Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, July 8, 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15C/140/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712212326
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6712212326.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobcu Y. C., nar.

X.XX.XXXX, trvale bytom F. N., F. XXX/XX, občana SR, zastúpený Advokátskou kanceláriou Ulianko &
partners, s.r.o., so sídlom Zvolen, Nám. SNP 41, IČO: 36856517, proti žalovanému Slovenská republika
v zastúpení Generálna prokuratúra SR, Bratislava, Štúrova 2, o zaplatenie 1.093,81 € s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.093,81 € spolu s 8,75% ročným úrokom
z omeškania z dlžnej sumy od 27.7.2012 do zaplatenia a uhradiť trovy konania vo výške 747,05 €, do
3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 8.8.2012 podal žalobca na tunajšom súde žalobu, ktorou sa domáhal zaplatenia istiny 1.093,81

€ titulom náhrady škody spolu s príslušenstvom. Škoda mu vznikla v dôsledku začatia trestného
stíhania a svoj nárok odvodzoval od uznesenia OR PZ, ÚJKP, oddelenia skráteného vyšetrovania
zo dňa 22.10.2009 sp. zn. H.:Y.-XXXX/X-OSV-ZV-XXXX, ktorým bolo rozhodnuté o začatí trestného
stíhania žalobcu pre prečin ublíženia na zdraví spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva.
Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal žalobca v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, o ktorej
rozhodoval prokurátor Okresnej prokuratúry vo Zvolene a sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. Konanie
sa viedlo pod sp. zn. XPv XXX/XXXX. Žalobca si v trestnom konaní zvolil obhajcu JUDr. Radoslava

Ulianka, Advokátska kancelária Ulianko & Holčík, s.r.o. a to dňom 6.7.2011, ktorého splnomocnil na
obhajobu v trestnej veci až do právoplatného skončenia. Na podklade obžaloby Okresnej prokuratúry
Zvolen bolo na Okresnom súde vo Zvolene vedené trestné konanie pod sp. zn. 4T X/XXXX s tým,
že rozsudkom tunajšieho súdu bol žalobca spod obžaloby pre skutok uvedený v obžalobe oslobodený
podľa § 285, písm. a/ Trestného poriadku, nakoľko nebolo preukázané, že sa skutok stal, pre ktorý
bol obžalovaný stíhaný. Uznesením Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 8.3.2012 sp. zn. XTo
XX/XXXX bolo odvolanie okresného prokurátora proti rozhodnutiu prvostupňového súdu zamietnuté.

Žalobca zaplatil obhajcovi odmenu za poskytovanie právnych služieb v sume 1.093,81 €, ktorá bola
vypočítaná v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb. Keďže uvedené uznesenie o vznesení obvinenia považoval žalobca za
nezákonné rozhodnutie a v priamej príčinnej súvislosti mu vznikla škoda, pretože bol nútený poveriť
svojou obhajobou advokáta, ktorému za poskytnuté právne služby zaplatil, domáhal sa s poukazom
na ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. okrem nároku z titulu náhrady škody vyplatenia aj úroku z
omeškania po uplynutí doby na plnenie v zmysle žiadosti, ktorú adresoval príslušnému štátnemu orgánu

atoMinisterstvuvnútra.Žiadosťbolaadresovanáakopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškody
dňom 23.5.2012.Tunajšísúdvovecirozhodolrozsudkomdňa19.2.2013tak,žezaviazalSlovenskúrepubliku,vzastúpení
Ministerstvom vnútra na zaplatenie istiny spolu s príslušenstvom. Proti uvedenému rozhodnutiu podal
žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici,

ktorý uznesením zo dňa 31.1.2014 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po
preskúmaní odvolací súd uviedol, že pokiaľ odvolateľ v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie
otázky pôsobnosti novely zákona č. 514/2003 Z.z. uskutočnenej zákonom č. 412/2012 okresným súdom
tak táto odvolacia námietka žalovaného je dôvodná. Ďalej uviedol, že v danom prípade sa nejedná o
tzv. pravú retroaktivitu tak ako to nesprávne ustálil okresný súd. Zákon č. 412/2012 Z.z. neobsahuje

prechodné ustanovenia, preto aj v konaní začatom pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 412/2012
Z.z. zo dňa 27.11.2012 účinného od 1.1.2013, ktorým bolo okrem iného novelizované aj ustanovenie
§ 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. má súd v konaní pokračovať s tým orgánom, ktorý má v mene
Slovenskej republiky v zmysle novelizovaného ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. konať.
Úlohou okresného súdu v rámci ďalšieho konania bude správnou aplikáciou ustanovenia § 4 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z.z. určiť orgán konajúci v mene štátu v danom spore a ďalej uvedenému orgánu

doručiť návrh na začatie konania a vyzvať ho, aby sa k tomuto návrhu vyjadril a v nadväznosti na to
posúdiť opätovne nárok na náhradu škody uplatňovaný navrhovateľom v konaní.

V zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici súd určil štátny orgán, ktorý má v mene štátu
v danom spore konať, tomuto doručil návrh spolu s prílohami, ako aj rozhodnutie Krajského súdu v

Banskej Bystrici a ďalej s ním konal. Zástupca Generálnej prokuratúry SR popieral tú skutočnosť, že by
boli subjektom oprávneným za Slovenskú republiku v danej veci konať a túto zastupovať. Podľa nich
takýmtosubjektomjepráveMinisterstvospravodlivostiSRspoukazomnaustanovenie§4ods.2zákona
č. 514/2003 Z.z. v platnom znení. Pokiaľ ide o účelnosť nákladov vynaložených na trovy obhajoby v
trestnomkonanípoukazovalinaúkonzo7.7.2001,kdesanejednalooúčelnevynaloženétrovyvzhľadom

k tomu, že tu právny zástupca neučinil žiaden tak významný úkon, ktorý by smeroval ku kladnému
výsledku konania, hoci bol prítomný na tomto pojednávaní a navrhol len toto pojednávanie odročiť. Z
opatrnosti preto namietli tento úkon, avšak poukazovali na to, že nie sú orgánom oprávneným v mene
Slovenskej republiky konať.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1, písm. b/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobnú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra SR, ak v trestnom konaní
škodu spôsobil vyšetrovateľ policajného zboru alebo poverený príslušník policajného zboru a prokurátor
nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa policajného zboru alebo povereného príslušníka

policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo vyšetrovateľ policajného
zboru alebo poverený príslušník policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1, písm. f/ vyššie citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra SR,

ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom
konaní alebo správnom konaní.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia ak nemožno príslušný orgán určiť podľa ods. 1, koná v mene štátu
Ministerstvo spravodlivosti SR.

V prvom rade súd si ustálil oprávnenie štátneho orgánu konať v mene Slovenskej republiky v konaní
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Jednak s poukazom na rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako aj na obranu, ktorú Generálna prokuratúra, s ktorou súd ďalej
vo veci konal ako orgánom zastupujúcim Slovenskú republiku, teda so žalovaným. Tak ako už bolo

vyššiekonštatovanévrozhodnutíKrajskéhosúduvBanskejBystricizdôvodunovelyzákonač.514/2003
Z.z. zákonom č. 412/2012 Z.z. došlo k presnejšiemu vymedzeniu oprávnenia jednotlivých štátnych
orgánov konať za štát v konaní o náhradu škody. Účelom zákona č. 412/2012 Z.z. bolo podľa dôvodovej
správy a výsledkov pripomienkového konania k návrhu zákona a podľa poznatkov aplikačnej praxe
precizovať príslušnosť orgánov verejnej moci v súvislosti so zodpovednosťou štátu za nezákonné

rozhodnutie, pretože existovali prípady kedy nebolo možné jednoznačne určiť zodpovedný orgán v
trestnom konaní. Preto aj keď nezákonným rozhodnutím je stále uznesenie o vznesení obvinenia,
ktoré vydal príslušný policajt v súlade s trestným poriadkom oprávnenie Ministerstva vnútra konať za
štát v rámci konania o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím zostala zachovaná lenpre prípad, že by prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu policajta a nepodal obžalobu (§ 4
ods. 1, písm. b/ zákona č. 514/2003 Z.z.). V opačnom prípade je preto potrebné dospieť k názoru, že
Ministerstvo vnútra oprávnenie konať za štát nemá. V danej veci voči uzneseniu o vznesení obvinenia

