Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 19, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/740/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214210858
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4214210858.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a
členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci
navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného
TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613
843, proti odporcovi: I. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., B. XXX/XX, o zaplatenie 135,45 eura s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 1. októbra
2014 č. k. 14C/572/2014-39 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Komárno zo dňa 14.
januára 2015 č. k. 14C/572/2014-55 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby súd
zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 135,45 eura spolu s príslušenstvom, ako aj náhradu trov konania.
O trovách konania rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Po právnej stránke svoje
rozhodnutie odôvodnil ust. § 488, § 489, § 52 ods. 1 až 3 OZ, ako aj ust. § 2 písm. a), b) zák. č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj ust. § 120 ods. 1 OSP, § 100 ods. 1 OZ, ako
aj § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a vykonaným
dokazovaním. V danej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom
spotrebiteľského úveru poskytnutého odporcovi jeho právnym predchodcom a to splátok splatných v
období od 10. 06. 2010 do 10. 10. 2010 v celkovej výške 135,45 eura. Vykonaným dokazovaním mal
za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom vznikol dňa 07. 11. 2005
záväzkovo-právny vzťah titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá zmluva podlieha režimu zák. č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože bola uzatvorená medzi veriteľom ako právnickou
osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti poskytovanie pôžičiek a na druhej strane
spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na
výkon povolania, zamestnania alebo podnikania. Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporcom spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou
črtou je, že sú pripravené pre spotrebiteľa vopred a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu
zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež obchodné podmienky, ktoré
odporca ako dlžník ovplyvniť nemôže, sú vopred pripravené a pre veľký počet spotrebiteľov. Súd mal
za preukázané, že na základe vyššie špecifikovanej zmluvy bol odporcovi poskytnutý úver vo výške
995,82 eura, ktorý odporca sa zaviazal splácať v mesačných splátkach po 27,09 eura v období od 10. 12.
2005 do 10. 10. 2010, kedy nastala konečná splatnosť úveru. Súd, poskytujúc ochranu spotrebiteľovi
v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. konštatuje, že nakoľko navrhovateľ podal na súd prvého stupňa

návrh na začatie konania dňa 04. 06. 2014, tento podal po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby v zmysle §
101 OZ (ktorá začala plynúť najneskôr dňa 11. 10. 2010 - nasledujúci deň po konečnej splatnosti úveru
a uplynula dňa 10. 10. 2013). Na základe vyššie uvedeného preto súd návrh voči odporcovi z
dôvodu premlčania uplatneného nároku zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP
a úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože si toto svoje právo neuplatnil.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ, ktorý sa domáhal
podľa § 220 OSP jeho zmeny tak, že jeho návrhu bude vyhovené, alternatívne sa domáhal v zmysle
§ 221 ods. 1 a 3 OSP jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom si
uplatnil trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Dôvodil tým, že súd prvého stupňa vec nesprávne
právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. Zastáva názor, že na daný prípad súd prvého stupňa
nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby, nakoľko bolo
potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere, a teda absolútny
obchodno-záväzkový vzťah, aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Predmetná
zmluva bola uzatvorená dňa 07. 11. 2005, pričom v období do 31. 12. 2007 sa vzťahovali ustanovenia §
52 až 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v ôsmej
časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola
upravená v Obchodnom zákonníku. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala
povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Novelizovaným
ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01. 01. 2008 a
neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 01. 01. 2008. To znamená, že pokiaľ
pred dňom 01. 01. 2008 bola uzavretá zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom, tak ako aj v danom
prípade, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 01. 01. 2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa
ust. § 52 - § 54 Občianskeho zákonníka. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere vzniknutej pred 01. 01. 2008
sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. V tejto súvislosti
navrhovateľ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo 3/2011 zo dňa 28. 04. 2011,
ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo 4/2012 zo dňa 27. 03. 2013, rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/132/2013 zo dňa 21. 11. 2013, rozhodnutie Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 9Co/138/2013 zo dňa 20. 02. 2014. Vzhľadom na uvedené, na daný prípad je
nutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, pričom záverom poukázal na komentár k § 52
Občianskeho zákonníka k spotrebiteľským zmluvám od prof. Z.. K. I., U..

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212
ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania pri splnení si podmienok uvedených
v ustanovení § 156 ods. 3 OSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako
vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť.

Predmetom konania bol nárok navrhovateľa voči odporcovi na zaplatenie sumy 135,45 eura s
príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania. Navrhovateľ si svoju aktívnu legitimáciu odvodzoval
od zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú uzatvoril dňa 13. 12. 2012 so N. N., a. s. Bratislava,
Tomášikova 48. Predmetom postúpenia pohľadávok bol aj nárok uplatnený v tomto konaní. V konaní
bolo preukázané, že právny predchodca navrhovateľa N. s. dňa 07. 11. 2005 uzatvorila s odporcom
zmluvu o splátkovom úvere č. 0212112266, predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru vo
výške 30.000 Sk s úrokovou sadzbou 17,30% do skončenia splatnosti úveru. Výška mesačnej splátky
bola dohodnutá na sumu 816 Sk s mesačnou periodicitou splátok k 10. dňu v mesiaci, pričom splatnosť
prvej splátky bola stanovená na deň 10. 12. 2005 a konečná splatnosť úveru na deň 10. 10. 2010.
Odporca si neplnil svoje zmluvné povinnosti a úver riadne nesplácal. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu
postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 594,01 eura, ktorá pozostávala z istiny 361,38
eura, riadneho úroku 59,37 eura a sumu 173,46 eura, čo predstavovala úrok z omeškania, si v konaní
neuplatňoval. Navrhovateľ si v konaní uplatňoval splátky úveru, splatné od 10. 06. 2010 do 10. 10. 2010,
v počte 5, v celkovej výške 135,45 eura. Navrhovateľ dôvodil tým, že zmluva o úvere je podľa § 261 ods.
3 písm. d) Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom, a preto právne vzťahy zo zmluvy o úvere
uzatvorené pred 01. 01. 2008 sa vzťahujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov
záväzkového vzťahu.

