Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 22, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23Sp/24/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200408
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6015200408.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, samosudcom JUDr. Milanom Segečom, v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti odporcovi: Okresný úrad Revúca,
katastrálny odbor, Remeselnícka 1, 050 01 Revúca, za účasti: O. E., bytom XXX XX E. XX, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č.: V-1558/14-17 zo dňa 29.01.2015, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd rozhodnutie odporcu č.: V-1558/14-17 zo dňa 29. januára 2015

p o t v r d z u j e .
II. Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
III. Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici súdny poplatok 35,- Eur
v lehote troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 17.12.2014 bol odporcovi doručený návrh na povolenie vkladu záložného práva do katastra
nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE zo dňa 04.11.2014.
Napadnutýmrozhodnutímodporcuzodňa29.01.2015bolorozhodnutétak,ženávrhnapovolenievkladu

záložného práva podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE
zo dňa 04.11.2014 podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností (Katastrálny
zákon) a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení sa zamieta. Rozhodnutie
bolo v podstate odôvodnené tým, že podľa čl. I. zmluvy majú nehnuteľnosti slúžiť na zabezpečenie
všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli na základe zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 23.01.2014. Odporca vidí absolútnu neplatnosť dohody o splnomocnení uzavretú

medzi splnomocniteľom O. E. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci,
pre rozpor záujmov medzi splnomocniteľom a zástupcom a ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci v zmysle § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dohoda o splnomocnení priložená k návrhu
na vklad je formulovaným typom zmluvy, kde splnomocnenec je uvedený priamo v texte zmluvy a
splnomocniteľ nemá možnosť ovplyvniť jeho výber. V rámci predtlače obsahuje údaje o záložnom
veriteľovi POHOTOVOSŤ, s.r.o. a združení ProHelp ako splnomocnenca záložcu, a preto sa táto
skutočnosť javí ako skutočnosť, ktorá má vplyv na obhajobu práv, záujmov splnomocniteľa so strany

splnomocnenca a spôsobuje pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca, nakoľko
ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Zo znenia bodu III. splnomocnenia vyplýva,
že splnomocnenec a ani splnomocniteľ v čase uzavretia dohody o splnomocnení nevedeli, že akých
konkrétnych nehnuteľností sa bude splnomocnenie dotýkať. Splnomocnenie osoby, ktorú dlžníkovi
vyberie veriteľ je v rozpore s § 22 Občianskeho zákonníka. Dohoda o splnomocnení je neplatná pre
rozpor záujmov dlžníka a zástupcu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere je

neplatná aj v súvislosti s § 39 Občianskeho zákonníka, pretože sa prieči dobrým mravom. Rozpor s
dobrými mravmi spočíva v tom, že veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi úver v sume 200,- Eur a
na druhej strane dlžník má zaplatiť veriteľovi túto poskytnutú sumu zvýšenú o poplatok vo výške 196,-Eur. Medzi hodnotou úveru a založenou nehnuteľnosťou je veľký nepomer, keďže predmetom zálohu
je rodinný dom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozhodnutiu odporcu odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal
napadnutérozhodnutiezrušiťavecvrátiťodporcovinaďalšiekonanie.Tvrdil,žedohodaosplnomocnení
je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa
náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť.
Splnomocnencovi vzniklo právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu, pričom práva a povinnosti

zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. Nesúhlasil s tvrdeniami odporcu, podľa ktorých navrhovateľ
vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť,
ktohobudezastupovať.Rozhodnutienevychádzazospoľahlivozistenéhoskutkovéhostavuveci.Pokiaľ
správa katastra poukázala na neprípustnosť zastúpenia v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
tvrdil, že rozpor záujmov zástupcov zastúpeného musí aj reálne existovať, nestačí len potenciálna
možnosť takéhoto rozporu. Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom

naplneniaahájeniazáujmovsplnomocniteľaanajehožiadosť,ažezastupovaniejebezplatné.Zástupca
splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch
v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Predložené plnomocenstvo
je teda samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne
nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto

právneho vzťahu zasahoval, alebo ovplyvňoval jeho obsah. Správny orgán nepreukázal ani to, že v
prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom.

Správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca
- dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha nespĺňa základné kritériá

odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V odôvodnení
rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to skutkové okolnosti a právne
posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich
právny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého
správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, ale je

potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé, aký je vzťah medzi skutkovým zistením a
právnym posúdením. Ak správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia takto nepostupoval, je
rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Z rozhodnutia správneho orgánu sa nedá zistiť, v čom vidí správny orgán rozpor s dobrými mravmi.

