Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/206/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4206204311
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4206204311.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4,
Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnej: W. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXX/X, D., o vymoženie
477,99 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno, č.
k. 9Er/543/2006-18 zo dňa 4. apríla 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Povinnej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 4. apríla 2012, č. k. 9Er/543/2006-18 zamietol návrh na zmenu
súdneho exekútora, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a konanie zastavil, zároveň priznal súdnemu
exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi trovy exekúcie v sume 66,18 eura, pričom touto povinnosťou
zaviazal oprávneného. Svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou § 103 OSP, § 41 ods. 2, § 57 ods. 1
písm. g), § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, § 47, § 48 ods. 1, 2
Notárskeho poriadku, § 39, § 34, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 27a, § 5 ods. 1, § 14 ods.

1, 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, 2, § 23 ods. 1, 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z., § 1 písm. a) zákona
č. 283/2002 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Súd na základe návrhu zo dňa 12.
03. 2006 na vykonanie exekúcie vydal súdnemu exekútorovi dňa 28. 04. 2006 poverenie na vykonanie
exekúcie.ExekučnýmtitulomvtomtokonaníjenotárskazápisnicaN6626/2005,Nz62338/2005,NCRLs
61576/2005 spísaná dňa 10. 12. 2005 v Notárskom úrade notára JUDr. Ondreja Ďuriača v Partizánskom.
Dňa 22. 11. 2010 predložil oprávnený návrh na zmenu súdneho exekútora a žiadal, aby súd poveril

vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Exekútorského úradu v
Bratislave, Záhradnícka 60. Vzhľadom k tomu, že súd je povinný v priebehu celého exekučného konania
ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, súd preskúmal exekučný
titul. Jeho preskúmaním bolo zistené, že notárska zápisnica bola spísaná osobou oprávnenou, ale
nebola podpísaná osobou povinnou, nakoľko v notárskej zápisnici je uvedený splnomocnenec Mgr.
Tomáš Kušnír, advokát, uvedený ako splnomocnený zástupca, ktorého povinná osoba splnomocnila na

spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Svoje tvrdenia súd oprel aj o uznesenie Ústavného
súdu SR z 12. 05. 2011, č. k. IV. ÚS 181/2011-16. Poukázal aj na to, že najdôležitejšou náležitosťou
exekučnej notárskej zápisnice je práve súhlas povinného s jej vykonateľnosťou, pretože tento prejav
vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený
výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Plnomocenstvo udelené Mgr. Kušnírovi, advokátovi, na spísanie
notárskej zápisnice bolo obsiahnuté už vo vopred pripravenej formulárovej zmluve, pričom povinnému

tým bola odňatá možnosť ovplyvniť jej obsah, prípadne nesúhlasiť s týmto ustanovením zmluvy a
už podpisom zmluvy sa vopred vzdal svojich práv (ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti) namietaťakúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. Zmluva obsahuje s poukazom
na § 39 OZ neprijateľnú podmienku, pričom úkon vychádzajúci z neprijateľnej podmienky je neplatný.
Týmto konaním oprávneného bola povinnému odňatá možnosť ovplyvniť obsah notárskej zápisnice, aj

keď práve jeho účasť, uznanie dlhu a súhlas s jej vykonateľnosť robia z notárskej zápisnice exekučný
titul. Vzhľadom na to, že vychádzať z toho, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť
exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod
na zastavenie exekučného konania, a preto zároveň súd zamietol návrh na zmenu súdneho exekútora a
rozhodol priamo o zastavení exekúcie. Celkovo súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v sume 66,18

eur vrátane 20 % DPH a na jej úhradu zaviazal oprávneného, nakoľko v zmysle § 203 ods. 1 EP, ak
dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných
trov exekúcie. Exekučný súd je toho názoru, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie a to tým, že podal
návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý nie je vykonateľný, a to vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti, že neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným
titulom z hľadiska formálneho alebo materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie

exekučného konania.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že súd rozhodoval nad rámec
právomoci, nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a rozhodnutie

súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že všeobecný
súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k
opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná
nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol exekučný
titul zrušený. Podľa názoru oprávneného notár má povinnosť poskytovať pri zachovaní všetkých

platných normatívnych pravidiel náležitú pozornosť, a preto ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne
právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Poznamenal,
že postup exekučného súdu, ktorý bez časového obmedzenia zasahuje do platných notárskych
listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom, je
v materiálnom právnom štáte neakceptovateľný, pretože je v rozpore s princípom právnej istoty a

ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Podľa názoru oprávneného platná notárska
zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, a preto exekučný súd musí s takýmto
titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by došlo k porušeniu
zásady rovnocennosti. Okrem toho poukázal aj na to, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť
a meniť obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Ďalej namietal, že nemal možnosť

reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu o
jeho právnom postavení, ako aj namietal, že nebol oboznámený s tým, že súd vedie konanie, v ktorom
opätovne rozhoduje o jeho právach, nebol oboznámený s obsahom dôkazov, argumentov a tvrdení.
Oprávnený nesúhlasil so záverom súdu ohľadne „vadnosti“ udeleného plnomocenstva na spísanie
notárskej zápisnice, keďže v danom prípade ide o hmotnoprávne zastúpenie v zmysle ust. § 22 v

nadväznosti na ust. § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na to, že povinný
ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere udelené plnomocenstvo v zmysle ust.
§ 33b ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka v platnom znení odvolať, pričom tak neurobil. Podľa
názoru oprávneného udelením plnomocenstva sa povinný nevzdal svojich práv na uznanie záväzku.
Ohľadne záveru súdu, že zástupca nehájil záujmy povinného, pretože spísal notársku zápisnicu, dodal,

že zástupca povinného bol na základe udeleného plnomocenstva oprávnený vykonať len jediný úkon a
to je uznať dlh vo forme notárskej zápisnice, ktorú úlohu si zástupca splnil, pričom žiadnym spôsobom
neprekročil udelené plnomocentsvo. Uviedol tiež, že žiadny zákon nepredpisuje povinnú účasť pri
spisovaní exekučnej notárskej zápisnice a to ani povinného ani oprávneného. Následne oprávnený
podal samostatný návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP, v ktorom žiadal

predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: „1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať
aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne
splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho
mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto

základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?, 2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47
ChartyzákladnýchprávEÚtakérozhodnutievnútroštátnehosúdu,ktoréaplikujúcvnútroštátneprocesné
a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej
pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi ?“.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie
súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo procesným postupom podľa § 212 ods. 1

OSP, § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a uznesenie súdu
prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 OSP.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 374 ods. 4 OSP, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy

prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolanie zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Podľa § 58 ods. 1 Zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“), exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 41 ods. 3 Exekučného poriadku ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku 2 písm. c) vznikol
z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia
týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok
v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.

Podľa§2ods.3Občianskehozákonníka,účastníciobčianskoprávnychvzťahovsimôžuvzájomnépráva
a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy
ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho

mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 43 Občianskeho zákonníka účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov
odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

S poukazom na vyššie uvedený návrh oprávneného na prerušenie konania sa odvolací
súd v prvom rade zaoberal prípustnosťou oprávneným požadovaného postupu v zmysle § 109 ods.

1 písm. c) OSP. Vychádzajúc z ust. § 251 ods. 4 OSP, podľa ktorého na výkon rozhodnutia a
exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento
osobitný predpis (Exekučný poriadok) neustanovuje inak, ako aj s poukazom na ust. § 36 ods.
5 Exekučného poriadku, ktoré vylučuje aplikáciu § 109 ods. 1 písm. c) OSP odvolací súd návrh
oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol, pretože v prípade exekučného konania

sa uplatňuje vlastná zásada, podľa ktorej exekučné konanie nemožno prerušiť. Výnimka z uvedeného
pravidla o neprerušiteľnosti exekučného konania je obsiahnutá v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii, v zmysle ktorého začatie konkurzného konania má, okrem iného, aj za následok, že
na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie,
pričom už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú (§ 14 ods. 5 zákona

o konkurze a reštrukturalizácii), čo však nie je daný prípad. Okrem toho rovnaké účinky platia i pre
začatiereštrukturalizačnéhokonania.Zuvedenéhovyplýva,že procesnéprávnepredpisyvzťahujúcesa
na exekučné konanie tak zakladajú neprípustnosť obligatórneho prerušenia predmetného exekučného
konania, a preto je potrebné návrh oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodný zamietnuť.Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že oprávnený svojím návrhom spísaným dňa 10.
12. 2005 vo forme zápisnice pred notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, so sídlom Partizánske, požiadal

súdneho exekútora o vykonanie exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy 477,99 eura spolu s
príslušenstvom Za exekučný titul označil notársku zápisnicu uloženú v Zbierke listín pod číslom N
6626/2005, NZ 62338/2005, ktorú vyhotovil notár JUDr. Ondrej Ďuriač. Súdny exekútor JUDr. Ľubomír
Pekár doručil dňa 07. 04. 2006 súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
ku ktorej pripojil návrh na vykonanie exekúcie, Notársku zápisnicu označenú ako exekučný titul a

plnomocenstvo. Súd prvého stupňa poveril dňa 28. 04. 2006 súdneho exekútora vykonaním exekúcie.

