Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, January 27, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/745/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614209465
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4614209465.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: U. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. X. č. XX,
prechodne bytom Z., F. XXXX/XX, zast. JUDr. Stanislav Pavol, advokát so sídlom Bratislava, Šancová
58, IČO: 42 171 067, proti odporcom: 1. Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské
Nivy 1, IČO: 31 320 155, 2. Dražobná spoločnosť, a.s., so sídlom Bratislava, Gunduličova 3, IČO: 35
849 703, zast. Advokátska kancelária Staněk, Vetrák & Partneri, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vlčkova 18,

IČO: 36 795 038, v mene ktorej koná Mgr. Peter Vetrák, advokát a konateľ, 3. J & M Property, s.r.o., so
sídlom Prievidza, Jégeho 6/10, IČO: 45 705 011, 4. U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., R.. T.. F. XX/
XXX, o neplatnosť dražby, o odvolaní odporcu v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo
dňa 27. mája 2015 č. k. 6C/244/2014-102 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov konania m
e n í tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi v 2. rade náhradu trov prvostupňového konania,

a to trovy právneho zastúpenia v sume 1.876,40 eura na účet právneho zástupcu odporcu v 2. rade
Advokátska kancelária Staněk, Vetrák & Partneri, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vlčkova 18, IČO: 36 795
038, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania, a to trovy

právneho zastúpenia vo výške 301,87 eura na účet právneho zástupcu odporcu v 2. rade Advokátska
kancelária Staněk, Vetrák & Partneri, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vlčkova 18, IČO: 36 795 038, do 3 dní
od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie a o trovách konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 96
ods. 1 a 3, § 146 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom
domáhal určenia, že dražba k nehnuteľnostiam evidovaných na liste vlastníctva č. XXX v kat. území
M. k parc. č. CKN XXX o výmere 648 m2, zastavané plochy a nádvoria, k stavbe so súpisným číslom
XX na parc. č. XXX rodinný dom je neplatná. Listom zo dňa 21.05.2015, doručený súdu prvého stupňa
dňa 22.05.2015 navrhovateľ zobral svoj návrh späť v celom rozsahu a konanie žiadal zastaviť, nakoľko
došlo k uzatvoreniu dohody o urovnaní medzi ním a odporcom v 3. rade, podľa ktorej došlo k

urovnaniu vzájomných nárokov. Odporca v 1. rade súhlasil so späťvzatím návrhu. Právny zástupca
odporcu v 2. rade súdu oznámil, že odporca v 2. rade vyslovuje súhlas so späťvzatím žalobného návrhu
a žiada priznať náhradu trov konania. Listom právneho zástupcu odporcu v 2. rade zo dňa 26.05.2015
vyčíslil trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 1.876,40 eura vrátane DPH vychádzajúc z výšky
ceny vydraženia predmetnej nehnuteľnosti dosiahnutej v dobrovoľnej dražbe, t. j. 31.770 eur. Odmena
za jeden úkon právnej pomoci tak predstavuje 486,34 eura, bez DPH. Odporca v 2. rade takto uplatnil

titulom trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia,
písomné podanie na súd - vyjadrenie k žalobe, účasť na pojednávaní dňa 20.03.2015, t. j. 3-krát po486,34 eura a 2-krát režijný paušál po 8,04 eura a 1-krát režijný paušál vo výške 8,39 eura. Ďalej bola
uplatnená náhrada za stratu času cesta na pojednávanie dňa 20.03.2015 z Bratislavy do Topoľčian a
späť, spolu tri hodiny. Za každú začatú polhodinu mu prináleží náhrada vo výške 13,98 eura, spolu

83,88 eura (6x13,98 eura). Titulom cestovných náhrad uplatnil za účasť na pojednávaní dňa 20.03.2015
cesta Bratislava - Topoľčany - a späť verejnou dopravou v celkovej sume 12,32 eura. Odporca v 3.
rade súhlasil so späťvzatím návrhu a zastavením konania. Odporca v 4. rade súhlasil so späťvzatím
návrhu a zastavením konania. Súd prvého stupňa uviedol, že keďže späťvzatie návrhu nie je v rozpore
s ustanovením § 96 ods. 1, 3 OSP, konanie bez ďalšieho zastavil, nakoľko i samotní odporcovia v 1.

