Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 30, 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/104/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211216582
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4211216582.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Česká republika s. r. o., so sídlom Praha 4,
Novodvorská 994, IČO 25 117 483, zastúpený advokátskou spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Údernícka 5, proti odporkyni: D. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., S. XXX, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Spotrebiteľské združenie OSA, Fedinova 9, Bratislava, IČO
42 260 086, zastúpené Advokátskou kanceláriou HKP legal, s. r. o., so sídlom Sasinkova 6, Bratislava,

IČO 36 727 334, o zaplatenie 343,92 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Komárno zo dňa 27. januára 2012 č. k. 6C/282/2011-42, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti výroku a v časti výroku o
náhrade trov konania z r u š u j e a vec mu vracia v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 188,87

Eur v mesačných splátkach po 20 eur, vždy do 28. dňa v mesiaci pod stratou výhody splátok, počnúc
30. dňom po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
zročnosť celého plnenia. Vo zvyšku návrh zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 13.
08. 2007 odporkyňa s veriteľom Beneficial Finance a.s. uzatvorila zmluvu o spotrebiteľskom úvere.
Veriteľ Beneficial Finance a.s. dňa 15. 08. 2008 uzatvoril ako postupca zmluvu o postúpení pohľadávok
s navrhovateľom, ktorej predmetom bola aj pohľadávka voči odporkyni. Navrhovateľka sa domáhala

zaplatenia sumy 343,92 Eur. Úver bol poskytnutý v sume 12.980,- Sk s ročnou úrokovou sadzbou 42,96
%, RPMN 52,61 %, 12 splátok po 1.350,- Sk. Odporkyňa si svoje povinnosti neplnila, preto ku dňu
odstúpenia od zmluvy výška nesplateného úveru bola 264,26 Eur, úroky 51,05 Eur, zmluvná pokuta
49,79 Eur, zmluvná pokuta za predčasné ukončenie zmluvy 27,22 Eur. Zároveň navrhovateľ požadoval
aj úroky z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 292,87 Eur. Odporkyňa uhradila 4 x 1.458,- Sk a 1 x 2.916,-
Sk. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že postúpenie pohľadávky bolo bez pochýb preukázané. Úroky

z úveru dohodnuté medzi účastníkmi vo výške 42,96 % ročne treba považovať za takú výšku úroku,
ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, pretože takáto úroková miera zjavne a podstatne presahuje mieru
úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Priemerná úroková sadzba na takýto
druh spotrebiteľského úveru poskytnutá komerčnými bankami bola v čase uzavretia zmluvy 14,41 %.
Preto spornú zmluvu o spotrebiteľskom úvere považoval za absolútne neplatný právny úkon, pretože sa
prieči dobrým mravom (§ 39 OZ, § 3 ods. 1 OZ). Rozpor s dobrými mravmi vykazujú aj ďalšie dojednania

zmluvy, pretože vnášajú do práv a povinností tohto právneho vzťahu nerovnováhu v neprospech
spotrebiteľa, pričom ide o také dojednania, ktoré celkove ovplyvnia rozsah povinnosti spotrebiteľa, a
preto nie je možné ochranu spotrebiteľa uskutočniť len tým, že by súd vyslovil neprijateľnosť niektorej
zmluvnej podmienky. Konkrétne ide o ustanovenia bodu 2 písm. a/, e/, d/, g/, bodu 3 písm. b/, bodu 7
písm. d/, h/ Obchodných podmienok. Ďalej uviedol, že zmluva uzavretá medzi veriteľom a odporkyňou je
uzavretámedzipodnikateľomaspotrebiteľomatovpodobeštandardnejformulárovejzmluvy,spotrebiteľ

jej obsah nemôže vôbec ovplyvniť, buď prijme podmienky zmluvy, alebo zmluvný vzťah nevznikne.
Za takéhoto stavu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranouzmluvného vzťahu. Keďže súd prvého stupňa považoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere za absolútne
neplatný právny úkon podľa § 39 OZ, účastníkom vznikla povinnosť vrátiť druhému účastníkovi to, čo
na základe neplatnej zmluvy nadobudol. Navrhovateľ poskytol odporkyni úver 12.980,- Sk, odporkyňa

vrátila 7.290,- Sk, a preto je povinná vrátiť 5.690,- Sk, t. j. 188,87 Eur s ohľadom na ustanovenie § 457
OZ. Preto vo zvyšku návrh zamietol. Nepriznal ani úroky z omeškania, pretože neplatnosť zmluvy bola
zistená až súdnym rozhodnutím, preto sa odporkyňa nemohla dostať do omeškania. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu, lebo každý
z nich mal čiastočný úspech.