V prejednávanej veci niet sporu o tom, že skutkový a právny základ exekučného titulu je zmluva o úvere,
uzatvorená účastníkmi konania dňa 28. 07. 2005, ktorou sa oprávnený zaviazal ako veriteľ poskytnúť
povinnému ako dlžníkovi úver a povinný sa zaviazal zaplatiť mu tento úver zvýšený o príslušné poplatky
a trovy. Zároveň povinný ako dlžník podľa tejto zmluvy splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na

spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru tak,
aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, alebo
pre exekúciu do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.

Vzhľadom na to, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti

a musí byť spísaná predpísaným spôsobom, je potrebné pri tomto exekučnom titule skúmať, či povinný,
ktorýnotárskuzápisnicu osobnenespísal,alenaspísanienotárskej zápisnice splnomocnilďalšiuosobu
(Mgr. Tomáša Kušníra) bol pri tomto úkone riadne zastúpený, a či povinného takéto vyhlásenie o uznaní
záväzku obsiahnuté v notárskej zápisnici zaväzuje. V prípade splnenia zákonných náležitostí treba
notársku zápisnicu považovať za verejnú listinu, ktorá osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až

do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak.

S poukazom na vyššie uvedené súd prvého stupňa správne preskúmaval plnomocenstvo udelené
povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere, a rovnako správne sa zaoberal aj tým, či Mgr.
Tomáš Kušnír mohol zastupovať povinného pri spisovaní notárskej zápisnice v zmysle ust. § 22 ods. 2

OZ, podľa ktorého z možnosti zastupovať sú vylúčené osoby, ktorých záujmy sú v rozpore so záujmami
zastúpeného, pretože právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v § 22 ods. 2, v zmysle
§ 39 OZ spôsobujú absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či
o tom účastníci právneho úkonu vedeli. V tomto smere odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa
prijal záver, že plnomocenstvo udelené povinným Mgr. Kušnírovi v zmluve o úvere nie je platným

právnym úkonom, v dôsledku čoho Mgr. Kušnír nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku
z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinného, a to pre rozpor
záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle ust. § 22 ods. 1 OZ. Uvedený rozpor
podľa názoru odvolacieho súdu spočíval v tom, že právny zástupca povinného, ktorý povinného pri
uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupoval, bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným,

v dôsledku čoho v prípade Mgr. Tomáša Kušníra išlo o osobu známu iba oprávnenému a vybranú
výlučne oprávneným bez možnosti ovplyvnenia tohto výberu povinnou. Odvolací súd poukazuje aj na
to, že zastúpenie na základe plnomocenstva vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere, teda v čase,
keď žiadny dlh neexistoval, nebola známa ani jeho výška, a preto povinný nemohol ani dlh uznať,
či splnomocniť iného na takéto uznanie, pretože nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré

môže vzniknúť až v budúcnosti. Z uvedených dôvodov treba túto dohodu považovať v zmysle ust. §
39 Občianskeho zákonníka za neplatnú. Navyše je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť, že súčasťou
notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie zástupcu povinného o tom, že uznaný dlh zaplatí v lehote, ktorú si
určil pravdepodobne zástupca povinného sám bez toho, aby mu povinný udelil na takýto úkon plnú moc.
Následkom uvedeného konania zástupcu povinného je, že povinný bol zaviazaný na splatenie svojho

dlhu v lehote, o ktorej nemal ani vedomosť, rovnako ako nemal vedomosť ani o výške, ktorú má zaplatiť.

Keďže predmetná notárska zápisnica aj podľa názoru odvolacieho súdu nespĺňa podmienky materiálne
vykonateľného exekučného titulu, pretože bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho
úkonu, odvolací súd považoval postup súdu prvého stupňa, ktorý exekúciu vyhlásil za neprípustnú a

zastavil ju, za správny, pričom nepovažoval za potrebné vyporiadavať sa v tomto rozhodnutí všetkými
argumentmi uvádzanými oprávneným v písomne podanom odvolaní. Podľa názoru odvolacieho súdu,
súd prvého stupňa svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil, preto s poukazom aj na dôvody uvedené vtomto rozhodnutí odvolací súd podľa § 219 ods. 1 OSP napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako
vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP
s tým, že ich náhradu povinnej v tomto konaní nepriznal, pretože jej žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.