Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 31, 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/96/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112218669
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hušeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4112218669.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci v prospech oprávneného: Poštová banka, a.s., so sídlom Bratislava,
Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, zastúpený V.. N. K., nar. XX.XX.XXXX bytom H., T. C. X,
proti povinnej: N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., N. XXX/XX, o vymoženie sumy 1.009,66 Eur s
príslušenstvom,vedenejusúdnehoexekútoraJUDr.DenisyUhríkovej,sosídlomExekútorskéhoúraduv
Bratislave,Tomášikova5/A,podsp.zn.EX2551/12,oodvolaníoprávnenéhoprotiuzneseniuOkresného

súdu Nitra č. k. 7Er/676/2012-41 zo dňa 20. marca 2013, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmuznesenímsúdprvéhostupňazamietolžiadosťsúdnehoexekútoraJUDr.DenisyUhríkovej
so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Tomášikova 5/A, o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zo dňa 23.05.2012. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia 41 ods. 2 písm.

d), § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, § 2 písm. a) b), § 3 ods. 2 zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.
71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (zákon o spotrebiteľských
úveroch), § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2,
ods. 4 písm. r), ods. 5, § 54 ods. 1, prvá veta zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. V odôvodnení
svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a
mediačnej, a.s., so sídlom Bratislava, sp. zn. DC-B/0811/0050 zo dňa 10.02.2012, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 28.03.2012 a vykonateľnosť dňa 30.03.2012. Preskúmaním spisového materiálu

zistil, že oprávnený s povinnou uzavrel dňa 06.03.2007 zmluvu o úvere č. 1136953607 a táto tvorí
skutkový a právny základ exekučného titulu, ktorým je vyššie označený rozhodcovský rozsudok. Súd
prvého stupňa dospel k záveru, že v tomto prípade sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa
musí použiť spotrebiteľské právo. Z obsahu zmluvy vyplýva, že sa jedná o spotrebiteľský úver
(zmluvaospotrebiteľskomúvere §2písm.a/ zákona ospotrebiteľskýchúveroch-ZSU)lebo
veriteľ - oprávnený je podnikateľom v danom predmete (podľa výpisu z obchodného registra) a považuje

sa teda za dodávateľa a dlžníci - povinní (ďalej len dlžník - povinný) sú jednoznačne spotrebiteľmi a to v
súlade s § 52, odsek 3, 4 OZ a § 3, odsek 1, 2 ZSU), pričom veriteľ dočasne poskytol dlžníkovi peňažné
prostriedky vo forme odloženej platby, úveru, pôžičky alebo v inej právnej forme (podľa § 2 písm. a
ZSU). Ďalej uviedol, že preskúmaním Obchodných podmienok pre úver zistil, že v čl. 9, bod 9.2. je
obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 OZ. Podľa
tejto doložky sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP budú riešené

dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh Poštovej banky na riešenie vzájomných
sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánikZoÚ alebo OP v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. (RAM), podľa jeho vnútorných predpisov. Strany
sporového konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné

a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci,
ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul nedáva zmluvným stranám na výber riešenie sporov
cestou príslušného súdu alebo pred rozhodcom. Veriteľ môže na základe takejto rozhodcovskej doložky
vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by
inak bol príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek

sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska.
Rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem
na ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložkou si spotrebiteľ osobne nevyjednal a nemal na výber,
vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mal len možnosť zmluvu ako celok
odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam, a teda aj tomu, že prípadný spor sa
bude riešiť v rozhodcovskom konaní. Podľa názoru súdu, už len tieto skutočnosti možno považovať

za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto
zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Takto formulovaná rozhodcovská
doložka ako zmluvná podmienka v štandardne formulovanej zmluve alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojedná, a
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní je

neprijateľnou podmienkou v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a ako taká
je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná a teda bráni tomu, aby na základe
nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie
poverenia pre exekútora. Poukázal tiež na rozhodnute Súdneho dvora vo veci C-40/80 Asturcom
Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira z ktorého vyplýva povinnosť exekučného

súdu prihliadnuť aj z úradnej moci na neprijateľné podmienky upravené v rozhodcovskej doložke.
Nekalú povahu rozhodcovskej doložky má súd preskúmavať v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych
procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov
vnútroštátnej povahy. Takýto výklad je aj v súlade so smernicou Rady Európskej únie
č.93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a to hlavne článkom

