve.

Svedkyňa N. A., dcéra právneho predchodcu žalovaných (G. E.) vypovedala, že so svojím otcom mala
vždy dôverný vzťah a nikdy nemala dôvod pochybovať o tom, čo jej otec povedal, pričom ohľadom
predaja pozemkov p. K. E., jej otec povedal, že mu predal 10 árov záhrady a taktiež 1/5-inu z cesty.
Svedkyňa sa vyjadrila, že sporné parcely vždy tvorili cestu, ktorá tam bola od nepamäti, pričom si ešte
pamätá ako tam chodili s vozmi, keď sa hospodárilo a jej otec nikdy nebránil ľuďom užívať túto cestu,

pretosadápovedať,žetobolatakáverejnácesta.Uviedla,ženatejtoulicibývanapr.ajp.N.,ktorýnemá
žiaden podiel na ceste, ale túto cestu taktiež užíva. Na druhej strane taktiež uviedla, že ani žalobcovia
nikomu nebránili užívať túto cestu. Z hľadiska charakteristiky tejto cesty uviedla, že spočiatku to bolo
poľná cesta a neskôr bola vysypaná kameňom a bola udržiavaná, pretože tam bola aj pridružená výroba.
Svedkyňa sa taktiež vyjadrili k tomu, že na spornú cestu sa dá prísť aj z ulice C., avšak iba peši, pretože

prejazd nejakým motorovým vozidlom tam nie je možný a aj vždy v minulosti sa tam chodilo iba peši a
keď sa tam chodilo vozmi, resp. autami, tak sa chodilo cez spomínanú cestu, t.j. z I..

Z prehlásenia Q.. K. R. A. Q.. N. J., bývalých predsedov JRD Terňa vyplýva, že vtedajšie družstvo malo
v rokoch 1975 až 1993 v stodole u prenajímateľa

G. E. pridruženú výrobu - zámočnícku výrobu montovaných skladov, pričom JDR pre svoju činnosť

používalo a riadne udržiavalo na vlastné náklady aj prístupovú cestu k tomuto výrobnému objektu z
miestnej ulice I. a po tejto ceste prechádzali aj nákladné autá s ťažkými nákladmi oceľových polotovarov
a plechov.

Z vyjadrenia mesta Prešov vyplýva, že miestna komunikácia ul. Agátová je evidovaná v pasporte
miestnych komunikácií v dĺžke 119 m, pričom verejné osvetlenie na tejto ulici bolo vybudované pred

cca 25 rokmi. Z vyjadrenia Správy a zimnej údržby prešovských ciest, s.r.o. vyplýva, že táto cesta ja
udržiavaná jednak v lete, ako aj v zime.

Zo správy Technických služieb mesta Prešov, a.s. vyplýva, že táto spoločnosť zabezpečuje vývoz
domového odpadu z ul. Agátovej č. 1 a č. 3. Z vyjadrenia O.S.V.O. comp, a.s. Prešov vyplýva, že verejné
osvetlenie na ul. Agátovej je v správe ich spoločnosti a je majetkom mesta Prešov.

Z prehlásenia G. E., Y.. XX.X.XXXX (právny predchodca žalovaných), ktorého podpis na tomto
prehlásení bol overený dňa 24.3.2003 vyplýva, že na základe notárskej zápisnice uzavrel so žalobcom v
3. rade dňa 24.8.1990 kúpnu zmluvu na základe ktorej odpredal okrem iného aj 1/5-inu z novovytvorenej
parcely č. XXX/X za dohodnutú sumu pre sprístupnenie priľahlého pozemku žalobcu v 3. rade. Z tohto
prehlásenia ďalej vyplýva, že táto parcela t.j. XXX/X bola novovytvorená a tým menovaný stratil prehľadv uvedenej zápisnice o jestvujúcom stave na tejto ceste, pričom táto cesta bola vždy užívaná ako
prístupová cesta aj ostatnými spoluvlastníkmi priľahlých pozemkov. Znovuvytvorením tejto parcely bolo
uvedené v notárskej zápisnici, že odpredal 4/5-iny parcely, čo sa však nezakladá na pravde, pretože

