Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 17, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113233038
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113233038.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia,

s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35792752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, Bratislava, p r o t i žalovanému: H. B., N.. XX.XX.XXXX,
A. M. Š., Q. XXXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: OZ právna pomoc
spotrebiteľom so sídlom Košice, Sofijská 13, IČO: 42247268, zastúpený: JUDr. Ladislav Mikluš, advokát
so sídlom v Košiciach, Budapeštianska 8, o zaplatenie 922,10 Eur a prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Účastníci a vedľajší účastník n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 13.11.2013 sa domáhal zaplatenia sumy 922,10 Eur s úrokmi z omeškania vo
výške 8,5% ročne od 26.5.2013 do zaplatenia. Nárok uplatnil zo zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej
dňa 19.9.2008, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 1526,92 Eur, ktorý mal uhradiť v
36 mesačných splátkach po 92,21 Eur. Neskôr na základe žiadosti žalovaného sa dohodli na odklade
dvoch splátok. Žalobca dňa 28.6.2010 poskytol žalovanému revolving vo výške 2213,04 Eur, ktorý sa
žalovaný zaviazal uhradiť 24 mesačnými splátkami po 92,21 Eur. Celkovo zaplatil 4.610,50 Eur a keďže
bol v omeškaní so splátkami, žalobca úver zosplatnil ku dňu 26.5.2013. Žalovaná suma predstavuje

súčet neuhradených splátok úveru č. 53 až 62 po 92,21 Eur, čo predstavuje 922,10 Eur.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, aj keď žaloba s prílohami mu bola doručená ešte dňa 14.1.2014 a na
pojednávanie sa nedostavil hoci platí fikcia o doručení predvolania na pojednávanie s poukazom na §
46 ods. 2 O.s.p. (ďalej len „O.s.p.“).

Do konania vstúpil na strane žalovaného aj vedľajší účastník, ktorý vo svojom vyjadrení poukázal na

neúmerne vysoké úroky, vo výške 79,47% ročne, ktoré viac ako päťnásobne prekračujú priemerný úrok
v bankách pre daný typ úveru. Mal za to, že ide o prípad civilnoprávnej úžery, v tejto súvislosti spomína
ľahkomyseľnosť (zrejme dlžníka) a preto bola podľa neho naplnená skutková podstata trestného činu
úžery, ale keďže nie je možné preukázať úmysel a civilnoprávna úžera v našom právnom poriadku
upravená nie je, je potrebné považovať úverovú zmluvu pre rozpor s dobrými mravmi za neplatnú.

Súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalobcu a vedľajšieho účastníka, úverovou zmluvou

č. 8300013266, zmluvnými dojednaniami, oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa
19.9.2008, listom o zosplatnení úveru zo dňa 5.5.2013 s návratkou, kartou klienta, ako aj ďalším
spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:Dňa 19.9.2008 bola uzavretá písomná zmluva o revolvingovom úvere pod č. 8300013266 medzi
účastníkmi konania. Táto zmluva pozostáva vlastne zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o
revolvingovomúvere.Úverboldohodnutýnasumu1526,92Eur(46.000,-Sk),ktorýsažalovanýzaviazal

uhradiť v 36 mesačných splátkach po 92,21 Eur (2.778,- Sk) odo dňa 20.10.2008 do 20.9.2011. Ročná
úroková sadzba bola uvedená vo výške 79,47%.

Z obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o formulárovú zmluvu, ktorú podpísal najprv žalovaný ako dlžník
dňa 11.9.2008 s vyplnením údajov v bode 5. V ňom sa uvádza RPM vo výške 79,47%, tiež priemerné

RPMN vo výške 61,36% a zmluvná odmena 38.670,- Sk.

Bod 6 zmluvy obsahuje údaje o schválenom úvere s tými istými údajmi ako v bode 5 s výnimkou RPMN
za úver, ktorá v tejto časti je uvedená vo výške 79,32%. Veriteľ zmluvu podpísal dňa 19.9.2008.

