Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Pavol Pilek

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoKR/3/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111214674
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4111214674.2

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Marek Ďuran, B. Němcovej 4, Nitra, SKP úpadcu
Steffan Distillery Company, s.r.o., IČO: 36 309 524, so sídlom Kopčianska 82, Bratislava, proti odporcom:
1. Y. H., nar. XX.XX.XXXX, R. XX, N. - H., N., 2. J. J., nar. XX.XX.XXXX, V. XXXX/XX, L., 3. S. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, R. XX, L., o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o návrhu na vstup vedľajších
účastníkov do konania, o odvolaní vedľajších účastníkov na strane navrhovateľa 1. ST. NICOLAUS-
trade, a.s., IČO: 35 680 261, Ružová dolina 6, Bratislava a 2. Slovenské liehovary a likérky, a.s., IČO:
36 241 369, Trnavská cesta, Leopoldov proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k. 23Cbi/7/2011-67 zo
dňa 30. januára 2012, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č.k. 23Cbi/7/2011-67 zo dňa 30. januára 2012 p o t v
r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 18.05.2011 sa navrhovateľ domáhal vyhlásenia rozsudku, ktorým by súd určil, že
právne úkony úpadcu Steffan Distillery Company, s.r.o., vystavenie vlastnej zmenky na zaplatenie sumy
1.500.000,- eur s dátumom splatnosti 30.6.2010 v prospech odporcu v 1. rade, vystavenie vlastnej
zmenky na zaplatenie sumy 300.000,- eur s dátumom splatnosti 31.05.2010 v prospech odporcu v 2.
rade, vystavenie vlastnej zmenky na zaplatenie sumy 300.000,- eur s dátumom splatnosti 16.07.2010 v
prospech odporcu v 3. rade, sú voči konkurzným veriteľom neúčinné.

Dňa 11.11.2011 oznámil právny zástupca obchodných spoločností ST. NICOLAUS - trade, a.s. a
Slovenské liehovary a likérky, a.s., že vstupujú do konania ako vedľajší účastník na strane navrhovateľa.

Právny zástupca uviedol, že výsledok incidenčného konania bude mať vplyv na mieru uspokojenia ich
pohľadávok v konkurznom konaní, pretože ak bude žalobe vyhovené, výťažok speňaženia majetku, ktorý
mal pripadnúť na uspokojenie pohľadávok žalovaných sa pomerne rozdelí medzi ostatných konkurzných
veriteľov, preto majú tieto spoločnosti na výsledku tohto incidenčného konania právny záujem.

So vstupom uvedených vedľajších účastníkov do konania nesúhlasil navrhovateľ. Tento namietal, že
v zmysle § 57 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR) sú veritelia
pohľadávky prihlásenej v konkurznom konaní aktívne vecne legitimovaní odporovať právnemu úkonu
iba v tom prípade, ak správca v primeranej lehote ich podnetu na odporovanie nevyhovel.

Podľa § 57 ods. 1 ZoKR má aktívnu vecnú legitimáciu veriteľ prihlásenej pohľadávky iba v tom prípade,
ak správca v primeranej lehote podnetu veriteľa na odporovanie nevyhovel.

Z uvedeného dôvodu navrhovateľ so vstupom vedľajších účastníkov nesúhlasil.

Okresný súd Nitra uznesením č.k. 23Cbi/7/2011-67 zo dňa 30.01.2012 následne rozhodol tak, že vstup
vyššieuvedených vedľajších účastníkov do konania na strane navrhovateľa nepripustil.

V jeho odôvodnení okrem poukazu na dôvody nesúhlasu navrhovateľa so vstupom uvedených
spoločností do konania ako vedľajších účastníkov tiež skonštatoval, že títo veritelia dňa 23.03.2011
podali na Okresnom súde Nitra samostatnú žalobu, ktorou odporujú predmetným právnym úkonom,
pričom toto konanie je vedené pod sp. zn. 23Cbi/3/2011.
Právny záver o neprípustnosti vedľajšieho účastníctva uvedených spoločností súd oprel o ustanovenia
§ 93 ods. 1 a 3 OSP, pričom skonštatoval, že o prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhoduje len
vtedy, ak niektorý z účastníkov konania jeho neprípustnosť namieta. Súd poukázal na tú skutočnosť, že
vedľajší účastníci odôvodňovali svoj vstup len tým, že sú veriteľmi v konkurze na majetok úpadcu.