podal žalobca sťažnosť, ktorá bola 22.3.2010 zamietnutá v konaní vedenom pred OP Zvolen sp.
zn. 3Pv XXX/XXXX. Následne vo veci bola podaná obžaloba na Okresný súd vo Zvolene, ktorý vec
prejednal a rozhodol. Preto v danom prípade, keď prokurátor podanú sťažnosť obvineného (žalobcu)
proti uzneseniu o vznesení obvinenia zamietne a následne podá obžalobu príslušnému súdu, zakladá
tým podľa názoru súdu oprávnenie Generálnej prokuratúry konať za štát v následnom konaní o náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Právna úprava nezakotvuje
v ustanovení § 4 ods. 1, písm. f/ zákona č. 514/2003 Z.z. ako kritérium na založenie oprávnenia
Generálnej prokuratúry konať za štát v konaní o náhradu škody skutočnosť, že prokurátor nezákonné
rozhodnutie vydal, ale že škodu spôsobil v trestnom konaní. K spôsobeniu škody v tomto prípade zo
strany prokurátora nedochádza vydaním nezákonného rozhodnutia, ale práve tým, že nevyužije svoju
kompetenciu, nezruší trestné stíhanie obvineného, nezastaví, nepostúpi takúto vec, ale osvojí si závery

nezákonného rozhodnutia príslušného PZ a na základe nich podá obžalobu. Z týchto dôvodov bol súd
toho názoru, že orgánom oprávneným konať v mene SR je práve podľa písm. f/ Generálna prokuratúra.
Pokiaľ sa táto bránila tým, že nastupuje prípad podľa ods. 2 a teda, že nie je možné určiť príslušný orgán
a má konať v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, súd s týmto názorom sa nestotožnil práve
pre vyššie uvedené a mal za to, že je v danej veci možné jednoznačne určiť orgán, ktorý je oprávnený

SR zastupovať a konať v jej mene a tým je práve Generálna prokuratúra. Z tohto dôvodu na námietku
žalovaného neprihliadol a ďalej vo veci so žalovaným konal.

Súd si v konaní pripojil a oboznámil sa so spisom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T X/XXXX, z
ktorého bolo zistené, že na tunajšom súde dňa 14.1.2011 bola podaná obžaloba prokurátorkou OP

Zvolen, pretože žalobca dňa 17.7.2009 okolo 1.30 hod. v Obci F. N. na parkovisku pred pohostinstvom
Caffé 4 po tom čo R. W. vyvolal drobný konflikt medzi ním a V. A. zareagoval na túto skutočnosť tým,
že priskočil k nim, chytil R. W. zozadu za ramená a dosť veľkou silou ho odtiahol. Následkom tohto
tento spadol na zem, pocítil veľkú bolesť v oblasti členku pravej nohy a následne, keď sa postavil
pristúpil k nemu žalobca a dal mu tri zauchá, čím mu spôsobil zranenie a to fraktúru pravého členka,

ktoré si vyžiadalo práceneschopnosť v trvaní 18 týždňov. Týmto sa mal dopustiť konania nebezpečného
pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k tomu, aby inému úmyselne ublížil na zdraví a inému
z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví. Spáchal tým prečin ublíženia na zdraví podľa § 156
ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s
prečinom ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona. Okresný súd Zvolen vec

prejednal, rozhodol dňa 6.12.2011 tak, že podľa § 285, písm. a/ Trestného poriadku žalobcu oslobodil
spod obžaloby pre skutok. Proti rozhodnutiu zahlásila Okresná prokuratúra Zvolen odvolanie, o ktorom
rozhodoval krajský súd, ktorý dňa 8.3.2012 odvolanie okresného prokurátora zamietol. Následne z
trestného spisu súd zistil, že v rámci trestného konania prevzal zastúpenie na základe plnomocenstva zo
dňa 6.7.2011 Advokátska kancelária Ulianko & Holčík, s.r.o. Zvolen v zastúpení štatutárneho zástupcu

a konateľa JUDr. Radoslava Ulianku. Z trestného spisu ďalej vyplýva, že uznesením zo dňa 22.10.2009
sp. zn. H.:Y.-XXXX/X-OSV-ZV-XXXX bolo začaté trestné stíhanie žalobcu Y. C. obvineného z prečinu
výtržníctva a ublíženia na zdraví. Proti uzneseniu podal žalobca sťažnosť, o ktorej rozhodol prokurátor
okresnej prokuratúry zo Zvolena dňa 22.3.2010 uznesením XPv XXX/XX-X tak, že sťažnosť zamietol
ako nedôvodnú. Ďalej sa súd zaoberal úkonmi, ktoré boli v konaní na Okresnom súde vo Zvolene vo

