Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 21, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/8/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712216185
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7712216185.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.
Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobcu C., G..M..B.., G. G. D. H., C.
XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Q. C., G..M..B.., so sídlom v H., K.Ö. X, IČO: XX XXX XXX, proti
žalovanej G. M., F. Y. Y. I. G. G., so sídlom v H., Ž. T. XX, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 23. septembra 2014 č.k.
5C/237/2012-23 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa proti žalovanej domáhal náhrady majetkovej škody vo výške
2.607,88 eura a nemajetkovej ujmy v sume 521,58 eura tvrdiac, že mu mala byť spôsobená nesprávnym
úradným postupom a nezákonným rozhodnutím Okresného súdu v Michalovciach v exekučnom konaní
vedenom proti povinnej dlžníčke Dane Tokárovej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 1187/2010 tým,
že exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
po uplynutí zákonnej lehoty 15 dní dňa 2.3.2011 a to tak, že ju zamietol potom, ako v rozpore so
zásadou legality zakotvenou v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR realizoval úplný judiciálny proces. Za nesprávny
označil i postup súdu spočívajúci v preskúmavaní zákonnosti exekučného titulu, t.j. opätovne posudzoval
jeho právo na zaplatenie dlhu a časti istiny bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup.
pričom žalovaná na jeho písomnú žiadosť o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy v zmysle § 15 zák. č. 514/2003 Z.z. pozitívne nereagovala.

Vychádzal zo zistenia, že v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 19Er 469/2010 bola tomuto
súdu dňa 14.10.2010 doručená žiadosť súdneho exekútora N.. M. Y. o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnej S. U., T.. XX.XX.XXXX
o vymoženie 945,74 eura s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava zo dňa 13.5.2010 sp. zn. SR
03605/10. Výzvou zo dňa 4.1.2011 vyzval súd o zaslanie zmenky, ktorá mala slúžiť na zabezpečenie
vzťahu s povinnou osobou a mala byť vyplnená 18.2.2010. Požadovaná zmenka bola súdu doručená
31.1.2011. Uznesením zo dňa 10.2.2011 č.k. 19Er 469/2010-14 žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie sa stalo právoplatným 8.3.2011. Následne uznesením zo dňa
7.4.2011 súd exekučné konanie zastavil. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.5.2011.

Po právnom posúdení veci podľa ust. § 3 ods. 1 a 2 § 5 ods. 1 a 2, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1 a 2, § 15 ods.
1 a 2, § 17 ods. 1 a 2, § 19 ods. 1,2 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná,
pretože žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnej podmienky uplatnenia nároku na náhradu škody
podľa zák. č. 514/2003 Z.z., a to predbežné prerokovanie svojho nároku s príslušným orgánom, t.j.
ministerstvom spravodlivosti. Nepredložil totiž žiadny dôkaz o tom, že takýto nárok si u žalovanej
uplatnil a kedy. Konštatoval, že nevidí akceptovateľný dôvod, prečo by doručenie žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku mal dokazovať súd alebo žalovaná. Ak si žalobca neponechal kópiu návrhu, sám
sa dostal do dôkaznej núdze pre účely občianskoprávneho konania a z toho dôvodu nemôže prenášať
dôkaznú povinnosť na súd alebo na druhého účastníka. Doplnil, že i keď žalovaná nepoprela, že jej
bol doručený návrh žalobcu na predbežné prerokovanie, tvrdila, že vykazoval množstvo nedostatkov
spočívajúcich v jeho všeobecnosti a neurčitosti, neuvedení relevantných informácií týkajúcich sa výšky
náhrady škody a neuvedení súdnych konaní, ktorých sa nárok mal týkať.