Účastníci sa ďalej zhodli na poskytnutí revolvingu vo výške 929,50 Eur (28.002,- SK) s ročnou úrokovou

sadzbou 72,22 % a RPMN vo výške 66,44%. Žalobca listom zo dňa 19.9.2008 oznámil schválenie úveru
dlžníkovi teda žalovanému, tento list mu posielal poštou.

Z karty klienta vyplýva, že žalovanému bola celkovo vrátane revolvingu vyplatená suma 2.456,41 Eur a
že žalovaný žalobcovi uhradil sumu 4.610,50 Eur.

Z karty klienta vyplýva aj to, že žalovaný prestal uhrádzať splátky 20.2.2013, preto žalobca listom zo dňa
5.5.2013 mu oznámil zosplatnenie úveru v prípade, ak neuhradí omeškané tri splátky vo výške 276,63
Eur v lehote 15 dní od doručenia tohto oznámenia. Tento list bol žalovanému doručený 10.5.2013.

Právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné posúdiť podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v danom prípade v znení účinnom od 1.8.2008 do
30.11.2009).

Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je
neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 4 ods. 2 citovaného zákona
a medzi nimi pod písm. i/ je to výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a pod
písm. j/ ročná percentuálna miera nákladov.

Podľa § 4 ods. 3 pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak

bol spotrebiteľovi na jej základe
a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b/ dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/, k/ a

l/ poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie
návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú
prijatie návrhu.

Podľa § 44 ods. 2 OZ prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny je
odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.Podľa § 40 ods. 1 OZ ak nebol právny úkon urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

Pre každú zmluvu o spotrebiteľskom úvere sa vyžaduje obligatórna písomná forma (§ 4 ods. 1 zákona
č. 258/2001 Z.z.). Povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj uvedenie RPMN (§ 4 ods.
2 písm. j/ zákona č. 258/2001 Z.z.)

V danom prípade z dokazovania vyplynulo, že výška RPMN pri úvere bola iná v návrhu na uzavretie

zmluvy zo strany žalovaného (79,47%) a iná v akceptácii žalobcu (79,32%). Je pritom bezvýznamné, že
ide o zmenu pre spotrebiteľa výhodnú alebo zmenu nie podstatnú, keďže rozhodujúci je záver o tom, či
vznikla platná dohoda o RPMN. S poukazom na citované ustanovenie § 44 ods. 2 vetu prvú OZ totiž v
dôsledku tejto zmeny RPMN je potrebné vyjadrenie žalobcu v zmluve považovať za nový návrh, ktorý
by však žalovaný musel písomne akceptovať, k čomu však nepochybne nedošlo. Neplatné dojednanie
RPMN spôsobuje absenciu tejto povinnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, dôsledkom čoho

je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. K totožnému právnemu záveru dospel aj
Krajský súd v Žiline v rozsudku 6Co 211/2014 zo dňa 29.5.2014.

Zmluva uzavretá medzi účastníkmi však neobsahuje aj ďalšiu obligatórnu náležitosť, ktorou je rozlíšenie
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, keďže nestačí uviesť len celkovú výšku splátok. Uvedená

informácia je totiž pre spotrebiteľa dôležitá, keďže mu umožňuje lepšie vyhodnotenie ponúknutého
úveru za účelom jeho rozhodnutia a posúdenia, či úver je pre neho výhodný. Aj absencia tejto náležitosti
vedie k záveru o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 3 zákona 258/2001 Z.z.). V tejto
súvislosti možno poukázať aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave 9Co 401/2012 zo dňa 6.8.2013.