odpredal iba 1/5-inu v dobrej viere, že je vlastníkom 3/5-ín tejto cesty na parcelách XXX A. XXX/X. Z
prehlásenia taktiež vyplýva, že táto cesta bola vždy užívaná ako prístupová a v žiadnom prípade by
nebol súhlasil s odpredajom a znemožnením prístupu k ostatným jeho pozemkom, pričom vytvorením
parcely XXX/X mu bolo vyplatené iba za 1/5-inu a nie za 4/5-iny, ako je to uvedené v notárskej zápisnici,
preto pokladá tento bod zmluvy za neplatný, pričom na tento omyl prišiel až po podpísaní notárskej

zápisnice a toto prehlásenie pokladá ako neoddeliteľnú súčasť spomínanej notárskej zápisnice.

Z prehlásenia o udelení súhlasu vstupu na pozemky zo dňa 21.2.2001 vyplýva, že podpísaní G. E.,
N. C., B.. N., K. N., Q.. K. E. A. S. B.. J. A. Q.. K. E. A. H. B.. Š. ako spoluvlastníci parciel č. XXX/X,
XXX/X A. XXX v k.ú. Y. Š. udeľujú súhlas vstupu na horeuvedené pozemky za účelom realizácie stavby
(vodovod Y.. Š.) a zároveň títo spoluvlastníci prehlasujú, že po realizácii výstavby vedenia vodovodu a
vypracovaní geometrického plánu investorom, s ním uzatvoria zmluvu o zriadení vecného bremena v

prospech mesta za účelom opráv a údržby.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť,
pokiaľ z povahy právneho úkonu, alebo z jeho obsahu a z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva

že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods.
1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto
je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda

účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

Podľa § 49a OZ, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo
skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento

omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala
úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa § 130 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo
právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Ak
zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na

plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby. Oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu
nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom
zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však
nenahrádzajú.

Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,

dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 134 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch
rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť
vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len
vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). Do doby podľa odseku 1 sa

započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby
podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.Podľa § 7 zákona č 162/1995 v platnom znení o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv do katastra nehnuteľností (katastrálny zákon) Kataster obsahuje tieto údaje:

a) geometrické určenie a polohové určenie nehnuteľností a katastrálnych území,

b) parcelné čísla, údaje o parcelách registra "C" evidovaných na katastrálnej mape, údaje o parcelách
registra "E" evidovaných na mape určeného operátu, druhy a výmery pozemkov, súpisné čísla
stavieb, údaje o príslušnosti pozemkov k zastavanému územiu obce, 2) údaje o druhoch chránených
nehnuteľností, o cenách poľnohospodárskych a lesných pozemkov a údaje o využívaní nehnuteľností,
vybrané údaje na začlenenie pozemkov do poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo do lesného

pôdneho fondu, údaje o bonitovaných pôdnoekologických jednotkách, vybrané údaje na tvorbu a
ochranu životného prostredia a vybrané údaje pre iné informačné systémy o nehnuteľnostiach,

c) údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkoch nehnuteľností (ďalej len "vlastník") a o
iných oprávnených z práv k nehnuteľnostiam (ďalej len "oprávnená osoba"), ak ide o fyzickú osobu,
meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o
právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami

k nehnuteľnostiam,

d) údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach alebo údaje o bodových poliach,

e) sídelné a nesídelné geografické názvy.

Podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže
opak.

Podľa § 70 ods. 2 katastrálneho zákona, údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam,
parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera
katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej
hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových
bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné

a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako
parcela registra "E".