Vychádzajúc zo zistenia, že žiadosť o udelenia poverenia bola súdu doručená dňa 14.10.2010 a bolo
o nej rozhodnuté dňa 10.2.2011 a že v danom prípade bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok,
uviedol, že vydanie rozhodnutia v danom prípade nebolo viazané na 15 - dňovú lehotu a na základe
uvedeného uzavrel, že žalobca nepreukázal ním tvrdený nesprávny úradný postup súdu, ktorý mal
spočívať v prieťahoch v súdnom konaní - nerozhodnutí o jeho žiadosti o udelenie poverenia v zákonnej
lehote 15 dní podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Dôvodiac, že v konaní nebolo preukázané
zrušenie uznesenia, ktorým bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá, ani konštatovanie jeho
nezákonnosti príslušným orgánom, vyvodil, že návrh žalobcu je nedôvodný i v tejto časti. Napokon
konštatoval, že správnosťou vyčíslenia náhrady škody a nemajetkovej ujmy sa nezoberal, keďže
samotný základ nároku žalobcu v prejednávanej veci nie je daný.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej žalovanej ich náhradu
nepriznal, pretože náhradu trov konania nežiadala a neúspešnému žalobcovi náhrada trov konania
nepatrí.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a) v
spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f), g) a h) O.s.p., ako i z odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c),
d), e) a f) O.s.p.. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Poukazom na ust. § 101 ods. 2 O.s.p. súdu prvého stupňa vytkol, že vec prejednal v jeho neprítomnosti,
hoci preto neboli splnené podmienky v situácii, ak požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité
dôvody a predložil listiny spájané s označenými dôvodmi. Trval totiž na osobnej účasti svojho právneho
zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom
súde. Pokiaľ súd prejednal za takýchto okolností vec v jeho neprítomnosti, odňal mu tým právo konať
pred súdom a porušil jeho právo na súdnu ochranu, keďže sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam
žalovanej, ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Doplnil, že nebol
riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., pričom hodlal predložiť na pojednávaní dôkazy o výške škody,
a to aj prostredníctvom znaleckého posudku č. 1/2014, ktorý vypracoval znalecký ústav Ekonomickej
univerzity v Bratislave. Citoval ust. § 15 O.s.p., poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu
SR (IV. ÚS 345/09, I. ÚS 27/98, III. ÚS 16/2000) i na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa
17.10.2012 sp. zn. 11NcC/46/2012-24 a namietol, že vo veci rozhodol vylúčený sudca. Napadnuté
rozhodnutie označil tiež za vydané predčasne v situácii, ak ním súd súčasne rozhodol aj o zamietnutí
jeho návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., proti ktorému pripustil odvolanie
a o ktorom v čase rozhodovania v merite veci ešte nebolo právoplatne rozhodnuté. Mal tiež za to, že ak
žalovaný nereagoval na výzvu súdu písomne sa vyjadriť k žalobe v zmysle § 114 ods. 3 O.s.p., o žalobe
malo byť rozhodnuté podľa § 153b O.s.p. rozsudkom pre zmeškanie, ktorého skutkovým základom
sa mal stať ním tvrdený skutkový stav. Ďalej namietol, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný. V
tejto súvislosti, poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010 a sp. zn. I. ÚS
243/07, argumentoval, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, či listiny, ktorými prvostupňový súd
vykonal dokazovanie, boli založené v exekučnom spise a ani úvaha súdu, na základe ktorej dospel k
presvedčeniu, že majetková škoda a nemajetková ujma mu nevznikla, a dostatočne nevysvetlil ani svoj
záver, že nedošlo k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, zaručeného čl.
48 ods. 2 Ústavy SR, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote a na rozhodnutie v zákonom

stanovenom čase, zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práva základných
slobôd.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Odvolací súd na základe podaného odvolania prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p.) keďže v posudzovanej veci nejde ani o jeden z prípadov uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p., za
dodržania podmienok ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p., keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Preskúmal napadnutý
rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho dovolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

V odvolaní žalobca namietal, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože súd
pojednával v jeho neprítomnosti, hoci na to neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p.,
že vo veci rozhodoval vylúčený sudca a súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných
dôkazov tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože
sú tu ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, ako i že jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) je potrebné rozumieť taký procesný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo
všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných
práv, ktoré sú mu priznané v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práva a právom
chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná
a rozhodne v neprítomnosti účastníka konania, hoci na to nie sú splnené podmienky vyplývajúce z ust.
§ 101 ods. 2 O.s.p..

