Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 14, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/275/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615207602
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615207602.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/
A, 831 03, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, zastúpený advokátkou: JUDr. Veronika Kubriková, PhD.,
Advokátska kancelária so sídlom Martinčekova 13, Bratislava IČO: XX XXX XXX, proti povinnému: R.
Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. Q. XXX, o vymoženie 1.299,19 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho
exekútora: Mgr. Jana Virličová, Exekútorský úrad Bratislava, Vajnorská 100/A, pod sp. zn. EX 2798/15,

o o d v o l a n í oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k.: 2Er/380/2015-15
zo dňa 28.05.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekučné konanie zastavil a rozhodol, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol, že dňa 28.04.2015 mu súdny exekútor predložil žiadosť o
udelenie poverenia pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.299,19 Eur s príslušenstvom
a trov exekúcie. Žiadosť o udelenie poverenia bola podaná na základe návrhu na vykonanie exekúcie

oprávneným, v ktorom oprávnený podal návrh na vymoženie istiny 1.299,19 Eur, úrok 23 % p. a. a
úrok z omeškania 9 % p. a. od 18.03.2015 do zaplatenia, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania
vyčíslenú vo výške 502,92 Eur trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní 93,83 Eur a súdny
poplatok za vydanie poverenia exekútorovi 16,50 Eur. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia bol súdu
predložený exekučný titul - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. č. k. ISB0910011 zo dňa 11.11.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť

dňa 03.01.2012 a vykonateľnosť dňa 07.01.2012. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe
Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného - Poštovou
banku, a.s. a povinným dňa 18.10.2007. Súd prvého stupňa poukázal na ustanovenia § 251 ods. 4,
§ 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "O. s.
p.") a uviedol, že v registri "Er" exekučného súdu bolo zistené, že pod č. k. 13Er/239/2012 bolo súdom
vedené exekučné konanie vo veci rovnakých účastníkov pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo

výške 1.299,19 Eur s príslušenstvom priznanej totožným exekučným titulom - rozsudkom Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a. s., č. k.
ISB0910011 zo dňa 11.11.2011. Uznesením 13Er/239/2012-53 zo dňa 16.04.2013, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 14.05.2013, tunajší súd exekúciu zastavil. Dôvodom zastavenia exekúcie bola
skutočnosť, že exekučný titul bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej
doložky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd prvého stupňa preukázané, že o exekúcii vedenej

na základe totožného exekučného titulu vo veci rovnakých účastníkov už bolo tunajším súdom v
konaní 13Er/239/2012 právoplatne rozhodnuté. Ide tu teda o prekážku res iudicata, pričom sa jednáo neodstrániteľnú prekážku konania. Súd prvého stupňa preto v zmysle citovaného ustanovenia § 104
ods. 1 O. s. p. konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania v súlade s
ustanovením § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p..

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací
súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie na vykonanie exekúcie
vo veci alebo alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Oprávnený namietal, že v danom konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 (§ 205 ods. 2 písm.
a/ O. s. p.), že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.), že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.), že doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods. 2 písm.

e/ O. s. p.), že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie (§ 221 ods. 1 písm. d/ O. s. p.), že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.) a že súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
(§ 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p.). Poukázal na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedol, že v zmysle

tohto ustanovenia je exekučný súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz jedine žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Nemá však oprávnenie
skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere obsahujúcu rozhodcovskú doložku. Exekučný súd
pri skúmaní rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu nie je vecne príslušný vo veci konať či už
ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku. Rozsah právomoci

exekučného súdu je daný aj § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa oprávneného exekučný
súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské
konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý
už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako
právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZoRK); výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov

a pre všetky orgány, čím tvorí prekážku "res iudicata". Tiež poukázal na § 93b ods. 1 zákona č.
483/2001 Z. z. o bankách, ktoré ukladalo povinnosť právnemu predchodcovi oprávneného (Poštová
banka, a.s.) ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej zmluvy s tým, že klientovi je daná možnosť neprijať
túto zákonom stanovenú ponuku. Navyše, rozhodcovskú zmluvu vyhlásil za neplatnú bez toho, aby
riadne zdôvodnil, v čom táto spôsobovala hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa. Za týmto účelom zároveň vykonal nové dokazovanie, avšak oprávnenému
nedal možnosť sa k takto vykonaným dôkazom či nanovo vytvorenému skutkovému stavu vyjadriť. Mal
za to, že nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu Rady č. 93/13/EHS,
nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou únijného práva, je výlučne aktom sekundárnej
povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny a v

žiadnom prípade interpretačný. Obdobné platí aj o judikatúre ESD, ktorá nie je voči jednotlivcom, teda
ani voči účastníkom tohto konania, bezprostredne záväzná. Oprávnený v ďalšom poukázal na rôzne
rozhodnutia súdov Slovenskej republiky a na neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným
súdom, ktorý nahrádzal pasivitu povinného.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p.,
pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O. s. p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie
pojednávanie, nakoľko odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia
a pretože sa so závermi súdu prvého stupňa stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v
podrobnostiach poukazuje podľa § 219 ods. 2 O. s. p. a k odvolaniu uvádza nasledovné:Z pripojeného spisu súdu prvého stupňa sp. zn. : 13Er/239/2012 odvolací súd zistil, že v tej istej veci
prebehlo už na súde prvého stupňa konanie, vedené pod sp. zn. 13Er/239/2012 a bolo skončené
právoplatnýmuznesenímOkresnéhosúduSpišskáNováVeszodňa16.04.2013,č.k.13Er/239/2012-53

ktorým bola v konečnom dôsledku exekúcia zastavená. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
14.05.2013.