Prvostupňový súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom zo dňa 25.2.2009 na základe ktorého žalobu
zamietol a žalovaným priznal náhradu trov konania. V odôvodnení tohto rozsudku poukázal na to, že
ako predbežnú otázku riešil čiastočnú neplatnosť kúpnej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice

dňa 24.8.1990, ktorú uzavrel Viktor Baran (právny predchodca žalovaných) a žalobcovia v 3. a 4. rade,
pričom na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že citovaná kúpna zmluva je v časti na
základe ktorej predávajúci Viktor Baran odpredal žalobcom v 3. a 4. rade podiel 4/5-ín z parcely č.
XXX/X neplatná a to v časti, ktorou predávajúci odpredal 3/5-ín z tejto parcely, teda je platná v časti
ohľadom predaja podielu 1/5-iny, tak ako to urobil aj pri parcele č. XXX. Súd mal v danej veci s poukazom

na ustanovenie § 37 Občianskeho zákonníka za to, že pri uzavretí kúpnej zmluvy došlo k nezhode
prejavu a vôle predávajúceho, pričom prejav vôle urobený navonok, teda podiel napísaný v kúpnej
zmluve nezodpovedal skutočnej vôli predávajúceho, keďže jeho skutočnou, vážnou vôľou bolo odpredať
podiel 1/5-iny na parcele č. XXX a taktiež aj na parcele č. XXX/X, pričom takáto nezhoda vôle a prejavu
spôsobujeabsolútnuneplatnosťtakéhotoúkonu,vdanomprípadečiastočnúneplatnosťcitovanejkúpnej

zmluvy, konkrétne v časti, ktorou bol odpredaný podiel 3/5-ín z parcely č. XXX/X, preto z tohto dôvodu
súd uvedenú žalobu zamietol.

Vočitomutorozsudkupodaliodvolaniežalobcovia,nazákladektoréhoKrajskýsúdvPrešoveuznesením
zo dňa 8.10.2009 prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Z odôvodnenia
rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že povinnosťou prvostupňového súdu bude v prvom rade

vysporiadať sa s tým, čo je predmetom žaloby a žalobcov bude potrebné usmerniť, aby upresnili žalobný
návrh, a teda aby v súlade s jeho obsahom jednoznačne oznámili súdu, či sa domáhajú len určenia
vlastníckeho práva k tým spoluvlastníckym podielom, ktoré sú vedené na žalovaných v 1. a 2. rade s tým,
že tieto spoluvlastnícke podiely je potrebné označiť aj príslušnými údajmi vyplývajúcimi z listu vlastníctvaalebo žiadajú o určenie výlučného vlastníctva k veci, resp. o určenie spoluvlastníctva k iným podielom
než podielom vedeným v katastri na žalovaných, kedy žaloba musí smerovať proti všetkým, ktorí sú
ako vlastníci nehnuteľnosti v katastri zapísaní. Pokiaľ je ale predmetom žaloby určenie, že žalobca je

spoluvlastníkom nehnuteľnosti v podiele, ktorý je vedený v katastri na žalovaného, v takomto prípade
žalobca uplatňuje právnu ochranu pokiaľ ide o jeho spoluvlastnícky podiel proti tomu subjektu, ktorý jeho
spoluvlastníctvo popiera a tvrdí, že on je spoluvlastníkom predmetného podielu nehnuteľnosti, pričom v
takomto prípade postačuje žaloba, ktorá smeruje iba proti tomu subjektu, ktorý spoluvlastníctvo popiera,
ak nie je nevyhnutné, aby žaloba smerovala voči všetkým ostatným spoluvlastníkom.

