Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 21, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/137/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211216582
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4211216582.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Česká republika, s.r.o., so sídlom Novodvorská
994, Praha 4, IČO: 25 117 483, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava,
proti odporkyni: D. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXX, E., za účasti vedľajšieho účastníka:
Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Fedinova 9, Bratislava, IČO: 42 260 086, zastúpené HKP
Legal, s.r.o., so sídlom Sasinkova 6, Bratislava, o zaplatenie 155,05 eura s príslušenstvom, o odvolaní

vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 8. novembra 2013 č. k.
6C/282/2011-143, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o nepriznaní náhrady trov
konania vedľajšiemu účastníkovi p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi a vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania
Návrh vedľajšieho účastníka na prerušenie konania z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno napadnutým uznesením zo dňa 08. 11. 2013 č. k. 6C/282/2011-143 zastavil
konanie a zároveň odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na jej strane nepriznal náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 96 ods. 1, 3 a § 146 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku. Uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu domáhal, aby súd zaviazal
odporkyňu zaplatiť mu 343,92 eura s príslušenstvom a náhradu trov konania. Súd prvého stupňa

rozsudkom zo dňa 27. 01. 2012 zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 188,87 eura a
vo zvyšku návrh zamietol. Rozsudok v jeho zamietajúcej časti a náhrady trov konania bol zrušený
uznesením Krajského súdu Nitra zo dňa 30. 01. 2013 a vec bola v rozsahu zrušenia vrátená na ďalšie
konanie. Dňa 19. 09. 2013 navrhovateľ oznámil súdu, že svoj návrh berie späť v celom rozsahu a
konanie žiadal zastaviť. Ostatní účastníci konania nedoručili súdu svoj nesúhlas so späťvzatím návrhu.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd konštatoval zavinenie navrhovateľa na zastavení konania a

rozhodol tak, že odporkyni náhradu trov konania nepriznal, keďže si ich náhradu neuplatnila. O náhrade
trov konania vedľajšieho účastníka súd rozhodol tak, že ich náhradu vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporkynenepriznal,pretožemalzato,ževedľajšímúčastníkomuplatnenétrovykonaniapozostávajúce
z trov právneho zastúpenia nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva
odporkyne v tomto konaní. Vedľajší účastník sám vstúpil do konania prostredníctvom splnomocneného
právneho zástupcu a oznámil svoj vstup do konania bez toho, že by mu bol konkrétny predmet konania

známy, bez znalosti právneho dôvodu vzniku uplatnenej pohľadávky a bez toho, že by ho spotrebiteľ
požiadal o pomoc. Tejto skutočnosti nasvedčuje aj to, že oznámenie bolo štylizované všeobecne, bez
konkretizácie dôvodnosti zároveň oznámenej námietky premlčania, ako aj to, že takéto oznámenie o
vstupe do konania zaslalo Spotrebiteľské združenie OSA v desiatkach konaní vedených na súdoch.
V prípade vedľajšieho účastníka sa jedná o združenie, ktorého cieľom založenia je predovšetkým
zabezpečenie ochrany práv spotrebiteľov a ich oprávnených záujmov. S prihliadnutím na čl. IV. Stanov

združenia treba predpokladať, že právna problematika ochrany spotrebiteľa je pre toto združenie
dostatočne známa a zároveň je združenie schopné ciele svojho založenia uviesť do života a realizovaťsvoje úlohy. Združenie disponuje viacerými pracovníkmi, ktorým práva úprava spotrebiteľských zmlúv
je známa tak, že môžu poskytovať odborné konzultácie v rámci spotrebiteľského poradenstva,
uskutočňovať vydavateľskú a publikačnú činnosť vo veciach spotrebiteľských práv a ich ochrany, preto

neexistujedôvod,prečobysamalodávaťzastúpiťadvokátom.Aksaajnapriekuvedenémurozhodlodať
zastúpiť, tak všetky tieto trovy vzniknuté advokátskym zastupovaním nebolo možné považovať za trovy
účelne vynaložené. Súd žiadnym spôsobom nespochybnil právo vedľajšieho účastníka dať sa zastúpiť
v konaní advokátom, ale trovy ktoré vzniknú v súvislosti s takýmto zastupovaním, nemožno považovať
za účelne vynaložené a poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 09. 09. 2004.

