Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 14, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Sp/136/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015202018
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015202018.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa:

E. Q., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Ghana, zastúpeného Centrom právnej pomoci, Námestie
slobody 12, Bratislava, proti odporcovi: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej
polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, Oddelenie cudzineckej polície
Policajného zboru Žilina, Kuzmányho 26, Žilina, o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č.:
PPZ-HCP-BB7-91-074/2015-AV zo dňa 08.11.2015 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu zo dňa 08.11.2015 č.: PPZ-HCP-
BB7-91-074/2015-AV p o t v r d z u j e.

Súd účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 3.12.2015 právnym zástupcom navrhovateľa podaný
opravný prostriedok zo dňa 23.11.2015 proti jeho rozhodnutiu č.: PPZ-HCP-BB7-91-074/2015-AV
vydanému dňa 08.11.2015, ktorým bol navrhovateľ zaistený v súlade s ustanovením § 88 ods.
1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov na účel zabezpečenia prípravy a výkonu jeho
prevozu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.06.2013, ktorým sa
stanovujú kritéria a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o

medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti
v jednom z členských štátov, a na základe konania vedenom Dublinským strediskom Migračného úradu
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej „Dublinským strediskom MÚ MV SR“) pod č. konania
MU-DS-18/2015-Ž, a to dňom 08.11.2015 a navrhovateľ bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia
pre cudzincov Medveďov. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov navrhovateľ bol zaistený na čas
nevyhnutne potrebný, najviac do 08.02.2016. Spolu s predložením navrhovateľovho odvolania, odporca
predložil svoje vyjadrenie k nemu, ako aj kompletný administratívny spis danej veci sa týkajúci.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa uvádza, že dňa 08.11.2015 bol navrhovateľ predvedený
príslušníkom OCP PZ Žilina na Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, za účelom zistenia
totožnosti, nakoľko nemohol hodnoverným spôsobom preukázať svoju totožnosť. Na základe informácií
získaných cestou Migračného úradu MV SR bolo zistené, že navrhovateľ žiadal o udelenie azylu na
území Maďarskej republiky. Z dôvodu, že navrhovateľ svojím konaním naplnil podmienky ustanovené
podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.06.2013, ktorým sa ustanovujú

kritéria a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú
ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z
členských štátov, správny orgán po zistení uvedenej skutočnosti kontaktoval Dublinské stredisko MÚ
MV SR, ktoré navrhovateľovi pridelilo číslo z protokolu Migračného úradu MV SR MU-DS-18/2015-Ž.Vzhľadom na uvedené začal správny orgán dňa 08.11.2015 konanie vo veci zaistenia navrhovateľa
podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu
jeho prevozu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.06.2013, ktorým

sa stanovujú kritéria a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o
medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti
v jednom z členských štátov, nakoľko u navrhovateľa existuje značné riziko jeho úteku, vyplývajúce z
jeho nelegálnej migrácie po Európe, ako aj skutočnosť, že navrhovateľ nemá udelený pobyt na území
Slovenskej republiky podľa zákona o pobyte cudzincov a ani nemá pri sebe žiaden doklad, ktorý by

umožňoval zistenie jeho totožnosti.

Odporca mal na základe informácií z Maďarskej republiky a migračného úradu preukázané, že
navrhovateľ požiadal o azyl na území Maďarskej republiky. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že
navrhovateľ požiadal o udelenie azylu a je v azylovom konaní na území Maďarska, ktoré svojvoľne
opustil. Navrhovateľ sa mal po prepustení z polície dostaviť do pobytového tábora v Maďarsku a ostať

tam do rozhodnutia maďarských orgánov a nie opustiť územie štátu, kde požiadal o udelenie azylu a
vycestovať na územie iného štátu Únie.

Odporca skúmal aj možnosti uloženia menej závažného prostriedku ako zaistenia, ktorými je oprávnený
zabezpečiť prípravu a výkon prevozu navrhovateľa v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady

(EÚ) č. 604/2013 z 26.6.2013, ktorým sa stanovujú kritéria a mechanizmy na určenie členského štátu
zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej
krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov a konštatuje, že navrhovateľ
nespĺňa podmienky za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b)
zákona o pobyte cudzincov.

Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov odporca stanovil dĺžku doby zaistenia do 08.02.2016.
Počas tejto doby vykoná všetky úkony potrebné na odovzdanie navrhovateľa do členského štátu, v
ktorom požiadal o medzinárodnú ochranu. Ide o zabezpečenie akceptácie prevzatia zo strany úradov
Maďarskej republiky, ako aj samotná príprava prevozu, jeho technické, materiálne ako aj personálne
zabezpečenie prevozu a prevzatia navrhovateľa príslušnými orgánmi Maďarskej republiky.