3 ods. 1, podľa ktorého zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vznikajúcich na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Uvedená smernica bola prevzatá do nášho
právneho poriadku zákonom č.150/2004 Z.z., ktorý novelizoval Občiansky zákonník a okrem toho
má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre SR a slúži aj ako interpretačné pravidlo

pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov. V spotrebiteľskom práve je princíp zmluvnej slobody
potrebnékonfrontovaťsprincípomzmluvnejspravodlivosti,požiadavkoutzv.ekvityvspojenísprincípom
proporcionality - primeranosti a rovnováhy práv a povinností zmluvných strán. Po zhodnotení všetkých
uvedených dôvodov súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vyhovie a poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie alebo alternatívne, aby napadnuté uznesenie
v celom rozsahu zrušil. Ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má

rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok,
že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V
opačnom prípade by porušil rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup. Uvedené
vyplýva aj z ustanovenia § 159 ods. 2 OSP, v zmysle ktorého výrok právoplatného rozsudku je záväzný
pre účastníkov a pre všetky orgány. Zdôraznil, že v rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený

posudzovať vecnú správnosť rozsudku všeobecného súdu a teda ani rozsudku rozhodcovského súdu.
Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v
prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný
súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Ďalej uviedol, že z ustanovenia § 45
ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a

nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Nie každá skutočnosť hodnotená
ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim bude len, či
plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom. Len tento dôvod umožňuje
zastaviť exekučné konanie. Mal za to, že úverová zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania,predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a
pôsobí v Slovenskej republike v súlade s ustanoveniami zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a
podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Nejde teda o žiadny nebankový subjekt mimo dohľadu

národnej banky. S uvedenými závermi sa stotožnil aj Generálny prokurátor Slovenskej republiky, ktorý
v obdobnej veci podal mimoriadne dovolanie a žiadal napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky v dovolacom konaní uznesením
sp. zn. 3 M Cdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011 napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zrušil a
vec vrátil na ďalšie konanie. Rovnakým spôsobom rozhodol aj Krajský súd v Prešove v rozhodnutí

sp. Zn. 9CoE/27/2011 zo dňa 21.12.2011. S poukazom na uznesenie Krajského súdu v Bratislave,
č.k. 18CoE 633/2011-25 zo dňa 26.06.2012 zdôraznil, že exekučný súd nedisponuje legitimáciou
určovať existenciu, či neexistenciu práva, skúmať podmienky predchádzajúce vzniku exekučného titulu,
konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd prvého stupňa tak v preskúmavanom rozhodnutí
činí, čo treba odmietnuť ako neprípustné. Poukázal aj na uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici
č.k. 2CoE/292/2012-59 a č.k. 2CoE/112/2012-59. Zároveň dal do pozornosti aj nálezy Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 192/06 zo dňa 3. novembra 2006, sp. zn. I. ÚS 335/06 zo dňa
30. októbra 2007, sp. zn. II. ÚS 244/09 zo dňa 29. septembra 2009, sp. zn. I. ÚS 242/07 zo dňa 3.
júla 2008. Uviedol, že zákon o bankách v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere v § 93b
ods. 1 zakotvoval povinnosť ponúknuť svojím klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy, ktorú povinnosť si splnil inkorporovaním rozhodcovskej doložky do Obchodných podmienok. Z

uvedeného mal za to, že text rozhodcovskej doložky neobsahoval žiadnu alternatívu k rozhodcovskému
konaniu v súlade so zákonnou definíciou rozhodcovskej zmluvy v § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.
z. i ustálenou praxou v odbore. Rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná na základe
splnenia zákonnej povinnosti banky a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku.

