Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/1058/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114237238
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4114237238.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: ČEZ Slovensko, s. r. o., so sídlom Gorkého 3, 811 01
Bratislava, IČO: 36 797 332, zast. KŠD LEGAL advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Michalská 7,
811 01 Bratislava, IČO: 35 978 741, proti odporcovi: Z. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XXX/XXX, XXX
XX M., o zaplatenie sumy 382,77 eura s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného
súdu Nitra zo dňa 28. septembra 2015 č. k. 9C/498/2015-23 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa trov konania m e n í tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil, odporcovi uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 93,72 eura pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo
výške 87,02 eura a zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 6,70 eura, na účet právneho
zástupcu navrhovateľa a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Posledným výrokom vrátil
navrhovateľovi súdny poplatok v sume 15,80 eura. Svoje rozhodnutie v zastavujúcej časti odôvodnil
ustanovením § 96 ods. 1 OSP. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 2 druhá
veta OSP, podľa ktorého ak sa pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca, a priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za 2
úkony právnej služby podľa § 10 ods. 5 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., teda jeden úkon vo výške 28,22 eura
(príprava a prevzatie, žalobný návrh), režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v sume
16,08 eura (2 x 8,04) + 20% DPH, spolu vo výške 87,02 eura, a náhradu za zaplatený súdny poplatok
za návrh v sume 6,70 eura (súdny poplatok za návrh v časti, v ktorej nebol vrátený navrhovateľovi).
Zavinenie odporcu súd prvého stupňa hodnotil z procesného hľadiska, keď mal preukázané, že odporca
po tom, čo navrhovateľ podaním zo dňa 09. 12. 2014 vzal návrh v časti istiny vo výške 40 eur späť,
tak došlo k úhrade celej predmetnej istiny odporcom. Podľa § 149 ods. 1 OSP zaviazal odporcu, aby
trovy právneho zastúpenia zaplatil právnemu zástupcovi navrhovateľa. Rovnako mal za to, že iné trovy
konania je odporca povinný zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa. O vrátení súdneho poplatku
navrhovateľovi rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4 a 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov (účinného do 30. 11. 2013), a vrátil navrhovateľom zaplatený súdny poplatok
v sume 15,80 eura. Navrhovateľ pri podaní návrhu zaplatil súdny poplatok v sume 22,50 eura, a preto
mu ho súd prvého stupňa vrátil po krátení o 6,70 eura (22,50 - 6,70) v sume 15,80 eura.

Proti tomuto uzneseniu v časti trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, poukazujúc na tú
skutočnosť, že všetky povinnosti voči navrhovateľovi,vyplývajúce z jeho nároku uplatneného v návrhu,
si splnil ešte pred jeho podaním na súd, a preto nebolo potrebné predmetný návrh podávať. Poukázal na
to, že svojím konaním nezavinil podanie návrhu, respektíve nedal k jeho podaniu dôvod, a preto navrhol,
aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, že žiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania. Do pozornosti dal, že návrh bol síce spísaný dňa 16. 10. 2014,
avšak na súd bol podaný až dňa 19. 12. 2014 a v tom čase už mal uhradené všetky pohľadávky, nakoľko
posledná pohľadávka bola uhradená dňa 16. 12. 2014.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ, namietajúc, že v čase podania návrhu a následne
čiastočného späťvzatia návrhu nedisponoval informáciou, že došlo k úhrade celej istiny odporcom.
Z uvedeného dôvodu považoval napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa za správne a priznanie
trov konania za dôvodné. Napadnuté uznesenie navrhol potvrdiť a odporcu zaviazať k úhrade trov
odvolacieho konania.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v
napadnutej časti týkajúcej sa trov konania bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1 a §
214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné, preto uznesenie súdu prvého
stupňa v napadnutej časti podľa § 220 OSP zmenil.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 29. 12. 2014
domáhal zaplatenia sumy 382,77 eura s príslušenstvom, predstavujúcou neuhradený zostatok z faktúry
č. 0000001000256145 s variabilným symbolom 8003967600, vystavenou za obdobie od 19. 11. 2013
do 28. 02. 2014 s dátumom splatnosti 08. 04. 2014 na sumu 514,73 eura. Okrem toho žiadal aj zákonný
úrok z omeškania a uviedol, že odporca dňa 26. 03. 2014 uhradil sumu 111,96 eura a dňa 26. 08. 2014
sumu 20 eur. Naviac, dňa 23. 12. 2014 došlo súdu prvého stupňa aj čiastočné späťvzatie návrhu, v časti
istiny vo výške 40 eur z dôvodu, že odporca uhradil platbu vo výške 20 eur dňa 28. 10. 2014 a vo výške
20 eur dňa 26. 11. 2014.

Súd prvého stupňa vo veci najskôr rozhodol platobným rozkazom zo dňa 19. 01. 2015 č. k.
18Ro/567/2014-14 tak, že uložil odporcovi, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil
navrhovateľovi sumu 382,77 eura, úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 402,77 eura od
09. 04. 2014 do 26. 08. 2014, úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 382,77 eura od 27. 08.
2014 do zaplatenia, nahradil trovy konania vo výške 22,50 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške
87,02 eura, alebo aby v tej istej lehote podal odpor na tomto súde.

