Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 8, 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 8C/188/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712214245
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Šmidtová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5712214245.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred samosudkyňou Mgr. Magdalénou Šmidtovou v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova ul. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpená
Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421 so sídlom v Bratislave Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská
republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava,
v konaní o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 27.09.2012 domáhal vo vzťahu k odporcovi náhrady

majetkovej škody vo výške 13.739,91,- € a nemajetkovej ujmy vo výške 2.747,98,€. V odôvodnení
uviedol, že navrhovateľ, ako oprávnený subjekt navrhol zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať
exekúciu pre pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere Č..
XXXXXXX K. C. G., L.. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil
registráciou exekučnej veci č. EX 7238/2010. Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa na vykonanie
exekúciespolusexekučnýmtitulommiestneavecnepríslušnémuokresnémusúduapožiadaloudelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Navrhovateľ na označenie exekučnej veci uviedol všetky informácie,

ktoré sú mu známe. Navrhovateľ poukázal na ust. § 44 ods. 2 exekučného poriadku. Bolo povinnosťou
exekučného súdu podľa navrhovateľa rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, a to bez ohľadu na to, či exekučným
titulom, pre ktorý sa exekúcia navrhovala vykonať bolo rozhodnutie všeobecného súdu, rozhodnutie
rozhodcovského súdu alebo exekučným titulom bola napr. notárska zápisnica. Exekučný súd napriek
tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, rozhodol o žiadosti
udelenia poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 18.11.2010. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie

poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby, omeškanie viac ako 164 dní. Zároveň
navrhovateľ uviedol, že nedisponuje rovnopisom príslušného exekučného titulu. Exekučný súd mu
neoznámil spisovú značku, pod ktorou došlo k registrácii exekučného konania na všeobecnom súde.

Navrhovateľ postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne s
ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko v predmetnom prípade neexistovala okolnosť, ktorá by
umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu

rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť
okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo
veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v predmetnej
veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky. Navrhovateľ sa dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý
vyústil do spôsobenej škody, po doručení upovedomenia o začatí exekúcie.

Navrhovateľovi vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu istiny a príslušenstvá. Zároveň si
navrhovateľ uplatňuje aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, nakoľko samotné konštatovanie
porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom
stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase, zaručeného

čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný
postup exekučného súdu vystavil, neskorým ukončením procedúry udelenia poverenia na vykonanie
exekúcií súdnym exekútorom exekučným súdom, oprávnené záujmy navrhovateľa nasledovným
rizikám: zánik povinného, zmarenie účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, riziko insolvencie
povinného. Náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľ vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne

porušenie jeho konkrétnych nárokov a základných práv. Náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľ vníma
ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov. Ďalej navrhovateľ poukázal
aj na ďalšie dôvody na podporu svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy, a to neexistencia
akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu,
resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv navrhovateľa v spojení s absolútnou

nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolala u navrhovateľa, resp. u členov riadiacich orgánov
spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo
a rovnosť v spoločnosti, úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní
exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou aj jej príslušenstvom zánik ďalších
plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov.

Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a
spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.
Všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu je povinný aplikovať ústavnú
požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy.
V ďalšom navrhovateľ poukázal na nálezy Ústavného súdu SR týkajúce sa primeranosti požadovanej

výšky finančného zadosťučinenia vo veci porušovania práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Navrhovateľ uviedol, že v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. písomnou
žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, do podania žaloby
však odporca na žiadosť pozitívne nereagoval. Poukázal na to, že potvrdenie o prijatí žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je založené v inom súdnom spise. Ako dôkaz na

preukázanie týchto tvrdení navrhol aj pripojenie spisu Ministerstva spravodlivosti SR k predbežnému
prerokovaniu nároku navrhovateľa na náhradu škody uplatňovanej v tomto konaní.
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhovateľ požadoval, aby súd medzitýmnym rozsudkom v zmysle ust.
§ 152 ods. 2 veta druhá in fine O.s.p. rozhodol o základe veci tak, že odporca je zodpovedný za škodu,
ktorá vznikla navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Martin, pretože tento

