Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, December 12, 2013

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/29/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709202097
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2013:6709202097.31

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou v právnej veci žalobcu Z.
V., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XXX/X, XXX XX D. Z., štátne občianstvo: SR, zastúpeného JUDr.
Jánom Krištofom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Horná 34/A, 974 01 Banská Bystrica,
proti žalovanej N. V., rod. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XX, XXX XX D. R., štátne občianstvo: SR,
zastúpenej JUDr. Dášou Brázdilovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Trhová 1, 960 01

Zvolen, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva,
takto

r o z h o d o l :

Z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej súd do výlučného
vlastníctva žalobcu p r i k a z u j ehnuteľné veci: sektorový nábytok v cene 100,- Eur, mikrovlnnú
rúru LG v cene 30,- Eur, TV Philips v cene 75,- Eur, chladničku s mrazničkou Calex v cene 75,- Eur, hi-
fi vežu Philips v cene 75,- Eur, videorekordér Philips v cene 50,- Eur, PC v cene 250,- Eur, PC stolík v
cene 30,- Eur, teda majetok v celkovej cene 685,- Eur.

Do výlučného vlastníctva žalovanej p r i k a z u j e hnuteľné veci: miešačku v cene 150,- Eur,
krovinorezvcene250,-Eur,stavebnýmateriálvcene50,-Eur,práčkuWhirpoolvcene20,-Eur,elektrickú
rúru EKZ klasik v cene 100.- Eur, TV Hometera v cene 50,- Eur, DVD prehrávač v cene 50,- Eur,
kuchynský stôl a stoličky v cene 30,- Eur, nehnuteľné veci: rozostavaný rodinný dom bez súpisného
čísla, bez orientačného čísla v katastri nehnuteľností nezapísaný, postavený na parc. č. PKN XXX

v katastrálnom území M., obec D. R., okres E. (bez pozemku) s garážou, s vodovodnou prípojkou,
kanalizačnou prípojkou, žumpou, elektrickou prípojkou a terasou (pozemok je zapísaný na LV č. XX
katastrálne územie M.), spolu v cene 25.200,- Eur, teda majetok v celkovej cene 25.900,- Eur.

Žalovaná sa s t á v a preberateľkou záväzku z Dohody o úhrade preplatku na invalidnom výsluhovom
dôchodku zo dňa 01.04. 2008 voči Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia, Špitálska 22, 812 74
Bratislava v zostatku 196,- Eur.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 8.798,49 Eur do 3
mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiadny z účastníkov n e m á na náhradu trov právo.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok v sume 515,50 Eur SR na účet Okresného súdu
Zvolen, vedený v Štátnej pokladnici Bratislava, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :Žalobca sa žalobou zo dňa 13. 03. 2009, ktorá bola doručená súdu dňa 16. 03. 2009, v spojení s jej
doplnením zo dňa 25. 05. 2009, ktoré bolo doručené súdu dňa 26. 05. 2009 domáhal voči žalovanej
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva.

Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 20. 08. 2009, ktoré bolo doručené súdu dňa 02. 09. 2009 uviedla, že
žalobca doposiaľ neprejavil záujem riešiť vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po
rozvode manželstva, keď žiadala vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov i k ďalším, resp. k
ďalšiemu majetku, aktívnemu, i pasívnemu, patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Podľa § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.
Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkou vecí

získaných dedičstvom alebo darom, ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe, alebo
výkonupovolanialenjednéhozmanželovavecívydanýchvrámcipredpisovoreštitúciimajetkujednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka.

Zo spisu Okresného súdu Zvolen, spisovej značky 16C/5/2009 súd zistil, že žalobca a žalovaná boli
manželmi, manželstvo uzavreli dňa 27. 10. 1984. Ich manželstvo zaniklo rozvodom na základe rozsudku
Okresného súdu Zvolen č.k. 16C/5/2009-18 zo dňa 11. 02. 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
20. 02. 2009. Z manželstva žalobcu a žalovanej maloleté deti v čase rozvodu ich manželstva už

nepochádzali.

Zánikom manželstva žalobcu a žalovanej, keď ich manželstvo zaniklo rozvodom dňa 20. 02. 2009, kedy
rozsudokorozvodeichmanželstvanadobudolprávoplatnosť,zanikloiichbezpodielovéspoluvlastníctvo
manželov. Občiansky zákonník predpokladá, že manželia sa vyporiadajú po rozvode manželstva

predovšetkým dohodou podľa § 149 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

Podľa § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní
vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.

V súdenej veci medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že po zániku ich bezpodielového
spoluvlastníctva nedošlo medzi nimi k jeho vyporiadaniu dohodou.

Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh
niektorého z manželov súd.

Nakoľko účastníci konania po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov si toto nevyporiadali

dohodou, žalobca podal žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva voči žalovanej na súde.

V prvom rade súd skúmal, či ohľadne jeho žaloby bola dodržaná zákonom stanovená lehota
na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v súlade s § 149 ods. 4 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého, ak do 3 rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k

jeho vyporiadaniu dohodou, alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný
do 3 rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa
manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre
potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciacha o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov
sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

Súd v predmetnej veci mal preukázané, že žaloba na súde bola podaná dňa 16. 03. 2009, k
zániku manželstva účastníkov konania na základe rozvodu a teda k zániku ich bezpodielového
spoluvlastníctva manželov došlo dňa 20. 02. 2009, to znamená, že žaloba o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov bola podaná na súde v zákonom stanovenej trojročnej lehote
od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva a teda v trojročnej lehote od zániku bezpodielového

spoluvlastníctva manželov.

Následne súd v priebehu konania zisťoval masu tvoriacu bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi, výpoveďami svedkov.