Odporca včas podal proti platobnému rozkazu odpor, namietajúc, že dlžnú čiastku uhradil a to ešte v
roku 2014 v sume 423 eur. Následne priložil fotokópie poštových poukážok preukazujúcich, že dňa 22.
08. 2014 uhradil sumu 20 eur, dňa 24. 09. 2014 sumu 20 eur, dňa 24. 10. 2014 sumu 20 eur, dňa 24.
11. 2014 sumu 20 eur a dňa 16. 12. 2014 sumu 343 eur. Po oboznámení sa s odporom, navrhovateľ
podaním zo dňa 21. 09. 2015 zobral svoj návrh v časti istiny a úrokov z omeškania späť a žiadal, aby
súd konanie zastavil a s prihliadnutím na § 146 ods. 2 OSP zaviazal odporcu uhradiť trovy konania.

Následne súd prvého stupňa vo veci rozhodol uznesením zo dňa 28. 09. 2015 č. k. 9C/498/2015-23 tak,
že konanie zastavil, odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške
93,72 eura a navrhovateľovi vrátil súdny poplatok v sume 15,80 eura.

Podľa § 137 OSP trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá
je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Ak došlo k zastaveniu konania, nemá zásadne žiadny z účastníkov (§ 146 ods. 1 písm. c/ OSP) právo na
náhradu trov konania podľa jeho výsledku. Len výnimočne možno (§ 146 ods. 2 OSP) uložiť niektorému
z účastníkov povinnosť nahradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania, a to podľa prvej vety

tohto ustanovenia tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené a podľa druhej vety
tohto ustanovenia odporcovi v prípade, že bol pre jeho správanie vzatý návrh späť, ktorý bol podaný
dôvodne.

K zastaveniu konania môže dôjsť v dôsledku procesného zavinenia niektorého z účastníkov.
Zákon ustanovuje len jeden druh prípadov: zastavenie konania po späťvzatí návrhu, ku ktorému došlo
pre správanie sa odporcu, pričom návrh bol podaný dôvodne, zakladá právo navrhovateľa na náhradu
trov zastaveného konania. Dôvodnosť podania návrhu sa posudzuje procesne. Nerozhoduje, aký by bol
výsledok konania, keby nedošlo k späťvzatiu návrhu, ale to, že odporca splní to, čoho sa navrhovateľ
domáha a len preto navrhovateľ vezme návrh späť. Zavinenie navrhovateľa môže spočívať v tom, že
podal návrh napriek tomu, že dlh bol splnený a túto skutočnosť nezistil pred podaním návrhu alebo v
tom, že návrh vzal späť bez toho, aby odporca splnil to, čoho sa petitom domáhal.

V danej veci odporca podaným odvolaním napadol výrok súdu prvého stupňa o trovách konania, ktorým
súd rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 93,72 eura.
Ak došlo k zastaveniu konania, nemá zásadne žiadny z účastníkov (§ 146 ods. 1 písm.
c/ OSP) právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku. Len výnimočne možno uložiť niektorému
z účastníkov povinnosť nahradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania podľa § 146 ods.
2 OSP. Keďže v danej veci konanie bolo zastavené z dôvodu, že navrhovateľ zobral svoj návrh späť
po tom, čo odporca v odpore preukázal uhradenie dlžnej sumy pred podaním návrhu, súd prvého
stupňa nesprávne ustálil zavinenie odporcu a zaviazal ho uhradiť navrhovateľovi náhradu trov konania.
Z uvedeného pohľadu zastavenie konania zavinil navrhovateľ, avšak s poukazom na priebeh konania,
odvolací súd nemohol ustáliť, že by sa aj odporca nepodieľal na zavinení zastavenia konania, nakoľko
svoju povinnosť si úplne splnil až dňa 16. 12. 2014, teda bol preukázateľne v omeškaní s plnením svojho
záväzku. Naviac, dôležitou skutočnosťou je aj to, že nie je rozhodujúce, kedy bola suma odporcom
uhradená, ale kedy bola pripísaná na účet navrhovateľa. V tomto ohľade je potrebné prihliadnuť aj na
to, že v období, kedy došlo k úhrade dlžnej sumy, boli vianočné sviatky, v dôsledku čoho mohlo dôjsť
zo strany navrhovateľa k prehliadnutiu skutočnosti, že odporca uhradil dlžnú sumu, avšak oneskorene.
Navyše bolo potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, kedy bol spísaný návrh na začatie konania, a kedy
bol podaný na súd prvého stupňa, ako aj čiastočné späťvzatie návrhu. Okrem toho odporcovi žiadne
trovy konania nevznikli. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd mal za to, že v danom
prípade aplikácia § 146 ods. 2 OSP neprichádzala do úvahy, preto bolo potrebné aplikovať ustanovenie
§ 146 ods. 1 písm. c) OSP ako základnú zásadu na náhradu trov konania pri zastavení konania, preto
uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa trov konania, podľa § 220 OSP zmenil
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a
v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v
odvolacom konaní mu trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.