Uznesenie Judgement was issued on Monday, September 28, 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5Er/103/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515203586
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Lampartová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8515203586.1

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s. r. o., Vajnorská 100/A,
Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou so
sídlom Martinčekova 13, Bratislava proti povinnému: E. O., nar. X.X.XXXX, trvale bytom L. I. XXX o
vymoženie 1 047,37 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd z a m i e t a žiadosť súdneho exekútora JUDr. Michala Brožinu, Exekútorský úrad Svidník zo

dňa 8.7.2015 o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie vedenej u súdneho exekútora pod sp. zn.
EX 1740/2015.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal exekútorovi dňa 31.3.2015 návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie 1 047,37 eur
s prísl. na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku sp. zn. IDB0410214, ktorý
dňa 31.5.2011 vydal STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A

MEDIAČNÁ, a.s. Súdny exekútor JUDr. Michal Brožina požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

Súd preskúmaním žiadosti o udelenie poverenia, návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie,
exekučného titulu, priloženej zmluvy o úvere zo dňa 18.4.2007 a Obchodných podmienok pre úver
(verzia 1/2007) zistil, že právny predchodca oprávneného, spol. Poštová banka, a.s., uzavrel s povinným

dňa 18.4.2007 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol právny predchodca oprávneného povinnému
finančné prostriedky. Túto zmluvu vyhodnotil rozhodcovský súd ako zmluvu o úvere, ktorá mala
spotrebiteľský charakter.

V bode 11.2 Obchodných podmienok pre úver (verzia 1/2007) sa nachádza rozhodcovská doložka,
podľa ktorej zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere a

týchto obchodných podmienok, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody Klient prijíma
návrh Banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so zmluvou o
úvere a obchodnými podmienkami, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy o úvere alebo
obchodných podmienok, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri
spoločnosti ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882, zapísaná v OR
SR OS Bratislava 1, odd. Sa, vl. č. 3157/B [RAM], podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového

konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné.
Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.

Právny predchodca oprávneného zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 15.12.2010 postúpil
pohľadávku voči povinnému spoločnosti BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED so sídlom Arch. Makariou
& Kalograion 4, Nicolaides Sea View City, 9th Floor, Flat/Office 903-906, Block A-B, P.C. 6016, Larnaca,

Cyprus, reg. č. HE 275 225, ktorá následne dňa 24.2.2011 uzavrela s oprávneným zmluvu o postúpení
pohľadávok, na základe ktorej bola pohľadávka voči povinnému postúpená oprávnenému.Keďže povinný neplatil riadne a včas dlžnú sumu, oprávnený sa obrátil na Stály rozhodcovský súd
zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., s návrhom, aby bol povinný

zaviazaný na zaplatenie 1 047,37 eur, úroku vo výške 23 % ročne zo sumy 1 047,37 eur od 2.3.2010
do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 047,37 eur od 2.3.2010 do zaplatenia,
sumy dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenej ku dňu splatnosti celého úveru vo výške 104,79
eur, sumy dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenej odo dňa nasledujúceho po dni predčasnej
splatnosti úveru do dňa 1.3.2010 vo výške 267,24 eur, sumy dlžných poplatkov vo výške 43,42 eur a

trov konania. Uvedený súd návrhu oprávneného v celom rozsahu vyhovel.

Podľa § 243d ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného
v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,
vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na

základenávrhunavykonanieexekúciepodanéhopotejtolehotenemožnoudeliťpoverenienavykonanie
exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého

predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru
2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 2 ods. 1 prvej vety zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej

zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa § 36 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol
exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere

spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa§23aods.1zák.č.634/1992Zb.oochranespotrebiteľaúčinnéhovčaseuzavretiazmluvyoúvere
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, príkladmo
vymenúva, ktoré ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere neprijateľné
podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa§54ods.1Občianskehozákonníkaúčinnéhovčaseuzavretiazmluvyoúverezmluvnépodmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia súd podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
preskúmava žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. V tomto štádiu posudzovania splnenia zákonných
predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa súd okrem iného zaoberá
tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho

vykonateľnosti, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či je z hľadísk zakotvených
v príslušných právnych predpisov vykonateľný tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu
upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí
rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia
uloženejpovinnosti,ktorásamánútenevykonať).Vychádzasapritomztvrdeníoprávnenéhouvedených

v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu, prípadne predložených dôkazov.