Proti uvedenému rozsudku podal v zamietajúcej časti odvolanie navrhovateľ. Podľa jeho názoru súd
prvého stupňa nesprávne aplikoval úpravu Občianskeho zákonníka namiesto Obchodného zákonníka,
pretože medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka a podľa § 258/2001 Z. z. o spotrebných úveroch. Zmluva spĺňa všetky zákonom
stanovené náležitosti a je v súlade s obchodnými zvyklosťami v oblasti poskytovania takýchto úverov.

Odporkyňa svojím podpisom potvrdila súhlas s podmienkami zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou
sú aj obchodné podmienky, priamo v zmluve je údaj o výške úrokovej sadzby, teda musela byť
odporkyni známa ešte pred podpisom zmluvy, podpisom odporkyňa vyjadrila s ňou súhlas. Poukázal na
ustanovenie § 41 OZ s tým, že ak by aj pripustil neplatnosť nejakej zmluvnej podmienky, resp. jej rozpor
s dobrými mravmi, potom by neplatnou bola iba táto podmienka a nie celá zmluva. Žiadal rozsudok v

napadnutej zamietajúcej časti zmeniť a návrhu vyhovieť.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie navrhovateľa (§ 212 ods.

1 OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o zamietnutí zvyšku návrhu a v časti výroku o trovách
konania je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Podľa § 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) v znení neskorších

predpisov, Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní
tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova
na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej upevňovanie a rozvíjanie. Každý

má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené (§ 3 OSP).

Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,

stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil
vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak
nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Súd je povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 157 ods. 2 OSP, čo je jedným

z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd ako
aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z
odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v ust. §157 ods. 2 OSP vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie
súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie
vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolací súd poukazuje na nedostatočné odôvodnenie rozsudku samotného, ktoré je podľa názoru
odvolacieho súdu nepresvedčivé (§ 157 ods. 2 OSP in fine). V danom prípade súd ustálil, že dohodnutú
výšku úrokov z úveru podrobil kontrole z pohľadu ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany spotrebiteľskej
zmluvy, a keďže úroky z úveru dohodnuté medzi účastníkmi vo výške 42,96 % ročne treba považovať
za takú výšku úroku, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, pretože zjavne a podstatne presahuje

mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia tejto zmluvy, považoval celú zmluvu o
spotrebiteľskom úvere za absolútne neplatný právny úkon, pretože sa prieči dobrým mravom. Poukázal
tiež na to, že rozpor s dobrými mravmi vykazujú aj ďalšie dojednania tejto zmluvy, pretože vnášajú
do práv a povinností tohto právneho vzťahu nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, pričom ide o
také dojednania, ktoré celkove ovplyvnia rozsah povinnosti spotrebiteľa, a preto nie je možné ochranu
spotrebiteľa uskutočniť len tým, že by súd vyslovil neprijateľnosť niektorej zmluvnej podmienky. Súd však

bližšie nevysvetlil, prečo by mala byť celá spotrebiteľská zmluva absolútne neplatná pre rozor s dobrými
mravmi, čo robí napadnutý rozsudok nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov.

V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 02.
2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19, v ktorom, okrem iného, uviedol: „nie každá zmluvná podmienka, ktorá

vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ je však
zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v
právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za
fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka
sa prieči dobrým mravom.“

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka neplatnosť právneho úkonu môže byť úplná alebo len čiastočná.
Dôvod neplatnosti právneho úkonu sa môže týkať buď celého právneho úkonu, alebo len jeho časti. V
prípade, že sa neplatnosť právneho úkonu týka len časti právneho úkonu, je neplatná len táto jeho časť.