Na základe dohody účastníkov konania súd ustálil, že do masy ich bezpodielového spoluvlastníctva

manželov patria nasledovné hnuteľné veci s nasledovnými cenami dohodnutými účastníkmi konania pre
vyporiadanie a pre ich prikázanie: sektorový nábytok v cene 100,- Eur, mikrovlnná rúra LG v cene 30,-
Eur, TV Philips v cene 75,- Eur, chladnička s mrazničkou Calex v cene 75,- Eur, hi-fi veža Philips v cene
75,- Eur, videorecordér Philips v cene 50,- Eur, keď účastníci konania zhodne žiadali tieto prikázať do
výlučného vlastníctva žalobcu, ďalej miešačka v cene 150,- Eur, krovinorez v cene 250,- Eur, stavebný

materiál v cene 50,- Eur, práčka Whirpool v cene 20,- Eur, elektrická rúra EKZ klasik v cene 100,- Eur,
TV HOMETERA v cene 50,- Eur, DVD prehrávač v cene 50,- Eur, kuchynský stôl a stoličky v cene 30,-
Eur, keď účastníci konania zhodne žiadali tieto prikázať do výlučného vlastníctva žalovanej. Takto tieto
veci po rozvode manželstva i užívajú.

Medzi účastníkmi konania bol spor ohľadne hnuteľnej veci, resp. ohľadne hnuteľných vecí: PC stolík a
PC, keď žalobca v súdnom konaní tvrdil, že tento je vlastníctvom ich spoločnej dcéry so žalovanou Z.
V., nar. XX. XX. XXXX, žalovaná túto skutkovú okolnosť popierala, tvrdila, že i PC stolík, i PC patria do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Ohľadne spornej položky PC stolíka a PC súd vypočul vzhľadom na rozporné tvrdenia účastníkov
svedkov Z. V., nar. XX. XX. XXXX, dcéru účastníkov konania a B. V., nar. XX. XX. XXXX, syna účastníkov
konania.

Z výpovede svedkyne Z. V., nar. XX. XX. XXXX súd zistil, že PC a PC stolík sa rozhodol kúpiť otec, bolo

to počas trvania manželstva s matkou, rozhodol sa, že „kúpime ako rodina počítač“. Ona v tom čase išla
maturovať, mienila pokračovať v štúdiu na vysokej škole, potrebovala počítač, tak sa rodičia rozhodli,
že jej kúpia počítač. Nemala žiaden sviatok. Preto sa cíti byť vlastníčkou počítača, ako aj stolíka pod
počítač. Tieto má aj v užívaní, žijú však s otcom.

Z výpovede svedka B. V., nar. XX. XX. XXXX súd zistil, že počítač a stolík pod počítač kúpil otec, keď
sestra študovala na gymnáziu, aby sa mala na čom učiť. Tieto veci neboli pre sestru, on tiež počítač
využíval pre svoje potreby a doteraz má v ňom uložené svoje veci.

Na základe týchto svedeckých výpovedí súd ustálil, že PC, a stolík pod PC patria do masy

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, tieto boli kúpené, resp. nadobudnuté kúpou manželov
za trvania manželstva, slúžili pre potreby celej rodiny, nielen pre potreby dcéry účastníkov konania,
samotná dcéra účastníkov konania Z. V. vo svedeckej výpovedi uviedla, že sa otec rozhodol, že si
ako rodina kúpia počítač, keď potom súd ustálil, že i počítač, a stolík pod počítač patria do masy
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Účastníci konania pre prípad, že tieto veci budú zaradené

do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa dohodli na ich cene PC stolík 30,- Eur a PC
250,- Eur, keď potom súd po ustálení, že tieto veci patria do masy bezpodielového spoluvlastníctva
manželov vychádzal pri vyporiadaní týchto vecí z cien, na akých sa dohodli účastníci konania, pričom
tieto veci prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, pretože tento ich má v držbe, resp. tieto veci sa
nachádzajú v domácnosti žalobcu, ktorý túto vedie s dcérou, ktorá fakticky tieto veci užíva. Napokon

účastníci konania zhodne uviedli, že ak tieto hnuteľné veci budú zaradené do masy bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, tak nech pri vyporiadaní sú prikázané žalobcovi.Ďalšou spornou položkou medzi účastníkmi konania zhľadiska, či táto patrí do masy bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, alebo nepatrí, bolo osobné motorové vozidlo značky Škoda Superb classic
1.9 TDi/74kW, číslo karosérie R. (ďalej len „osobné motorové vozidlo“). Žalovaná žiadala toto osobné

motorové vozidlo zaradiť do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vyporiadať ho vrámci
vyporiadaniabezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov,žalobcanežiadaltotoosobnémotorovévozidlo
zaradiť do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vyporiadať ho vrámci bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.

Žalovaná v súdnom konaní tvrdila, že osobné motorové vozidlo v cene 29.045,- Eur kúpila z predaného
bytu, ktorý získala dedičským konaní po zomrelom svojom otcovi. Žalobca si však toto osobné motorové
vozidlo bez jej súhlasu „privlastnil“. Začiatkom januára roku 2009 osobné motorové vozidlo „prepísal na
svoju dcéru“. Dňa 11. 09. 2009 zákonnú, i havarijnú poistku ohľadne tohto osobného motorového vozidla
taktiež „prepísal na svoju dcéru“.

Žalobcatvrdil,žeosobnémotorovévozidlobolonadobudnutékúpoudobezpodielovéhospoluvlastníctva
manželov za trvania manželstva, pred rozvodom manželstva však osobné motorové vozidlo darovali
spolu so žalovanou dcére Z. V., nar. XX. XX. XXXX, a preto osobné motorové vozidlo nepatrí do masy
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Napokon, ak by bolo pravdivé tvrdenie žalovanej, že na
kúpu osobného motorového vozidla počas trvania manželstva boli použité výlučne len jej finančné

prostriedky získané z dedenia, i tak by toto osobné motorové vozidlo nepatrilo do masy bezopdielového
spoluvlastníctva manželov. Toto však popieral, pretože na kúpu tohto osobného motorového vozidla boli
použité aj spoločné finančné prostriedky.