Vzhľadom na tieto skutočnosti súd preto vyzval právneho zástupcu žalobcov, aby upravil petit žaloby
tak, aby bolo úplne zrejmé, čo je predmetom tohto konania. Právny zástupca žalobcov podaním
súdu doručeným dňa 23.6.2010 a doplneným v rámci pojednávania dňa 26.11.2010 žiadal pripustiť
zmenu petitu žaloby tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku, pričom súd túto zmenu pripustil. Na
základe takto pripustenej zmeny petitu žaloby súd rozhodol o určení, že žalobcovia sú spoluvlastníkmi
spoluvlastníckych podielov žalovaných a vzhľadom na tú skutočnosť, je dostačujúce žalovať iba tie

subjekty, voči ktorým sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva, teda žalovaných v 1. a 2. rade
a nie všetkých spoluvlastníkov evidovaných na príslušnom liste vlastníctva.

Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu ďalej vyplýva, že skutočnosti zistené na základe
dokazovania prvostupňového súdu nemožno hodnotiť ako nedostatok vážnej vôle predávajúceho,
pričom tento právny úkon je s poukazom na ustanovenie § 37 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ)

platný. Odvolací súd príkladmo uvádza, že nevážnosť prejavu vôle konajúceho je napr. vtedy, keď bol
prejav vôle učinený pri hre na javisku, na vyučovacie účely, zo žartu a pod., avšak v predmetnej veci
bola kúpna zmluva uzavretá u notára, bola spísaná do notárskej zápisnice a nedá sa urobiť záver
o tom, že by predávajúci nebol k prevodu nehnuteľnosti pristupoval vážne, pričom skutočnosti, ktoré
samotný predávajúci uvádza vo svojom prehlásení môžu svedčať skôr o tom, že tento úkon urobil v

omyle, vychádzajúcom zo skutočnosti, ktoré sú pre uskutočnenie právneho úkonu rozhodujúce, avšak v
tejto súvislosti však treba zdôrazniť to, že ako u vnútorného omylu, tak aj vonkajšieho omylu sa možno
dovolávať relatívnej neplatnosti právneho úkonu (§ 40a OZ).

Právny zástupca žalovaných vzhľadom na túto skutočnosť žiadal skúmať, či právny predchodca
žalovaných nekonal v omyle v tom zmysle, že jeho úmyslom bolo vlastne previesť iba 1/5-inu podielu

spornej parcely. Právny zástupca žalobcov však v tomto ohľade vzniesol námietku premlčania, teda,
že žalovaní sa nedovolávali neplatnosti právneho úkonu v trojročnej lehote, v dôsledku čoho sa toto ich
právo premlčalo. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že sporná zmluva bola uzavretá dňa 24.8.1990 a
trojročná premlčacia lehota na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu začala plynúť dňom,
keď došlo k právnemu úkonu, teda od uzavretia kúpnej zmluvy, kedy sa právo mohlo vykonať prvý

raz a trojročná lehota uplynula k 24.8.1993, preto sa už žalovaní nemôžu účinne domáhať relatívnej
neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu, že toto ich právo je premlčané.

Právny zástupca žalovaných, ako aj právny zástupca žalobcov zároveň poukazovali v rámci svojich
prednesovnato,ževlastníckeprávokspoluvlastníckympodielomnadobudlivydržaním.Vtejtosúvislosti
súd poukazuje na to, že v danom prípade sa jedná o špecifickú situáciu vzhľadom na to, že sporná

parcela vlastne tvorí prístupovú cestu, ktorá je zahrnutá v pasportizácii miestnych komunikácií mesta
Prešov a ktorú užívajú jednak žalobcovia, ako aj žalovaní, resp. aj ďalší spoluvlastníci a taktiež aj iné
osoby, ktoré nie sú spoluvlastníkmi spornej parcely, pričom z výsluchu všetkých účastníkov, ako aj
svedkyne N. A. vyplynulo, že nikto nikomu nebránil v užívaní tejto parcely a prvé podstatné nezhody
ohľadom jej užívania nastali až po podaní tejto žaloby.