V tomto ustanovení zákon upravuje podmienky pre oddelenie neplatnej časti právneho úkonu, pričom
ostatná časť právneho úkonu nedotknutá neplatnosťou môže zostať v platnosti.

Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje na celý právny úkon, je právny úkon neplatný v celom rozsahu. Ide
najmä o prípady, ak sú neplatnosťou dotknuté podstatné náležitosti právneho úkonu (essentialia negotii).

Ak neplatnosťou je zasiahnutá časť právneho úkonu, súkromné právo vychádza zo zásady, že ostatná
časť právneho úkonu nie je touto neplatnosťou dotknutá (utile non debet per unitule vitiari). Občiansky
zákonník túto zásadu vyjadruje tak, že ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje iba na časť právneho úkonu,
pričom ide o vadu právneho úkonu, ktorú možno oddeliť od jeho ostatného obsahu, neplatnou je len táto
časť právneho úkonu. Podmienkou, pravda, je, že po oddelení neplatnej časti musí zvyšok právneho

úkonu sám osebe právne obstáť a zostať tak v platnosti.

Neplatnosťou napadnutá časť právneho úkonu je neplatná od začiatku (ex tunc). Ostatné, neplatnosťou
nedotknuté časti právneho úkonu zostávajú v platnosti. Čiastočná neplatnosť môže nastať ako u
absolútnej, tak aj relatívnej neplatnosti. Ak však vadnú časť právneho úkonu nemožno oddeliť od jeho

ostatného obsahu, je neplatný celý právny úkon, pričom táto neplatnosť pôsobí ex tunc (od začiatku).
Nemožnosť oddelenia neplatnej časti právneho úkonu od jeho ostatnej časti možno vyvodiť výkladom
prejavu vôle účastníkov právneho úkonu, z povahy právneho úkonu, príp. z okolností, za ktorých k nemu
došlo, príp. aj z účelu, ktorý sa právnym úkonom sledoval (§ 35 OZ). Pri tomto výklade sa berie do úvahy
právny úkon ako celok, nielen oddelená časť právneho úkonu.

Pokiaľ súd dospeje k záveru, že jednotlivé zmluvné dojednania sú absolútne neplatné, je potrebné ich
nielen za neprijateľné, alebo dobrým mravom odporujúce označiť, ale je potrebné uviesť, akými úvahami
sa súd spravoval pri hodnotení ich neprijateľnosti, resp. rozpornosti s dobrými mravmi. Ak uvedené
úvahy v odôvodnení rozhodnutia chýbajú, rozhodnutie nemôže byť presvedčivé, a teda v súlade so

zákonným ustanovením § 157 ods. 2 OSP. Zhodnotenie a úvahy majú byť presvedčivo zakomponované
v odôvodnení súdneho rozhodnutia, tak aby bol naplnený zákonom špecifikovaný ústavný cieľ na
spravodlivé prejednanie veci tak, aby nebola postupom súdu odňatá účastníkovi možnosť konať pred
súdom. Odvolací súd taktiež poukazuje na nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňaspočívajúcom v tom, že na právny vzťah účastníkov aplikoval nesprávne ustanovenie § 52 ods. 2
Občianskehozákonníka,tedanevychádzalzplatnéhoaúčinnéhozneniaustanovenia§52Občianskeho
zákonníka v čase uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi postupcom Beneficial Finance a.s.

so sídlom v Bratislave a odporcom dňa 13. 08. 2007, ale vec právne posúdil podľa v súčasnosti platného
a účinného znenia § 52 ods. 2 OZ a zrejme aj § 52 ods. 1 OZ.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami
sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a

zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ,
ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie
zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a/ Zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy
na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
nazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformeodloženejplatby,pôžičky,úverualebovinejprávnej
forme.

Podľa § 2 písm. b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy zmluvou
o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 153 ods. 3 OSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj
bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná.

Podľa § 153 ods. 4 OSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo
všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku

rozhodnutia.

Právny vzťah medzi účastníkmi konania treba posudzovať podľa Zák. č. 258/2001 Z. z., pretože v danom
prípade išlo o poskytnutie úveru (§ 1 ods. 2 písm. e/ Zák. č. 258/2001 Z. z.). Spory týkajúce sa zmlúvo spotrebiteľských úveroch sú občianskoprávnymi vecami a podstata vzťahu založeného poskytnutím
spotrebiteľského úveru je občianskoprávna. Argumentácia navrhovateľa ustanoveniami Obchodného
zákonníka je potom bezpredmetná.