Vzhľadom na rozporné tvrdenia účastníkov konania, súd v súdnom konaní zisťoval, či osobné motorové

vozidlo patrí do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že osobné motorové vozidlo bolo nadobudnuté kúpou
dňa 15. 06. 2004, o čom svedčí nadobúdacia faktúra číslo: 124129 zo dňa 17. 06. 2004, splatná
dňa 24. 06. 2004, keď bolo nadobudnuté kúpou za kúpnu cenu 875.000,- Sk (29.044,68 Eur), pričom

predmetná faktúra bola vystavená dodávateľom AUTOMONT J.M. s.r.o., Levočská 109, 080 01 Prešov
pre odberateľa Z. V. (žalobcu). Žalovaná do súdneho konania dokladala Osvedčenie o dedičstve sp.
zn. 26D/1814/2002 (Dnot 226/02) zo dňa 20. 02. 2003, vydané JUDr. Vierou Čopákovou, notárkou,
ako súdnou komisárkou so sídlom Hlavná 21, Prešov v dedičskej veci po zomrelom svojom otcovi U.
V., ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX, a ktoré nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve

Okresného súdu Prešov dňa 05. 03. 2003. Žalovaná podľa tohto osvedčenia o dedičstve bola výlučnou
dedičkou po svojom zomrelom otcovi, a to v celosti, pričom okrem iného dedením po ňom nadobudla
členský podiel k 3-izbovému družstevnému bytu č. XX, na ulici R. č. XXXX/XX v meste C. C. v SBD
Banská Bystrica, vo všeobecnej cene 700.000,- Sk (23.228,03 Eur). Ďalej dokladala, že byt č. XX na 2.
poschodí obytného domu, nachádzajúceho sa v C. C., na R. ulici, číslo súpisné XXXX, orientačné číslo

XX na parcelách KN č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X v katastrálnom území
K. so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti
6278/527865-ín, a so spoluvlastníckym podielom k parcelám KN č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/
X, XXXX/X a XXXX/X vo veľkosti 6278/527865-ín (LV č. XXXX) bol predmetom kúpnej zmluvy zo dňa
14. 04. 2004, v spojení s dodatkom k nej zo dňa 21. 06. 2004 a v spojení s dodatkom k nej zo dňa 29.

07. 2004, ktorú však uzavreli ona, avšak aj žalobca ako jej vtedajší manžel na strane predávajúcej s
R. H., nar. XX. XX. XXXX a spol. na strane kupujúcej, keď vklad vlastníckeho práva podľa tejto kúpnej
zmluvy bol povolený Správou katastra Banská Bystrica dňa 05. 10. 2004 pod č. V 1216/2004. Tieto
nehnuteľnosti boli predané za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 850.000,- Sk (28.214,83 Eur). Tieto
nehnuteľnosti žalovaná so žalobcom nadobudli na základe kúpnej zmluvy č. V 1654/2003 zo dňa 24.

04. 2003.

Na základe týchto dôkazov mal súd preukázané, že osobné motorové vozidlo bolo nadobudnuté za
trvania manželstva účastníkov konania, kúpou dňa 15. 06. 2004, keď títo osobné motorové vozidlo
nadobudlizakúpnucenu29.044,68Eur,naktorúkúpnucenunebolipoužitévýlučnéfinančnéprostriedky

žalovanej, ako to tvrdila žalovaná, získané z „predaja bytu“, ktorý nadobudla dedením po svojom otcovi,
pretože predmetom dedenia po jej zomrelom otcovi bol členský podiel k bytu v stavebnom bytovom
družstve, nie byt, byt nadobudli manželia za trvania manželstva do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov na základe kúpnej zmluvy č. V 1654/2003 zo dňa 24. 04. 2003, následne ho predali na základekúpnej zmluvy zo dňa 14. 04. 2004, v spojení s dodatkom k nej zo dňa 21. 06. 2004 a v spojení s
dodatkom k nej zo dňa 29. 07. 2004 č. V 1216/2004, keď finančné prostriedky z predaja tohto spoločného
bytu boli použité na kúpu predmetného osobného motorového vozidla a to sčasti, pretože kúpna

cena bytu bola 28.214,83 Eur, a kúpna cena osobného motorového vozidla bola 29.044,68 Eur, teda
zvyšok do kúpnej ceny osobného motorového vozidla bol doplatený, a to tiež zo spoločných finančných
prostriedkov manželov, keďže opak nebol zistený. Preto osobné motorové vozidlo patrilo do masy
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaná nepreukázala, že osobné motorové vozidlo bolo
nadobudnuté do jej výlučného vlastníctva v celosti, nepreukázala, že ani 1,- Eur (1,- Sk) zo spoločných

finančných prostriedkov nebolo použité na kúpu tohto osobného motorového vozidla. Platí, že čo len 1,-
Eur (1,- Sk) zo spoločných finančných prostriedkov bolo použité na kúpu osobného motorového vozidla,
potom toto osobné motorové vozidlo bolo nadobudnuté do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Napriek tomu, že súd zistil, že osobné motorové vozidlo bolo nadobudnuté do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, nezaradil ho do masy vyporiadavaného bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, pretože na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že pred rozvodom manželstva
účastníci konania darovali osobné motorové vozidlo svojej dcére Z. V., nar. XX. XX. XXXX.

Z výpovede svedkyne Z. V., nar. XX. XX. XXXX, dcéry účastníkov konania súd zistil, že osobné motorové
vozidlo jej bolo darované zo strany rodičov koncom roka 2008 ústnou dohodou. V tomto období sa

rodičia dohodli, že sa idú rozviesť. Následne sa dohodli, že osobné motorové vozidlo dajú, teda darujú
jej, a domy, ktoré vlastnila matka, že tieto darujú bratovi B. V., nar. XX. XX. XXXX. Matka, i otec takto
prejavili vôľu pred ňou, i pred jej bratom. Bolo to ústne. Osobné motorové vozidlo „prepísať“ na políciu v
Krupineišlasotcom.Odtohtoobdobiaosobnémotorovévozidloužívaona,platízaňhavarijnú,izákonnú
poistku. Matka za celé 3 roky, ako toto motorové vozidlo užíva od nej nikdy nežiadala toto motorové

vozidlo vydať. Len jej vykrikovala, že sa „vyváža na jej aute“. Preto sa cíti byť vlastníčkou osobného
motorového vozidla. Čo sa týka „prepisu“ domov, k tomu na brata nedošlo. Preto motorové vozidlo dáva
užívať i bratovi, aby to nebolo tak, že ona niečo dostala a on nie.