Podľa § 101 ods. 2 .O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Podľa § 115 ods. 2 O.s.p. predvolanie na pojednávanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok
času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom uskutočnenia pojednávania a
rozhodnutia v neprítomnosti účastníkov je riadne predvolanie účastníka na pojednávanie, ktorý sa
nedostaví a ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

V prejednávanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že posudzovaná vec (vedená pod sp. zn. 5C/237/2012)
bola uznesením Okresného súdu Michalovce zo dňa 10.10.2012 č.k. 5C/131/2012-92 spojená na
spoločné konanie spolu s ďalšími vecami uvedenými v cit. uznesení s tým, že spoločné konanie bolo
vedené pod sp. zn. 5C/131/2012. Z tohto spisu (sp. zn. 5C/131/2012) plynie, že písomné vyjadrenie
žalovanej k žalobe zo dňa 5.3.2013 bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 8.4.2013 (č.l.
235 spisu sp. zn. 5C/131/2012). Žalobca na vyjadrenie žalovanej odpovedal písomným stanoviskom
zo dňa 4.6.2013 a 7.6.2013, ktoré doručil Okresnému súdu Michalovce dňa 21.6.2013 (č.l. 237 spisu
sp. zn. 5C/131/2012). Vo svojej odpovedi žiadal rozhodnúť v zmysle žalobného návrhu. Okresný súd
Michalovce následne uznesením zo dňa 17.12.2013 č.k. 5C/531/2012-277 vylúčil vec 5C/237/2012 na
samostatné konanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.1.2014.

Predvolanie na pojednávanie v tejto veci na deň 23.9.2014 potom žalobcovi, jeho právnemu zástupcovi
i žalovanej doručil dňa 14.8.2014. Bola tak zachovaná lehota na prípravu pojednávania v zmysle cit.
ustanovenia § 115 ods. 2 O.s.p..

Dňa 17.9.2014 žalobca doručil súdu prvého stupňa žiadosť o zrušenie nariadeného pojednávania z
dôvodu porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu. V žiadosti uviedol, že mu nebolo doručené
rozhodnutie o (ne)vylúčení sudcov Okresného súdu Michalovce z prejednávania a rozhodovania v

tejto veci, trval na osobnej účasti svojho právneho zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré
bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Zároveň navrhol doplniť dokazovanie na výšku
vzniknutej škody znaleckým posudkom, na ktorého vypracovanie zadal objednávku.

Žalobca ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie dňa 23.9.2014 nedostavili, svoju neúčasť
neospravedlnili a keďže súd prvého stupňa nepovažoval žalobcom tvrdený dôvod za dôležitý v zmysle
ust. § 119 O.s.p., po konštatovaní, že žalovaná sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnila a súhlasila s
prejednaním a rozhodnutím veci v jej neprítomnosti, prejednal vec v neprítomnosti účastníkov. Na tomto
pojednávaní oboznámil výsledky prípravy pojednávania a vykonal dokazovanie obsahom listinných
dôkazov, ktoré sú súčasťou tohto spisu, ako aj oboznámením celého obsahu pripojeného exekučného
spisu Okresného súdu Michalovce sp. zn. 19Er 469/2010. Následne poskytol poučenie podľa § 120 ods.
4 O.s.p., uznesením vyhlásil dokazovanie vo veci za skončené a napokon vyhlásil vo veci rozsudok.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nebol naplnený odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. a) v spojení
s ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., teda postupom súdu, keď vec prejednal v neprítomnosti žalobcu,
nebola mu odňatá možnosť konať pred súdom, pretože pre tento postup boli splnené podmienky v
zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p.. Zároveň bolo vyvrátené tvrdenie žalobcu v odvolaní, že ho súd nepoučil
podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a tým mu znemožnil realizáciu jeho procesného práva navrhovať dôkazy, ako
i jeho tvrdenie, že sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam žalovanej, keďže k vyjadreniu žalovanej sa
vyjadril podaním zo dňa 4.6.2013 a 7.6.2013, ktoré nepochybne doručil Okresnému súdu Michalovce
dňa 21.6.2013 (č.l. 237 spisu sp. zn. 5C/131/2012). Keďže vyjadrenie žalovanej k žalobe bolo súdu
doručené, neboli splnené ani podmienky pre rozhodnutie v zmysle ust. § 153b ods. 2 O.s.p. rozsudkom
pre zmeškanie. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom nerozhodoval o zamietnutí návrhu žalobcu
na prerušenie konania a preto odvolacie námietky vzťahujúce sa k tomuto rozhodnutiu sú bez právneho
významu.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p. je daný vtedy,
ak vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

