Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 26, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/159/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212214636
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4212214636.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom
so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, proti žalovaným: 1. R. Z., bytom G. H., O. XX/XX, a 2. E. R., bytom
G. H., O. XX, o zaplatenie sumy 6.085,01 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Komárno č. k. 8C/179/2013-45 zo dňa 24. februára 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o určení neprijateľnej zmluvnej
podmienky p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi

sumu 4 701,72 eura spolu s úrokom z omeškania 9,25 % ročne od 21.04.2011 do zaplatenia v splátkach
po 100 eur mesačne vždy do 25. dňa toho - ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku
s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu, a návrh vo
zvyšku zamietol. Zároveň určil, že zmluvná podmienka dojednaná medzi Consumer finance holding,
a.s., a žalovanými v 1. a 2. rade, uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach v bode 12.2,
že “spoločnosť je oprávnená požadovať od klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak sa klient dostal do
omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky v 30-ty deň po dobe splatnosti je klient povinný

zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky, v tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou“,
je ako neprijateľná, neplatná. V ďalšom výroku rozsudku s odkazom na ustanovenie § 151 ods. 1, § 160
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) uviedol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil s odkazom najmä na
ustanovenia § 2 písm. a),b) a § 3 ods. 1,2,3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej
aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom do 31.03.2008, § 53 ods. 1,2,3,5, § 54 ods. 1,2,
§ 517 ods. 2, § 544 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka a § 153 ods. 3, 4 Občianskeho súdneho poriadku

a Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 6.085,01 eura,
z toho 5.531,83 eura ako istinu a 553,18 eura ako zmluvnú pokutu, úrok z omeškania vo výške 9,25
% ročne a náhradu trov konania s tým, že jeho právny predchodca (Consumer Finance Holding, a.s.),
ktorý mu postúpil pohľadávku, dňa 16.04.2007 uzatvoril so žalovaným v 1. rade zmluvu o poskytnutí
ručiteľskej bezúčelovej pôžičky č. 8003165, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky 150.000 Sk

a zároveň záväzok žalovaného splatiť dlh mesačnými splátkami po 4.042 Sk počas 60 mesiacov,
pričom žalovaný v 2. rade vystupoval ako ručiteľ. Žalovaný podľa tvrdenia žalobcu si svoje povinnosti
neplnil, zaplatil len 2 splátky, spolu vo výške 277,37 eura a dostal sa do omeškania, v dôsledku čoho
žalobcovi malo vzniknúť právo na zaplatenie sumy 6.085,01 eura s príslušenstvom. Žalovaný v 1. radepohľadávkužalobcuuznal,aledlžobuneplatil,lebomalproblémyvpráci.Súdprvéhostupňakonštatoval,
že predmetná zmluva o pôžičke bola skutočne uzavretá podľa tvrdenia žalobcu a žalovaný zaplatil na
úhradu dlhu len 277,37 eura, pričom predmetnú zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú. Spoločnosť

Consumer Finance Holding, a.s., mala v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných
zdrojov nebankovým spôsobom; na tento účel mala vopred pripravenú formulárovú (typovú) zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, súčasťou ktorej sú na rube tlačiva žiadosti uvedené Obchodné podmienky
pre zmluvy o spotrebiteľskom úveru, písané malým, sotva čitateľným písmom. Zo zmluvy je zrejmé, že
žalovaný nemal možnosť jej obsah reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom

sosobitnouprávnouúpravouvzákoneospotrebiteľskýchúveroch,ktorýjekustanoveniamObčianskeho
zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 01.04.2004 predpisom lex specialis. Ak teda
určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom o spotrebiteľských úveroch, použijú sa na ich riešenie
príslušnéustanoveniaObčianskehozákonníka,vrátanevšeobecnýchustanoveníozáväzkoch.Súdteda
vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 a nasledujúcich
Občianskeho zákonníka ako aj podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.

Pôžička vzhľadom na absenciu povinného údaju o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery
nákladov (RPMN), ktorá bola uvedená len v podmienkach k zmluve o poskytnutí pôžičky, podľa § 4 ods.
2 písm. k) a ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 11.06.2010, je bezúročná
a bez poplatkov, a tak ak žalovaný v 1. rade dostal pôžičku 4979,09 eura, vznikla mu povinnosť vrátiť
žalobcovi len túto sumu po odpočítaní uhradených splátok, t.j. 277,37 eura. Žalobca si v zmysle bodu

12.2 Všeobecných obchodných podmienok (VOP) uplatnil aj zmluvnú pokutu vo výške 553,18 eura,
no súd zmluvné dojednania obsiahnuté len vo (VOP) považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku
podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.03.2008 a § 53 ods. 1 písm. k)
Občianskeho zákonníka v citovanom znení, keďže je obsiahnuté vo formulárovom tlačive postupcu,
bez možnosti žalovaného ovplyvniť jej znenie; žalovanému v snahe získať pôžičku nezostalo nič iné,

len to akceptovať. Tieto zmluvné podmienky spôsobujú menej priaznivejšie postavenie spotrebiteľa
(obdobne uznesenie Najvyššieho súdu 5M Cdo 20/2009 z 25.01.2011), ktorého omeškanie s úhradou
je sankcionované aj povinnosťou zaplatiť úrok z omeškania, výšku ktorého ustanovuje právny predpis.
Dojednanie zmluvnej pokuty za omeškanie v konečnom dôsledku zvyšuje výšku sankcie, ktorú je dlžník
povinný pri porušení tej istej povinnosti zaplatiť, a tým je zmarený účel úpravy výšky úrokov z omeškania