Rozhodnutie je nepreskmateľné pre nedostatok dôvodov. Nevedno, či správny orgán vidí rozpor s
dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku alebo v úroku z omeškania. Úroky požadované
nebankovými veriteľmi sú pre podnikateľské riziko výrazne vyššie, ako obvyklé bankové úroky. Pre
zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná
obdobnými podnikateľskými subjektami v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období.

Správny orgán nesprávne právne posúdil vec, nezistil spoľahlivo stav veci a riadne sa neoboznámil s
predkladanými návrhmi znení jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne skutkový stav právne
posúdil.

Odporca v stanovisku k odvolaniu trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal potvrdiť.

Súd vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov konania, ktorí sa napriek riadnemu
predvolaniu nedostavili.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a postup, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia v

rozsahu odvolacích námietok podľa § 250l a nasl. O.s.p (tretej hlavy piatej časti O.s.p.) a dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné a nie je spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, preto
rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 250l ods.1 O.s.p. , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon

zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov.Podľa § 31 ods.7 zákona č. 162/1995 Z.z., okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu
všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva
na okresnom úrade, ktorý rozhodnutie vydal, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný úrad

podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.

Zo spisu správneho orgánu súd zistil, že navrhovateľ dňa 17.12.2014 na Okresnom úrade Revúca podal
návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č.
XXX/XXXX-ŠTE zo dňa 04.11.2014, ktorá bola uzavretá podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka

medzi záložným veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a záložcom O. E., v zastúpení na základe dohody
o splnomocnení: ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Podľa článku II. sa zmluvné strany
dohodli na zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v článku I. tejto zmluvy, ktoré
sú zapísané na príslušných listoch vlastníctva na mene záložcu, a to v prospech záložného veriteľa na
zabezpečenie jeho pohľadávok, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa23.01.2014,najmänavrátenieistinyúveruvovýške200,-Eur,poplatku,pokútaostatnýchcelkových

nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia.

Zo spisu správneho orgánu súd ďalej zistil, že bola uzavretá dohoda o splnomocnení medzi
splnomocniteľom O. E. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom
v Bratislave, pričom názov splnomocnenca je predtlačený na formulári dohody o splnomocnení. V

bode 3. tejto dohody je uvedené, že „Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok
zo Zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení
svojho záväzku Združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu
ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v
platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy

sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú
bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho
záväzku zo Zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného
plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o
úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností...“. Na mieste

určenom na dopísanie zástupcu splnomocnenca je uvedené razítkom „D. G. - predseda občianskeho
združenia ProHelp“. V bode 4. dohody sú dopísané ručne v kolónkach nehnuteľnosti vo vlastníctve
splnomocniteľa. Splnomocniteľ zmluvu podpísal dňa 23.01.2014, t.j. v deň uzatvorenia zmluvy o úvere
a zástupca združenia ProHelp D. G. - predseda, zmluvu podpísal tiež dňa 23.01.2014.

Predmetom súdneho prieskumu bolo preskúmať záver okresného úradu, či sú splnené podmienky
vkladuzhľadiskaustanovenia§31ods.1zákonač.162/1995Z.z..Súddospelkzáveru,žeokresnýúrad
vydal správne rozhodnutie, ak zamietol návrh na vklad podľa predloženej zmluvy o zriadení záložného
práva, a to pre neplatnosť dohody o splnomocnení, ktorá spôsobila aj neplatnosť zmluvy o zriadení
záložného práva, ktorá bola v mene záložcu (dlžníka) uzavretá neplatne splnomocneným zástupcom.

Takýto právny úkon potom nemôže vyvolať účinky na vecné práva k nehnuteľnostiam zastúpeného, a
to z nižšie uvedených dôvodov.

V zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona sa práva k nehnuteľnostiam do katastra
zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra

a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Ustanovenie § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona
upravuje, že vklad je úkonom okresného úradu, ktorým vzniká, mení sa alebo zaniká právo k
nehnuteľnostiam. V zmysle ustanovenia § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú
na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods.2 Katastrálneho zákona),
ktorým je účastník právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k
nehnuteľnosti (§ 30 ods. 1). V zmysle ustanovenia § 30 ods. 4 tohto zákona sa návrh na vklad
podáva písomne a podľa § 5 písm. d/, ďalšou prílohou návrhu na vklad je okrem iných aj dohoda o
splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom, pričom podpis splnomocniteľa musí

byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3.

Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. Katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z
hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, čije prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné,
či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje
zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada

okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Súd dospel k záveru, že okresný úrad ako príslušný orgán štátnej správy, v kompetencii ktorého je
rozhodovaťozápisochprávknehnuteľnostiamdokatastra,saprirozhodovanídôsledneriadilcitovanými
ustanoveniami Katastrálneho zákona a nepostupoval v rozpore so zákonom, ak podľa § 31 ods. 3 tohto
zákona návrh na vklad zamietol.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na

právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej

forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa
netýka len určitého právneho úkonu.

Podľa § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v
medziachoprávneniazastupovať,vzniknútýmprávaapovinnostipriamosplnomocniteľovi.Pokynydané

splnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže
by boli známe osobám, voči ktorým splnomocnenec konal.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Dohoda o splnomocnení je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa tiež vzťahujú požiadavky

platnosti právneho úkonu. Súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon v danom prípade bol
urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Už samotná skutočnosť, že v dohode o splnomocnení
akopredtlačnaštandardnomzmluvnomformulárijeuvedenémenosplnomocnenca-združenieProHelp
je dôkazom toho, že dlžníkovi bola vopred určená osoba, ktorá bude oprávnená za neho konať, a
teda dlžníkovi bolo odňaté právo slobodne sa rozhodnúť kto ho bude zastupovať v jeho záležitostiach,

t.j. chýba základná zložka právneho úkonu, slobodný prejav vôle pri výbere zástupcu. Skutočnosť, že
dohoda o splnomocnení je dlžníkom podpísaná v ten istý deň ako úverová zmluva nasvedčuje tomu,
že uzavretie úverovej zmluvy je podmieňované podpísaním dohody o splnomocnení a je otázne, či by
vôbec úver bol poskytnutý bez uzavretia dohody o splnomocnení v znení pripravenom na formulári,
pričom dlžník nemal možnosť meniť podmienky dohody o splnomocnení, ktoré mu boli predložené

ako vopred pripravené. Ak dohoda o splnomocnení bola predložená súčasne s úverovou zmluvou
zástupcomnavrhovateľadlžníkovi,nemožnotentoprávnyúkonpovažovaťzaúplnenezávislýodveriteľa
ako tvrdil navrhovateľ v odvolaní. Za nepresvedčivé súd považuje aj tvrdenie navrhovateľa, že dohoda
o splnomocnení bola uzavretá na žiadosť dlžníka, ak formulár dohody mal zástupca navrhovateľa
dopredu pripravený, vrátane určeného zástupcu pre dlžníka. Zo samotných dojednaných podmienok v

dohode o splnomocnení vyplýva, že účelom uzavretia dohody o splnomocnení je sledovanie návratnosti
poskytnutéhoúverunavrhovateľovi,t.j.zástupcakonávzáujmenavrhovateľa,čospochybňuje(vylučuje)
jeho konanie zároveň v záujme zastúpeného. Nasvedčuje tomu skutočnosť, že určený zástupca sa
s dlžníkom nekontaktuje, nekomunikujú spolu, pričom dlžník podpisuje dohodu o splnomocnení beztoho, že by zástupcu Združenie ProHelp, resp. jeho predsedu, vôbec poznal. Nie je preukázaná
skutočnosť, v akom rozsahu bola vypísaná listina, dohoda o splnomocnení v čase jej podpisu dlžníkom,
t.j. či už bolo uvedené meno konajúceho za zástupcu, a teda či splnomocniteľ vedel, kto bude

konať v jeho veci. Taktiež nie je zrejmé, či boli už vypísané kolónky ohľadom nehnuteľností. Ak
by nehnuteľnosti boli do zmluvy dopisované dodatočne po jej podpise splnomocniteľom (dlžníkom),
znamená to, že splnomocniteľovi nemohol byť v čase podpisu známy rozsah splnomocnencovho
oprávnenia, najmä v akom rozsahu - k nakladaniu s akými jeho konkrétnymi nehnuteľnosťami ho
dlžník splnomocnil. Poukazovanie navrhovateľa na to, že Katastrálny zákon nevyžaduje osobitné

náležitosti pre splnomocnenie k uzavretiu záložnej zmluvy súd považuje za irelevantné vzhľadom na
to, že dohoda o splnomocnení je neplatným právnym úkonom v zmysle všeobecných ustanovení
Občianskeho zákonníka pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného, čo je v rozpore s § 22 ods.
2 Občianskeho zákonníka, t.j. dohoda odporujúca zákonu je absolútne neplatným právnym úkonom
podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ako aj v dôsledku nedostatkov požadovaných náležitostí platného
právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( sloboda vôle, určitosť...).

