Decision was made at the court Okresný súd Zvolen
Judgement was issued by JUDr. Silvia Minková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/343/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714214655
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714214655.3
Uznesenie
Okresný súd Zvolen v právnej veci navrhovateľa RC Service, s. r. o., IČO: 47 336 617, so sídlom
Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, zastúpený GHS Legal, s.r.o., IČO: 47 232 544, so sídlom Lazaretská
3/A, 811 08 Bratislava, proti odporcovi U. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/X, XXX XX V., o zaplatenie
59,17 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Súd v y h l a s u j e , že nemá právomoc konať o uplatnenom nároku voči odporcovi a konanie z
a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
Navrhovateľovi súd v r a c i a súdny poplatok za podanie návrhu na začatie konania vo výške 16,50 Eur
po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia prostredníctvom prevádzkovateľa platobného systému,
ktorým je Slovenská pošta, a. s., CVFT, OSA, Thurzova 1, 042 21 Košice.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 07.10.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.10.2014, domáhal
rozhodnutia súdu, ktorým by zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 59,17 Eur s príslušenstvom
a nahradiť mu trovy súdneho konania, a to z titulu neuhradeného cestovného a prirážky k cestovnému,
na zaplatenie ktorých vznikla odporcovi povinnosť tým, že dňa 24.10.2013 v Brne cestoval prostriedkom
mestskej hromadnej dopravy bez cestovného lístka.
Okresný súd Zvolen vydal v prejednávanej veci platobný rozkaz č.k. 15Ro/226/2014-19 zo dňa
10.03.2015, ktorý bol následne uznesením č.k. 15Ro/226/2014-32 zo dňa 14.09.2015 zrušený v plnom
rozsahu, nakoľko sa ho nepodarilo doručiť odporcovi do vlastných rúk.
Pri doručovaní uvedeného platobného rozkazu odporcovi na adresu uvedenú v návrhu sa poštová
zásielka súdu vrátila s poznámkou „adresát neznámy“. Odporca má od 11.10.2006 evidovaný
trvalý pobyt „Mesto Krupina“. Následnými lustráciami nebol zistený žiadny zamestnávateľ odporcu,
prostredníctvom ktorého by mu bolo možné doručiť platobný rozkaz. Zo správy Obvodného oddelenia
Policajného zboru Krupina zo dňa 27.08.2015 vyplýva, že odporca sa v teritóriu mesta Krupina
nezdržiava, s nikým z rodiny neudržiava kontakt. Zo správy Ředitelství služby cizinecké policie zo dňa
10.09.2015, ktorá bola doručená tunajšiemu súdu vo veci sp. zn. 10C/253/2015, v ktorej vystupujú
totožní účastníci konania, vyplýva, že odporca má vydané potvrdenie o prechodnom pobyte občana EÚ
v Českej republike za účelom zamestnania, pričom posledná nahlásená adresa pobytu od 08.02.2012 je:
V.-Z., P. XXX/X, okr. V.-U., ubytovateľ G. P.. Adresa zamestnania: Praha 10, Plukovníka Mráze 991/15,
DOSAM s.r.o. Odporca mal do 01.03.2015 nahlásené aj ubytovanie na adrese: U.C., U. XXX, D.. V.-
X., ubytovateľ X. L..Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou,
ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy
preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty
EurópskychspoločenstievaEurópskejúniemajúprednosťpredzákonmiSlovenskejrepubliky.Prevzatie
právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády
podľa čl. 120 ods. 2.
Ústava SR v článku 7 ods. 2 vymedzuje prednosť právne záväzných aktov Európskej únie pred zákonmi
SR. Vzhľadom na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie dňa 01.05.2004 sa aplikujú aj predpisy
EÚ na území SR. Takýmto právne záväzným aktom je i Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra
2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len
„Nariadenie“), ktoré je priamo aplikovateľné.
Podľa čl. 1 ods. 1 Nariadenia, toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu
na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci.
Podľa čl. 2 ods. 1 Nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území
členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia, osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch
iného členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.
Podľa čl. 26 ods. 1 Nariadenia, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na
súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, ak
si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.
Podľa § 103 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“),
kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci
(podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení právnych predpisov. Jednou zo
základných podmienok, za ktorých môže súd konať vo veci, je právomoc súdu. Splnenie tejto procesnej
podmienky súd skúma v každom štádiu konania a v každom stupni. Keďže sa v danom prípade jedná
o konanie v občianskoprávnej veci s medzinárodným prvkom, ktorý je daný bydliskom odporcu, súd
skúmal svoju právomoc v zmysle ustanovení Nariadenia, ktoré musí súd aplikovať prednostne pred
zákonmi Slovenskej republiky.