Z výpovede svedka B. V., nar. XX. XX. XXXX, syna účastníkov konania súd zistil, že bol osobne pri

dohode rodičov, keď sa títo dohodli, že sa idú rozvádzať, že títo auto dajú sestre a že domy prepíšu na
neho. Pri tejto dohode rodičov boli všetci štyria, on, sestra a rodičia. Mama konkrétne povedala, že auto
sa prepíše na sestru a že domy sa prepíšu na neho. K prepisu auta na sestru došlo, domov na neho
nie, pretože matka od toho ustúpila. Motorové vozidlo užíva od tohto času sestra, on ho tiež využíva,
tiež ho využíva otec, keď je doma, pretože tento pracuje v zahraničí.

Podľa poistnej zmluvy číslo návrhu: 5700236067 a podľa poistnej zmluvy číslo návrhu: 3490735514
zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a havarijné
poistenie osobného motorového vozidla s účinnosťou od 12. 01. 2009 uhrádza Z. V., dcéra účastníkov
konania, ktorá toto poistenie dojednala s poistiteľom KOOPERATIVA poisťovňa a.s. Vienna Insurance

Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava.

Na základe týchto dôkazov, najmä výpovedí svedkov Z. V. a B. V., detí účastníkov konania mal súd
za preukázané, že pred rozvodom manželstva, teda za trvania manželstva účastníci konania osobné
motorové vozidlo ústnou darovacou zmluvou darovali svojej dcére Z. V., bolo to koncom roku 2008,

keď táto na základe darovacej zmluvy sa stala výlučnou vlastníčkou osobného motorového vozidla, keď
potom za zistenia a vyhodnotenia tohto skutkového stavu súd osobné motorové vozidlo neradil do masy
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

V súvislosti s darom osobného motorového vozidla účastníkmi konania svojej dcére Z. V. súd poukazuje

na ustanovenie § 628 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Podľa § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka, darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru
nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.V posudzovanom prípade, nakoľko nešlo o nehnuteľnosť, nevyžadovala sa pri darovacej zmluve
písomná forma, stačila k platnosti darovacej zmluvy ústna forma, keďže išlo o hnuteľnú vec, osobné
motorové vozidlo, pričom došlo aj k jeho odovzdaniu a prevzatiu, nakoľko je nepochybné, že dcéra

účastníkov konania osobné motorové vozidlo od uskutočnenia daru užíva, platí od tohto osobného
motorového vozidla havarijnú, zákonnú poistku, stará sa o udržanie tejto hnuteľnej veci, v evidencii
držiteľov motorových vozidiel je vedená ako držiteľka tohto motorového vozidla.

K podaniu žalovanej zo dňa 11. 11. 2013, ktoré označila ako „Žiadosť o preskúmanie priebehu súdneho

konania“,aktorédoručilaKrajskémusúduvBanskejBystricidňa15.11.2013,ktorýtotopodanieodstúpil
tunajšiemu súdu dňa 27. 11. 2013 súd dodáva, že síce podľa svojho obsahu by mohlo byť i návrhom na
vykonanie dôkazu konfrontáciou žalovanej so svedkyňou Z. V. ohľadne osobného motorového vozidla,
avšak na pojednávaní, ktorého sa žalovaná a jej právna zástupkyňa osobne zúčastnili v predmetnej veci
dňa 21. 11. 2013 tieto napriek poučeniu súdu podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len O.s.p.) žiaden dôkaz nenavrhli, preto súd na tomto pojednávaní uznesením vyhlásil dokazovanie v

predmetnej veci za skončené, keď podľa § 120 ods. 4 O.s.p., súd je povinný okrem veci podľa odseku 2
poučiťúčastníkov,ževšetkydôkazyaskutočnostimusiapredložiťalebooznačiťnajneskôrdovyhlásenia
uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a)
najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a
označené neskôr súd neprihliada. Súd na základe uvedeného mal za to, že žalovaná, ani jej právna

zástupkyňa žiadne návrhy na doplnenie dokazovania nemali. Preto podanie žalovanej zo dňa 11. 11.
2013 má súd za bezpredmetné, žalovaná, ani právna zástupkyňa žalovanej na vykonaní takéhoto
dôkazu po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. netrvali. Navyše žalovaná, ako i jej právna zástupkyňa
sa osobne zúčastnili pojednávania, na ktorom došlo k výpovedi svedkyne Z. V., keď tento dôkaz bol
vykonaný na pojednávaní dňa 03. 04. 2012, tak žalovaná, ako i právna zástupkyňa žalovanej mali právo

klásť svedkyni otázky, čo i využili, keď na základe vyhodnotenia svedeckej výpovede Z. V. súd dospel k
záveru, a to v spojitosti aj s inými dôkazmi, že osobné motorové vozidlo nepatrí do masy bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.

Žiadne iné hnuteľné veci, okrem tých, na ktorých sa účastníci konania dohodli a okrem tých, s

ktorých spornosťou sa súd vysporiadal účastníci konania nežiadali zaradiť do masy bezpodielového
spoluvlastníctva manželov pre účely vyporiadania.

Takto z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej súd do výlučného
vlastníctva žalobcu prikázal hnuteľné veci spolu v cene 685,- Eur a do výlučného vlastníctva žalovanej

hnuteľné veci spolu v cene 700,- Eur.

Žalobca žalobou žiadal vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo i k nehnuteľnosti a to: rozostavenému
rodinnému domu bez súpisného čísla, bez orientačného čísla v katastri nehnuteľností nezapísaného,
postaveného na parc. č. CKN XXX v katastrálnom území M., obec D. R., okres E. (bez pozemku) s

garážou a s príslušenstvom, ktoré tvorí vodovodná prípojka, kanalizačná prípojka, žumpa, elektrická
prípojka a terasa (ďalej len „rodinný dom“). Žalovaná nepopierala, že tento rodinný dom patrí do
masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, súhlasila s vyporiadaním tejto nehnuteľnosti. Medzi
účastníkmi konania nebolo sporné, že rodinný dom patrí do masy bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, bol nadobudnutý výstavbou za trvania manželstva. Na rodinný dom bolo vydané stavebné