Súd prvého stupňa posúdil v zmysle zákonných ustanovení, ktoré citoval vo svojom rozhodnutí vzťah
medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom zo dňa 07. 11. 2005 ako vzťah zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, ktorá podlieha režimu zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
pretože bola uzatvorená medzi veriteľom ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti
poskytovanie pôžičiek a na druhej strane spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Keďže mal za
to, že odporcovi bol poskytnutý spotrebiteľský úver, súd poskytol ochranu spotrebiteľovi v zmysle § 5b
zák. č. 250/2007 Z. z. a konštatoval, že nárok navrhovateľa, ktorý si uplatnil na súde prvého stupňa až
dňa 04. 06. 2014 je premlčaný, a preto jeho návrh zamietol.

Keďže odvolací súd je v zmysle § 212 ods. 1 OSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, pri
posudzovaní danej veci sa zaoberal len námietkami navrhovateľa uvedenými v odvolaní.

Odvolací súd viazaný odvolacími námietkami navrhovateľa preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal vo
veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom z
vykonaného dokazovania súd prvého stupňa vyvodil i správny právny záver. Pokiaľ nárok navrhovateľa
posúdil ako nárok zo spotrebiteľského záväzkovo-právneho vzťahu a prihliadol i na námietku premlčania,
je jeho rozhodnutie vecne správne.

V konaní bolo nesporne preukázané, že právny predchodca navrhovateľa N. a. s. poskytla odporcovi
na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 07. 11. 2005 úver vo výške 30.000 Sk s úrokovou
sadzbou 17,30% s výškou splátok 816 Sk, pričom splatnosť prvej splátky nastala dňa 10. 12. 2005
a konečná splatnosť úveru dňa 10. 10. 2010. Rovnako je nesporné, že navrhovateľ si uplatnil svoj
nárok na súde prvého stupňa dňa 04. 06. 2014. Tak, ako uzavrel súd prvého stupňa, posudzovaný
zmluvný vzťah medzi navrhovateľom, resp. jeho právnym predchodcom a odporcom bolo potrebné
posudzovať v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako vzťah spotrebiteľský. Zmyslom
zavedenia právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv do právnej úpravy bola zvýšená ochrana slabšieho
účastníka záväzkovo-právnych vzťahov, ktoré vzťahy vznikajú pri predaji tovaru alebo pri poskytovaní
služieb. Aj keď ustanovenie § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka výslovne uvádza, že právne vzťahy
z absolútnych obchodov sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov,
prostredníctvom ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo k rozdeleniu obchodno-právnych vzťahov
aj na ďalšiu kategóriu, ktorá predstavuje vzťahy medzi podnikateľom (dodávateľom) a spotrebiteľom.
Spotrebiteľskou zmluvou je pritom akákoľvek súkromno-právna zmluva, ktorá sa vyznačuje definičnými
znakmi uvedenými v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Aj keď úverová zmluva má charakter
absolútneho obchodu, na otázku premlčania je potrebné, vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy,
aplikovať ustanovenie Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo v
ustálenej aplikačnej praxi súdov odobril aj Ústavný súd SR v uznesení zo dňa 19. júna 2013 pod
č. k. I.ÚS 402/2013. Súd prvého stupňa správne aplikoval ust. § 100, § 101 a § 100 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ako aj § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv sa pritom dotýka
aj právnej úpravy zmlúv, ktoré dodávatelia uzavreli so spotrebiteľmi pred nadobudnutím účinnosti
zák. č. 250/2007 Z. z., ktorý s účinnosťou od 01. 01. 2008 nahradil ustanovenie § 52 Občianskeho
zákonníka v novom znení. Prechodné ustanovenie, ktoré zavádza nepravú spätnú pôsobnosť tohto
zákona je obsiahnuté v ust. § 879j Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené, aj keď má úverová
zmluva nesporne charakter absolútneho obchodu, je potrebné na otázku premlčania, vzhľadom na
spotrebiteľský charakter zmluvy a súčasnú právnu súdnu prax, aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na závery súdu prvého stupňa, v zmysle ktorých s účinnosťou
od 1. mája 2014 bolo do zák. č. 250/2007 Z. z. zavedené ustanovenie § 5b, podľa ktorého orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadne aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva na oslabenie nároku dodávateľa voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bráni uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Predmetným
ustanovením § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. bola súdu zakotvená povinnosť v konaniach, v ktorých je
uplatnený nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, či voči spotrebiteľovi, prihliadať na premlčanie nároku ex
offo - z úradnej povinnosti. Ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. má procesnú povahu vyplývajúcu
z jeho znenia, keď toto ustanovenie normuje predovšetkým procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o

nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Keďže ide o procesné ustanovenie v prípade absencie prechodných
ustanovení, platí, že súd postupuje podľa právneho predpisu účinného v čase rozhodovania súdu.
Vzhľadom na skutočnosť, že v čase rozhodovania súdu prvého stupňa už ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.
z. bolo účinné, súd prvého stupňa bol povinný a aj správne toto zákonné ustanovenie aplikoval.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa správne posúdil nárok
navrhovateľa ako nárok vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy, správne vec posúdil po právnej stránke a
jeho rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu
prvého stupňa a v podrobnostiach poukazuje na dôvody v ňom uvedené.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak,
že úspešnému odporcovi v odvolacom konaní náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože mu žiadne
trovy v odvolacom konaní nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.