Povinná ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Zákonný sudca sa vyjadril, že nemieni odvolaniu
oprávneného vyhovieť.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP preskúmal napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa §
212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého
uznesenia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa ustanovenia
§ 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 22.05.2012, kedy bol
súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe exekučného
titulu - Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A
MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 7, sp. zn. DC-B/0811/0050 zo dňa 10.02.2012,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.03.2012 a vykonateľnosť dňa 30.03.2012. Oprávnený predložil
súdu prvého stupňa zmluvu o úvere č. 1136953607 zo dňa 06.03.2007 vrátane obchodných podmienok
pre úver verzia 2/2006. Následne súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal
napadnuté uznesenie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2

písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na

exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) aleboc) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

V zmysle ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní exekučný súd je oprávnený posudzovať
rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk
uvedených v ustanovení § 45 citovaného zákona. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň aj

povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Preto ak súd prvého stupňa posudzuje
rozhodcovskýrozsudok vtomtozmysle,nekonánadrozsahzákonaapretotoposudzovaniepotrebuje
predloženie dokladov, na základe ktorých bol vyhotovený rozhodcovský rozsudok, ktorými v danom
prípade je úverová zmluva.

Podľa zákona o rozhodcovskom konaní, ak bolo zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu,
ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, exekučný súd konanie zastaví a podľa
Exekučného poriadku, ak zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne a až následne konanie zastaví. Zákonná úprava teda dáva

exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie
uloženévovýrokovejčastirozsudkujedovolenéačizároveňniejevrozporesdobrýmimravmi.Uvedené
posudzuje exekučný súd ako predbežnú otázku predtým, ako vydá poverenie súdnemu exekútorovi na
vykonanie exekúcie.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru,
že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil
aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil, preto odvolací súd sa v danej
právnej veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa,
preto sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia podľa § 219 ods. 2 OSP.

Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho
zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými

stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti
spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na
formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.

V danej právnej veci ide teda o spotrebiteľský vzťah, pretože účastníci bez pochýb vystupujú v postavení
spotrebiteľa a dodávateľa. Súd je oprávnený aj bez návrhu v exekučnom konaní skúmať
nekalú povahu sankcie obsiahnutú v zmluve o úvere a uplatnenú v rozhodnutí rozhodcovského súdu,
ale aj preskúmať rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného
poriadku, ako aj musí preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6

Smernice rady 93/13/EHS. Článok 6 ods.1 tejto smernice má kogentnú povahu.

Právnym základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení
Európskej únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom území a smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré
medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú v
rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky kzmluve podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Bez ohľadu na formu, ako
aj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je potrebné považovať
rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v neprospech spotrebiteľa a to vtedy,

ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná, čo platí aj pre daný prípad. Okrem iného
odvolací súd uvádza aj to, že týmto postupom bolo spotrebiteľovi odňaté právo zaručené článkom 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská doložka mu bránila uplatniť a domáhať sa
svojho práva na všeobecnom súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým došlo k zneužitiu práv

dodávateľom.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že aj keď v čase uzavretia
zmluvy medzi neprijateľnými podmienkami v Občianskom zákonníku nebolo zahrnuté také ustanovenie,
ktoré sa dotýka rozhodcovskej doložky, nakoľko uvedené ustanovenie bolo doplnené až zákonom č.
568/2007 Z. z. účinným od 1. januára 2008, bolo potrebné uzatvoriť rozhodcovskú doložku tak, aby bola

vsúladesustanovením§53ods.1Občianskehozákonníka,podľaktoréhospotrebiteľskézmluvynesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal a zistil, že

napadnuté uznesenie je vecne správne. V tomto prípade je exekučným titulom Rozhodcovský rozsudok,
sp. zn. DC-B/0811/0050 zo dňa 10.02.2012, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. Bratislava, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
26.03.2012 a vykonateľnosť dňa 30.03.2012.