Zo súdom zistených skutočností vyplýva, že právny predchodca oprávneného s povinným uzavreli
zmluvu o úvere, ktorá mala spotrebiteľský charakter - povinný vystupoval ako fyzická osoba, ktorá
uzatvorením zmluvy zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým právny predchodca

oprávneného pri poskytovaní úveru vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti (banka), teda
ako dodávateľ. Uzavretá zmluva o úvere má pritom povahu formulára, ktorý oprávnený v rámci svojej
podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu,
pričom okrem identifikačných údajov právneho vzťahu druhá strana nemá možnosť meniť jeho obsah.
Rovnako aj obchodné podmienky, ktoré obsahujú znenie rozhodcovskej doložky, spotrebiteľ nemá

možnosť meniť. Súd sa preto zameral na kontrolu exekučného titulu a rozhodcovskej doložky, ktorá
bola podkladom pre konanie rozhodcovského súdu berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený
inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda či rozhodcovská doložka nespôsobuje hrubý nepomer
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka). Slovenská
republika má v zmysle práva EÚ záväzok zabezpečiť, aby nekalé podmienky nezaväzovali spotrebiteľov

v záujme zvýšenia kvality života. Značná časť zabezpečenia tohto záväzku spočíva práve na súdoch a
ich rozhodovacej činnosti, bez ktorej by sa tento záväzok nemohol dosiahnuť.

Vyššie uvedená úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku bola transponovaním smernice Rady
93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách do našej

právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv, a preto súd nemôže nebrať do úvahy nepriamy účinok smernice,
ktorá nijako nezužuje okruh typových spotrebiteľských zmlúv (ako je tomu v § 52 ods. 1 OZ) a podľa §
23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa sa ochrana pred neprimeranými ustanoveniami týkala
všetkých typových zmlúv, medzi ktoré súd bez akýchkoľvek pochybností zaradzuje aj predmetnú zmluvu
o úvere.

V zmysle § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka sa zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho
zákonníka. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka obsahuje príkladný, teda neuzavretý
výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu
dopĺňaný a precizovaný. V tomto výpočte je s účinnosťou od 1.1.2008 výslovne uvedená ako
neprijateľná podmienka aj požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky,aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Len zo samej skutočnosti, že sa
uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala, nemožno
vyvodiť, že takáto zmluvná podmienka nebola neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej

zmluve. Súd vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel.
Vnútroštátna úprava neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách nadväzuje na európsku
úpravu spotrebiteľského práva v smernici Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993, ktorá podáva vzorový
okruh nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať do vnútroštátneho práva, pričom v prílohe sa
dotýka aj rozhodcovskej doložky v štandardných zmluvách za stavu, že proces pred rozhodcom nie

je právne regulovaný. Zákon len indikatívne vypočítava okruh neprijateľných zmluvných podmienok
(slovo „najmä“ v § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a súd môže označiť za neprijateľnú aj inú
zmluvnú podmienku. Súdu nebráni, aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré
predchádzali zaradeniu zmluvnej podmienky medzi neprijateľné podmienky priamo do zákona.

Zákon explicitne nekonfrontuje navzájom inštitút dobrých mravov a inštitút neprijateľnej zmluvnej

podmienky. Pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ
fundamentálneho hodnotového poriadku, aj takto sa dajú definovať dobré mravy. Ak tomuto kritériu
zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom.

Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech

spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre
docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez

návrhu.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom
ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa
takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými

podmienkami v štandardnej zmluve, či všeobecných obchodných podmiekach alebo ide o formulárovú
zmluvu pripravenú vopred dodávateľom. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len
význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade vzniku sporu rozhodne o právach a právom
chránených záujmoch účastníkov zmluvného vzťahu s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z
pôvodnej zmluvy súkromná osoba.

Rozhodcovská doložka sa v danom prípade nachádza v pomerne rozsiahlych obchodných
podmienkach, pričom v samotnej zmluve o úvere o uzatváraní rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky
nie je ani zmienka. Znenie rozhodcovskej doložky neumožňuje alternatívne riešenie sporov pred
rozhodcovským súdom alebo pred príslušným všeobecným súdom. Od spotrebiteľa vyžaduje, aby

spory s dodávateľom riešil výlučne pred rozhodcovským súdom stanoveným v tejto rozhodcovskej
doložke. Už takéto znenie rozhodcovskej doložky podľa názoru súdu spôsobuje nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Tomuto naznačuje i už skôr spomínané
začlenenie podmienky, podľa ktorej sa vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní, do príkladného výpočtu neprijateľných zmluvných podmienok v § 53 ods. 4

Občianskehozákonníkaúčinnéhood1.1.2008.Navyšejezrejmé,žerozhodcovskúdoložku,podľaktorej
sa všetky spory z tohto spotrebiteľského vzťahu medzi účastníkmi majú riešiť v rozhodcovskom konaní,
si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami obsiahnutými v obchodných podmienkach. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo
prijať a podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal

dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať
exekučný titul. Rozhodcovský súd sú pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach
ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy.