povolenie na stavbu: „Rodinný dom a garáž“ v k.ú. M., na pozemku parc. č. KN XXX pre stavebníčku
N. V., teda pre žalovanú na základe rozhodnutia Stavebného úradu obce Hontianske Tesáre č.j.:
SK 8228/2007/14 zo dňa 15. 02. 2007. Predmetný rodinný dom tak ako vyplynulo z vykonaného
dokazovania a to z výsluchu účastníkov konania, a napokon i zo znaleckého dokazovania, je
rozostavaný, nedokončený, preto mu nebolo pridelené doposiaľ ani súpisné číslo, ani orientačné číslo a

preto doposiaľ nie je zapísaný v katastri nehnuteľností. Ako vyplynulo ďalej z vykonaného dokazovania,
rodinný dom je postavený na parc. č. CKN XXX v k.ú. M., obec D. R., okres E., ktorý je vo výlučnom
vlastníctve žalovanej, a ktorý pozemok je zapísaný v katastri nehnuteľností u Správy katastra Krupina
na LV č. XX pre katastrálne územie M., pre obec D. R., pre okres Krupina, keď ide o parc. č. CKN XXX,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 1172 m2. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že pozemok

je vo výlučnom vlastníctve žalovanej v celosti, rovnako ako i rodinný dom súpisné číslo XX, ktorý je tiež
postavený na tejto parcele. Rodinný dom súpisné číslo XX tiež postavený na parcele CKN XXX preto
tiež nepatrí do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Obidvaja účastníci konania zhodne
žiadali vyporiadať rodinný dom bez súpisného čísla, bez orientačného čísla, teda rozostavaný rodinnýdom, ktorý stavali počas trvania manželstva. Od počiatku súdneho konania bola medzi nimi sporná
cena tejto nehnuteľnosti pre vyporiadanie. Vzhľadom na to, že táto cena bola medzi účastníkmi konania
sporná, súd vo veci na jej zistenie nariadil znalecké dokazovanie uznesením č.k. 14C/29/2009-223 zo

dňa 12. 06. 2012, keď do funkcie znalca ustanovil Ing. Jána Čierneho, bytom A. Hlinku 2311/16, 960
01 Zvolen, znalca z odboru: Stavebníctvo, z odvetvia: Odhad hodnoty nehnuteľností. Znalec na základe
tohto uznesenia vo veci podal písomný znalecký posudok č. 3/2013 zo dňa 18. 01. 2013, keď ustálil
všeobecnú hodnotu tejto nehnuteľnosti na sumu 25.200,- Eur.

Žalobca všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti, rozostavaného rodinného domu zistenú znalcom
nenamietal. Žalovaná voči všeobecnej hodnote nehnuteľnosti ustálenej znalcom vzniesla námietky.
S týmito námietkami sa znalec dôsledným spôsobom vyporiadal vrámci doplňujúceho výsluchu pred
súdom. Poukázal na to, že garáž rozostavaného rodinného domu nie je prevádzkovo a ani komunikačne
prepojená s objektom rodinného domu. Je prístupná len z dvora rodinného domu cez garážové vráta.
Preto ju nemožno považovať za prístavbu rodinného domu. V čase ohliadky na spoločnej stene garáže

a rodinného domu nebolo žiadne poškodenie, či porucha. Garáž preto ohodnocoval ako samostatný
objekt. Ohodnotil ju tak výhodnejším spôsobom, ako keby garáž ohodnocoval ako prístavbu rodinného
domu, pretože v takomto prípade by musel použiť taký rozpočtový ukazovateľ, ako pri rodinnom dome,
čo je vyšší rozpočtový ukazovateľ. Keby uznal námietku žalovanej a uvažoval o garáži ako o prístavbe,
potom všeobecná hodnota rodinného domu by bola vyššia. Pokiaľ žalovaná ďalej namietala, že rodinný

dom sa realizoval svojpomocne a preto by jeho hodnota mala klesať, k tomu doplnil, že spôsob realizácie
výstavby rodinného domu nemá vplyv na zistenie všeobecnej hodnoty rodinného domu. Čo sa týka
námietky žalovanej ohľadne vodovodného a kanalizačného rozvodu, keď zrejme námietkou myslela to,
že keďže nie je vybudovaný vodovodný a kanalizačný rozvod vonku, teda mimo rodinného domu, že
zrejme potom by sa malo vychádzať z dokončenosti týchto sietí 0 %, ani táto námietka žalovanej nie

je dôvodná, pretože pri vodovodnom rozvode v danom prípade je už vybudovaná vodomerná šachta,
aj prívod vodovodného potrubia k základom domu. Z tohto dôvodu uviedol rozpracovanosť vodovodnej
prípojky v znaleckom posudku vo výške 20 %, rovnako postupoval i u kanalizačného potrubia, pri ktorom
je už urobený rozvod v základoch rodinného domu, preto tu tiež uviedol rozpracovanosť kanalizačného
potrubia tiež vo výške 20 %. I po námietkach žalovanej voči znaleckému posudku znalec zotrval na

záveroch, teda na všeobecnej hodnote rodinného domu, včítane príslušenstva 25.200,- Eur.

Nakoľko znalec sa so všetkými námietkami žalovanej voči znaleckému posudku dôsledne vyporiadal,
a nakoľko znalecký posudok znalca bol pre súd presvedčivý, súd ustálil, že všeobecná hodnota
rozostavaného rodinného domu s príslušenstvom činí 25.200,- Eur. Z takejto ceny potom súd vychádzal

pri tejto nehnuteľnosti pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Obidvaja účastníci konania zhodne navrhli nehnuteľnosť prikázať do výlučného vlastníctva žalovanej,
nakoľko žalovaná je výlučnou vlastníčkou v celosti pozemku, na ktorom je rodinný dom postavený.
Potom súd pri vyporiadaní nehnuteľnú vec a to rozostavaný rodinný dom s príslušenstvom prikázal do

výlučného vlastníctva žalovanej, čím bude zosúladený vlastnícky stav pozemku s vlastníctvom stavby
postavenej na pozemku a to v celkovej cene 25.200,- Eur.

Žalovaná tak podľa vyporiadania nadobúda majetok (hnuteľné veci a nehnuteľnosť) spolu v cene
25.900,- Eur (25.200,- Eur + 700,- Eur).