V prejednávanej veci tento dovolací dôvod nie je naplnený, pretože zákonný sudca JUDr. Gabriel
Štefanič nebol vylúčený z prejednávania a rozhodovania tejto veci, o čom bolo právoplatne rozhodnuté
uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19.10.2012 č.k. 3NcC/58/2012-104, a to v konaní
Okresného súdu Michalovce sp. zn. 5C/131/2012, s ktorým konaním bolo spojené aj konanie v tejto
prejednávanej veci (sp. zn. 5C/237/2012). Za situácie, že bolo právoplatným rozhodnutím Krajského
súdu v Košiciach v zmysle ust. § 16 O.s.p. rozhodnuté o tom, že zákonný sudca nie je vylúčený
z prejednávania a rozhodovania tejto veci, nie je náležitá námietka žalobcu, že vo veci rozhodoval
vylúčený sudca.

Aj pokiaľ ide o ostatné žalobcom namietané odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c), d),
e) a f) O.s.p. odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo,
že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p., alebo že by
na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenie
nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný, ani nebola zistená iná vada, ktorá by
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav.
Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p.. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvého
stupňa, v zmysle ktorého neboli splnené podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle
zákona č. 513/2003 Z.z., ktorá mala byť spôsobená žalobcovi tvrdeným nesprávnym úradným postupom

Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. 19Er 469/2010 a nezákonným
rozhodnutím vydaným v tomto konaní, z ktorého dôvodu základ nároku nie je daný.

Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s
ktorými sa odvolací súd v zásade stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o vylúčení
zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nezákonným
rozhodnutím, aj s poukazom na príslušné právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav.
Nenáležitá je preto námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti záverov súdu prvého stupňa,
na ktorých založil svoje rozhodnutie.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynul záver, že Okresný súd Michalovce v konaní vedenom
pod sp. zn. 19Er 469/2010 sa nedopustil nesprávneho úradného postupu tým, že nerozhodol o žiadosti o
udelenie poverenia v lehote 15 dní od jej doručenia súdu v zmysle ust. § 44 Exekučného poriadku a ani
tým, že pred rozhodnutím o udelení poverenia preskúmaval súlad exekučného titulu, t.j. rozhodcovského
rozsudku, so zákonom.

Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu; táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ (notárske zápisnice a vykonateľné
rozhodnutia rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, pozn.
odvolacieho súdu). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je
prípustné odvolanie.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že lehote 15 dní je určená na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie v prípade, že súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na
vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V ostatných prípadoch, ak takýto rozpor súd
zistí, nie je viazaný lehotou 15 dní a nie je ani povinný v tomto prípade vydať poverenie pre exekútora.
Naopak, v tom prípade musí takúto žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť. Určená lehota 15 dní však
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/, a teda ak ide o notárske zápisnice, ktoré
obsahujú právny záväzok a ak ide o vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov.

V prejednávanej veci bol exekučným titulom práve rozhodcovský rozsudok, z ktorého dôvodu súd nebol
viazaný lehotou 15 dní. Za účelom preskúmania súladu exekučného titulu so zákonom súd vykonal
aj ďalšie úkony: vyzval oprávneného na predloženie listinných dôkazov a následne zamietol žiadosť o
udelenie poverenia z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom. Vzhľadom na tieto skutočnosti
bolo vylúčené, aby súd rozhodol v lehote 15 dní a vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Vo vyššie
uvedenom konaní preto nemožno vidieť nesprávny právny postup, ako to namietal žalobca, navyše v
situácii, ak z obsahu spisu i odôvodnenia rozsudku nepochybne vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia
bola súdu doručená dňa 14.10.2010 a o tejto žiadosti súd rozhodol uznesením zo dňa 10.2.2011.

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že aj v situácii, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, ako
aj v prípade, ak súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, je povinný rozhodnúť v primeranej
lehote. Vzhľadom na znenie ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č. 514/2013 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013,
teda aj v čase rozhodovania súdu prvého stupňa, však otázku prieťahov môže súd posudzovať len
vychádzajúc z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie a vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým ústavný súd konštatoval, že sa porušilo právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca nepreukázal existenciu žiadneho relevantného

rozhodnutia, ktorým by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, ani nepreukázal, že by jeho sťažnosť na prieťahy v konaní bola vybavená spôsobom, z ktorého
by existencia prieťahov bola preukázaná.

