Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 27, 2016

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 10C/48/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815209795
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8815209795.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci žalobcu: C. E.
O..I.., K. XX, XXX XX J., X.: XX XXX XXX, U.. S.. S. Š., O., J. X, N.. V.. D. XXX, XXX XX D.a proti
žalovanej: K. Z., R.. XX.XX.XXXX, D. I. XXXX, XXX XX H. o zaplatenie 211,59 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 199,59 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05%
ročne zo sumy 170,62 eur od 01.12.2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo
sumy 28,97 eur od 01.09.2015 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet žalobcu
číslo XXXXXXXXXX/XXXX, C. I. XXXXXXXXXX.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z časti zo zaplateného
súdneho poplatku vo výške 14,52 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 59,88 eur do 3 dní od
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu číslo XXXXXXXXXX/
XXXX, C. I. XXXXXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 211,59 eur spolu
s 5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 179,62 eur od 01.01.2015 do zaplatenia, úrokom z
omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 31,97 eur od 01.09.2014 do zaplatenia, náhradou nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 12,- eur a žiadal nahradiť trovy konania za zaplatený
súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia. Žalobca a žalovaná uzavreli Zmluvu o združenej dodávke
elektriny pre odberateľov kategórie domácnosti č. XXXXXXX zo dňa 24.02.2014, na základe ktorej
žalovaná ako odberateľ odoberala elektrinu z distribučnej sústavy na odbernom mieste I. XXXX, XXX
XX H.. Žalovaná ako odoberateľ sa zaviazala za odobratú elektrinu uhrádzať odplatu. Žalovanej bola
vyúčtovaná spotreba elektriny na predmetnom odbernom mieste faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa
10.07.2014 na sumy 112,97 eur s lehotou splatnosti do 31.08.2014, z tejto faktúry si žalobca uplatňuje
len sumu 31,97 eur. Žalovanej bola taktiež vyúčtovaná spotreba elektriny na predmetnom odbernom
mieste faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.12.2014 na sumu 188,62 eur s lehotou splatnosti do
31.12.2014, z tejto faktúry si žalobca uplatňuje len sumu 179,62 eur. Pohľadávka žalobcu ku dňu podania
žaloby predstavuje sumu 211,59 eur. Žalobca vyzval žalovanú k zaplateniu pohľadávky predžalobnou
upomienkou zo dňa 09.02.2015, napriek tomu doposiaľ uhradená nebola.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, zmluvou o dodávke elektriny,
faktúrami, predžalobnou upomienkou a zistil tento skutkový stav:

Žalobca a žalovaná uzavreli dňa 24.02.2014 Zmluvu o združenej dodávke elektriny pre odberateľov
kategórie domácností 1247478 v súlade so zákonom č. 70/1998 Z.z. o energetike, vyhlášky MHSR
č. 267/1999 Z.z. a dojednanými technickými, obchodnými a platobnými podmienkami. Zmluva bola
uzavretá na dobu neurčitú s fakturačným obdobím 12-tich mesiacov.

Žalobca vystavil žalovanej faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti 31.08.2014 na sumu
nedoplatku 112,97 eur z ktorej si ale v tomto konaní uplatňuje len sumu 31,97 eur, faktúru č.
XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti 31.12.2014 na sumu 188,62 eur, z ktorej si ale v tomto konaní
uplatňuje len sumu 179,62.

Podľa § 69 ods. 13 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike účinnom od 1.5.2004 ustanovenia zmlúv
o dodávke elektriny, o dodávke plynu, o prenose elektriny, o preprave plynu, o distribúcii elektriny, o
distribúcii plynu a o uskladňovaní plynu, ktoré boli uzatvorené podľa doterajších predpisov, zostávajú v
platnosti, ak nie sú v rozpore s týmto zákonom; ustanovenia týchto zmlúv, ktoré sú v rozpore s týmto
zákonom, sú účastníci zmlúv povinní uviesť do súladu s týmto zákonom do 31. decembra 2005, inak
strácajú platnosť.

Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 70/1998 Z. z. o energetike v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
dodávateľ elektriny je povinný pripojiť na verejný rozvod elektriny odberné zariadenie odberateľa
elektriny, ak tento
a) uzavrel zmluvu o dodávke elektriny,
b) má súhlas vlastníka dotknutej nehnuteľnosti,
c) má zriadenú elektrickú prípojku a odberné elektrické zariadenie, ktoré zodpovedá predpisom na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení.