Súd dospel k záveru, že veritelia si môžu v plnom rozsahu svoje práva veriteľov uplatniť v konkurznom
konaní, kde majú právo iniciovať zvolanie konkurzných veriteľov, môžu žiadať o zásah konkurzný súd
v rámci dohliadacej činnosti, prípadne žiadať vysvetlenia a stanoviská od správcu konkurznej podstaty
o nakladaní s konkurznou podstatou. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii ani nepočíta s účasťou
konkurzných veriteľov ako vedľajších účastníkov konania vyvolaných konkurzom.

Podľa názoru súdu prvého stupňa veritelia nepreukázali právny záujem na výsledku predmetného
konania a preto súd nepovolil ich vstup do konania ako vedľajších účastníkov na strane navrhovateľa.
Záverom odôvodnenia svojho rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 6Obo/34/2008, v ktorom sa tento súd takouto otázkou zaoberal.

Proti tomuto uzneseniu podali vedľajší účastníci včasné odvolanie. Okrem skutočnosti, že od výsledku
takto incidenčného konania bude závisieť miera uspokojenia ich pohľadávok, argumentovali ohľadne
existencie ich právneho záujmu na výsledku konania i nasledovným spôsobom. Dňa 02.03.2011 vedľajší
účastníci v 1. a 2. rade doručili správcovi konkurznej podstaty úpadcu podnet na odporovanie zmenkám,
ktoré úpadca vystavil v prospech žalovaného v 1. až 3. rade, aby zabezpečil (bez akéhokoľvek
protiplnenia) záväzok konateľa úpadcu ako súkromnej osoby zo zmlúv o pôžičke, ktorú žalovaní v 1. až
3. rade uzavreli s konateľom úpadcu a na základe ktorých mu údajne v hotovosti mali požičať celkom
sumu 1.500.000,- eur.

Keďže správca tomuto podnetu v primeranej lehote nevyhovel, vedľajší účastníci v 1. a 2. rade podali
v zmysle ust. § 57 ods. 1 druhá veta konkurzného zákona dňa 23.03.2011 na Okresnom súde Nitra
žalobu o určenie neúčinnosti právnych úkonov úpadcu (ide o tie isté úkony, ktoré sa odporujú aj v tomto
incidenčnom konaní); vec je vedená pod sp. zn. 23Cbi/3/2011. V žalobe zo dňa 23.03.2011 sa vedľajší
účastníci v 1. a 2. rade domáhajú nielen toho, aby súd určil, že napadnuté úkony sú voči konkurzným
veriteľom právne neúčinné a uložil žalovanému v 1. až 3. rade povinnosť strpieť, že ich pohľadávky z
napadnutých úkonov nebudú v konkurznom konaní voči úpadcovi uspokojené, ale zároveň sa v zmysle
ust. § 63 ods. 3 konkurzného zákona domáhajú aj uloženia takých povinností žalovaným v 1. až 3. rade,
ktoré zabezpečia dosiahnutie stavu, aký by tu bol, keby napadnuté úkony neboli úpadcom urobené.

Po viac ako desiatich týždňoch od doručenia vyššie uvedeného podnetu, napriek už podanej žalobe
vedľajšími účastníkmi v 1. a 2. rade, podal dňa 18.05.2011 v tej istej veci (pre tie isté odporovateľné
úkony úpadcu voči tým istým žalovaným) žalobu aj žalobca ako nový správca úpadcu.

Vedľajší účastníci majú za to, že správca konkurznej podstaty v konaní, ktoré inicioval sám nepriamo
spochybňuje ukracujúci charakter napádaných úkonov úpadcu, keďže formuloval názor (v žalobe i na
pojednávaní), podľa ktorého zatiaľ nie je ešte zrejmé, či predmetné úkony sú ukracujúcimi úkonmi.
Vedľajší účastníci majú pochybnosti o nezaujatosti správcu konkurznej podstaty z dôvodu, že tento
bol po odvolaní predchádzajúceho správcu navrhnutý a zvolený práve žalovanými v 1. až 3. rade. Za
nepochopiteľné vedľajší účastníci považujú tiež to, že ich vstup do konania namieta práve správca
konkurznej podstaty, ktorého pozíciu v konaní sa vedľajší účastníci rozhodli podporovať. Vyjadrili obavu,
že správca môže svoju žalobu vziať späť, prípadne v konaní postupovať tak, že jeho žaloba bude
zamietnutá. Vedľajší účastníci tiež vyslovili domnienku, že zamietnutie žaloby správca konkurznej
podstaty (a prípadné potvrdenie takéhoto rozhodnutia odvolacím súdom) by zrejme malo za následok
zamietnutie žaloby vedľajších účastníkov v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.
23Cbi/3/2011, čím by títo stratili možnosť úspešne odporovať predmetným úkonom úpadcu. Došlo by