až 4. rade súhlasili so späťvzatím návrhu. Ďalej mal za to, že vzhľadom na skutočnosť, že ako vyplýva
z listu navrhovateľa, ktorým navrhovateľ návrh berie späť potom ako medzi ním a odporcom v 3. rade
došlo k dohode o urovnaní vzájomných nárokov, nemožno považovať zastavenie konania
za zavinené navrhovateľom (§ 146 ods. 2 veta prvá OSP). Preto súd prvého stupňa nerozhodoval o
trovách konania podľa § 146 ods. 2 OSP, ale rozhodol za použitia § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca v 2. rade len v časti týkajúcej sa
náhrady trov konania. Žiadal uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť tak, že navrhovateľ je povinný
nahradiť odporcovi v 2. rade trovy prvostupňového konania vo výške 1.876,40 eura na účet právneho
zástupcu odporcu v 2. rade do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Zároveň si uplatnil i náhradu trov

odvolacieho konania vo výške 301,87 eura. Dôvodil, že uznesenie súdu prvého stupňa spočíva v
nesprávnom právnom posúdení otázky náhrady trov konania odporcu v 2. rade (ust. § 205 ods. 2 písm.
f) OSP). Nestotožnil sa s právnym názorom súdu prvého stupňa, nakoľko pri rozhodovaní o náhrade
trov konania odporcu v 2. rade nesprávne interpretoval prvú vetu ust. § 146 ods. 2 OSP a zároveň
nezohľadnil a neskúmal relevanciu dohody o urovnaní vzájomných nárokov medzi navrhovateľom a

odporcom v 3. rade vo vzťahu k prejednávanému meritu veci a k obsahu žalobného návrhu. Mal za to, že
ak navrhovateľ uzatvoril s odporcom v 3. rade dohodu o urovnaní, takáto dohoda sa netýkala merita veci,
pretože zákonom a žalobou vymedzeným predmetom konania neboli vzájomné sporné nároky medzi
navrhovateľom a odporcom v 3. rade, ale predmetom konania bolo posudzovanie toho, či odporca v 2.
rade ako dražobník v procese prípravy a organizácie dobrovoľnej dražby dodržal ust. § 11, § 12 a § 20

Zákona o dobrovoľných dražbách. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obo 183/92 zo
dňa 27.10.1992. V prejednávanom konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby vystupovali v pozícii odporcu
okrem vydražiteľa - odporcu v 3. rade ďalší traja účastníci, a to navrhovateľ dražby - odporca v 1. rade,
dražobník - odporca v 2. rade a predchádzajúci vlastník predmetu dražby - odporca v 4. rade. Z vyjadrení
odporcu v 1. rade a odporcu v 2. rade je zrejmé, že so žalobným návrhom nesúhlasia, považujú ho v

celom rozsahu za nedôvodný a žiadajú ho zamietnuť. Odporca v 4. rade bol v konaní pasívny, k veci sa
nevyjadril a ani sa nezúčastnil nariadeného pojednávania. Upozornil, že žiaden z uvedených odporcov
dohodu o urovnaní s navrhovateľom neuzavrel. Mal za to, že keďže správanie sa odporcu v 1. rade,
odporcu v 2. rade a odporcu v 4. rade nebolo príčinou späťvzatia žalobného návrhu, vo vzťahu k týmto
účastníkom konania neboli splnené predpoklady ani na aplikáciu druhej vety ust. § 146 ods. 2 OSP, a

ani na použite ust. § 146 ods. 1 písm. c) OSP. S poukazom na zákonné znenie a konštantnú judikatúru
všeobecných súdov zastal názor, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov odporcu v 2.
rade pochybil, keď sa nespravoval prvou vetou ust. § 146 ods. 2 OSP a odporcovi v 2. rade náhradu
trov konania nepriznal. Dodal, že odporca v 3. rade je vydražiteľom a nemohol sa dopustiť porušenia
ust. § 11, § 12 a § 20 Zákona o dobrovoľných dražbách, na čom navrhovateľ postavil svoj návrh a preto