zakotvený v ustanovení § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z. Zmluvná podmienka o nároku postupcu na zmluvnú pokutu spôsobuje výrazné
zhoršenie postavenia spotrebiteľa, a teda spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorý nemal možnosť zmeniť text formulárovej predtlače o
jeho jednostrannej povinnosti. „Dojednania“ o tejto zmluvnej pokute v obchodných podmienkach ako

neoddeliteľnej súčasti zmluvy, ktoré majú podobu štandardného formulára, typického tým, že sa používa
vo viacerých prípadoch, bez možnosti spotrebiteľa zmeniť ich obsah vzhľadom na formulárovú predtlač
dodávateľa, je nepochybne zhoršením zmluvného postavenia spotrebiteľa ako dlžníka. Vzhľadom na to
súd návrh vo zvyšku zamietol. Výrok o neprijateľnej zmluvnej podmienke súd z procesného hľadiska
odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 153 ods. 3, 4 OSP.

Proti tomuto rozsudku vo výroku, v ktorom súd určil neprijateľnosť zmluvnej podmienky, podal v zákonnej
lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zmeniť a určiť, že
zmluvná podmienka nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, alternatívne napadnutý výrok zrušiť.
Uviedol, že zmluvná podmienka dojednaná medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola
dojednaná v súlade s ustanovením § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka; bola dojednaná písomne s

uvedením spôsobu určenia výšky zmluvnej pokuty. Dojednanie o zmluvnej pokute je zabezpečovací
inštitút pre neplnenie zmluvných povinností. Ak súd prvého stupňa argumentoval nevyváženosťou práv
a povinností účastníkov zmluvného vzťahu, tak je potrebné poukázať na to, že dodávateľ si svoju
povinnosť splnil a úver poskytol riadne a včas. Žalovaný v 1. rade však povinnosť riadne splácať
úver porušil, pričom s VOP sa pred podpisom zmluvy oboznámil a potvrdil aj ich prevzatie. Písomný

prejav vôle treba hodnotiť podľa § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka, z ktorého je zrejmý dispozitívny
charakter občianskoprávnych vzťahov. Žalobca tak nevidí dôvod pre nepriznanie zmluvnej pokuty a ani
pre záver o neprijateľnej zmluvnej pokute, ktorá je spravodlivá a primeraná vo vzťahu k porušovanej
povinnosti. Konaním v zmysle zákona nemohlo dôjsť k dojednaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Navyše vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky má význam iba za predpokladu, ak by ju bol

dojednal priamo žalobca a malo by to význam v tom smere, aby pre neho platil zákaz jej ďalšieho
používania.V priebehu odvolacieho konania vstúpil do konania vedľajší účastník na strane žalovaných, Združenie na
ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Park Angelinum 2, 040 01 Košice, ktorého vstup do konania
žalobca namietal. O námietke vstupu vedľajšieho účastníka rozhodol súd prvého stupňa právoplatne

uznesením č. k. 8C/179/2013-76 zo dňa 7.7.2014 tak, že ho do konania pripustil.
Žalovaní a ani vedľajší účastník sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu
(§ 212 ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP),
prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, s verejným vyhlásením

rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a po prejednaní veci dospel k
záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutom výroku o určení neprijateľnej zmluvnej
podmienke vecne správne a odvolanie žalobcu nie je opodstatnené. Preto v zmysle § 219 ods. 1 OSP
rozsudok v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie § 219 ods.
2 OSP, podľa ktorého, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosť napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Daným rozsudkom pre absenciu odvolania žalobcu nadobudol právoplatnosť prvý výrok, ktorým boli
žalovaní zaviazaní zaplatiť žalobcovi nesplatený zvyšok pôžičky v sume 4.701,72 eura s 9,25% ročnými
úrokmi z omeškania od 21.04.2011 do zaplatenia v stanovených splátkach, pre absenciu odvolania
žalobcu nadobudol právoplatnosť aj tretí výrok rozsudku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá.

Keďže odvolací súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvého stupňa je správny a primerane
odôvodnený v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 OSP, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné
v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 OSP opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v
prvostupňovom rozhodnutí, vrátane citácie ustanovení právnych predpisov, vzťahujúcich sa na tento
prípad. V odôvodnení napadnutého rozsudku, súd prvého stupňa opísal zistený skutkový stav, ktorý má

s ohľadom na obsah spisu oporu vo vykonanom dokazovaní (§ 120 ods. 1 OSP), a na tom základe urobil
aj správny právny záver. Odvolací súd vo vzťahu k žalobcom napadnutému výroku, ktorým súd prvého
stupňa určil, že zmluvná podmienka, uvedená v bode 12.2 VOP o dojednaní zmluvnej pokuty je ako
neprijateľná, neplatná, poukazuje na dostatočné dôvody, uvedené v napadnutom rozsudku (str. 4-5), a
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, pričom ani dôvody, uvádzané žalobcom v tomto

smere v podanom odvolaní neboli spôsobilé zmeniť inak správne skutkové zistenia a právne závery
súdu prvého stupňa, a to aj s prihliadnutím na to, že žalobca samotný (tretí) výrok rozsudku, obsahujúci
o.i. zamietnutie žaloby v časti požadovanej zmluvnej pokuty (zamietnutie návrhu vo zvyšku) odvolaním
nenapadol, a e v dôsledku toho rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť.
V súvislosti s rozhodnutím o odvolaní vznikla odvolaciemu súdu povinnosť rozhodnúť aj o trovách

konania. Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku však rozhodol, že o trovách konania rozhodne do
30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd preto o trovách konania nerozhodoval
na základe ustanovenia § 224 ods. 4 OSP, podľa ktorého, ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti
rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté

o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd
prvého stupňa.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.