tak k situácii, že spoločnosti ST. NICOLAUS - trade, a.s. a Slovenské liehovary a likérky, a.s. by nemohli
akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť výsledok konania o tejto veci a to či už ako vedľajší účastníci alebo ako
účastníci konania na základe ich návrhu na spojenie oboch incidenčných konaní. Takýmto postupom by
im podľa ich presvedčenia bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Súdu prvého stupňa vedľajší účastníci tiež vytýkali, že súd s nimi ako vedľajšími účastníkmi nekonal,
keďže ich na pojednávanie uskutočnené dňa 30.01.2012 nepredvolal. Vedľajší účastníci sa však napriek
tomu pojednávania zúčastnili. Už pred otvorením pojednávania, ktoré sa v tejto veci konalo dňa
30.01.2012, boli konajúcou sudkyňou informovaní, že ich súd nepovažuje za vedľajších účastníkov,
nakoľko rozhodol o nepripustení ich vstupu do tohto konania a že nebude s nimi konať ako s vedľajšími
účastníkmi. Z tohto dôvodu im súd odmietol vyhotoviť aj kópiu zápisnice z pojednávania, o ktorú požiadali
pred otvorením pojednávania a neumožnil im vyjadriť sa k prejednávanej veci. Súd na tomto pojednávaní
u vedľajších účastníkov v 1. a 2. rade iba zisťoval, či trvajú na svojom vstupe do tohto konania,
resp. či sa vzdávajú práva podať odvolanie voči uzneseniu o nepripustení ich vstupu do tohto konania
ako vedľajších účastníkov. Vôbec s nimi ako s vedľajšími účastníkmi na pojednávaní nekonal. Hoci o
prípustnosti ich vedľajšieho účastníctva nebolo ešte právoplatne rozhodnuté. Vzhľadom na uvedené
majú vedľajší účastníci za to, že im bola postupom prvostupňového súdu odňatá možnosť konať pred
súdom (§ 221 ods. 1 písm. f) v spojení s § 205 ods. 2 písm. a) OSP). Odvolatelia zároveň považujú
napadnuté uznesenie za vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm.
f) OSP), nakoľko súd nepripustil ich vedľajšie účastníctvo, hoci je podľa nich zrejmé, že na výsledku
konania majú právny záujem.

Z uvedených dôvodov sa odvolatelia svojim odvolaním domáhali, aby odvolací súd napadnuté
prvostupňové uznesenie zrušil (§ 221 ods. 1 písm. f) OSP) a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, prípadne aby ho priamo podľa § 220 OSP zmenil tak, že rozhodne o prípustnosti ich vedľajšieho
účastníctva v konaní.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania v súlade s §
214 OSP, pričom dospel k záveru o jeho neopodstatnenosti z nasledujúcich dôvodov.

Konanie o incidenčnej žalobe správcu konkurznej podstaty úpadcu Steffan Distillery Company, s.r.o.
JUDr. Mareka Ďurana bolo v zmysle § 82 ods. 1 OSP začaté dňa 18.05.2011 dôjdením žaloby súdu
prvého stupňa.

Dňa 11.11.2011 bolo súdu prvého stupňa doručené spoločné podanie spoločností ST. NICOLAUS -
trade, a.s. a Slovenské liehovary a likérky, a.s. podanie, ktorým uvedené spoločnosti v zmysle § 93 ods.
1 OSP oznámili svoj vstup do konania ako vedľajší účastníci na strane navrhovateľa.

Podľa § 93 ods. 1 OSP ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva
alebo určenie, či manželstvo je alebo nie.

Podľa § 93 ods. 3 OSP do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z
účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh.