je zjavné, že medzi navrhovateľom a odporcom v 3. rade neexistovali žiadne sporné nároky spojené
s prejednávanou právnou vecou. Postup navrhovateľa a odporcu v 3. rade nemožno vykladať na ujmu
odporcuv2.rade,ktorémumalabyťpriznanánáhradaúčelnevynaloženýchtrovkonania.Ďalejpoukázal
na nález Ústavného súdu SR zo dňa 4. júla 2013 sp. zn. IV. ÚS 210/2013-28. Mal za to, že navrhovateľ,
teda procesná strana disponujúca sporovým konaním, späťvzatím návrhu celkom zjavne zapríčinila jeho

zastavenie voči odporcovi v 2. rade, a z toho dôvodu by mala odporcovi v 2. rade nahradiť náklady, ktoré
musel dovtedy účelne vynaložiť na svoju procesné obranu. Ďalej uviedol, že celková suma trov právneho
zastúpenia predstavuje sumu 2.178,27 eura vrátane DPH (trovy právneho zastúpenia v prvostupňovom
súdnom konaní vo výške 1.876,40 eura s DPH a trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo
výške 301,87 eura s DPH).

K odvolaniu odporcu v 2. rade nebolo podané písomné vyjadrenie.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 OSP ) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP) prejednal odvolanie odporcu v 2. rade bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie odporcu v 2. rade je dôvodné.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho

výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Vychádzajúc z dikcie zákona (§ 142 OSP) je zrejmé, že občianskoprávne (sporové) konanie je ovládané
zásadou zodpovednosti za výsledok konania, podľa ktorej účastník, ktorý mal v sporovom konaní
plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania vynaložených na účelné uplatňovanie alebo
bránenie svojho práva. V prípade zastavenia konania však naopak zásadne žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania (§ 146 ods. 1 písm. c/ OSP). Výnimku z tejto všeobecnej

zásady predstavuje ustanovenie § 146 ods. 2 OSP, podľa ktorého možno niektorému z účastníkov
uložiť povinnosť uhradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania, a to podľa vety prvej tohto
ustanovenia tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené, a podľa vety druhej tohto
ustanovenia odporcovi v prípade, ak pre jeho správanie bol vzatý späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne.
V tomto ustanovení sa teda opätovne premieta zodpovednosť účastníka za zavinenie na zastavení

konania, ktoré sa však výlučne posudzuje z procesného hľadiska.

V prejednávanej veci predmetom konania bol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia, že dražba
k nehnuteľnostiam evidovaných na liste vlastníctva č. XXX v kat. území M. k parc. č. CKN XXX o výmere
648 m2, zastavané plochy a nádvoria, k stavbe so súpisným číslom 26 na parc. č. XXX rodinný dom je

neplatná. Následne navrhovateľ písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 22.05.2015
oznámil súdu, že svoj návrh na začatie konania berie v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť.
Tiež uviedol, že došlo k uzatvoreniu dohody o urovnaní zo dňa 22.05.2015 medzi navrhovateľom a
odporcom v 3. rade, podľa ktorej došlo k urovnaniu vzájomných nárokov týchto strán. Odporca v 2. rade
dňa 22.05.2015 súdu oznámil, že vyslovuje súhlas so späťvzatím návrhu a žiada priznať náhradu trov

konania, ktoré mu v súvislosti s účelnou procesnou obranou vznikli. Odporca v 3. rade vyjadril súhlas so
späťvzatím návrhu a zastavením konania, podaním zo dňa 24.05.2015. Odporca v 1. rade podaním zo
dňa 26.05.2015 súdu oznámil, že súhlasí so späťvzatím návrhu na začatie konania. Odporca v 4. rade
taktiež vyjadril súhlas so späťvzatím návrhu a zastavením konania, a to na pojednávaní konanom dňa
27.05.2015. V nadväznosti na to súd prvého stupňa preskúmavaným uznesením predmetné konanie

zastavil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Za situácie, že navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konanie späť, nakoľko došlo k uzatvoreniu dohody
o urovnaní medzi navrhovateľom a odporcom v 3. rade, pričom nejde vo vzťahu k odporcovi v 2. rade
o prípad podľa § 146 ods. 2 veta druhá OSP, z procesného hľadiska zásadne platí, že navrhovateľ