Pokiaľ žalobca nesprávny úradný postup súdu videl v tom, že súd v exekučnom konaní preskúmaval
zákonnosť rozhodcovského rozsudku, s týmto názorom nie je možné sa stotožniť. Povinnosť súdu ex offo
v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania skúmať zákonnosť exekučného titulu, t.j. či rozhodcovský
rozsudok nie je v rozpore so zákonom (nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom) vyplýva z ust. § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z.,
v zmysle ktorého súd exekúciu zastaví aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa
ods. 1 písm. c/ (t.j. rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom). Táto otázka bola už riešená v rozhodnutiach
Najvyššieho súdu napr. sp. zn. 5Cdo/439/2012, ako aj Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. I. ÚS
278/2013, IV. ÚS 55/2011.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. 19Er
469/2010 je vecne správny.

Správny je aj záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok pre priznanie
nároku na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia, ktorým je uznesenie o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia.

V zmysle ust. § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

V prejednávanej veci zrušenie alebo zmena rozhodnutia Okresného súdu, ktorým bola žiadosť o
udelenie poverenia na exekúciu zamietnutá (uznesením zo dňa 10.2.2011 č.k. 19Er 469/2010-14)
preukázané nebolo a vzhľadom na nesplnenie tejto podmienky pre vznik nároku, je skúmanie existencie
ďalších podmienok bez právneho významu, keďže jednotlivé zákonné predpoklady vzniku práva na
náhradu škody v zmysle zák. č. 514/2013 Z.z. musia byť splnené kumulatívne.

Vzhľadom na správny záver súdu, že v danom prípade nie je daný základ nároku, nebolo potom
povinnosťou súdu skúmať výšku škody a nemajetkovej ujmy a vykonávať v tomto smere dokazovanie.
Nenáležitá je preto odvolacia námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia v časti náhrady
škody a nemajetkovej ujmy, ako aj všetky ostatné odvolacie námietky týkajúce sa tejto otázky. Súd v
odôvodnení rozsudku uviedol z akého dôvodu sa nezaoberal samotnou výškou škody, či nemajetkovej
ujmy a v tomto smere nie je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.

Pokiaľ žalobca namieta, že nemal možnosť vyjadriť sa k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich
svoje rozhodnutie, k tomu odvolací súd uvádza, že tohto práva sa vzdal sám tým, že sa nedostavil na
pojednávanie, na ktoré bol riadne predvolaný, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie,
a to tak na pojednávanie dňa 17.12.2013 (predvolanie bolo doručené žalobcovi, právnemu zástupcovi
žalobcu i žalovanej dňa 9.12.2013, č.l. 270 spisu v spojených veciach sp. zn. 5C 131/2012) a tiež na
pojednávanie dňa 23.9.2014, na ktorom bolo vykonané dokazovanie oboznámením listinných dôkazov
i oboznámením celého obsahu spisu Okresného súdu Michalovce sp. zn. 19Er 469/2010. Pokiaľ
by sa žalobca bol tohto pojednávania zúčastnil, mal možnosť sa k vykonaným dôkazom vyjadriť a
realizovať svoje ďalšie procesné práva spojené s účasťou na tomto pojednávaní, vrátane možnosti
vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Je
teda zrejmé, že zásada kontradiktórnosti konania, ani právo žalobcu na súdnu ochranu porušené neboli.
Súd totiž rozhodol vo veci na pojednávaní za splnenia podmienok v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., ako
aj ostatných zákonných podmienok, ako už bolo vyššie uvedené. Nenáležitá je napokon i námietka
žalobcu o vykonanie dokazovania listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný.
Z odôvodnenia rozsudku totiž nepochybne vyplýva, že súd vykonal dokazovanie listinami obsiahnutými

v spise Okresného súdu Michalovce sp. zn. 19Er 469/2010 a tento záver nepochybne vyplýva aj zo
zápisnice o pojednávaní.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné, preto odvolací súd
napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, vrátane výroku o trovách
konania účastníkov.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči
neúspešnému žalobcovi. Keďže trovy odvolacieho konania však žalovanej nevznikli a žalobca právo na
ich náhradu nemá, súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.