Už len pre úplnosť súd dodáva, že považoval za neplatnú úverovú zmluvu v časti dohody o úrokoch a
to s poukazom na § 39 OZ a § 3 ods. 1 OZ. Dohodnutý úrok totiž predstavoval pri úvere 79,47% p.a. a
pri revolvingu 72,22 % p.a., pričom z internetovej stránky NBS súd zistil, že v septembri 2008 s dobou
splatnosti od 1 do 5 rokov bola priemerná úroková sadzba 14,85% p.a. teda viac ako päťnásobne nižšia
ako v spornej zmluve. Nepochybne ide o úžernícky úrok, ktorý je potrebné považovať za neplatný. Súdy

už vo viacerých rozhodnutiach sa zaoberali platnosťou dohody o úrokoch v úverovej zmluve práve s
ohľadom na korektív zakotvený v § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Najvyšší súd SR v rozsudku v rozsudku 5Cdo 26/2011 zo dňa 26.4.2012 uviedol: „neprimeranou a
preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v
dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek“. Najvyšší súd ďalej poukázal na to, že dlžník uzatvára
zmluvu o peňažnej pôžičke práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá

preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto, situácii poskytol veriteľovi
neprimerané, až úžernícke úroky. V spomínanom prípade išlo o dve zmluvy o pôžičkách, pri ktorých
úroky presahovali takmer 4 až 5,5násobne obvyklú úrokovú mieru v bankách. V tejto súvislosti možno
poukázať aj na rozsudok Krajského súd v Prešove 3Co 151/2013 zo dňa 25.9.2013, ktorý konštatoval,
že vzhľadom na vyššiu mieru rizika pri poskytovaní úveru nebankovými subjektmi sa dajú akceptovať

vyššie úroky, rozhodne nie viac ako 100% proti priemeru bánk. K podobnému záveru dospel Krajský
súd v Prešove aj v rozsudku 16Co 71/2011 zo dňa 8.12.2011, ktorý zdôraznil, že je neakceptovateľné
porovnávať ceny úverov so subjektmi, ktoré ich dojednávajú v spoločensky nežiaducom rozsahu. Preto
aj v danom prípade súd dospel k záveru o neplatnosti dohody o úrokoch s poukazom na § 39 OZ v
náväznosti na § 3 ods. 1 OZ.

Vzhľadom na vyššie uvedené právne závery súd mal za to, že žalovaný by mal žalobcovi vrátiť len
sumu poskytnutého úveru (2.456,41 Eur) a keďže žalovaný uhradil viac (4.610,50 Eur), súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. Náhradu trov konania si podľa §
151 ods. 1 O.s.p. uplatnil len žalobca a vedľajší účastník na strane žalovaného. Podľa zásady úspechu
v konaní však žalobcovi náhrada trov konania neprináleží a úspešnému vedľajšiemu účastníkovi súdju nepriznal, nakoľko nepovažoval trovy právneho zastúpenia za účelne vynaložené. Súd mal totiž
za to, že argumentácia vedľajšieho účastníka, ktorý žiadal žalobu zamietnuť pre civilnoprávnu úžeru
bola nesprávna. Uvedený inštitút bol zavedený do nášho právneho poriadku až novelou Občianskeho

zákonníka zákonom č. 106/2014 Z.z., ktorá je účinná od 1.6.2014. Vzhľadom na intertemporálne
ustanovenie v § 879r však nie je možné tento inštitút použiť na nároky uplatnené z právneho vzťahu,
ktorý vznikol pred účinnosťou spomínanej novely, čo je aj tento prípad. Navyše pre jeho aplikáciu by
museli byť naplnené aj konkrétne subjektívne podmienky, ktoré však neboli preukázané a objektívne
ani nemohli byť vzhľadom na to, že súd nemal možnosť žalovaného vypočuť. Navyše súd musí

skonštatovať, že vyjadrenia vedľajšieho účastníka, ktorý vystupuje aj v mnohých iných sporoch toho
istého žalobcu sú v podstate totožné a sú v ňom menené len číselné údaje týkajúce sa konkrétnej zmluvy
(napr. 11C 305/2013). Súd preto považoval za nespravodlivé, aby za takýchto okolností žalobca bol
zaviazaný k náhrade trov konania vedľajšieho účastníka.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.