Súd prvého stupňa sa v dôsledku zaujatého právneho názoru ohľadom absolútnej neplatnosti spornej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vôbec nezaoberal otázkou odstúpenia od zmluvy zo strany postupcu
Beneficial Finance, a.s. a tým, aké to malo následky na dohodnutú zmluvnú pokutu, a teda či navrhovateľ
má nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany odporcu ešte
v dobe trvania záväzkového právneho vzťahu.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní

musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Zmluvná pokuta je jedným z osobitných inštitútov záväzkového práva na zabezpečenie záväzkov. Je
to zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi alebo veriteľ dlžníkovi, ak
nesplní záväzok, teda ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali, a to aj vtedy, keď

porušením povinnosti veriteľovi alebo dlžníkovi žiadna škoda nevznikla. Zaplatením zmluvnej pokuty sa
účastník zmluvy svojho záväzku nezbaví. Jej funkcia spočíva v hrozbe majetkovou sankciou dlžníkovi
v prípade, keď záväzok nesplní riadne a včas a tým má viesť dlžníka k včasnému a riadnemu plneniu
záväzku. Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad, že k splneniu nedôjde vôbec alebo iba čiastočne alebo
pre prípad, že bude porušená akákoľvek zmluvná povinnosť. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať vždy

písomnú formu, musí v nej byť určená výška zmluvnej pokuty alebo spôsob, akým sa určí, aby o tom
v budúcnosti nevznikli pochybnosti.

Z obsahovej stránky je dôležitá podstatná náležitosť dohody o zmluvnej pokute, ktorou je výška zmluvnej
pokuty alebo spôsob jej určenia. Zmluvná pokuta je pokuta peňažná, pri ktorej sa vyžaduje určenie

jej výšky alebo jej určiteľnosť. Pôjde teda buď o pevnú sumu alebo dohodnutie spôsobu jej určenia.
Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom výslovne obmedzená, pretože je veľmi ťažké vopred finančne
ohodnotiť záujem strany na splnení záväzku. Vo vzťahu k významu povinnosti zabezpečenej zmluvnou
pokutou by mohlo ísť o sumu príliš vysokú alebo neúmerne nízku, čo by negatívne ovplyvnilo uplatnenie
funkcií zmluvnej pokuty. Preto je potrebné dbať na to, aby zmluvná pokuta bola primeraná hodnote

a významu zabezpečenej zmluvnej povinnosti. Ak bola dohodnutá zmluvná pokuta privysoká, podľa
právnej úpravy platnej do 31. 12. 2007 bolo potrebné sa zaoberať tým, či išlo o platný právny úkon pre
jeho rozpor s dobrými mravmi. Počnúc od 01. 01. 2008 platí nová právna úprava, ktorá umožňuje súdu
neprimeranevysokúzmluvnúpokutuznížiť.Úvahaosúladedohodyozmluvnejpokutesdobrýmimravmi
nemôže viesť k všeobecnému konštatovaniu o jej možnej výške, ale musí vychádzať vždy z konkrétnej

dohody o pokute, z jednotlivých konkrétnych podmienok, za ktorých je uzavretá a z konkrétnej jednotlivej
zaisťovanejpovinnosti.Tentosúladjepretopotrebnéskúmaťvždyznovaodzačiatkuprekaždýjednotlivý
prípad. Odvolací súd zistil nedôslednosť prvostupňového súdu pri právnom posúdení právneho vzťahu
medzi účastníkmi zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 13. 08. 2007, zákonom charakterizovanou v
zmysle ust. § 52 ods. 1, 2 OZ, ktoré v čase uzavretia zmluvy malo ako ustanovenie iný obsah, ide teda o

nesprávne právne posúdenie majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z uvedených dôvodov
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach výrokov zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Súd prvého stupňa, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle §
226 OSP v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách konania prvostupňového a odvolacieho konania
(§ 224 ods. 3 OSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.