nerozhodolvlehoteožiadostiovydaniepoverenianavykonanieexekúcieprepohľadávkunavrhovateľa,
ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.: XXXXXXX K. (G.) C. G., L..
XX.XX.XXXX v zákonom stanovenej lehote, a následne, aby súd rozsudkom rozhodol tak, že odporca
je povinný zaplatiť navrhovateľovi z titulu majetkovej škody sumu 13.739,91, € a z titulu nemajetkovej
ujmy sumu 2.747,98 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V predmetnej žalobe navrhovateľ uviedol, že pridelenie veci niektorému zo sudcov Okresného súdu
Martinbyporušovaloprávonavrhovateľanaprerokovanievecinezávislýmanestrannýmsúdom,pretože
podľa rozvrhu práce na súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý. Preto navrhovateľ v
zmysle ust. § 12 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) žiadal, aby nadriadený súd rozhodol

pred prvotným prejednaním veci o prikázaní veci (tohto sporu) inému súdu, pretože sudcovia miestne a
vecne príslušného Okresného súdu Martin sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom
na ich pomer veci a k účastníkom konania.
Vzhľadom na zmätočnosť vyjadrenia navrhovateľa v súvislosti so vznesením námietky zaujatosti,
navrhovateľ bol listom zo dňa 18.10.2012 vyzvaný, aby súdu oznámil, či vzniesol v predmetnej žalobe

námietku zaujatosti voči všetkým sudcom Okresného súdu Martin a v prípade, že áno, aby konkretizoval
vznesenú námietku zaujatosti v zmysle ust. § 14 a 15a O.s.p.. Podaním doručeným súdu 02.11.2012
navrhovateľ uviedol, že na výzvu odpovedá nasledovne: „Navrhovateľ nepodal súdu námietku zaujatosti
podľa ust. § 15a ods. 1 O.s.p.“ Z úradného záznamu je zrejmé, že zákonný sudca v predmetnej vecikonštatoval, že sa vo veci necíti byť zaujatý, a to ani pre pomer k veci, ani pre pomer k účastníkom
konania alebo k ich zástupcom.

Uznesením zo dňa 26.11.2012 bol navrhovateľ vyzvaný, aby svoje podanie doplnil v lehote 10 dní,
a to tak, že predloží súdu kópiu žiadosti o predbežné prerokovanie príslušného nároku na náhradu
škody, dôkaz o tom, kedy túto žiadosť doručil Ministerstvu spravodlivosti SR a potvrdenie o tom, ako
bola žiadosť o predbežné prejednanie vybavená. Podaním doručeným 20.12.2012 zaslal navrhovateľ
odpoveď v tom zmysle, že nedisponuje rovnopisom návrhu na predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody podaným odporcovi, ktorý by navyše obsahoval vyznačený dátum podania.

Navrhovateľ vo svojom podaní zo dňa 20.12.2012, ani v následných podaniach, ktorými reagoval
na jednotlivé opakované výzvy súdu, nepredložil kópiu žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody s príslušným orgánom, ktorým je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
Doloženie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku je potrebné za účelom toho, aby súd vedel

vyhodnotiť, či nárok uplatňovaný v konaní pred Ministerstvom spravodlivosti SR, a následne uplatnený
v konaní pred súdom je totožný a vyvodzovaný z rovnakých skutkových okolností. V tejto súvislosti
súd poukazuje na skutočnosť, že za predbežne prerokovaný možno považovať len taký nárok, ktorý
čo sa týka argumentácie, dôvodov a uplatňovanej výšky, je totožný s nárokom uplatňovaným v konaní
pred súdom. S ohľadom na uvedené súd na preskúmanie právomoci, keďže ide v tomto prípade o tzv.