veci vedenej pod sp. zn. 4T X/XXXX uskutočnené s tým, že dňa 7.7. bolo pojednávanie vo veci, dňa
23.8.2011 pojednávanie vo veci, 18.10.2011 bolo podanie advokátskej kancelárie spolu so znaleckým
posudkom, dňa 6.12.2011 pojednávanie a 8.3.2012 na krajskom súde pojednávanie. Dňa 7.7.2011
samosudkyňa otvorila hlavné pojednávanie a oznámila vec, ktorá bude prejednávaná. Na to bolo
vyhlásené opatrenie ohľadom zápisu hlavného pojednávania diktovaním predsedom senátu. Následne

boli zisťovaní prítomnosť predvolaných a upovedomených. Po zistení prítomnosti súd bol oboznámený
so žiadosťou obžalovaného o odročenie pojednávania z dôvodu prípravy obhajoby, z dôvodu kolízie
pojednávaní. Následne sudkyňa vyniesla uznesenie a hlavné pojednávanie odročila. Zápisnica bola
riadne podpísaná a ukončená.

Žalobca k žalobe doložil faktúru č. 12800125 vystavenú 18.5.2012 splatnú 1.6.2012 na sumu 1.093,81 €,
kde je uvedená tarifná odmena a znalečné vrátane DPH. Originál bol predložený v rámci pojednávania
dňa 6.11.2012. Taktiež bol doložený príjmový pokladničný doklad zo dňa 18.5.2012 a interný doklad zúčtovníctva advokátskej kancelárie. Z oboch dokladov vyplýva, že finančná čiastka, ktorá je predmetom
konania bola vyplatená 18.5.2012.

Žiadosťou zo dňa 23.5.2012 žalobca žiadal Ministerstvo vnútra SR o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánom verejnej moci pri výkone verejnej
moci. Zasielané podľa poznámky bolo 24.5.2012. Odpoveď Ministerstva vnútra zo dňa 20.7.2012 bola
doručená žalobcovi s tým, že žalovaný žiadosti o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci
nevyhovel.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

Podľa § 6 ods. 1 vyššie citovaného zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa ods. 2, veta prvá vyššie citovaného ustanovenia právo podľa ods. 1 možno priznať iba vtedy,

ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 18 ods. 1 citovaného zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne
vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné
rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a
inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie

zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Podľa ods. 3 tohto zákonného ustanovenia súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia,
ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná
odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody pred príslušným orgánom.

Keďže súd vyriešil otázku oprávnenosti konať v mene SR a ustálil, že týmto orgánom je Generálna
prokuratúra zaoberal sa ďalšou námietkou vznesenou zo strany žalovaného a to neúčelnosťou trov,
ktoré si v konaní žalobca uplatnil najmä s pojednávaním dňa 7.7.2011. Oboznámil sa s celým trestným

spisom s tým, že tak ako boli trovy právneho zastúpenia vyčíslené a to príprava a prevzatie zastúpenia,
pojednávania v dňoch 7.7.2011, 23.8.2011, 6.12.2011, na krajskom súde 8.3.2012 a podanie - písomné
vyjadrenie spolu so znaleckým posudkom 18.10.2011 boli trovy, ktoré boli účelne vynaložené. Neobstojí
tvrdenie žalovaného, že dňa 7.7.2011 sa nepojednávalo a nejedná sa o účelne vynaložené trovy,
nakoľko súd postupoval v súlade so zákonom, otvoril hlavné pojednávanie, oboznámil tak ako vyplýva

zo zápisnice z pojednávania účastníkov konania s prejednávanou vecou a následne po vykonaní
týchto úkonov boli prijaté opatrenia a pojednávanie bolo odročené na dokladanie dôkazov zo strany
právneho zástupcu v tom čase obžalovaného (v tomto konaní žalobcu). Súd nevidí v takomto postupe
neúčelnosť vynaložených trov, nakoľko právny zástupca sa na tomto pojednávaní zúčastnil, prezentoval
názor obžalovaného a na jeho podnet alebo z jeho podnetu následne bolo pojednávanie odročené. V

celom konaní sa žalobca domáha priznania nároku na náhradu škody, ktorá mu vznikla nezákonným
rozhodnutím, v dôsledku ktorého bol nútený obrátiť sa na advokáta za účelom poskytovania právnych
služieb. Zmyslom a účelom zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
je stanoviť v súlade s článkom 46 ods. 3 Ústavy SR podmienky, za ktorých vzniká právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej

správy alebo nesprávnym úradným postupom a to spôsobom, ktorý umožňuje odškodniť všetky
prípady, v ktorých bola poškodenému spôsobená škoda takýmto rozhodnutím. U žalobcu bolo trestné
konanie skončené oslobodením spod obžaloby v zmysle rozhodnutia tunajšieho súdu v spojení s
rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. XTo XX/XXXX. Vo vzťahuk náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím základné podmienky vzniku nároku na náhradu
škody ustanovuje § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. jednak tým, že stanovuje ako predpoklad na
náhradu škody vydanie nezákonného rozhodnutia a ďalej jeho zrušenie pre nezákonnosť príslušným

orgánom. Podmienky sú splnené iba vtedy ak je vydané rozhodnutie následne zrušené práve z dôvodu
nezákonnosti a to príslušným orgánom. Z takéhoto zrušujúceho rozhodnutia potom musí byť dôvod
zrušenia skoršieho rozhodnutia, t.j. jeho nezákonnosť zrejmý. Príslušným orgánom povolaným zrušiť
uznesenie o vznesení obvinenia v trestnom konaní pre jeho nezákonnosť, resp. oslobodiť obžalovaného
spod obžaloby môže byť iba súd alebo orgán činný v trestnom konaní napr. okresná prokuratúra v

prípade zrušenia nezákonného uznesenia o vznesení obvinenia. V danej veci bol žalobca tak ako
je vyššie konštatované oslobodený spod obžaloby, to znamená, že nezákonné rozhodnutie vydané
príslušníkmi PZ bolo zrušené v dôsledku čoho je možné konštatovať, že žalobcovi vznikol nárok na
náhradu škody v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z.. Pokiaľ ide o nárok, ktorý si tu žalobca
uplatňoval s poukazom na znenie ustanovenia § 18 vyššie citovaného zákona uplatňoval si náhradu
škody v dôsledku trov právneho zastúpenia tak ako boli vyčíslené a súdom prekontrolované. Jedná

sa o trovy, ktoré vyplatil advokátskej kancelárii jednak za vyhotovený znalecký posudok, ako aj za
trovy právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení
neskorších zmien. Jednalo sa o tarifnú odmenu, ktorá bola správne vyčíslená. Vzhľadom k týmto
skutočnostiam okrem úkonu dňa 7.7.2011 iné skutočnosti žalovaný nerozporoval. Okrem istiny žiadal
žalobca priznať aj príslušenstvo pohľadávky a to úrok z omeškania v zákonom stanovenej maximálnej

výške 8,75% od 27.7.2012. O úroku z omeškania súd rozhodoval s poukazom na ustanovenia § 517 ods.
1, veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Vládneho nariadenia č. 87/95 Z.z.. Výška
úrokov z omeškania sporná medzi účastníkmi nebola. Žalovaný sa k úroku z omeškania nevyjadroval.
Úrok z omeškania však súd priznal odo dňa nasledujúceho po dni kedy žalovaný odpovedal na žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Ministerstvo vnútra odpovedalo dňa 20.7.2012 s

tým, že prezenčná pečiatka vyplýva, že do dispozície sa to dostalo dňom 27.7.2012. Od uvedeného
dňa teda žalobca vedel, že žalovaný odmietol poskytnúť plnenie a teda od uvedeného dátumu žalobca
mal vedomosť o tom, že plniť žalovaný nebude a keďže ho vyzval dostal sa do omeškania a vznikol
mu nárok aj na úrok z omeškania. Preto v tejto časti súd návrhu vyhovel a zaviazal žalovaného aj na
zaplatenie príslušenstva.

O trovách konania súd rozhodoval s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ustanovením § 151 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, ktoré
pozostávali z trov právneho zastúpenia vyčíslených v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z.. Jedná
sa o úkony príprava a prevzatie zastúpenia dňa 15.5.2012, podanie žaloby na súd 6.8.2012, účasť

na pojednávaniach 6.11.2012, 14.12.2012, 22.1.2013, 10.6.2014 a 8.7.2014. Ďalej sú to vyjadrenia k
vyjadreniu Ministerstva vnútra SR 12.11.2012, vyjadrenie k odvolaniu 24.6.2013. Spolu sa jedná o deväť
úkonov právnej pomoci, hodnota jedného úkonu 61,41 € vypočítaná z predmetu hodnoty sporu a režijný
paušál v rokoch 2012 7,63 €, v roku 2013 7,81 € a v roku 2014 8,04 €. Nakoľko právny zástupca žalobcu
je platcom DPH celkové trovy boli zvýšené o 20% DPH čím súd zaviazal žalovaného na úhradu trov

vo výške 747,05 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).