Žalovaná ďalej v súdnom konaní žiadala vyporiadať i spoločný záväzok vzniknutý za trvania manželstva,
a to z titulu Dohody o úhrade preplatku na invalidnom výsluhovom dôchodku zo dňa 01. 04. 2008,
ktorú uzatvorila s Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia, Špitálska 22, 812 74 Bratislava, Č.:
VÚSZ-132-1/2008/DO. Podľa tejto dohody sa zaviazala ako dlžníčka uhradiť veriteľovi Vojenskému

úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava preplatok na invalidnom výsluhovom dôchodku vo výške
20.132,- Sk (668,26 Eur), ktorý vznikol neoprávneným použitím invalidného výsluhového dôchodku jej
otca U. V., nar. XX. XX. XXXX, ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX a to po jeho smrti. Preplatok vznikol v
období mesiacov október 2002 až november 2002. Žalovaná k tomuto spoločnému záväzku doplnila,
že spolu so žalobcom za trvania manželstva prevzali invalidný výsluhový dôchodok jej otca U. V. za

obdobie október 2002 až november 2002, ktorý však v tom čase bol už zomrelý, a teda na výplatu tohto
invalidného výsluhového dôchodku už nevznikol nárok. Tieto peniaze so žalobcom spotrebovali počas
trvania manželstva. Žalobca túto skutkovú okolnosť v súdnom konaní nenamietal.Žalovaná na preukázanie svojho tvrdenia do súdneho konania dokladala Dohodu o úhrade preplatku
na invalidnom výsluhovom dôchodku U. V. zo dňa 01. 04. 2008 Č.: VÚSZ-132-1/2008/DO, ktorú
uzavrelaakodlžníčkasveriteľom,t.j.sVojenskýmúradomsociálnehozabezpečenia,Bratislavanasumu

20.132,- Sk (668,26 Eur). Týmto preukázala spoločný záväzok na vyporiadanie vrámci bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.

Podľa správy Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava zo dňa 09. 10. 2013 žalovaná v
zmysle predmetnej dohody do dňa 20. 02. 2009, teda do rozvodu manželstva uhradila sumu vo výške

292,12 Eur, odo dňa 21. 02. 2009, teda od rozvodu manželstva do dňa 09. 10. 2013 uhradila sumu vo
výške 180,14 Eur, keď ešte má uhradiť na vyrovnanie dlhu sumu 196,- Eur.

Na základe týchto skutočností potom súd rozhodol, že preberateľkou záväzku z Dohody o úhrade
preplatku na invalidnom výsluhovom dôchodku zo dňa 01. 04. 2008 voči Vojenskému úradu sociálneho
zabezpečenia, Špitálska 22, 812 74 Bratislava v zostatku 196,- Eur sa stáva žalovaná. Táto tento

spoločný záväzok po rozvode manželstva so žalobcom i spláca. Napokon na splácanie tohto spoločného
záväzku sa i zaviazala v predmetnej dohode.

Žalovaná na spoločný záväzok s prihliadnutím na vyporiadanie po rozvode manželstva vynaloží ešte
sumu 196,- Eur, po rozvode manželstva vynaložila sumu 180,14 Eur, keď suma 292,12 Eur bola

uhradená počas trvania manželstva so žalobcom, teda možno pri vyporiadaní zohľadniť len tú sumu,
ktorú žalovaná uhradila po rozvode manželstva, teda sumu 180,14 Eur a sumu, ktorú ešte uhradí, t.j.
sumu 196,- Eur, teda spolu sumu 376,14 Eur. Túto sumu je potom potrebné pri vyporiadaní zohľadniť
ako sumu vynaloženú výlučne žalovanou na spoločný záväzok manželov.

Žalovaná ďalej v súdnom konaní žiadala vyporiadať peňažnú hotovosť uloženú na SPORO knižke
kapital, číslo vkladnej knižky: XXXXXXXXXX/XXXX, vedenej u Slovenskej sporiteľne, a.s., 832 37
Bratislava, Tomášikova 48, pričom vkladná knižka bola vedená na jej meno a meno žalobcu. Žalobca
dňa 29. 12. 2008 vykonal z tejto vkladnej knižky hotovostný výber vo výške 7.303,- Eur, opakovane dňa
09. 01. 2009 vykonal z tejto vkladnej knižky hotovostný výber vo výške 100,- Eur. Tieto výbery uskutočnil

po odcudzení vkladnej knižky bez jej vedomia. Finančné prostriedky na tejto vkladnej knižke pochádzali
z ich životných poistiek, teda z jej životnej poistky a zo životnej poistky žalobcu, ktoré boli vyplatené
v rovnakých výškach. Suma jej životnej poistky predstavovala hodnotu 4.133,- Eur. Túto sumu žiadala
zohľadniť pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Žalobca v súdnom konaní nepoprel, že z predmetnej vkladnej knižky pred rozvodom manželstva vybral
sumu 7.303,66 Eur (220.000,- Sk), ktorá pochádzala zo životných poistiek jeho a žalovanej, tvrdil však,
že táto suma do rozvodu manželstva bola spotrebovaná a to tak, že z tejto sumy sumu 50.000,- Sk
(1.659,70 Eur) použil na vrátenie pôžičky svojim rodičom, keďže jeho rodičia im požičali na výstavbu
rodinného domu túto sumu, zvyšok peňazí z tejto sporoknižky minuli so žalovanou, „prepili“, takže

neostal ani cent.

Žalovaná tieto skutkové tvrdenia žalobcu poprela.

Zo správy Slovenskej sporiteľne, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava zo dňa 01. 02. 2012 súd zistil,

že SPORO knižka kapital č. XXXXXXXXX/XXXX bola založená ako spoločný vklad manželov dňa 19.
12. 2006. Na predmetnej sporo knižke ku dňu 20. 02. 2009, teda ku dňu rozvodu manželstva bol zostatok
7,00 Eur. Dňa 29. 12. 2008 na túto sporo knižku kapital bol uskutočnený vklad v sume 223.835,20 Sk
(7.429,96 Eur), a dňa 29. 12. 2008, teda v rovnaký deň výber v sume 220.000,- Sk (7.302,66 Eur).