V tejto súvislosti súd zároveň poukazuje na to, že žalovaní môžu vstup do držby odvodzovať jedine na
základe darovacej zmluvy z roku 2003, pričom žaloba v tejto veci bola podaná v roku 2007, preto aj
keby súd teoreticky predpokladal, že žalovaní sú oprávnenými držiteľmi, neuplynula 10-ročná vydržacia
lehota, preto sa žalovaní nemohli stať spoluvlastníkmi sporných spoluvlastníckych podielov. Na druhej
strane žalobcovia v 3. a 4. rade nadobudli vlastnícke právo ešte v roku 1990 (v roku 1991 odpredali

časť spornej parcely žalobcom v 1. a 2. rade), pričom svoje spoluvlastnícke podiely aj fakticky ovládali,
resp. s vecou nakladali ako so svojou (urobili asfaltovú cestu, podieľali sa na budovaní osvetlenia,
kanalizácie,vodovodných,plynovýchprípojok)atedamožnohodnotiť,žekonalivdobrejviere,žeimtietospoluvlastnícke podiely patria, avšak podstatné je to, že žalobcovia v 3. a 4. rade nadobudli vlastnícke
právo na základe platnej kúpnej zmluvy (§ 132 OZ).

Žalovaní argumentovali pri posudzovaní skúmania dobromyseľnosti nadobudnutia vlastníckeho práva

vydržaním aj tým, že právny predchodca žalovaných platil daň z nehnuteľností za celú spornú parcelu
od roku 1993 až do roku 2003, následne od roku 2004 do roku 2009 platili daň všetci účastníci tohto
konania podľa doteraz zapísaných podielov a od roku 2010 daň okrem nich platili ešte aj N. L. za podiel
2/60-ín a N. C. taktiež za podiel 2/60-ín. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že okolnosti platenia dane
z nehnuteľnosti nemajú žiaden podstatný právny význam pre rozhodnutie prejednávanej veci, keďže

žalovaní nespĺňajú podmienky vydržania, tak ako to už bolo vyššie uvedené.

Z vykonaného dokazovania zároveň jednoznačne vyplýva, že v danom prípade došlo k duplicitnému
prevodu vlastníckych práv (spoluvlastníckych podielov) z dôvodu, že správa katastra urobila chybu
pri zápise vlastníckych práv, čo nepochybne vyplýva aj z jej vyjadrenia zo dňa 23.10.2007, preto súd
vlastne žalobe vyhovel, keďže je nesporné, že právny predchodca žalovaných na základe platnej kúpnej
zmluvyspísanejvoformenotárskejzápisnicepreviedolsvojspoluvlastníckypodielkparcelevsúčasnosti

označenej ako parcela č. XXX vo výmere 309 m2, evidovanej na LV č. XXX, R..Ú.. Y. Š. a iba technickou
chybou pri zápise vlastníckych práv došlo k situácii, že nedošlo k zápisu vlastníckeho práva v prospech
žalobcov v 3. a 4. rade v podiele 4/5-ín, ale iba v podiele 1/5-iny, v dôsledku čoho vlastne právny
predchodca žalovaných ešte duplicitne daroval tento podiel 3/5-ín žalovaným v 1. a 2. rade, ktorý už ale
v minulosti odpredal žalobcom v 3. a 4. rade. V dôsledku tejto skutočnosti bolo dôvodné, aby súd žalobe

vyhovel a aby došlo k zosúladeniu právneho stavu tak, ako to vyplýva z platnej kúpnej zmluvy uzavretej
medzi právnym predchodcom žalovaných a žalovanými v 3. a 4. rade, resp. následne z kúpnej zmluvy
uzavretej medzi žalovanými v 3. a 4. rade a žalovanými v 1. a 2. rade, keďže vykonaným dokazovaním
bol preukázaný opak hodnovernosti zápisu vlastníckych práv (údajov katastra) v katastri nehnuteľnosti.