delenú právomoc, potrebuje kópiu tejto žiadosti podľa § 15 a 16 z. č. 514/2003 Z. z.. Keďže navrhovateľ
nedoložil súdu kópiu podanej žiadosti, súd nemôže preskúmať, či sa navrhovateľ voči Ministerstvu
spravodlivosti Slovenskej republiky domáha toho istého nároku, a to čo sa týka argumentácie, dôvodov,
skutkového stavu a uplatňovanej výšky ako žalobou uplatnenou na súde v predmetnom konaní,
a teda nemožno preskúmať, či bola založená právomoc súdu na prejednanie sporu. V súvislosti s

argumentáciou navrhovateľa, že rovnopis návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody nevyhotovoval z dôvodu hospodárnosti, a preto žiada, aby sa súd oboznámil s príslušnými
spismi odporcu, kde sa nachádza originál žiadosti, súd poukazuje na to, že v súdenom prípade sa
jedná o sporové konanie, kde dôkazné bremeno zaťažuje prioritne navrhovateľa, a to aj v smere
preukázania predbežného prerokovania nároku, a teda následného preukázania základnej procesnej

podmienky konania, ktorou je právomoc súdu na konanie a rozhodovanie v tejto veci. Túto povinnosť
nemožno prenášať na odporcu, nakoľko dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje navrhovateľa,
ktorého povinnosťou je ním tvrdené skutočnosti preukázať v každom jednotlivom prípade.

Uznesením zo dňa 29.01.2013 navrhovateľovi súd uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške

66,- € za námietku zaujatosti. Proti rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie , ktoré Krajský súd v Žiline
uznesením sp. zn. 8Co/156/2013 zo dňa 26.4.2013 zrušil, a to z dôvodu, že navrhovateľ v podanom
odvolaní namietal, že žiadnu námietku zaujatosti podľa ust.§ 15a ods.1 O.s.p. nepodal a spoplatňovanie
fiktívneho návrhu je preto bezpredmetné.

Súd uznesením zo dňa 31.07.2013 konanie zastavil pre nedostatok podmienok konania, nakoľko
navrhovateľ nepreukázal, že podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku. Krajský súd v Žiline
uznesením sp.zn. 5Co/501/2013 zo dňa 31.10.2013 uznesenie Okresného súdu zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie.

Podaním zo dňa 12.02.2014 zaslal odporca vyjadrenie k žalobnému návrhu. Odporca uviedol, že
toto vyjadrenie je relevantné pre všetky konania vo veciach spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy proti odporcovi v senáte 8C. Odporca vo vyjadrení uplatnil
procesné námietky, konanie vykazuje nedostatky, a to zmätočnosť podania. Navrhovateľ síce uviedol
časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na

súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša navrhovateľ sám. Čo sa týka rozhodnutia o poverení
exekútora po 15 dňovej lehote tak k tomu odporca uviedol, že z ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku účinného od 1.6.2011 vyplýva skutočnosť, že 15 dňová lehote na vydanie poverenia neplatí
pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučného titulu. Uvedené znamená, že akýkoľvek nárok
navrhovateľa vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15 - dňovej

lehote v namietaných exekučných konaniach, začatých po 01.06.2011, nemá žiadnu oporu v zákone. Ak
bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd po 01.06.2011, nárok je v tento
časti neopodstatnený. Pred 01.06.2011 samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená
automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti oudelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských
rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu, najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych
vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Ak nesprávnym úradným postupom má byť

podľa navrhovateľa zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, takto formulovaný
postup súdu, ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť oným
nesprávnym postupom na účely zákona č. 514/2003 Z. z. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom je preto vylúčená. Navrhovateľom prednesených skutkových okolností
je zrejmé, že nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Nakoľko

z citovaných zákonných ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z., konkrétne ust. § 6 ods. 1 je zrejmé,
že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem
iného nevyhnuté, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý už toto
právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom
prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Táto podmienka nepochybne nie je v prípadoch zamietnutia
žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Predmetné rozhodnutia okresného

súdu nie je možné považovať za nezákonné a zároveň ich zákonnosť/nezákonnosť nie je možné
posudzovať v tomto konaní. Otázku správnosti postupu pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie taktiež nie je na mieste posudzovať. Navrhovateľ ďalej uvádza,
že súd prekročil svoju rozhodovaciu právomoc, keď vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa
na zaplatenie dlhu. V tomto smere odporca poukázal na viaceré uznesenia Ústavného súdu SR,

Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorých vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky, rozhodcovského súdu
vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá
v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Odporca považuje za nevyhnutné

v prvom rade poukázať na tú skutočnosť, že zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie
poverenia, 15 - dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe
exekučného titulu (okrem exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku), ak
ho súd nepoverí, 15 - dňová lehota neplatí. Navrhovateľ nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy,

resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažností, že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v
disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP, či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR,
ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Odporca
má za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov. Zároveň
odporca poukázal aj na ust. § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak mala navrhovateľovi

vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim vo vydaní poverenia na vykonanie
exekúcie po uplynutí 15 - dňovej lehoty a v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po
zákonom stanovenej lehote. Lehota na uplatnenie tohto nároku (premlčacia lehota) uplynula po troch
rokochodmomentuuplynutiabuď15-dňovejlehotyoddoručeniažiadostisúdnehoexekútoraoudelenie
poverenia na vykonanie exekúcii, resp. 30 - dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho

exekútora. Vzhľadom na uvedené odporca vznáša námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku,
pri ktorom došlo k uplynutiu 15 - dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred dňom
23.04.2009, resp. pri ktorom došlo k uplynutiu 30 - dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho
exekútora pred dňom 23.04.2009, t.j. 3 roky pred dňom, kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku. Ďalej sa odporca vyjadroval k materiálnej škode, ako aj k nemajetkovej

ujme. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre
priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. považuje návrh navrhovateľa za právne
neopodstatnený a žiada, aby súd návrh proti odporcovi v celom rozsahu zamietol a navrhovateľovi
nepriznal náhradu trov konania s tým, že odporca si uplatňuje právo na náhradu trov konania. Predmetné
vyjadrenie bolo zaslané právnemu zástupcovi navrhovateľova poštou a bolo zaslané tak, aby sa mohol

s ním oboznámiť ešte pred vykonaním nariadeného pojednávania.

Súd v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. (ďalej len „O.s.p.“) konal a rozhodol vo veci na pojednávaní
dňa 08.04.2014 v neprítomnosti navrhovateľa, jeho právneho zástupcu a odporcu. Navrhovateľ
prostredníctvom právneho zástupcu listom zo dňa 07.04.2014 navrhol zrušiť nariadené pojednávanie

z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosi súdu a taktiež predložil návrh aj na doplnenie
dokazovania vypracovaním znaleckého posudku, ktorý vyčísli výšku vzniknutej škody. Odporca svoju
neúčasť ospravedlnil a žiadal, aby súd vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti .Zo spisu súd zistil, že navrhovateľ vo svojom odvolaní oproti uzneseniu o zaplatení súdneho poplatku
jednoznačne uviedol, že nepodal námietku zaujatosti podľa § 15a ods.1 O.s.p. a z tohto dôvodu bolo
odvolanie navrhovateľa voči uzneseniu o zaplatení súdneho poplatku za podanie námietky zaujatosti

vrátená Krajským súdom v Žiline bez rozhodnutia o predloženej námietke zaujatosti, teda, keďže zo
strany účastníkov konania nebola vznesená námietka zaujatosti voči zákonnej sudkyne, nedošlo ani k
porušeniu zásady nestrannosti súdu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami, ktoré boli doložené do súdneho spisu,

ako aj s obsahom pripojeného exekučného spisu a zistil tento skutkový a právny stav veci:

Zo spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 17Er/3487/2010 súd zistil, že súdny exekútor JUDr. Rudolf
Krutý dňa 19.7.2010 podal na Okresný súd Martin žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vedenej na exekútorskom úrade pod sp. zn. EX 7238/2010 vo veci oprávneného: Pohotovosť, s.r.o.,
IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: Mária Pašková, nar. 10.01.1961,

bytom Partizánska 370/103, Turčianske Teplcie o vymoženie sumy 3.130,25 € s príslušenstvom, a to
na základe exekučného titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 19656/09 zo dňa
30.11.2009. Okresný súd Martin uznesením zo dňa 20.09.2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 15.04.2011.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom stanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľačl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepublikykaždýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovalabez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 veta prvá Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislýmanestrannýmsúdomzriadenýmzákonom,ktorýrozhodneojehoobčianskychprávachalebo
záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom v čase podania žiadosti o udelenie

poverenia /ďalej len zákon č. 514/2003 Z. z./ štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia

práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na: a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,

ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému
v spoločenskom uplatnení.