Súd musí pri rozhodovaní o náhrade trov konania skúmať aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie
alebo bránenie práva a na náhradu neúčelne vynaložených trov nevzniká nárok žiadnemu účastníkovi
občianskoprávneho konania, a to ani vedľajšiemu účastníkovi.
Proti uvedenému uzneseniu v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol, že vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník, ktorý
navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách zmenil tak,

že zaviaže navrhovateľa na zaplatenie trov konania vo výške 123,30 eura, alebo aby zrušil uznesenie
v napadnutej časti a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že
uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Do konania vstúpil vedľajší účastník
oznámením, ktorým zároveň vzniesol námietku premlčania s relevantnou právnou argumentáciou.
Argumenty vedľajšieho účastníka mali za následok späťvzatie návrhu na začatie konania a zastavenie

konania voči hlavnému účastníkovi. Poukázal na to, že námietka premlčania nebola vznesená hlavným
účastníkom a nemohla byť vznesená ani súdom. Bez právneho posúdenia veci a bez vznesenia
námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka by v danom konaní nemohlo byť na ňu zo strany
súdu prihliadnuté, pričom je pravdepodobné, že hlavný účastník by bol v takom prípade v konaní
neúspešný. Vedľajší účastník považuje za odporujúce zásade rovnosti podmienok v súdnom procese,

zásadespravodlivostisúdnehoprocesu,aleajdobrýmmravom,abynavrhovateľsosilnýmekonomickým
zázemím, ktorý často žaluje spotrebiteľov, obvykle žijúcich na hranici existenčného minima, o zaplatenie
premlčaných záväzkov, najmä z neplatných spotrebiteľských zmlúv, mal právo na náhradu trov konania.
Súd prvého stupňa priamo poprel svojím postupom rovnosť podmienok v konkrétnom súdnom konaní,
zasiahol do procesných práv vedľajšieho účastníka garantovaných o. i. § 93 ods. 4 OSP, čím mu

znemožnil reálny výkon úloh spotrebiteľského združenia vymedzených zákonom. Takýmto konaním súd
zároveň fakticky odňal spotrebiteľovi právo na kvalifikovanú pomoc. Nesprávne právne posúdenie veci
spočíva v nesprávnej aplikácii ust. § 142 ods. 1 OSP. Namietol argumentáciu súdu, že za formálne
a obsahovo podobné podania, ak ich podávajú aj v iných právnych veciach, by účastníkom konania
nemala prináležať v prípade plného úspech v konaní náhrada trov konania. Advokátovi nemôže byť na

ujmu, keď na podobnú situáciu používa podobnú právnu argumentáciu. Treba mať na zreteli, že príprava
vzoru právnej argumentácie si tiež vyžaduje odbornú znalosť a čas na jej prípravu. Argumentáciu
súdu považuje za svojvoľnú a tendenčnú. Uviedol, že ako vedľajší účastník vystupoval v konaní
na podporu odporkyne, ktorá bola vďaka ním vznesenej námietke premlčania zo strany vedľajšieho
účastníka v celom rozsahu úspešná. Spotrebiteľskému zduženiu OSA vznikli trovy konania z titulu

právneho zastupovania právnym zástupcom v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. Je viac ako
zrejmé, že dôvodom zamietnutia návrhu na začatie konania súdom bolo uplatnenie námietky premlčania
vedľajším účastníkom, ako aj to, že sa navrhovateľ spoliehal na právnu negramotnosť spotrebiteľov.
Svoje tvrdenia odôvodnil s poukazom na uznesenia Krajského súdu v Prešove, Košiciach, Banskej
Bystrici, Trenčíne, Bratislave, Trnave, Žiline a Nitre. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora zo dňa