Súd zároveň poukazuje na to, že v predmetnej veci je bezpredmetnou aj argumentácia právneho

zástupcu žalovaných, ktorý poukazoval na ustanovenie § 486 Občianskeho zákonníka, keďže v danom
prípadenadobudližalovanívlastníctvo(hocinesprávne),nazákladedarovaniaanienazákladededenia,
pričom analógiu ochrany subjektu, ktorý niečo nadobudol od nepravého dediča, teda v danom prípade
použiť nemožno.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia s poukazom na
§ 11 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom znení a úspešným žalobcom
priznal náhradu účelne vynaložených trov konania a neúspešných žalovaných zaviazal na ich úhradu,
na účet právneho zástupcu žalobcov. Trovy konania pozostávajú z týchto úkonov:

- príprava a prevzatie dňa 3.11.2008...........................87,53 EUR + režijný paušál 6,31 EUR

- účasť na pojednávaní dňa 7.11.2008 ........................87,53 EUR + režijný paušál 6,31 EUR

- účasť na pojednávaní 3.12.2008 ...............................87,53 EUR + režijný paušál 6,31 EUR

- účasť na pojednávaní 23.1.2009 ...............................96,28 EUR + režijný paušál 6,95 EUR

- účasť na pojednávaní 25.2.2009 - 1/4.......................24,07 EUR + režijný paušál 6,95 EUR

- písomné podanie (odvolanie) zo dňa 11.3.2009........96,28 EUR + režijný paušál 6,95 EUR

- účasť na pojednávaní 19.5.2010 - 1/4 .......................24,97 EUR + režijný paušál 7,21 EUR

- účasť na pojednávaní 29.10.2010 - 1/4..................... 20,81 EUR + režijný paušál 7,21 EUR

- účasť na pojednávaní 26.11.2010 ..............................83,24 EUR + režijný paušál 7,21 EUR

- účasť na pojednávaní 19.1.2011 ................................85,50 EUR + režijný paušál 7,41 EURSúdnepriznalprávnemuzástupcovižalobcovtrovyprávnehozastúpeniazaúkonoznačenýakopísomné
podanie na súd zo dňa 17.2.2009, keďže týmto podaním, ktoré právny zástupca žalobcov súdu doručil
až po vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania, iba upresnil označenie a výmeru sporných parciel,

pričomtotoaktuálneoznačeniemaluviesťminimálnepredskončenímdokazovaniatak,abybolprípadný
petit rozsudku vykonateľný. Súd taktiež krátil trovy právneho zastúpenia za účasť na pojednávaniach
dňa 25.2.2009, 19.5.2010 a 29.10.2010, keďže tieto pojednávania boli odročené bez prejednania veci
a za tieto úkony priznal právnemu zástupcovi žalobcov odmenu vo výške 1 tarifnej odmeny. Právnemu
zástupcovi žalobcov taktiež nepriznal trovy právneho zastúpenia za úkony označené ako písomné

podania na súd zo dňa 31.3.2010 resp. 23.6.2010, na základe ktorých žiadal zmenu petitu žaloby, keďže
súd má za to, že právny zástupca mal podať kvalifikovanú žalobu s jednoznačným petitom žaloby už
pri prvotnom podaní žaloby, pričom následné návrhy na zmenu petitu žaloby súviseli s tým, že tento
petit nebol určitý a zrozumiteľný a navyše podaním súdu doručeným dňa 31.3.2010 právny zástupca
žalobcov nepresne označil podiely jednotlivých žalobcov, čo následným podaním zo dňa 23.6.2010, po
intervencii súdu, opravil a doplnil aj na pojednávaní dňa 2611.2010.

Vzhľadom na vyššie uvedené, preto súd priznal žalobcom trovy konania pozostávajúce zo zaplateného
súdneho poplatku v sume 99,58 EUR (3.000,- Sk) a trov právneho zastúpenia v sume 762.56 EUR, teda
trovy konania celkovo predstavujú sumu 862,14 EUR .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolanie môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.