Zákon síce nevylučuje možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní aj v spotrebiteľských veciach,

súd je však toho názoru, že ak má byť rozhodcovská zmluva, resp. doložka, uzavretá so spotrebiteľom
právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje predovšetkým informácie o možnosti voľby medzi viacerými
riešeniami a informácie o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená. Z predloženej rozhodcovskejdoložky nevyplýva, že povinnému boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, predovšetkým čo
znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a aké sú jeho dôsledky. Absentujú akékoľvek
informácie o podstatných skutočnostiach a následkoch rozhodcovského konania, ktoré sú potrebné pre

naozaj slobodné rozhodnutie spotrebiteľa so znalosťou veci, ako napr. o záväznosti rozhodcovského
rozsudku, voči ktorému zväčša nie je prípustný opravný prostriedok v zmysle dvojinštančnosti konania
(akojetomunapr.vsúdnomkonanípredvšeobecnýmisúdmi,keďrozhodnutiesúduprvéhostupňamôže
na základe odvolania preskúmať druhostupňový súd; súd za opravný prostriedok nepovažuje žalobu o
zrušenie rozhodcovského konania), alebo o tom, že týmto dojednaním sa riešenie sporov prenáša na

súkromnú osobu, ako ani poučenie aspoň o základnom procesnom postupe rozhodcovského súdu a
o právach a povinnostiach povinného v prípadnom rozhodcovskom konaní. Je len ťažké predstaviť si
rokovanie spotrebiteľa o rozhodcovskej doložke a jeho skutočnú vôľu uzavrieť rozhodcovskú doložku,
ak spotrebiteľ nepozná jej reálny obsah, resp. nepozná procesné pravidlá konania pred rozhodcovským
súdom. Spotrebiteľ tak možno (ak vôbec) bol formálne oboznámený, že uzatvára aj rozhodcovskú
doložku, avšak jednoznačne nebol poučený o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej doložky

so zameraním na potenciálne zhoršenie procesných práv a povinností v neprospech spotrebiteľa v
porovnaní so súdnym konaním. Z úradnej činnosti súdu sa javí, že predkladanie rozhodcovských zmlúv,
či doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy)
a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o uzavretí
rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky. Takéto postupy je však podľa názoru súdu možné označiť za

nekalé obchodné praktiky, pričom na tomto nič nemení technika predkladania rozhodcovských zmlúv,
resp. doložiek - t.j. buď inkorporovanie doložky do zmluvy, či všeobecných obchodných podmienok,
alebo neskôr do dohody o uznaní dlhu, ani skutočnosť, že je prípadne spotrebiteľovi umožnené v určitej
krátkej lehote odstúpiť od takéhoto zmluvného dojednania.

S poukazom na uvedené skutočnosti súd považoval uvedenú rozhodcovskú doložku za neprijateľnú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, a teda za neplatné zmluvné dojednanie medzi
dodávateľom a spotrebiteľom.

Záverom súd dodáva, že vzhľadom na skutočnosť, že právnym predchodcom oprávneného bola banka,

súdu je známe, že táto mala v zmysle ustanovenia § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách povinnosť
ponúknuť svojim klientom (spotrebiteľom) návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky). Súd však
zastáva názor, že takýto návrh by mal byť predkladaný takým spôsobom, aby klientovi (spotrebiteľovi)
umožňoval jeho pomerne jednoduché odlíšenie od ostatných zmluvných podmienok predkladaných mu
druhou stranou zmluvného vzťahu, ako aj oddelenie od ostatného obsahu zmluvy (tak, aby klientovi

nespôsobilo žiadne ťažkosti vrátane prípadného rizika čakania na prepracovanie návrhu zmluvy v
prípade odstraňovania pre neho neakceptovateľnej rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky). Z návrhu na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky) má vyplývať vôľa navrhovateľa - banky, aby bola v prípade
prijatia návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky) spotrebiteľom takýmto návrhom viazaná a
podrobila sa rozhodcovskému konaniu. Až spotrebiteľ je následne oprávnený, nie však povinný, prijať

takýto návrh. Požiadavku na takto ponúknutý (predložený) návrh nemožno považovať za splnenú, ak
banka návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy začlení medzi iné zmluvné podmienky, u ktorých je
známe, že sa s nimi klient (spotrebiteľ) v čase pred uzavretím zmluvy dostatočne podrobne, často
i vôbec, neoboznamuje (hoci spravidla v zmluve potvrdzuje presný opak). Rozhodcovská doložka
v danom prípade pritom nemá znenie návrhu, ale rovno dojednania, pričom vôľu neprijať túto

rozhodcovskú doložku musí spotrebiteľ prejaviť najneskôr pri uzavretí zmluvy.

Neplatnosť rozhodcovskej doložky spôsobuje, že rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať spor
medzi účastníkmi konania, a preto ním vydaný rozsudok nemôže byť spôsobilým exekučným titulom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia súd postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu
rozporu exekučného titulu so zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa

doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach(§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.