V danom prípade je zrejmé, že vyššie uvedené spoločnosti do konania vstúpili ako vedľajší účastníci
z vlastného podnetu, čím sa vedľajšími účastníkmi stali dňom 11.11.2011, kedy bolo ich oznámenie o
vstupe do konania doručené. Zákon ako podmienka vedľajšieho účastníctva predpokladá existenciu
záujmu vedľajšieho účastníka na výsledku konania, do ktorého vstupuje (§ 93 ods. 1 OSP).

Súd však naplnenie tejto podmienky vedľajšieho účastníctva skúma iba následne, ak sa niektorý z
účastníkov konania návrhom podľa § 93 ods. 3 veta druhá OSP domáha vyslovenia neprípustnosti
vedľajšieho účastníctva.

Odvolací súd po preskúmaní okolností prejednávaného prípadu dospel k záveru, že právny záujem
vedľajších účastníkov na výsledku konania o incidenčnej žalobe podanej správcom konkurznej podstaty
v tomto prípade daný nie je. Tieto osoby totiž svojou vlastnou samostatnou incidenčnou žalobou iniciovali

konanie, v ktorom z titulu § 57 ods. 1 druhá veta ZoKR sami ako veritelia odporujú identickým právnym
úkonom úpadcu. Svoj právny záujem na určení neúčinnosti predmetných právnych úkonov úpadcu
voči veriteľom si uvedené spoločnosti plnohodnotne ako navrhovatelia uplatňujú v nimi iniciovanom
konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 23Cbi/3/2011, v ktorom súd prvého stupňa
bude musieť taktiež vo veci rozhodnúť. Obava spoločností ST. NICOLAUS - trade, a.s. a Slovenské
liehovary a likérky, a.s., že v prípade, ak by bola incidenčná žaloba správcu konkurznej podstaty
napokon právoplatne zamietnutá, viedlo by to bez ďalšieho i k zamietnutiu samostatnej incidenčnej
žaloby uvedených spoločností, nemá právne opodstatnenie. Súd sa bude musieť v samostatnom konaní
iniciovanom incidenčnou žalobou uvedených spoločností zaoberať prípadnými skutkovými špecifikami
vyplývajúcimi z účastníkmi produkovaných dôkazov a tieto právne posúdiť zákonným spôsobom vo
svojom meritórnom rozhodnutí, ktoré preto nemusí byť z hľadiska výsledku sporu identické ako konanie
o incidenčnej žalobe správcu konkurznej podstaty.

Uvedené spoločnosti ďalej argumentujú akousi potrebou kontroly správcu konkurznej podstaty v
ňom iniciovanom konaní, pričom vyslovujú i obavu z toho, že správca konkurznej podstaty môže
svoju incidenčnú žalobu vziať kedykoľvek späť. Odvolací súd k tomu podotýka, že procesný predpis
vedľajšiemu účastníkovi na strane navrhovateľa nedáva žiaden právny účinný prostriedok, ktorým by
takémuto postupu navrhovateľa mohol zabrániť, pretože právo navrhovateľa disponovať s predmetom
konania vedľajším účastníctvom ďalších osôb na jeho strane nie je nijak obmedzené.

Z komplexu uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že najmä vo väzbe na skutočnosť,
že vedľajší účastníci podali prvšiu samostatnú incidenčnú žalobu rovnakého predmetu, nesvedčí v ich
prospech právny záujem na výsledku konania rovnakého predmetu iniciovaného správcom konkurznej
podstaty a ich vedľajšie účastníctvo v tomto konaní preto nie je prípustné.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie ako vecne správne vo výroku podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Odvolatelia tiež namietali, že súdom prvého stupňa im bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože
tento ignoroval ich postavenie vedľajších účastníkov, ktoré nadobudli dňom 11.11.2011. Súd prvého
stupňa ich totiž nepredvolal na pojednávanie uskutočnené dňa 30.01.2012 a aj keď sa tohto napokon
zúčastnili, neumožnil im vyjadriť k prejednávanej veci.

Podľa § 212 ods. 3 OSP na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolací súd má v danom prípade vzhľadom na vyššieuvedené dôvody neprípustnosti vedľajšieho
účastníctva uvedených obchodných spoločností za to, že vada prvostupňového konania spočívajúca
v opomenutí ich predvolania ako vedľajších účastníkov na pojednávanie uskutočnené dňa 30.01.2012
nemala za následok nesprávnosť rozhodnutia prvostupňového súdu o neprípustnosti ich vedľajšieho
účastníctva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.