Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 18, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/133/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714212331
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714212331.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci navrhovateľky G.

C., rod. B., nar. XX. XX. XXXX, t. č. na rodičovskej dovolenke, bytom G., M. S. XXX, občianky SR, zast.
JUDr. Ľubicou Flíderovou, advokátkou AK Zvolen, so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen, proti odporcovi A.
C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G., M. S. XXX, t. č. bytom W., A. L.., Č.. XX, živnostníkovi, občanovi
SR, o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky sumou 15,- Eur mesačne splatnou vždy
do 15-teho dňa v mesiaci od 21. 08. 2014 do 22. 11. 2017.

Zameškanýpríspevokvovýške155,32Eurjeodporca povinný zaplatiťnavrhovateľkevmesačných
splátkach po 20,- Eur splatných spolu s príspevkom na výživu.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim návrhom - prostredníctvom svojej právnej zástupkyne domáhala určenia
príspevku na výživu rozvedeného manžela.

Odporca s návrhom nesúhlasil.

Súdvýsluchomúčastníkovkonania,akoajnazákladeskutočnostíobsiahnutýchvodôvodnenípodaného
návrhu, výsluchom svedkov V. C., M. C., na základe listinných dôkazov, rozsudku Okresného súdu
Zvolen 5P/199/2012-49 zo dňa 05. 11. 2012 s dňom právoplatnosti 22. 11. 2012, ako aj ďalších listinných
a ostatných dôkazov, zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen 5P/199/2012 - 49 bolo manželstvo účastníkov dňa 05. 11.

2012 rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22. 11. 2012 v časti týkajúcej sa rozvodu
manželstva. Súd na čas po rozvode zveril maloletého syna účastníkov A., nar. XX. XX. XXXX do osobnej
starostlivosti matke. Odporca bol zaviazaný k povinnosti prispievať na jeho výživu mesačne sumou vo
výške 100,- Eur.

Navrhovateľka uviedla, že odporca si plní svoju vyživovaciu povinnosť, nie však pravidelne a je pravdou,
že v minulosti bolo obdobie, keď si vyživovaciu povinnosť neplnil vôbec.

Podaným návrhom sa však navrhovateľka domáhala toho, aby súd určil povinnosť odporcovi prispievať
na jej výživu mesačne čiastkou 50,- Eur počnúc podaním návrhu (21. 08. 2014) do 22. 11. 2017 a to z
dôvodu, že nie je schopná si zabezpečiť prostriedky na obživu, pretože v osobnej Z. P. O. Z. Z. A. O. V.O. S., nar. XX. XX. XXXX, ktorej otcom je F. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. X. Tento na súde uznal
otcovstvo, avšak namietal priezvisko maloletej.

Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila aj tým, že jej jediným príjmom je rodičovský príspevok v sume
199,60 Eur mesačne, rodinné prídavky na dve deti v sume 47,04 Eur a výživné ma maloletého A., ktorý
dostáva od odporcu. V súčasnosti býva v rodinnom dome svojej matky, za elektrinu uhrádza mesačne
sumu 84,- Eur, 20,- Eur mesačne platí na životnú poistku pre syna, v dome sa kúri drevom, pričom za
jeho kúpu ročne zaplatí cca 500,- Eur. Na pojednávaní náklady upravila tak, že aktuálne platí preddavok

na elektrinu cca 50,- Eur, za plyn mesačne 10,- Eur - 15,- Eur, za nákup pohonných hmôt do motorového
vozidla 20,- Eur mesačne, ďalej spláca úver nebankovej inštitúcii Provident v sume 10,- Eur - 20,- Eur,
raz do roka musí nakúpiť drevo a uhlie, kde sú náklady od 500,- Eur do 700,- Eur, za odvoz smetí
platí ročne 30,- Eur, pričom musí uhrádzať aj rôzne nedoplatky na energiách. Naposledy platila z titulu
nedoplatku za dodávku elektriny 200,- Eur.

Odporca uviedol, že s návrhom nesúhlasí aj napriek tomu, že mu porozumel. Tvrdil že má vedomosť
o tom, že navrhovateľka nie je až v tak zlej finančnej situácii, aby bola odkázaná na príspevok z jeho
strany. Údajne chodí navrhovateľka pracovať do Rakúska, kde opatruje ľudí. Túto informáciu mal od
svojej sestry, ktorá býva v susedstve navrhovateľky.

Svedkyňa V. C. - sestra odporcu uviedla, že navrhovateľka si bola začiatkom roka 2015 „privyrobiť“ v
Rakúsku, kde bola asi 2 týždne. Či od uvedeného obdobia ešte bola opätovne v Rakúsku, resp. či tam
chodí pravidelne, k tomu sa vyjadriť nevedela, pretože sa už spolu nestretávajú. To, že navrhovateľka
bola v Rakúsku má z rozprávania ľudí, pretože v dedine sa takéto veci neutaja a každý vie o tom druhom.