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, čo potvrdil samotný žalobca, že sumu 220.000,- Sk (7.302,66
Eur)ztejtovkladnejknižkyvybralondňa29.12.2008,keďúčastnícikonaniabolitesnepredrozvodovým
konaním, pričom návrh na rozvod manželstva bol podaný žalobcom dňa 15. 01. 2009. Nakoľko
preukázateľnenapredmetnejsporoknižkekapitalkudňu29.12.2008bolispoločnéfinančnéprostriedky
manželov v sume 7.429,96 Eur (223.835,20 Sk), keď s týmito finančnými prostriedkami disponoval

žalobca, výber uskutočnil on bez vedomia žalovanej, pričom nepreukázal, na aký účel boli finančné
prostriedky podľa jeho tvrdení spotrebované, túto sumu 7.429,96 Eur bolo potrebné v súdnom konaní
ohľadne vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov zohľadniť na ťarchu žalobcu. Ide o
výlučnú spotrebu spoločného majetku žalobcom krátko pred rozvodom manželstva.Žalobca tiež žiadal vrámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyporiadať sumu
60.000,- Sk (1.991,64 Eur), ktorá suma bola vedená na účte na meno žalovanej vo VÚB, a.s., Mlynské

Nivy 1, 829 90 Bratislava, číslo účtu: XXXXXXXXXX s tým, že išlo o spoločné finančné prostriedky
patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Žalovaná k tejto finančnej hotovosti uviedla, že táto nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Krátko pred rozvodom manželstva síce bola vložená na tento jej účet, ale išlo o finančné

prostriedky, ktoré jej a vtedajšiemu manželovi, teda žalobcovi nepatrili, išlo o finančné prostriedky jej
priateľa Mgr. T., ktorý si ich uložil na jej účet, a z tohto účtu i čerpal.

Zo správy VÚB, a.s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava zo dňa 03. 02. 2012 súd zistil, že účet číslo:
XXXXXXXXXX bol zriadený na meno žalovanej N. V. dňa 20. 11. 2008. Na tento účet dňa 20. 11. 2008
bola vložená suma 60.000,- Sk (1.991,64 Eur), ktorá bola vybraná z tohto účtu v čase od 19. 12. 2008

do 21. 12. 2008.

Žalobca ohľadne tejto sumy tvrdil, že išlo o finančné prostriedky, ktoré on zarobil, keďže pracoval v
zahraničí, peniaze, ktoré zarobil odovzdával žalovanej, keď u nich v domácnosti bolo bežné, že sa takáto
suma v hotovosti nachádzala, keď žalovaná tieto peniaze uložila na tento účet.

Žalovaná tieto skutkové okolnosti tvrdené žalobcom popierala.

Na odstránenie rozpornosti tvrdení účastníkov konania ohľadne týchto finančných prostriedkov súd vo
veci vykonal dôkaz výpoveďou svedka Mgr. T. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. R. XXX. Z jeho výpovede

súd zistil, že žalovaná je jeho známou, poznajú sa približne 5 rokov. Majú medzi sebou i bližší vzťah,
ktorý trvá 3 alebo 4 roky. V súčasnom období pracuje u T. ako asistent učiteľa. V tomto zamestnaní
pracuje od júna 2011. Predtým sa živil ako živnostník, podnikal v stavebníctve. Ako živnostník podnikal
od roku 2006 do februára 2011. Keď podnikal, nemal založený podnikateľský účet. Niekedy v minulosti
mal založený osobný účet v Poštovej banke, ale v roku 2008 nemal založený žiaden účet. Niekedy v

mesiaci októbri, novembri 2008 dal žalovanej svoje finančné prostriedky, ktoré zarobil vrámci živnosti,
aby ich uložila na svoj účet. Bola to suma 60.000,- Sk (1.991,64 Eur). Tieto peniaze dostal za vykonanú
prácu, bola to práca, ktorú vykonal v oblasti stavebníctva v Dunajskej Strede. Tieto peniaze boli určené
pre neho a pre robotníkov, ktorí pracovali na týchto prácach s ním. Tieto peniaze z účtu žalovanej
postupne vybral on, vybral ich cez bankomat, žalovaná mu od svojho účtu poskytla bankovú kartu. Tieto

peniaze vybral naraz. Iný prípad sa nestal, žeby si na účet žalovanej uložil svoje finančné prostriedky.
Na preukázanie svojich tvrdení predložil faktúru č. 5/2008, vystavenú dodávateľom T. IČO: XX XXX
XXX pre odberateľa SVETLOSTAV s.r.o., Komenského 486, 029 01 Námestovo, IČO: 34358991 dňa 31.
09. 2008, so splatnosťou dňa 15. 10. 2008 na sumu 50.000,- Sk (1.659,70 Eur), keď faktúra obsahuje
fakturáciu za vykonané stavebné práce, keď ďalej dokladal príjmový pokladničný doklad zo dňa 25.

10. 2008, čísla neuvedeného, podľa ktorého odberateľ spoločnosť SVETLOSTAV s.r.o., mu túto sumu
50.000,- Sk (1.659,70 Eur) uhradila tohto dňa v hotovosti. Tento svedok ďalej doplnil, že do sumy
60.000,- Sk (1.991,64 Eur) doložil sumu z ďalších prác, resp. z odmeny za ďalšie stavebné práce.
Súd výpoveď svedka Z. s podpornými listinnými dôkazmi vyhodnotil ako hodnovernú, na základe tohto
dôkazu ustálil, že suma 1.991,64 Eur (60.000,- Sk) nepatrí do masy bezpodielového spoluvlastníctva

manželov,lebonešloofinančnéprostriedkyúčastníkovkonania,žalobcanepreukázal,žeišloospoločné
finančné prostriedky, keď je dosť málo pravdepodobné, že v čase, keď už vzťahy medzi manželmi
boli narušené, by žalovaná vkladala na tento účet spoločné finančné prostriedky. Potom za takto
vyhodnotenéhoskutkovéhostavusúddospelkzáveru,žesuma1.991,64Eurnepatrídobezpodielového
spoluvlastníctva manželov.

