Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 5, 2013

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 2Er/1200/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2709205560
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Poliaková
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2013:2709205560.2

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 zastúpená advokátom: JUDr. Martin Máčaj,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 31 815 138, proti povinnému: U. A., nar. XX. XX. XXXX,
bytom Y. XXX, XXX XX V., štátny občan SR, pre vymoženie istiny 556,34 € s príslušenstvom a trov
predchádzajúceho konania 163,51 €, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje exekúciu z a n e p r í p u s t n ú .

II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Poverením Okresného súdu Skalica zo dňa 18. 11. 2009 bol súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý,
Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava poverený podľa §

45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku rozhodcu Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské
rameno 8, 841 04 Bratislava, JUDr. Miroslava Ráca, sp. zn. SR 11864/09 zo dňa 29. 07. 2009.

Dňa 02. 07. 2008 bola medzi oprávneným a povinným uzavretá zmluva o úvere č. 2360364, na základe

ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 10 00,- Sk, ktorý sa povinný zaviazal splácať v 10
mesačných splátkach vo výške 1640,- Sk (ďalej len „Zmluva o úvere“).

Súd preskúmaním Zmluvy o úvere zistil, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko jej obsah spĺňa všetky
zákonom požadované náležitosti, t.j. zákonné znaky spotrebiteľských zmlúv, keďže povinný ako fyzická
osoba nekonal pri uzavretí Zmluvy o úvere v rámci predmetu jeho obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti, a naopak oprávnený pri uzatváraní a plnení Zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na takúto zmluvu je nutné aplikovať režim spotrebiteľských
zmlúv v zmysle kogentných ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko sa jednoznačne jedná i o
spotrebiteľský vzťah a to vzhľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho
zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere.

Súd ďalej preskúmal Všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru a zistil, že v bode 17.
Všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru sa nachádza rozhodcovská doložka, ktorá
nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná. Táto rozhodcovská doložka zaväzuje žalovaného, aby
všetky spory, ktoré zo Zmluvy vzniknú, boli riešené výlučne v rozhodcovskom konaní, pričom dáva
možnosť výberu medzi štátnym a rozhodcovským súdom žalujúcej strane, tento výber je však daný
tomu účastníkovi, ktorý začne konanie skôr. V praxi to býva dodávateľ, resp. veriteľ, kto podá návrh na

začatie konania proti spotrebiteľovi. Rozhodcovská doložka splýva s ostatnými zmluvnými podmienkami
v zmluvných ustanoveniach, nebola so spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnéhotextu tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi
podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a súdom rozhodcovským. Veriteľ na základe
tejto doložky môže predložiť vec na prerokovanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť

tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Ak dôjde k výberu rozhodcovského súdu žalujúcim dodávateľom, je
spotrebiteľnútenýsapodrobiťrozhodcovskémukonaniu.Nazákladeuvedeného jetakátorozhodcovská
doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) OZ, ktorá je podľa § 53 ods.
5 OZ neplatná.

Podľa § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. r) OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách(ďalej len ako „smernica“), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa

považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
môžu byť považované za nekalé.

Podľa čl. 6 ods.1., smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Uvedeným právnym predpisom, ktorý bol transponovaný aj do ustanovení Občianskeho zákonníka,
je chránené základné právo občana - spotrebiteľa pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách vyplývajúce u Charty základných práv Európskej únie a ktorému korešponduje povinnosť štátu
garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postarať sa, aby spotrebiteľov nečestné zmluvné

podmienky nezaťažovali.