Uviedol, že presnú dobu zaistenia navrhovateľa nie je možné predbežne presne určiť a je ju možné
odhadnúť hlavne z aplikačnej praxe. Dĺžka zaistenia závisí od množstva podstatných faktorov, medzi
ktoré okrem iného patrí komunikácia medzi štátnymi orgánmi členských štátov, ako aj vybavenie
všetkých potrebných náležitostí na riadne dodržanie postupu, ktoré upravujú medzinárodné dohody,

ktorými sú členské štáty signátormi, prípadne iné nepredvídateľné okolnosti, ktoré nemožno predbežne
určiť.

Konštatoval, že predmetné zaistenie je v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovore o ochrane
ľudských práv a slobôd.

Voči vyššie uvedenému rozhodnutiu v zákonnej lehote podal navrhovateľ prostredníctvom svojho
právneho zástupcu odvolanie dôvodiace tým, že správny orgán vec nesprávne právne posúdil,
nedostatočne zistil skutkový stav veci.

Uviedol, že dĺžka zaistenia je dlhá, mala byť stanovená na kratšiu dobu, je nedostatočne odôvodnená
konkrétnymi skutočnosťami.

Ďalej uviedol, že odporca v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom, nedostatočnými konkrétnymi
skutkovými okolnosťami prejednávanej veci odôvodnil dĺžku stanovenej doby zaistenia. Poukázal na

to, že takéto pochybenie je podstatnou vadou, ktorá ovplyvňuje zákonnosť celého rozhodnutia, pretože
doba zaistenia je esenciálnou zložkou inštitútu zaistenia. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie je preto
s ohľadom na stanovenú dĺžku doby zaistenia nepreskúmateľné.Poukázal na to, že dňa 23.10.2015 požiadal na území SR o azyl, a preto je potrebné prehodnotiť účel
zaistenia,anavrhovateľakožiadateľoazylmábyťumiestnenýdopobytovéhotáboraRohovce.Odporca
v čase vydania napadnutého rozhodnutia mohol vedieť o uvedenej skutočnosti, avšak sa s ňou v konaní

vôbec nevysporiadal.

K podanému odvolaniu sa vyjadril odporca spolu s predložením administratívneho spisu a navrhol
napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

Uviedol, že navrhovateľ bol zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov na účel
zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, nakoľko na základe
odpovede MÚ MV SR (č. p.: PPZ-HCP-BB7-91-78/2015-AV), predošlej komunikácie medzi OCP PZ
Žilina a MÚ MV SR (č. p.: PPZ-HCP-BB7-91-57/2015-AV) a s poukazom na čl. 18 ods. 1 Nariadenia
EP a R EÚ č. 604/2013 členský štát zodpovedný podľa tohto nariadenia je povinný prijať späť štátnych
príslušníkov tretích krajín alebo osoby bez štátnej príslušnosti, ktorí podali novú žiadosť v inom členskom

štáte ešte

v procese posudzovania, s odvolaním sa na čl. 18 ods. 1 písm. c) dotknutého nariadenia vzťahujúceho
sa aj na cudzinca, ktorý vzal posudzovanú žiadosť späť. S navrhovateľom bolo
dňa 28.07.2015 ukončené azylové konanie v Maďarskej republike, pretože navrhovateľ odišiel zo

záchytného tábora na neznáme miesto. Podľa čl. 28 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/
EÚ z 26.6.2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany sa takéto
konanie považuje za konkludentné späťvzatie žiadosti o azyl. Na základe uvedeného sa na navrhovateľa
hľadí ako na tzv. „dublinského žiadateľa o azyl “ a nie ako na žiadateľa o azyl na území Slovenskej
republiky. Jeho žiadosť o udelenie azylu posudzuje krajina, v ktorej požiadal navrhovateľ o udelenie

azylu prvýkrát. V prípade navrhovateľa je touto krajinou Maďarská republika.

Poukázal na to, že Maďarsko ako štát, kde navrhovateľ požiadal o udelenie azylu, sa zaväzuje na
základe ratifikácie dohody, vziať žiadateľa späť ak sa nachádza na území iného štátu. Zodpovedný štát,
teda Maďarsko, je povinné v zmysle čl. 18 ods. 1 písm. a), b),c) Nariadenia EP a R EÚ č. 604/2013

prevziaťžiadateľa,ktorýpodalžiadosťvinomčlenskomštáte,resp.prijaťspäťžiadateľa,ktoréhožiadosť
je v procese posudzovania a ktorý podal žiadosť v inom členskom štáte, alebo ktorý sa nachádza na
území iného členského štátu bez povolenia na pobyt.