Ak súdny exekútor podá žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, súd v zmysle § 44
ods. 2 Exekučného poriadku preskúma súlad exekučného titulu (v tomto prípade rozhodcovského
rozsudku), žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a aj návrhu na vykonanie exekúcie so
zákonom. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd i bez návrhu skúma aj to, či zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené

alebo odporuje dobrým mravom. Teda exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej doložky (zmluvy)
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. februára 2012 sp. zn. 3 Cdo 122/2011).
Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súd prvého stupňa v exekučnom
konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svoje oprávnenie

vyplývajúce z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný
titul nie je v rozpore so zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2012
sp. zn. 6 Cdo 1/2012). Odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k.
III. ÚS 372/2011-18 zo dňa 13.09.2011 súvisiace s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky,
v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že: "všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného

konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z
týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať".
ÚstavnýsúdSRvcitovanomrozhodnutípoukázalajnaustálenújudikatúruNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 1997 vydanom pod sp. zn. 3 Cdo/164/1996 publikovanom v
Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že "súdna exekúcia môže byť nariadená len

na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej". V tomto smere odvolací súd
poukazujenarozsudokSúdnehodvoravoveciC-40/80,AsturcomTelecomunicacionesSLprotiCristina
RodríguezNogueirazodňa6.októbra2009.Zvýrokuuvedenéhorozsudkuvyplýva,ževnútroštátnysúd,
ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na

tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi
podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto
posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Taktiež § 45 ods.
2 zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje súdu i bez návrhu exekúciu zastaviť.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený a povinná dňa 06.03.2006 uzatvorili zmluvu o úvere

č. 1136953607, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli i obchodné podmienky pre úver verzia 2/2006.
Podľa článku 9 Prechodné a záverečné ustanovenia ods. 9.2 obchodných podmienok pre úver (verzia
2/2006), v tomto odseku uvádza, že zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú
zo ZoÚ a OP, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody Klient prijíma návrh PB nariešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane sporov
o platnosť, výklad a zánik ZoÚ a OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. Bratislava (RAM),

podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že
toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.

Podľa názoru odvolacieho súdu takto dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou a s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka tým i absolútne

neplatnou, keďže celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne
dojednaná a celkom zjavne spotrebiteľ nemal reálnu možnosť ju ovplyvniť, resp. toto dojednanie vylúčiť.
Oprávnený v odvolaní poukázal na ustanovenie § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, že banka mala povinnosť ponúknuť povinnej (spotrebiteľovi)
uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy. Odvolací súd však s touto námietkou nesúhlasí z dôvodu, že

podľa § 93b ods. 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (stav účinný ku dňu 30.11.2009) mala povinná právo
neprijať návrh rozhodcovskej zmluvy, a teda nie je z obsahu spisu preukázaná skutočnosť, že by
banka poučila povinnú (spotrebiteľa) o tom, že mala možnosť neprijať návrh rozhodcovskej zmluvy.
Predmetná rozhodcovská doložka nebola individuálne (zmluvne) dojednaná, ale bola (vsunutá) ako

súčasť všeobecných obchodných podmienok banky. Zároveň v zmysle citovaného ustanovenia zákona,
banka nemala ani povinnosť povinnú individuálne poučiť o jeho právach a povinnostiach vyplývajúcich
z rozhodcovskej doložky. Sú preto namieste obavy, že povinná si z takéhoto fakticky nerovnovážneho
vzťahu ďalší postup vo veci, akým je rozhodcovský proces, nedokázala náležite uvedomiť, pričom
naviac ani nemala iný výber vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými štandardnými

podmienkami, zmluvu ako celok buď odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkam
poskytovania úveru, a teda aj rozhodcovskému konaniu.

Z uvedených podstatných dôvodov súd prvého stupňa ako exekučný súd správne, v štádiu
posudzovania rozporu žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie

oprávneného a exekučného titulu so zákonom celú žiadosť súdneho exekútora zamietol, pretože
exekučný titul, na základe ktorého žiadal súdny exekútor exekúciu vykonať vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný, nakoľko rozhodcovský súd nemal
ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219
ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil. V ostatných dôvodoch poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvého stupňa ako na svoje vlastné.

Odvolací súd rozhodol v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.