Základným kritériom (hraničným určovateľom) pre určenie právomoci súdu na konanie v predmetnej
veci je v zmysle čl. 2 ods. 1 Nariadenia bydlisko odporcu. Nariadenie v čl. 59 ukladá súdu za účelom
určenia, či má účastník bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, použiť
právny poriadok svojho štátu. Občiansky súdny poriadok pojem „bydlisko“ používa predovšetkým v
ust. § 85 pre účely určenia všeobecného súdu účastníka konania z hľadiska miestnej príslušnosti.
Pojem „bydlisko“ nie je totožný s pojmom „trvalý pobyt“. Za bydlisko je potrebné považovať miesto
pobytu osoby, kde sa skutočne zdržuje s úmyslom zdržiavať sa tam trvale, kde žije, navštevuje školu
alebo predškolské zariadenie, resp. kde pracuje. Adresa, ktorá je v zmysle vnútroštátneho práva
administratívne registrovaná ako trvalý pobyt osoby, nie je pri aplikácii Nariadenia rozhodujúca.
Súd skúmal, či je daná právomoc slovenských súdov na konanie v prejednávanej veci na základe
niektorého z kritérií, stanovených v Nariadení. Odporca sa na adrese svojho trvalého pobytu nezdržiava,
pričom bolo zistené, že má vydané potvrdenie o prechodnom pobyte občana EÚ v Českej republike za
účelom zamestnania, keď posledná nahlásená adresa pobytu je: V.-Z., P. XXX/X, okr. V.-U., ubytovateľ
G. P. s tým, že adresa zamestnávateľa odporcu je v P..Na základe uvedeného mal súd preukázané, že bydlisko odporcu je v Českej republike. V zmysle čl. 2
ods. 1 Nariadenia je teda pre konanie o uplatnenom nároku navrhovateľa voči odporcovi daná právomoc
českých súdov.
Je teda potrebné uzavrieť, že odporca s bydliskom v Českej republike bol žalovaný na súde Slovenskej
republiky a nezúčastnil sa konania, pričom slovenský súd si nemôže založiť právomoc na základe
žiadneho ustanovenia Nariadenia. Vzhľadom na to, že nedostatok právomoci (konať a rozhodnúť)
slovenských súdov o návrhu je nedostatkom podmienok konania, ktorý nie je možné odstrániť, súd
konanie o podanom návrhu podľa ust. § 104 ods. 1 O.s.p. a článku 26 ods. 1 Nariadenia zastavil. Keďže
právomoc konať o tomto návrhu patrí orgánom iného štátu, nebolo možné vec súčasne postúpiť podľa
§ 104 ods. 1 veta druhá O.s.p.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Súd
pritom prihliadol na dôvod zastavenia konania, ktorým je nedostatok právomoci súdu na konanie v
prejednávanej veci.
Podľa § 11 ods. 1 veta druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), poplatok sa taktiež vráti, ak súd vráti návrh
navrhovateľovi pre nedostatok právomoci.
Podľa § 11 ods. 6 zákona o súdnych poplatkoch, ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok, orgány
podľa § 3 zašlú odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa
trvalého pobytu (sídla) poplatníka alebo prevádzkovateľovi systému, ak sú orgány podľa § 3 zapojené do
centrálneho systému evidencie poplatkov, ktoré poplatok alebo preplatok vrátia najneskôr do 30 dní odo
dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení; ak orgán štátnej správy súdov alebo
prokuratúra nevydali rozhodnutie, zašlú písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa
osobitného zákona a daňový úrad alebo prevádzkovateľ systému vrátia poplatok najneskôr do 30 dní
odo dňa doručenia písomného upovedomenia.
Nakoľko bolo konanie zastavené z dôvodu nedostatku právomoci na prejednanie veci, súd má zo
zákona povinnosť vrátiť navrhovateľovi nekrátený súdny poplatok za podaný návrh vo výške 16,50 Eur,
ktorý bude vrátený navrhovateľovi po právoplatnosti tohto uznesenia prostredníctvom prevádzkovateľa
platobného systému E-kolok.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1
prvá veta O.s.p.).
Vodvolanísa mápopri všeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.