Zákon č. 514/2003 Z. z. v § 9 ods. 1 považuje za nesprávny úradný postup aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť

orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Na predmetné exekučné konanie sa vzťahuje zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného v čase podania žiadosti o udelenie poverenia,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne

poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Súd na základe tvrdení navrhovateľa uvedených v návrhu zistil, že tento si uplatňuje náhradu majetkovej

škody vo výške 13.739,91 € a nemajetkovej ujmy vo výške 2.747,98 €, ktorá mu mala vzniknúť
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Martin. Nesprávneho úradného postupu sa mal
Okresný súd dopustiť tým, že o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nerozhodol v
zákonnej lehote. Súd preto v zmysle ust. zákona č. 514/2003 Z. z. zisťoval existenciu podmienok, ktoré
zakladajú objektívnu zodpovednosť štátu za vznik škody, a ktoré musia byť splnené súčasne, a to:

1) Nesprávny úradný postup pri rozhodovaní o udelení poverenia
2) Vznik škody
3) Príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

O nárokoch na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom rozhoduje súd. Poškodený

sa však môže domáhať súdnej ochrany až potom, čo písomne požiadal príslušný orgán, teda v danom
prípade Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie žiadosti o odškodnenie a tento
orgán neuspokojil nárok na náhradu škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti.
Vychádzajúc z ust. § 15 a § 16 zákona č. 514/2003 Z. z. a vyjadrenia odporcu prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody zo strany navrhovateľa boli doručené odporcovi 23.4.2012.

Odporca uvádzal, že navrhovateľ mu neposkytol súčinnosť, lebo žiadosti nemali požadované náležitostí.
Aj v prípade neodstránenia nedostatku žiadosti by v zmysle ust.§ 16 ods. 2 veta za podkočiarkou č.
514/2003 Z.z. nebolo dotknuté právo poškodeného domáhať sa uspokojenia nároku na súde.

Súd konštatuje, že bolo preukázané, že navrhovateľ dňa 25.09.2012 písomne požiadal príslušný orgán,

teda Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie nároku. Doručenie žiadosti potvrdil
aj odporca v podaní zo dňa 17.05.2013 a napokon to vyplýva aj z podacej pečiatky odporcu na
sprievodnom liste. Odporca uvádzal, že navrhovateľ mu neposkytol súčinnosť, lebo žiadosť nemala
požadované náležitosti. Aj v prípade neodstránenia nedostatku žiadosti by v zmysle ust. § 16 ods.
2 vety za bodkočiarkou zákona č. 514/2003 Z. z. nebolo dotknuté právo poškodeného domáhať sa

za splnenia podmienok podľa tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde, preto obsah
žiadosti o predbežné prerokovanie nebol rozhodujúci. Súd nemal preukázané, že by nárok navrhovateľa
na náhradu škody alebo jeho časti bol do rozhodnutia súdu uspokojený.

Pri posudzovaní námietky premlčania, ktorú vzniesol odporca vo vyjadrení k veci, súd vychádzal z

toho, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená súdnym exekútorom
JUDr. Rudolfom Krutým dňa 19.07.2010. Uznesenie o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie bolo
vydané 20.09.2010. Doručené súdnemu exekútorovi 27.09.2010. Dňom doručenia sa navrhovateľ
mohol dozvedieť o škode, ktorá mu mohla vzniknúť tým, že súd nerozhodol o žiadosti o udeleniepoverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia tejto žiadosti. Návrh na súd bol podaný
27.09.2012. Súd má za to, že návrh na začatie konania bol podaný v rámci 3 ročnej premlčacej lehoty.

Ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. považuje za nesprávny úradný postup aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Na

predmetné exekučné konanie sa vzťahuje zákon 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase podania žiadosti o udelenie poverenia
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne

poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Zpripojenéhospisujednoznačnevyplýva,žekonaniebolozačatépodanímžiadostioudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie, a to dňa 19.07.2010. O predmetnej žiadosti súd rozhodol uznesením dňa
20.09.2010, ktorým žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie zamietol. Súd sa nemohol
stotožniť so skutkovým tvrdením navrhovateľa, že k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia došlo
uplynutím zákonnej lehoty, kde mal byť súd v omeškaní viac ako 164 dní. V takomto konaní súd, keď

žiadosť súdneho exekútora zamietol nie je možné vidieť zbytočné prieťahy. Podľa presvedčenia súdu
škoda, ak vôbec navrhovateľovi vznikla nemohla vzniknúť v príčinnej súvislosti s takýmto nesprávnym
úradným postupom, teda s postupom súdu, ktorý predchádzal rozhodnutiu, a to vyššie uvedenému
uzneseniu o zamietnutí žiadosti exekútora o vydanie poverenie. Takáto škoda podľa presvedčenia
súdu (ak mala vzniknúť nevymožiteľnosťou pohľadávky žalobcu mohla vzniknúť v príčinnej súvislosti s

vydaným rozhodnutím, z čoho vyplýva, že logicky mohla vzniknúť ako následok rozhodnutia súdu. V
tejto súvislosti však súd poznamenáva, že navrhovateľ síce napadol predmetné rozhodnutie odvolaním,
avšak v odvolacom konaní riadne nepokračoval. Odvolanie zobral späť v dôsledku, čoho došlo k
zastaveniu odvolacieho konania a k nadobudnutiu právoplatnosti predmetného uznesenia a následne aj
k zastaveniu exekučného konania. Ak teda navrhovateľ bol nespokojný s rozhodnutím súdu o žiadosti

exekútora na vydanie poverenia vo veci, kde vystupoval ako oprávnený mal sa snažiť o dosiahnutie
zrušenia takéhoto pre neho nevýhodného rozhodnutia všetkými dostupnými právnymi prostriedkami.
Voči predmetnému uzneseniu bolo totiž prípustné odvolanie o čom bol navrhovateľ riadne poučený v
predmetnom uznesení.

Vzhľadom na uvádzané skutočnosti, pokiaľ navrhovateľ navrhoval vykonať dôkaz znaleckým posudkom
o vyčíslenie výšky škody súd má za to, že vykonanie takéhoto dôkazu by bolo neúčelné a vzhľadom
na preukázaný skutkový stav veci irelevantné pre právne posúdenie nároku navrhovateľa, preto takýto
dôkazný návrh zamietol a taký dôkaz nevykonal.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ argumentoval aj tým, že exekučný súd sa pri rozhodovaní o jeho
návrhu dopustil zbytočných prieťahov, čím porušil jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov a požadoval, aby súd konštatoval porušenie uvedeného práva, súd k tejto požiadavke
navrhovateľa uvádza, že existenciu zbytočných prieťahov v súdnom konaní môže určiť len Ústavný

súd SR, ktorý má právomoc rozhodovať o porušení ústavných práv fyzických a právnických osôb.
Súd môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom
konaní v zmysle § 9 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. len v prípade, tak ako to poukázal žalovaný
vo svojom vyjadrení, ich konštatovania, či už vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti
o prešetrenie vybavenia sťažností na prieťahy právoplatným rozhodnutím vydanom v disciplinárnom

konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, o porušení práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej
sťažnosti konštatujúcom porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Navrhovateľ
však nesplnil svoju dôkaznú povinnosť v zmysle ust. § 120 ods. 1 OSP v tomto sporovom konaní anetvrdil, a ani nepreukázal kedy, ktorý štátny alebo súdny orgán a ktorým rozhodnutím zistil existenciu
prieťahov v súdnom konaní, keďže rozhodovanie o tejto otázke nepatrí do právomoci súdu prvého
stupňa.

Súd ma za to, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelení poverenia na vykonanie exekúcie v
predmetnej veci konal v zákonnej lehote. Všetky úkony smerovali k rozhodnutiu o návrhu oprávneného
a boli vykonávané v súlade s exekučným poriadkom. Súd nemal v konaní preukázané žiadne prieťahy

v exekučnom konaní - teda opomenutie vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, t.j. nemal
preukázaný nesprávny úradný postup, ako jeden z predpokladov, ako bolo vyššie konštatované, pre
vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Súd preto návrh navrhovateľa,
ako nedôvodný aj z týchto dôvodov v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech
však ich právo na náhradu nepriznal, nakoľko odporca si trovy konania nevyčíslil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na začatie
exekúcie.