Súd opiera rozhodnutie o dnes už ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok
NS SR sp.zn. 8 Sžo 17/2007 (R 42/2008), sp.zn. 1 Sžr/37/2012 zo dňa 10.07.2012). V odôvodnení
rozsudku sp.zn. 2 Sžo/126/2007 zo dňa 12.12.2007 Najvyšší súd SR okrem iného konštatoval, že
zákon nevylučuje uzavretie všetkých zmlúv použitých v predmetnej veci (zmluvu o úvere, zmluvu o

zastúpení, záložnú zmluvu) tieto zmluvy je však potrebné posúdiť aj v kontexte ich vzájomnej súvislosti,
najmä čo týmito zmluvami sa mienilo dosiahnuť. V podstate týmito zmluvami sa môže dosiahnuť nielen
zabezpečenie návratnosti poskytnutej sumy v navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prechod
dlžníkovho vlastníctva k jeho celému nehnuteľnému majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než
je výška plnenia dlžníka z úverovej zmluvy. V podstate by sa jednalo o výrazný zásah do práv dlžníka vo

výkone práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi.

Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukazuje aj na ďalšie dôvody, pre ktoré mal byť vklad povolený, súd
zastáva názor, že pokiaľ by aj odvolacie dôvody boli relevantné, nie je možné na ne prihliadnuť v
tom zmysle, že by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver okresného

úradu o nutnosti zamietnuť návrh na vklad v dôsledku neplatného splnomocnenia a na základe neho
uzavretej neplatnej záložnej zmluvy je správny. Záver okresného úradu o nutnosti zamietnuť návrh na
vklad z tohto dôvodu nemôže zvrátiť ďalšia argumentácia, podľa ktorej by vklad mal byť povolený,
pretože čo i len jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad spôsobuje, že vklad už nemôže
byť povolený. Súd preto ďalšie odvolacie námietky uvádzané v odvolaní už nepovažoval za relevantné

privodiť pre oprávneného iné rozhodnutie, k akému dospel okresný úrad. V tejto súvislosti súd poukazuje
tiež na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia
bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias vs. Grécko z 29.05.1997,
Higgis vs. Francúzsko z 19.02.1998). Obdobne Ústavný súd SR v uznesení III.ÚS 237/2012-8 zo

dňa 13.06.2012 konštatoval: „...Súčasťou obsahu základného právo na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky..., .... súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia, bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných
účastníkmi konania...“ Za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci súd považuje skutočnosť, že dohoda
o splnomocnení je neplatnou, a teda nemohol platne vzniknúť ani posudzovaný titul vo vkladovom
konaní (zmluva o zriadení záložného práva), uzavretý neplatne zmocneným zástupcom a výsledkom
tohto konštatovania je záver o nutnosti zamietnuť návrh na vklad pre nesplnenie posudzovaných

(preskúmavaných) podmienok pre povolenie vkladu v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Preto
sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobnejšie nevenuje všetkým odvolacím argumentom.

Napokon súd poukazuje na to, že odporca, ako príslušný orgán štátnej správy, ktorý je súčasťou
výkonnej moci štátu a rozhoduje o tom, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k

nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam, je tým štátnym orgánom, ktorý
realizuje záväzky štátu vyplývajúce zo Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola premietnutá do Občianskeho zákonníka (piatahlava - spotrebiteľské zmluvy) a do ďalšej vnútroštátnej právnej úpravy - zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa (§ 3 a nasl.).

Z vyššie uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu ako vecne správne potvrdil
podľa § 250q ods. 2 O.s.p..

Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania, pretože navrhovateľ nebol v konaní úspešný.
Rozhodnutie o trovách konania je v súlade s § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p..

Súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch, nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho
orgánu a v konaní nebol úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
písomne v troch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať

len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§
42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.