Žiaden iný aktívny, či pasívny majetok účastníci konania, než ten, ktorý bol v súdnom konaní
vyporiadaný a než ten, ktorého spornosť vyhodnotil súd, účastníci konania nežiadali vyporiadať vrámci
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželovstaral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

V prejednávanej veci neboli tvrdené a ani vykonaným dokazovaním nevyšli najavo žiadne skutočnosti,
ktoré by opodstatňovali, aby súd pri vyporiadaní sa odchýlil od zásady rovnosti podielov manželov na
spoločnom majetku, či už aktívnom, alebo pasívnom.

Z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej žalobca nadobúda

hnuteľné veci spolu v cene 685,- Eur, žalovaná nadobúda hnuteľné veci a nehnuteľnú vec spolu v cene
25.900,- Eur.

Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je nutné zohľadniť na úkor žalobcu sumu
7.429,96 Eur (223.835,20 Sk), ktorú sumu žalobca spotreboval na svoje účely, pričom išlo o sumu
pochádzajúcu zo spoločného vkladu na sporo knižke kapital obidvoch manželov, ako vyplynulo z

vykonaného dokazovania, žalovaná sa na spotrebe tejto sumy nepodieľala, čo spolu so sumou 685,- Eur
za hnuteľné veci predstavuje sumu 8.114,96 Eur, ktorú sumu žalobca nadobúda, pričom sumu 7.429,96
Eur nebolo možné už vyporiadať, lebo bola spotrebovaná.

Žalovaná získava majetok hnuteľný a nehnuteľný spolu v cene 25.900,- Eur (700,- Eur + 25.200,- Eur),

po rozvode manželstva na spoločný dlh vynaložila sumu, resp. ešte vynaloží, keďže jej bol prikázaný
spoločný záväzok 376,14 Eur, keď polovicu z tejto sumy, t.j. sumu 188,07 Eur zaplatila za žalobcu, preto
od sumy 25.900,- Eur bolo potrebné odpočítať sumu 188,07 Eur, keď potom žalovanej pripadá hodnota
25.711,93 Eur (25.900,- Eur - 188,07 Eur).

Žalobca nadobúda hodnotu v sume 8.114,96 Eur (685,- Eur + 7.429,96 Eur).

Na základe uvedeného je potom žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu
8.798,49 Eur (25.711,93 Eur - 8.114,96 Eur = 17.596,97 Eur : 2 = 8.798,49 Eur).

Lehotu na plnenie súd určil žalovanej 3 mesiace podľa § 160 ods. 1 prvá veta O.s.p., podľa ktorého, ak
súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
určiť dlhšiu lehotu. Žalobca v žalobe navrhol plnenie pre žalovanú v lehote 3 mesiacov, podľa názoru
súdu ide o lehotu primeranú na to, aby žalovaná si zabezpečila finančné prostriedky pre výplatu podielu
žalobcu zo spoločného majetku. Ako sama uviedla, finančné prostriedky na vyplatenie podielu žalobcu

momentálne nemá, jej príjmom je jedine invalidný dôchodok, ale keďže žiadala prikázať nehnuteľnosť
do svojho výlučného vlastníctva, s čím žalobca súhlasil, nakoľko pozemok, na ktorom je rodinný dom
postavený je vo výlučnom vlastníctve žalovanej, ohľadne nehnuteľnosti neprichádzalo do úvahy iné
logické vyporiadanie tohto majetku, než prikázaním ho do výlučného vlastníctva žalovanej, pretože inak
by došlo k nezosúladeniu vlastníctva pozemku s vlastníctvom stavby postavenej na pozemku. Je potom

na žalovanej, aby si v tejto súdom určenej lehote zadovážila finančné prostriedky k výplate žalobcu zo
spoločného majetku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiadny
z účastníkov nemá na náhradu trov právo, keď v konaní o vyporiadanie zaniknutého bezpodielového

spoluvlastníctva manželov nie je dôvodné aplikovať zásadu úspechu a neúspechu v súdnom konaní,
pričom je spravodlivé, aby toto konanie zaťažovalo finančne obidvoch rozvedených manželov. Ide o
doriešenieporozvodovéhovzťahumedzimanželmi,kdevzásadenietzásadyúspešnostianeúspešnosti
v konaní. Podmienky pre iné rozhodnutie o trovách konania v prejednávanej veci súd nezistil.

Žalovaná bola v súdnom konaní zastúpená advokátkou na základe uznesenia č.k. 14C/29/2009-93 zo
dňa 30. 12. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 01. 2011, lebo táto spĺňala predpoklady pre
oslobodenie od súdnych poplatkov, keď potom podľa § 149 ods. 2 O.s.p. o náhrade trov právneho
zastúpenia žalovanej sa rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa osobitného predpisu.

Za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa platí súdny poplatok z predmetu konania,
ak sa konanie skončilo rozsudkom 3 %, a to podľa položky I/6 Sadzobníka súdnych poplatkov, keď
v súdenej veci 3 % z predmetu konania, ktorým je celková masa bezpodielového spoluvlastníctva
manželovvhodnote34.391,10Eur,t.j.8.114,96Eur+25.900,-Eur+376,14Eur(pozaokrúhlení34.391,-Eur),potomsúdnypoplatokčinísumu1.031,50Eur(pozaokrúhlení),t.j.34.391,-Eur:100x3=1.031,73
Eur (po zaokrúhlení 1.031,50 Eur), čo v prípade žalobcu znamená povinnosť zaplatiť súdny poplatok v
sume 515,50 Eur, nakoľko žalovaná v súdnom konaní spĺňa predpoklady pre oslobodenie od platenia

súdnych poplatkov. Na základe tohto je potom žalobca povinný zaplatiť súdny poplatok v sume 515,50
Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V súdnom konaní vznikli i trovy konania štátu, svedočné pre Adriána Uličného v sume 56,56 Eur,
znalečné pre Ing. Jána Čierneho v sume 62,30 Eur a v sume 16,60 Eur, keď tieto trovy súdneho konania

boli predbežne hradené z rozpočtových prostriedkov štátu, po právoplatnom skončení konania súd o
týchto trovách konania štátu rozhodne podľa § 148 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia,
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( §
204 ods. 1 prvá veta O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.
2 O.s.p.)