Uviedol,žejeopodstatnenérizikoútekunavrhovateľa,nakoľkododobyjehoodovzdaniaPolíciouČeskej

republiky bol cudzincom migrujúcim nelegálne v rozpore s čl. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 562/2006, ktorým sa ustanovuje Kódex spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb
cez hranice (bez cestovného dokladu, povolenia na pobyt, platného víza alebo platného dlhodobého
víza) cez štáty Európskej únie a Schengenského priestoru. Ďalším opodstatneným dôvodom zaistenia
bola skutočnosť, že navrhovateľ už v minulosti ako žiadateľ o udelenie azylu na území Maďarskej

republiky svojvoľne opustil tábor v meste Debreecen a odišiel z neho na neznáme miesto. Na základe
čoho kompetentné orgány Maďarskej republiky s navrhovateľom dňa 28.07.2015 ukončili azylové
konanie. Poukázal na to, že navrhovateľ je osobou bez cestovného dokladu, bez povolenia na pobyt,
čo znemožňuje ihneď zistiť jeho totožnosť, čím spĺňa kritéria ustanovené v § 88 ods. 2 zákona o
pobyte cudzincov definujúce riziko úteku. Uvedené dôvody poukazujú na nevyhnutnosť umiestnenia

navrhovateľa v ÚPZC Medveďov, ktoré je režimovým zariadením a jeho neumiestnením v Pobytovom
tábore Rohovce.

Ďalej uviedol, že pri rozhodovaní o zaistení sa riadil aj Smernicou Európskeho parlamentu a Rady
2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú

ochranu (prepracované znenie). Podľa bodu 15 Preambuly predmetnej smernice žiadatelia môžu byť
zaistení len za veľmi jasne vymedzených výnimočných okolností stanovených v tejto smernici a v súlade
so zásadou nevyhnutnosti a proporcionality, pokiaľ ide o spôsob a účel takéhoto zaistenia. Zaistený
žiadateľ by mal mať skutočný prístup k potrebným procesným zárukám, akými sú opravné prostriedky
pred vnútroštátnym súdnym orgánom. V čl. 7 ods. 2 predmetnej smernice je uvedené, že : „Členské

štáty môžu rozhodnúť o mieste pobytu žiadateľa z dôvodu verejného záujmu, verejného poriadku
alebo v prípade potreby aj z dôvodu rýchleho spracovania a efektívneho monitorovania jeho žiadosti
o medzinárodnú ochranu.“ S poukazom na čl. 8 predmetnej smernice odporca uviedol, že zaistenienavrhovateľa v zmysle zákona o pobyte cudzincov podľa § 88 ods. 1 písm. c) priamo korešponduje s
podmienkami zaistenia žiadateľa o azyl

uvedených v čl. 8 ods. 3 písm. b) predmetnej smernice, kde: „žiadateľa možno zaistiť iba na účely
zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o medzinárodnú ochranu, ktoré by bez
zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko úteku žiadateľa“. Odporca mal za to, že zaistenie
navrhovateľa je týmto v súlade s európskou ako aj národnou legislatívou.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) rozhodol vec na základe súhlasu účastníkov konania bez
pojednávania (§ 250f O. s. p. v platnom znení - ďalej len „O.s.p.“) ako súd vecne a mieste príslušný
na konanie a za použitia ustanovenia § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie
odporcu bolo vydané v súlade so zákonom a vznesené námietky nie sú dôvodné a preto je potrebné
preskúmavané rozhodnutie odporcu potvrdiť. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil.

Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil sa s obsahom pripojeného
administratívneho spisu odporcu.

Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánovúzemnejsamosprávy,akoajorgánovzáujmovejsamosprávyaďalšíchprávnickýchosôb,akoaj
fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „ rozhodnutie správneho orgánu“).
Rozhodnutiamisprávnychorgánovsarozumejúrozhodnutiavydanénimisprávnomkonaní,akoajďalšie

rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických
osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo
právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, ktorých zákon

zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov.
Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou
§ 250a.

Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka
tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu ak
existuje značné riziko jeho úteku.

Podľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený

na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov.

Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar je povinný skúmať po celý čas
zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Súd preskúmavajúc napadnuté rozhodnutie odporcu, vychádzajúc z jednotlivých námietok uvedených v
opravnom prostriedku navrhovateľa musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie je vecne správne
a navrhovateľom podané námietky voči nemu uvedené v jeho opravnom prostriedku neobstoja.K námietke neodôvodnenia stanovenej dĺžky zaistenia, a to najviac do 08.02.2016, ako aj k námietke,
že dĺžka zaistenia je dlhá a mala byť stanovená na kratšiu dobu, súd uvádza, že v danej veci nejde
o konkrétny dátum zaistenia ale ide o hraničný termín doby zaistenia. Podľa § 90 ods. 1 písm. d)

zákona o pobyte cudzincov je správny orgán povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka
tretej krajiny, či trvá účel jeho zaistenia. V danej veci odporca postupoval v súlade s ust. § 88 ods.
4 zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený najviac
na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie, ale
celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Dĺžka zaistenia závisí od viacerých faktorov,

ako je aj zabezpečenie prípravy alebo výkonu prevozu navrhovateľa v zmysle Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.06.2013 do Maďarskej republiky. Odporca dňa 08.11.2015
začalkonanievovecizaistenianavrhovateľanaúčelzabezpečeniaaprípravyalebovýkonujehoprevozu
podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.06.2013, ktorým sa stanovujú
kritéria a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú
ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z

členských štátov, pretože u navrhovateľa existuje riziko jeho úteku, vyplývajúce už z jeho nelegálnej
migrácie po Európe. Navrhovateľ nemá na území Slovenskej republiky udelený pobyt podľa zákona o
pobyte cudzincov, nemá žiaden doklad, ktorý by umožňoval zistenie jeho totožnosti. V posudzovanej
veci u navrhovateľa existuje značné riziko jeho úteku, ktoré vyplýva z jeho nelegálnej migrácie po
Európe, ako aj skutočnosť, že nemá pri sebe cestovný doklad, povolenie na pobyt, platné víza alebo

platné dlhodobé víza. Odporca dĺžku doby zaistenia stanovil do 8.2.2016, pričom počas tejto doby
vykoná všetky úkony potrebné na odovzdanie navrhovateľa do členského štátu, v ktorom požiadal
o medzinárodnú ochranu. V danej veci ide o zabezpečenie akceptácie prevzatia zo strany úradov
Maďarskej republiky, ako aj príprava prevozu, jeho technické, materiálne, personálne zabezpečenie
prevozu a prevzatia navrhovateľa príslušnými orgánmi Maďarska.

K námietke týkajúcej sa skutočnosti, že navrhovateľ dňa 23.10.2015 požiadal na území Slovenskej
republikyoazyl,apretojepotrebnéprehodnotiťúčeljehozaistenia,a malbybyťprepustenýzozaistenia
a umiestnený ako žiadateľ o azyl do Pobytového tábora Rohovce, súd uvádza, že navrhovateľ je osobou,
u ktorej je značné riziko jeho úteku, nakoľko už v minulosti ako žiadateľ o udelenie azylu na území

Maďarskej republiky svojvoľne opustil

tábor a odišiel z neho na neznáme miesto. Na uvedenom základe kompetentné orgány Maďarskej
republiky s navrhovateľom dňa 28.7.2015 ukončili azylové konanie. Navrhovateľ je osobou bez
cestovného dokladu, bez povolenia na pobyt, nie je možné okamžite zistiť jeho totožnosť, čím

napĺňa kritériá ustanovené v § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov definujúce riziko úteku. Riziko
úteku navrhovateľa je opodstatnené, pretože do doby jeho odovzdania Políciou Českej republiky bol
cudzincom migrujúcim nelegálne cez štáty Európskej únie a Schengenského priestoru. Vzhľadom
na uvedené, je nevyhnuté umiestnenie navrhovateľa v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov
Medveďov, a nie v Pobytovom tábore Rohovce, kde by hrozilo, že sa nevráti dobrovoľne do pobytového

tábora, ale bude sa pokúšať o útek do iných krajín Únie.

Odporca správne vychádzal z jemu dostupných informácii a tieto objektívne posúdil, najmä z pohľadu
dôveryhodnosti osoby navrhovateľa a posudzoval aj relevantnosť dôvodov na strane navrhovateľa v
súvislosti so zaistením tejto osoby. V tejto súvislosti treba uviesť, že povinnosť zistiť skutkový stav

veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré
navrhovateľ v priebehu správneho konania uviedol.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu
ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov,

ako aj správnym poriadkom. Odporca pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav (v súlade s § 32
ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné obsahujúce všetky
zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku) ako aj uvedenie skutočností, ktoré boli
podkladom pre vydanie rozhodnutia, je z neho zrejmé akými úvahami bol vedený odporca pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a

taktiež to, ako sa vyrovnal s vyjadreniami navrhovateľa a preto preskúmavané rozhodnutie potvrdil ( §
250q ods.2 O.s.p.).O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 v súlade s § 250l ods. 2 O.s.p. a nepriznal
navrhovateľovi ich náhradu voči odporcovi, keďže v konaní úspešný nebol. Odporcovi právo na náhradu
trov konania v správnom súdnictve zásadne neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 7 dní odo dňa jeho doručenia, na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie

treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).