Podľa § 103 O. s. p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O. s. p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Prekážka res iudicata sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád podmienok konania, existencia
ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho. Z cit. ustanovení O. s. p. vyplýva, že

podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek
za konania.

Podľa § 251 ods. 4 O. s. p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu 31)
sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje

sa však vždy uznesením.

Z § 251 ods. 4 O. s. p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré
sú v podstate totožné s podmienkami sporového konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku
podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľný nedostatok podmienok exekučného konania, súd je

povinný exekučné konanie zastaviť, a to s prihliadnutím na § 103 a § 104 O. s. p. v spojení s § 251 ods.
4 O. s. p.. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by
upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať § 159 ods. 3 O. s.
p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k existencii vady podmienok
konania spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej (res iudicata) dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené
všetky tri podmienky, a to: 1.) začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté,
2.) začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi, 3.) a o tej istej veci.

Tými istými účastníkmi exekučného konania sú osoby oprávneného a povinného totožné ako v inom
exekučnom konaní, v ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté. Vec, o ktorej už bolo v inom exekučnom
konaní právoplatne rozhodnuté, je pritom samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na
podklade určitého exekučného titulu. Meritórne rozhodnutie o takejto veci má charakter uznesenia o
zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo uznesenia

o zastavení exekúcie z dôvodov podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, prípadne z iného dôvodu
vyplývajúceho z ustanovení Exekučného poriadku.

Nie každé takéto rozhodnutie vo veci však založí prekážku res iudicata. Napríklad rozhodnutie o
zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že nebolo

preukázané, že exekučný titul nadobudol vykonateľnosť, nezakladá prekážku res iudicata. Oprávnený
môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na základe toho exekučného titulu a následne môže súdny
exekútor opätovne požiadať exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak exekučný
titul medzičasom vykonateľnosť nadobudne, resp. toto bude exekučnému súdu preukázané. Na druhej
stranerozhodnutieozamietnutížiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie

z dôvodu, že exekučný titul nie je materiálne vykonateľný, už prekážku res iudicata zakladá a oprávnený
už nemôže navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu. Rovnako je to aj
s rozhodnutiami o zastavení exekúcie. Zastavenie exekúcie z niektorého dôvodu prekážka res iudicata
zakladá, z iného dôvodu už nie. Napr. zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, nepredstavuje prekážku

veci rozhodnutej a oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého
exekučného titulu. Na druhej strane zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného
poriadku z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia exekučného titulu zaniklo právo ním priznané, prekážku
res iudicata zakladá. Preto vždy, keď súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi už bolo vedené exekučnékonanie, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie vo veci samej, je potrebné skúmať povahu tohto
meritórneho rozhodnutia.

V predmetnej exekučnej veci tak, ako správne konštatoval súd prvého stupňa, bolo zistené, že medzi
rovnakými účastníkmi (totožným oprávneným a totožným povinným) bolo už v minulosti vedené konanie
na Okresnom súde Spišská Nová Ves pre vymoženie rovnakého práva oprávneného na podklade
rovnakéhoexekučnéhotitulu.Totopredchádzajúceexekučnékonanieskončiloprávoplatnýmuznesením
súdu prvého stupňa v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach, ktorým bola zamietnutá žiadosť

o vydanie poverenia pre súdneho exekútora a následným právoplatným uznesením Okresného súdu
Spišská Nová Ves o zastavení exekúcie z dôvodu § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, keďže uznesenie,
ktorým sa žiadosť súdneho exekútora zamietla, nadobudlo právoplatnosť. Odvolací súd sa s týmto
konštatovaním v plnom rozsahu stotožňuje.

Uvedenérozhodnutieozastaveníexekúciepretopredstavujepretotoexekučnékonanie,ktorésazačalo

medzi rovnakými účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia a na podklade rovnakého exekučného
titulu, prekážku res iudicata. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že dôvody, ktoré oprávnený uvádza
vpodanomodvolanísúbezďalšiehoneopodstatnené a nereflektujúzákonnýdôvod,nazákladektorého
súd prvého stupňa pristúpil k rozhodnutiu o zastavení exekúcie spočívajúci v neodstrániteľnej vade
podmienok konania,

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O. s. p. rozhodnutie súdu prvého stupňa ako
vecne správne potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p..
Oprávnený nemal úspech v odvolacom konaní, preto mu náhrada trov nepatrí. Ostatným účastníkom
trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva účastníkom
náhradu trov odvolacieho konania.

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004
Z. z. v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.