22. 12. 2010 vo veci C-279/09, DEB Deutsche Energiehandels - und Beratungsgesellschaft mbH proti
Spolkovej republike Nemecko, v ktorom konštatuje, že zásada účinnej súdnej ochrany tak, ako je
stanovená v čl. 47 Charty základných práv EÚ, sa má vykladať v tom smere, že nie je vylúčené, aby
sa jej dovolávali právnické osoby. Teda aj právnické osoby musia mať možnosť poradiť sa a nechať
sa zastupovať. Postup súdu, ktorý účastníkovi aj v prípade preukázateľného úspechu vo veci odoprel

zákonný nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vynaložených v konaní proti účastníkovi, ktorý
právne zastúpenie má a ktorému táto náhrada priznávaná je, je priamym popretím tohto základného
práva.Nazáverpoznamenal,ženahradenietrovprávnehozastúpeniavedľajšiemuúčastníkovizostrany
navrhovateľa považuje za nanajvýš spravodlivé, pretože bránením práv odporkyne mu reálne vznikli
náklady.Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostimalzato,žesúdprejednávanúvecnesprávneprávne

posúdil, pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania. Vedľajší účastník zároveň žiadal o priznanie náhrady
trov odvolacieho konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 15,94 eura. Podotkol,
že právo spotrebiteľa na združovanie a zákonné úlohy spotrebiteľského združenia popísané v odvolaní
sú základnými právami vyplývajúcimi z čl. 169 Zmluvy o Európskej únii, z čl. 38 Charty základnýchpráv EÚ a ďalších európskych právnych noriem. Pre prípad stotožnenia sa odvolacieho súdu s právnym
názorom súdu prvého stupňa žiada odvolací súd, aby prerušil konanie v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/
OSPapožiadalSúdnydvorEurópskychspoločenstievorozhodnutieoprávespotrebiteľskéhozdruženia

na plnohodnotné právne zastúpenie - vrátane práva na priznanie náhrady trov konania v prípade, ak
procesnéúkonyzdruženiabudúvsúdnomprocesenaprospechspotrebiteľaabudúmaťvčastitýkajúcej
sa účasti spotrebiteľského združenia za následok úspech vo veci - ako o predbežnej otázke.
V písomnom vyjadrení k odvolaniu podanému vedľajším účastníkom v časti výroku o trovách konania
navrhovateľ uviedol, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu žiada ako vecne správne

potvrdiťvzmysleust.§219ods.1OSP.Zastávanázor,žezdruženienaochranuspotrebiteľa,t.j.vedľajší
účastník, musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych
konaniach v spotrebiteľských veciach. Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
5Co/26/2012, 3Cob/259/2011 a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17C/164/2012. Zároveň dal
do pozornosti dôvodovú správu k zákonu č. 384/2008 Z. z. Uviedol, že z vlastných skúseností vie, že
združenia vstupujú do množstva konaní bez konkrétnej vedomosti o prejednávanom prípade. Poukázal

na to, že činnosť, ktorú v mene združenia v konaní vykonáva advokát, by malo byť združenie schopné
účelne zabezpečiť aj samo. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých
pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom
vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobne priznaných
trov právneho zastúpenia. V zmysle uvedeného zastáva názor, že trovy konania vedľajšieho účastníka

nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva a súd by mal aplikovať §
150 OSP. Vedľajší účastník v podanom odvolaní v súvislosti s dôvodnosťou uplatnených trov konania
poukázal na ust. § 137 OSP. Uvedenú argumentáciu podporujú rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 6Co/141/2012, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/91/2012, 16Co/100/2012,
Krajského súdu v Prešove sp zn. 13Co/35/2012, sp. zn. 13Co/36/2012, 13Co/40/2012 a obdobný názor

vyslovil aj Ústavný súd SR v náleze II. ÚS 78/03. Navrhovateľ ďalej uviedol, že konaním vedľajšieho
účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania
a nehospodárnosti konania, a na túto skutočnosť súd správne prihliadol, keď vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov konania nepriznal. K návrhu na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ
uviedol, že zastáva ten názor, že v zmysle práva EÚ je z prejudiciálneho konania vylúčené vnútroštátne

právo členských štátov, čiže SD EÚ nemôže v žiadnom prípade vykladať vnútroštátne právo alebo
posudzovať jeho platnosť, pretože by takýmto konaním prekročil svoje právomoci. Záverom uviedol,
že vedľajší účastník sa prezentuje ako organizácia na ochranu spotrebiteľov, avšak z urputnej snahy
o predloženie prejudiciálnych otázok ohľadom nároku združenia na ochranu spotrebiteľa na náhradu
trov konania, možno skôr nadobudnúť dojem ochrany najmä svojich záujmov. V zmysle uvedeného sa