Navrhovateľka tvrdenie svedkyne poprela s odôvodnením, že sa stará o malú jeden a polročnú dcéru,
tak je vylúčené, aby na tak dlhý čas opustila dieťa a domácnosť. Je pravdou, že pokiaľ aj odišla z domu,
tak len na krátky čas do obchodu nakúpiť potrebné potraviny, pričom obratom sa vrátila späť k dieťaťu.

Svedok M. C., ktorý býva u matky navrhovateľky, ktorá je jeho krstnou mamou uviedol, že nie je pravdou

že by navrhovateľka odchádzala od svojich detí. Podľa jeho názoru to nie je možné, pretože deti sú
malé. Touto informáciou disponuje pretože býva v dome, ktorý je vzdialený len pár metrov od domu,
ktorý obýva navrhovateľka s deťmi. Uviedol aj to, že zvykne chodievať do domu navrhovateľky a to vtedy,
keď jej treba niečo pomôcť, keď potrebuje pokosiť, alebo urobiť nejaké práce s drevom. Rozhodne by
vedel o tom, keby navrhovateľka na dlhší čas odišla z domu od detí. Taktiež potvrdil, že deti bývajú často

choré, dcéra navrhovateľky má oslabenú imunitu, takže matka musí byť neustále pri nej. Uviedol, že
zvykne zostať pri deťoch vtedy, keď ich matka potrebuje ísť do obchodu niečo nakúpiť. Tento časový
úsek ohraničil cca 30 minútami.

Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať

od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí
rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli
k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

Podľa § 72 ods. 3 citovaného zákona, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať
najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne
túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov
schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o
rozvodmanželstvazverenédoosobnejstarostlivostidieťasdlhodobonepriaznivýmzdravotnýmstavom,

alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

S poukazom na vykonané dokazovanie mal súd preukázané, že mesačný príjem matky pozostáva
z rodičovského príspevku vo výške 199,60 Eur, rodinných prídavkov na dve deti v sume 47,04 Eur
a výživného na maloletého A. vo výške 100,- Eur. Je potrebné zdôrazniť, že tak rodinné prídavky

ako aj výživné na maloleté dieťa nepredstavujú finančné prostriedky slúžiace pre osobnú potrebu
matky maloletých detí - teda pre navrhovateľku. Ide o finančný príspevok, ktorý má zo zákona slúžiť
výhradne pre zabezpečenie základných životných potrieb maloletých detí. Z uvedeného je zrejmé, žejediným príjmom matky v súčasnosti je rodičovský príspevok v sume 199,60 Eur, ktorý bude ohraničený
dovŕšením druhého roku veku dieťaťa, kedy nárok na tento príspevok zo zákona zaniká.

Z daňového priznania k dani z príjmu fyzickej osoby za rok 2013, ktoré bolo podané v roku 2014 vyplýva,
že základ dane odporcu pred zdanením predstavoval 2.228,54 Eur, z čoho daň bola vyrubená správcom
dane vo výške 423,42 Eur. Čistý ročný príjem odporcu teda predstavoval čiastku 1.805,12 Eur, teda
priemerný mesačný príjem bol vo výške 150,- Eur. Podľa slov odporcu bol jeho ročný príjem v roku 2014
vyšší o 300,- Eur, kedy došlo aj k zvýšeniu mesačného príjmu odporcu na sumu cca 175,- Eur.

S poukazom na zhora uvedené skutočnosti, ako aj vykonané dokazovanie mal súd za to, že návrh
navrhovateľky je dôvodný, súd uložil povinnosť odporcovi platiť navrhovateľke príspevok na výživu
rozvedenej manželky vo výške 15,- Eur mesačne, vychádzajúc z priemerného mesačného príjmu za rok
2014 v sume 175,- Eur. Rozhodne aj čiastka 175,- Eur mesačne je sumou, ktorá mnohokrát možno ani
nepostačuje na pokrytie základných osobných potrieb v rámci kalendárneho mesiaca, na druhej strane

je treba však uviesť, že matkin príjem vo výške 199,60 Eur je príjmom, z ktorého si musí matka hradiť
nielen svoje osobné potreby, ale táto čiastka musí slúžiť aj na pokrytie ďalších, obvyklých prípadne iných
nepredvídaných potrieb, ktoré výchova a starostlivosť o dve maloleté deti obnáša. Z tohto dôvodu súd
vo veci rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.

Pretože navrhovateľka požiadala určiť príspevok od 21. 08. 2014, vo veci bolo rozhodnuté dňa 18. 06.
2015, súd zameškaný príspevok vo výške 155,32 Eur uložil povinnosť odporcovi zaplatiť v mesačných
20,- Eur splátkach tak, že zameškaný príspevok bude splatný spolu s bežným príspevkom.

O trovách konania súd rozhodne podľa § 151 ods. 3 OSP v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 33/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP t.j.

1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), t.j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,

4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
OSP).