vo vzťahu k odporcovi v 2. rade zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy konania
odporcovi v 2. rade. Pri riešení otázky, či účastník konania zavinil, že sa konanie muselo zastaviť,
treba totiž vychádzať výlučne z procesného hľadiska a so zreteľom na procesný výsledok. Odvolací
súd má za to, že keďže správanie sa odporcu v 1. rade, odporcu v 2. rade a odporcu v 4. rade nebolo
príčinou späťvzatia návrhu na začatie konania, vo vzťahu k týmto účastníkom konania neboli splnené

predpoklady na aplikáciu druhej vety ust. § 146 ods. 2 OSP a ust. § 146 ods. 1 písm. c) OSP. V
prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že došlo k späťvzatiu návrhu navrhovateľom bez toho, aby
odporca v 2. rade splnil to, čoho sa navrhovateľ návrhom domáhal, a preto súd prvého stupňa mal
zaviazať navrhovateľa na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 OSP, ktoré odporcovi v 2. rade v
súvislosti s týmto konaním vznikli a boli účelne vynaložené na uplatnenie alebo bránenie práva.

Trovy odporcu v 2. rade v prvostupňovom konaní pozostávajú z trov právneho zastúpenia, ktorých
spôsob určenia a výšku upravuje vyhláška MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v platnom znení ( ďalej len vyhláška ). Trovy právneho zastúpeniapredstavujú odmenu za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie
zo dňa 17.12.2014, účasť na pojednávaní dňa 20.03.2015) podľa § 13a ods. 1 písm. a/, c/ a d/ cit.
vyhlášky pri hodnote sporu 31.770 eur ( § 10 ods. 1 2 cit. vyhlášky ) po 486,34 eura a náhradu hotových

výdavkov - 2 x 8,04 eura, 1x 8,39 eura režijný paušál (§ 15 písm. a/, § 16 ods. 3 vyhlášky). Keďže právny
zástupca odporcu v 2. rade je platiteľom dane z pridanej hodnoty, v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky sa
úhrn jeho odmeny a náhrad zvyšuje o sumu 296,70 eura, predstavujúcu 20 % daň z pridanej hodnoty.
Ďalej trovy právneho zastúpenia predstavujú i náhradu za stratu času v zmysle § 17 vyhlášky (cesta
na súdne pojednávanie dňa 20.03.2015 z Bratislavy do Topoľčian a späť - 3 hodiny: 6 x 13,98 eura =

83,88 eura) a cestovné náhrady v zmysle § 16 ods. 4 vyhlášky (cesta z Bratislavy do Topoľčian a späť
verejnou dopravou v celkovej sume 12,32 eura). Úhrnom tak trovy prvostupňového konania odporcu v
2. rade predstavujú sumu 1.876,40 eura. Odvolací súd preto priznal odporcovi v 2. rade náhradu trov
prvostupňového konania v ním požadovanej výške 1.876,40 eura, ktorú je navrhovateľ povinný zaplatiť
odporcovi v 2. rade na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej
časti zmenil spôsobom uvedeným vo výroku jeho rozhodnutia postupom podľa § 220 OSP, keďže neboli
splnené podmienky na jeho potvrdenie ( § 219 OSP ) a ani na jeho zrušenie ( § 221 ods. 1 OSP ).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1

OSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému odporcovi v 2. rade priznal náhradu trov odvolacieho
konania, a to trovy právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby (odvolanie zo dňa 29.06.2014 ) vo
výške 243,17 eura (1/2 základnej sadzby tarifnej odmeny podľa § 10 ods. 1, 2 a § 13a ods. 2 písm.
b/ vyhlášky), náhradu hotových výdavkov v sume 8,39 eura režijný paušál (§ 15 písm. a/, § 16 ods. 3
vyhlášky), zvýšené o sumu 50,31 eura ako 20? daň z pridanej hodnoty (§ 18 ods. 3 vyhl.). Priznanú

náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 301,87 eura je navrhovateľ povinný
zaplatiť odporcovi v 2. rade na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.