domnieva, že návrh na prerušenie konania a predloženie prejudiciálnej otázky je nedôvodný a účelový,
keďže posúdenie priznania náhrady trov konania patrí jednoznačne do právomoci vnútroštátneho súdu.
Zároveňsiuplatniltrovyodvolaciehokonaniavovýške19,61eurasDPHpozostávajúcezjednejpolovice
úkonu právnej služby vo výške 9,96 eura s DPH a režijného paušálu k právnemu úkonu vo výške 9,65
eura s DPH.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie
prvostupňového súdu v časti výroku o trovách konania procesným postupom podľa § 212 ods. 1 a §
214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka nie je dôvodné, preto napadnuté
uznesenie prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Koncepcia ust. § 219 OSP vychádza zo zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací
súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne

argumentačnevysporiadalsoskutkovýmstavomiprávnymposúdením,nemusívyhotovovaťštandardné
rozhodnutie s náležitosťami podľa § 157 ods. 2 OSP, ale sa len obmedzí na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie
správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Využitie tohto oprávnenia získava takmer charakter povinnosti
v prípade, ak účastník v odvolaní, ktorého dôvodmi je odvolací súd viazaný (§ 212 ods. 1), uvedie úvahy,

či už vo väzbe na skutkový stav alebo právne posúdenie, s ktorými sa prvostupňový súd nezaoberal.
Veľakrátideovyjadrenia,ktorésúužreakciounazáveryprvostupňovéhosúdu,pretologickypredstavujú
novú argumentačnú bázu. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia ako nedeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdudať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec
rozhodujúcu.
Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi

orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.
Predmetom odvolacieho konania je výrok napadnutého uznesenia o náhrade trov konania, a to
konkrétne náhrade trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, ktorému prvostupňový súd
túto náhradu nepriznal.
Podľa § 24 ods. 1 prvá veta OSP, účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.

Podľa § 25 ods. 1 a 2 OSP, ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo
udelené advokátovi nemožno obmedziť. Advokát je povinný účelne využívať všetky zákonom pripustené
prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje.
Podľa § 137 OSP, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá

je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 140 ods. 1 OSP, každý účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu osobne, a trovy svojho
zástupcu. Spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní.
Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 146 ods. 2 prvá veta OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je
povinný uhradiť jeho trovy.
Podľa § 150 ods. 1 OSP, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa

priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 93 ods. 2 OSP, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť

konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (ods. 2 cit. ust.).
Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú
prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh (ods. 3).

V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak
jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých
okolností (ods. 4).
Podľa § 25 ods. 2 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, združenie podľa odseku 1 môže na
základe plnomocenstva zastupovať spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi o uplatňovaní jeho

práv vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa.
Vedľajší účastník má síce v zmysle § 93 ods. 4 prvá veta OSP rovnaké práva a povinnosti (procesnej
povahy) ako účastník konania, a môže byť rozhodnutím súdu zaviazaný na náhradu trov konania, alebo
mu môže byť priznaná náhrada trov konania.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne

posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd uznesenie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil
(§ 219 ods. 1 OSP). Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvého stupňa uvedenými v
napadnutom uznesení a na tieto poukazuje ako na vlastné (§ 219 ods. 2 OSP).
Rozhodovanie o náhrade trov konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako
celku. Je výlučne vecou súdu, aby posudzoval úspech procesných strán v súdnom konaní

ako aj účelnosť vynaložených trov. Pre všetky prípady rozhodovania o náhrade trov konania v
občianskoprávnom konaní platí všeobecný princíp, že možno priznať náhradu iba tých trov, ktoré boli
potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Aj keď za takéto náklady je vždy treba považovať
odmenu za profesionálne zastupovanie účastníka advokátom.
Podľa článku 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd každý má právo na právnu pomoc v konaní

pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania.
Podľa článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na právnu pomoc v konaní pred
súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok
ustanovených zákonom.Právo na poskytnutie právnej pomoci a náhrada trov konania, vrátane tých, ktoré sú spojené so
zastupovaním advokátom, sú dve rôzne veci, ktoré síce spolu súvisia, ale možno ich oddeliť.
Hlavnou zásadou, ktorá ovláda rozhodovanie o trovách konania, je však zásada úspechu vo veci.