Súd vyzval oprávneného, aby sa k použitiu vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka na

právny vzťah medzi oprávneným a povinným založený Zmluvou o úvere vyjadril. Oprávnený listom zo
dňa 25. 11. 2013 tunajšiemu súdu v nadväznosti na vyššie uvedené oznámil, že oprávnený poskytuje
úveryklientomakodlžníkomnazákladezmlúvoúvereuzatváranýchvzmysle§497anasl.Obchodného
zákonníka. Tento druh zmluvy má charakter spotrebiteľskej zmluvy, avšak uvedenú zmluvu nie je možné
považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch (platnom

a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, teda k 02. 07. 2008), nakoľko v zmysle § 1 ods. 2 písm.
e) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného k 02. 07. 2008 sa spotrebiteľským úverom rozumie
„dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme“. Oprávnený poskytuje svojim klientom
peňažnéprostriedkysícedočasne,avšaknazákladezmluvyoúverevzmysle§497anasl.Obchodného

zákonníka. Ako vyplýva z § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, na vzťahy vzniknuté zo zmluvy
o úvere sa vždy aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka, a to bez ohľadu na povahu zmluvných
strán. Navyše aj oprávnený a povinný si v bode 19. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere dohodli, že v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka sa
všetky právne vzťahy medzi nimi budú spravovať Obchodným zákonníkom. Oprávnený ďalej poukázal

na § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného k 02. 07. 2008, t. j. na náležitosti zmluvy
o úvere, k čomu uviedol, že predmetom úverov poskytovaných zo strany oprávneného klientom sú
peňažné prostriedky, teda nie tovar alebo služba, a preto zmluvy o úvere zo strany oprávneného nemôžuobsahovať náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch pre zmluvu o spotrebiteľskom
úvere.

Ku skutočnostiam, na ktoré oprávnený poukázal vo svojom vyjadrení zo dňa 25. 11. 2013, súd
zastáva názor, že sa nevylučujú s použitím vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách. Ak by aj Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným nespadala
pod režim spotrebiteľských úverov upravený zákonom č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch, na
Zmluvu o úvere uzavretú medzi oprávneným a povinným bude vždy nutné aplikovať ustanovenia

Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, nakoľko sa jednoznačne jedná o spotrebiteľský
vzťah a to vzhľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka účinného
v čase uzavretia Zmluvy o úvere. Úprava spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku je chápaná
ako všeobecná úprava, pričom na určité druhy spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje aj ďalšia podrobnejšia
a špecifickejšia úprava obsiahnutá v iných právnych predpisoch.

Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a
rozhodovať a z toho dôvodu je rozhodcovský rozsudok nulitný a ako exekučný titul je neúčinný. Týmto
je daný rozpor exekučného titulu so zákonom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Ak súd poveril exekútora vykonaním exekúcie napriek tomu, že exekučný titul má nedostatky alebo

zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom, zastaví exekúciu dodatočne. Pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 EP vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie nepredstavuje prekážku veci rozsúdenej. Podľa § 57 ods. 1 písm.
g) EP exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý
exekúciu nemožno vykonať.

Rozhodcovský rozsudok je síce podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP exekučným titulom, avšak podľa názoru
súdu exekúcia na základe predmetného rozhodcovského rozsudku nie je podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP
prípustná z dôvodu, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Na základe uvedených
skutočností súd v zmysle citovaného ustanovenia vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie

zastavil.

V zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Trnave č. k. 10CoE/5/2010-46 zo dňa 23. 02. 2010 doručovanie
uznesenia zastavujúceho exekúciu aj súdnemu exekútorovi spôsobuje okamžitú vedomosť o potrebe
zdržania sa ďalšieho vymáhania pohľadávky aj u osoby bezprostredne na to určenej i s patričným dielom

zodpovednosti za prípadnú neochotu sa takémuto príkazu podriadiť. Exekučné konanie je totiž ovládané
zásadou predbežnej vykonateľnosti uznesení už od ich doručenia (§ 251 ods. 4 a § 171 ods. 2 O. s. p.),
v exekučnom konaní súd rozhoduje výlučne takouto formou rozhodnutia.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,

kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Súd rozhodne o trovách súdneho exekútora až po právoplatnosti tohto uznesenia.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Skalica ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.).

Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach (§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2

O.s.p. )

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.