Podľa § 14 ods. 2 cit. zákona písomná zmluva na dodávku elektriny medzi dodávateľom elektriny a
odberateľom elektriny sa uzaviera na každé odberné miesto; zmluva o dodávke elektriny obsahuje najmä
a) výkon, množstvo a časový priebeh odberu elektriny (ďalej len "odberový diagram"), a to aj pre stav
núdze,
b) cenu podľa cenových predpisov /11/ a spôsob platby za odoberanú elektrinu vrátane preddavkových
platieb,
c) spôsob merania odoberanej elektriny vrátane prístupu dodávateľa elektriny k určenému meradlu

Podľa § 14 ods. 4 cit. zákona dodávateľ elektriny je povinný zabezpečiť odberateľom pripojeným na
verejný rozvod dodávku elektriny v dohodnutom množstve a zodpovedajúcej kvalite.

Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho
zákonníka zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.4.2004 začlenené ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V zmysle ustanovenia § 879f ods. 3 Občianskeho
zákonníka spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona
sa musia dať do súladu s ustanovením § 53 a 54 tohto zákona a s ustanovením tohto zákona do troch
mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Občiansky zákonník v znení účinnom od 1.1.2004 v ustanovení § 52 ods. 1 definoval, že spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ( §
52 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka ).

Na uvedený právny vzťah je potrebné tiež aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého
typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch,

ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie
obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu, ktorý výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle
smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a
preto zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu a je
potrebné na ňu aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Podľa ust. § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

Podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o
8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou existoval zmluvný
vzťah, na základe ktorého žalobca zabezpečoval pre žalovanú dodávku elektrickej energie, pričom
žalovaná túto odoberala z distribučnej sústavy na odbernom mieste I.Á. XXXX. V danom prípade súd
uvedený vzťah posudzoval podľa príslušných ustanovení Zákona o energetike, ako aj podľa príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka. V zásade ide o záväzkový vzťah, na základe ktorého žalobca
poskytol žalovanej dodávku elektriny, ako tovar. Na základe uvedeného súd konštatuje, že pokiaľ
žalovaná prevzala tovar v podobe dodanej elektriny, je povinná po odbere predmetu dodávky, zaplatiť
zaň dohodnutú cenu. Cena bola riadne vyfakturovaná predloženými faktúrami. Na základe uvedeného
súd dospel k záveru, že nárok žalobcu bol dôvodný a potom čo žalovaná neuhradila istinu uvedenú
v predžalobnej upomienke, za dôvodný považoval nárok na zaplatenie príslušenstva predstavujúceho
úrok z omeškania.

Súd žalobcovi nepriznal sumu 3,- eur z faktúry č.XXXXXXXXXX z uplatňovanej sumy 31,97 eur.
Táto vyúčtovaná suma predstavovala spoplatnenie za sankcie, zmluvné pokuty, taktiež súd žalobcovi
nepriznal sumu 9,- eur z faktúry č. XXXXXXXXXX z uplatňovanej sumy 179,62 eur. Táto vyúčtovaná
suma v tejto faktúre predstavovala spoplatnenie za sankcie a zmluvné pokuty. Súd žalobcovi zamietol
aj sumu vo výške 12,- eur, ktorú si žalobca uplaňoval ako náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky.

Keďže žalovaná neuhradila dlžnú sumu riadne a včas, dostala sa s plnením do omeškania, preto ju
súd zaviazal zaplatiť úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 170,62 eur od 01.12.2015 do
zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 28,97 eur od 01.09.2015 do zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobca mal v konaní úspech v časti o zaplatenie istiny 199,21 eur, teda v časti, v ktorej súd žalobe
vyhovel. Úspech žalobcu predstavuje 94% žalobného nároku. V časti zamietnutého nároku žalobcu bola
v konaní úspešná žalovaná, a to vo výške 6%. Po odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu žalovanej,
vznikol nárok na priznanie trov žalobcovi vo výške 88% z jeho celkových priznaných trov konania.
Súd preto v rámci náhrady trov konania zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 14,52 eur (88% zo
zaplateného súdneho poplatku) a na sumu 59,88 eur (88% z priznaných trov právneho zastúpenia.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu.

Vranov nad Topľou dňa 27. januára 2016

JUDr. Martin Kopina
samosudca

Za správnosť vyhotovenia:
Mgr. Helena Šimková
vyšší súdny úradník