Ústavný súd už k tejto otázke judikoval, že pomeriavať úspech a neúspech vo veci nemožno len tým, ako
bolo o konkrétnom návrhu rozhodnuté, ale je treba ho posudzovať v širších súvislostiach. V rozhodnutí
IV.ÚS 1/04 zo dňa 13. 01. 2005 Ústavný súd zdôraznil, že ani rozhodovanie o trovách konania nesmie
byť len mechanickým posudzovaním výsledku sporu bez komplexného zhodnotenia rozhodnutia vo veci.
Rozhodnutie o trovách konania má byť zrejmým a logickým ukončením celého súdneho konania (ÚS

ČR I.ÚS 257/05).
Súdy sú pri rozhodovaní o náhrade trov konania povinné prihliadať najmä na účel súdneho konania,
ktorým je poskytovanie ochrany subjektívnym právam. Pri skúmaní účelnosti vynaložených trov konania
na zastupovanie účastníka či vedľajšieho účastníka advokátom je súd povinný skúmať, či ide o účelné
či dôvodne vynaložené trovy. Vždy je pritom treba prihliadať na konkrétne okolnosti prípadu. V prípade,
že vedľajším účastníkom na strane žalovanej, ktorá je spotrebiteľom ako fyzická osoba, v konaní,

v ktorom je predmetom sporu problematika ochrany práv spotrebiteľa, je Spotrebiteľské združenie
OSA, so sídlom Fedinova 9, Bratislava, ktoré je právnickou osobou a jeho hlavnou náplňou činnosti
je hájiť záujmy a ochrana spotrebiteľov, vyvstáva otázka, či takýto vedľajší účastník, ak sa nechá
zastupovať v súdnom konaní advokátom, v prípade úspechu účastníka, na strane ktorého vedľajší
účastník vystupuje, ide o účelne vynaložené náklady spojené s jeho právnym zastupovaním. Právna

problematika tohto sporu teda úzko súvisí s hlavným predmetom činnosti tohto vedľajšieho účastníka. Ak
sa takýto vedľajší účastník, ktorý je zo zákona oprávnený vstupovať ako vedľajší účastník do súdneho
konania na strane účastníka, ktorý je spotrebiteľom, nechá zastupovať v spore advokátom, na čo má
plné právo, neznamená to však, že v prípade úspechu účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník v
spore vystupuje, má vedľajší účastník automaticky právo na náhradu trov právneho zastúpenia.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na právnu argumentáciu v náleze Ústavného
súdu Českej republiky zo dňa 25. júla 2012 sp. zn. I.ÚS 988/12, s ktorou sa stotožňuje, v ktorom ústavný
súd uviedol: „Pravidlo, podľa ktorého možno úspešnej procesnej strane priznať náhradu iba účelne
vynaložených trov, sa vzťahuje na akékoľvek trovy konania, teda aj na trovy spojené so zastupovaním
advokátom (na odmenu za zastupovanie, paušálnu náhradu hotových výdavkov a náhradu za daň z

pridanej hodnoty). Za účelne vynaložené trovy v zmysle § 142 ods. 1 OSP možno považovať iba také
trovy, ktoré musela procesná strana nevyhnutne vynaložiť, aby mohla riadne hájiť svoje porušené alebo
ohrozené subjektívne právo pred súdom. Trovy spojené so zastupovaním advokátom spravidla budú
tomuto vymedzeniu zodpovedať. Tomuto pravidlu však nemožno prisudzovať absolútnu, bezvýhradnú
povahu; môžu sa vyskytnúť aj situácie, za ktorých trovy spojené so zastupovaním advokátom nebude

možné považovať za nevyhnutné na riadne uplatňovanie alebo bránenie práva pred súdom. O takýto
prípad pôjde najmä v prípade zneužitia práva na zastúpenie advokátom“.
Z koncepcie zákonne vymedzených cieľov združení podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa vyplýva, že okrem iných čiastkových cieľov upravených v cit. zákone, združenie môže
na základe plnomocenstva zastupovať spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi o uplatňovaní

jeho práv vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa. Uvedeným zákonodarca
rozšíril subjekty, ktoré v špecifických právnych vzťahoch (spotrebiteľské vzťahy) môžu zastupovať
spotrebiteľa pri hájení jeho záujmov. Inými slovami, zákon bez inak želateľnej, ale nie nevyhnutnej
konkretizácie fungovania a náležitého odborného zloženia združenia (personálny substrát združenia)
považuje združenie za odborníka v spotrebiteľských právnych vzťahoch a na tento účel mu za splnenia

stanovenýchpodmienokposkytujeprostredníctvomministerstvapríslušnúpodporu(§25ods.6cit.zák.).
Teda bez ohľadu na skutočnosť, či personálny substrát združenia, hájaceho záujmy spotrebiteľa má,
alebo nemá odborne zdatných zástupcov (v širšom zmysle slova), alebo či sa združenie dá v konaní
zastúpiť zástupcom (napr. advokátom), považuje ho za
subjekt, ktorý je odborníkom vo veci.

Spotrebiteľské združenie OSA vystupovalo v konaní bezpochyby ako vedľajší účastník a ako taký sa
nechal právne zastúpiť advokátskou spoločnosťou tak, že ho písomne splnomocnil na zastupovanie
v konaní. Vo svojej podstate združenie - odborník, ako subjekt práva, ktorého predmetom konania je
ochrana práv spotrebiteľa sa dal zastúpiť právnym zástupcom - advokátom. Odvolací súd konštatuje,
že napriek tomu, že v konaní sa vedľajší účastník mohol dať zastúpiť ďalším práva znalým odborníkom,

dôsledky uvedeného, v rovine náhrady trov konania v súdnom konaní, nerezultujú v účelnosť takýchto
trov konania (konkrétne trov právneho zastupovania), ktoré v konaní vedľajšiemu účastníkovi mohli
vzniknúť. Uvedený záver odvolací súd opiera o vyššie uvedené a zdôrazňuje, že vedľajší účastník
(združenie) je zo svojej podstaty subjektom práva a účastníkom konania, ktorý je odborníkom napodporu a ochranu záujmov práv spotrebiteľa, ktorého ďalšie odborné zastupovanie nie je možné
charakterizovať ako účelné. Ak sú svojím charakterom vznikajúce trovy konania neúčelné, nemožno
takúto neúčelnosť pripisovať na škodu, aj keď neúspešného účastníka konania, v tomto prípade

navrhovateľa. Absurdnosťou, celú vec dokresľujúcou môže byť fakt, že v konaní sa ako vedľajší
interventi zúčastnia hneď dva alebo viac ochranných spotrebiteľských združení, čo by pri argumentácii
ad absurdum a prístupom prvostupňového súdu spôsobilo, že zo zastupovania by vznikla „živnosť“
združení s napojením na advokátske subjekty.
Paušálny vstup Spotrebiteľského združenia OSA do všetkých konaní, v ktorých vystupujú ako

navrhovatelia týmto združením označené subjekty bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa a
účelnosť úkonov vedľajšieho účastníka, nepovažuje odvolací súd za dôkaz o vôli združenia naplniť cieľ
Spotrebiteľského združenia OSA. Všeobecný vstup tohto združenia do konaní, v ktorých pre vstup nebol
žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania, najmä, keď sa združenie dalo zastúpiť advokátom
a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale získanie
finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Plná moc pre právneho zástupcu

je paušálna bez bližšej špecifikácie ku konkrétnemu prípadu.
Odvolací súd napadnuté uznesenie v časti výroku o nepriznaní trov konania vedľajšiemu účastníkovi vo
výške 123,30 eura vzhľadom na vyššie uvedené ako vecne správne potvrdil. Vedľajšiemu účastníkovi
nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia, pretože ich vyhodnotil ako neúčelné a nehospodárne.
Odvolací súd sa vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zaoberal účelnosťou a hospodárnosťou

vynaložených trov a zvážil aj aplikáciu ust. § 150 OSP. Je potrebné zohľadniť tú skutočnosť, že vedľajší
účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa, musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný
poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach spotrebiteľských veciach, keďže má vo svojich radoch
členov, ktorí majú právnické vzdelanie. V tomto smere zastal názor, že trovy právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka jednoznačne nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie

práva, a poukazuje na aplikáciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 150 OSP.
Podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP, súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych
spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.
Jedným z dôvodov na obligatórne prerušenie súdneho konania je situácia, keď vec prejednávací súd
rozhodne, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke. Niet

pochybností, že konštrukcia ust. § 109 ods. 1 písm. c/ OSP prikazuje súdu prerušiť konanie, avšak
túto povinnosť má súd len v prípade, ak rozhodne o tom, že predloží vec Súdnemu dvoru ES na
rozhodnutie o predbežnej otázke. Vnútroštátny súd rozhodne o potrebe predložiť vec Súdnemu dvoru
vtedy, ak v konaní sám z vlastnej činnosti, alebo na návrh účastníka konania „rozpozná“ potrebu
predložiťpredbežnúotázku,pretoževkonanívzhliadaexistenciurozporuvnútroštátnehoprávasprávom

komunitárnym, ktoré je pre použitie v konaní potrebné, resp. rozhodujúce. Ak však súd posudzujúci
potrebu rozhodnutia rozhodnúť, že predloží vec súdnemu dvoru na rozhodnutie o predbežnej otázke
nezistí existenciu takejto potreby, nie je na mieste obligatórne konanie prerušiť. Odvolací súd, pri
posudzovaní odôvodnenosti prerušenia konania z navrhovaného dôvodu dospel k záveru, že dôvody,
ktoré uvedie nižšie, týkajúce sa špecifickej situácie, postavenia vedľajšieho účastníka a ústavne

vymedzenou a zákonom špecifikovanou úpravou, dajú odpoveď na skutočnosť, že v tomto prípade
neexistuje dôvod rozpornosti národných právnych predpisov s komunitárnym právom, či ich rozporný
výklad, preto návrh vedľajšieho účastníka na prerušenie konania zamietol. V tomto smere odvolací súd
v procese konania o odvolaní nezistil dôvod na to, aby požiadal Súdny dvor Európskych spoločenstiev
o rozhodnutie o uvedenom práve.

Krajský súd v Nitre teda na základe vyššie uvedenej argumentácie nezistil dôvod na prerušenie konania
podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP, hoci v zásade súhlasí s právnym názorom vedľajšieho účastníka
navrhujúceho konanie prerušiť (obsiahnutým vo vyjadrení) v tom rozsahu, že jednak účastník konania
(vedľajší účastník) má právo dať sa v konaní zastúpiť právnym zástupcom (advokátom) a že takýto
účastník má právo na náhradu účelných trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, avšak pre

špecifickosť zákonom vymedzeného postavenia združenia na ochranu spotrebiteľa, ktorý v tomto konaní
vystupuje ako vedľajší účastník, považuje zákonné vyústenie výkladu príslušných noriem za ústavné a
eurokonformné. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd dospel k záveru, že nie je dôvod na prerušenie
konania a predloženie Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na rozhodnutie o predbežnej otázke.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2, § 142 ods. 1 a §

150 ods. 1 OSP s tým, že úspešnému navrhovateľovi v tomto konaní náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 19,61 eura s DPH nepriznal, a to s prihliadnutím na existenciu dôvodu hodného osobitného
zreteľa, ktorý odvolací súd primäl inak v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi ním uplatnenú
náhradutrovodvolaciehokonanianepriznať.Podstatatohtodôvoduspočívavtom,žetobolnavrhovateľ,ktorý svojím späťvzatím návrhu na začatie konania zavinil zastavenie konania, z ktorého výsledku
rezultovala potreba odvolacieho súdu v odvolacom konaní sa zaoberať predmetom odvolania. Vedľajší
účastník si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 15,94 eura s DPH pozostávajúcich z trov

právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby - odvolanie/vyjadrenie k odvolaniu v zmysle § 13a ods.
3 písm. b/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb vrátane režijného paušálu, ktoré mu odvolací súd s prihliadnutím na existenciu dôvodov hodných
osobitného zreteľa v zmysle § 150 OSP, ktoré sú uvedené vyššie, nepriznal, pretože ich vyhodnotil ako
neúčelne vynaložené na uplatnenie a bránenie práva.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.