Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 25, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/592/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613205512
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7613205512.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň
JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a JUDr. Zuzany Matyiovej vo veci žalobkyne VR. X., N.. X.X.XXXX,
A. B. Š., B. XXX/XX, zast. JUDr. Vladimírom Babinom, advokátom, so sídlom v Prešove, Hlavná
29, proti žalovanej T. life životná poisťovňa a.s., so sídlom Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904,
zast. JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Boženy Němcovej 22, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovanej proti rozsudku 8C 76/2013-64 zo 16.9.2013 Okresného
súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Z a m i e t a návrh žalovanej na prerušenie konania.

D. sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva a žalovaná nemá právo na ich náhradu.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, P. XX v K. sp.
zn. 2C 693/2012 z 19.1.2012 a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške
199,32 € na účet jej právneho zástupcu JUDr. Vladimíra Babina, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súčasne uložil žalovanej povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves súdny poplatok
z návrhu vo výške 99,50 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že spor má základ v poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX
uzavretej medzi účastníkmi dňa 23.5.2007, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou a žalobkyňa má postavenie
spotrebiteľa, keďže žalovaná ako poisťovateľ konala v rámci predmetu svojej činnosti a žalobkyňa
uzavrela poistnú zmluvu ako fyzická osoba - spotrebiteľ, keď z predloženej poistnej zmluvy ani z
rozhodnutia rozhodcovského súdu nevyplýva, že by pri uzatváraní poistnej zmluvy konala v rámci svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Právne vec posúdil podľa ustanovení § 52 ods. 1, 2, 3, 4, §
53 ods. 2 a 3, § 53 ods. 4 písm. r/, § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 40 ods.
1 písm. c/, § 40 ods. 2, § 41 ods. 1, § 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v
znení neskorších predpisov a po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba o zrušenie
rozhodcovského rozsudku sp. zn. 2C 693/2012 z 19.1.2012, ktorú žalobkyňa odôvodnila neplatnosťou
rozhodcovskej doložky, bola podaná včas a dôvodne. Dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku je
skutočnosť, že rozhodcovský súd rozhodol vo veci na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, podľa
ktorej všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní.
Táto je uvedená vo Všeobecných poistných podmienkach s názvom Rozhodcovské konanie (článok XV),
je súčasťou dlhého neprehľadného textu písaného malými písmenami a splýva s ostatnými podmienkami
uvedenými vo Všeobecných poistných podmienkach (ďalej len „VPP“). Rozhodcovská doložka tak

znemožnila žalobkyni ako spotrebiteľke zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ju v prípade
sporu alebo sporných nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím jej bola odobratá
možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, teda rozhodcovská doložka spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľky. Poukazujúc na
ust. § 54 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, a tiež na Smernicu Rady č. 93/13/EHS, ktorá vo
svojej prílohe uvádza príkladmo nekalé podmienky, o. i. v písm. q/ bod 1 podmienku, podľa ktorej
neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný
opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo mu ukladať povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa
práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane, súd uzavrel, že je
neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov z
akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy. Mal za to, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná,
aj keď žalobkyňa samostatne podpísala osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na rozhodcovskú
doložku, ktoré sú len pokračovaním predtlačeného formulára poistných podmienok, pričom žalovaná
v konaní nepreukázala, že by žalobkyňa bola riadne oboznámená s VPP a samotná skutočnosť, že
podpísala VPP a osobitné zmluvné dojednania, ešte neznamená, že skutočne mala možnosť sa s
týmito podmienkami aj oboznámiť. Súd poukázal na to, že VPP a osobitné zmluvné dojednania boli
žalobkyňou podpísané v deň uzatvorenia poistnej zmluvy, resp. spolu s poistnou zmluvou, v ktorej je
výslovne uvedené, že jej súčasťou sú VPP, ktoré sú písané malými písmenami, obsahujú množstvo
právnickej terminológie, a preto je nemožné, aby žalobkyňa ako priemerný spotrebiteľ mala možnosť si
ich prečítať a aby pochopila ich text v krátkej dobe, bez možnosti sa s nimi vopred riadne oboznámiť.
Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že rozhodcovská doložka v článku XV. VPP je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, a teda absolútne neplatnou pre rozpor s ustanoveniami o spotrebiteľských
zmluvách a Smernicou Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a
pokiaľ rozhodcovský súd rozhodol na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, nemal právomoc vo veci
konať. Z uvedených dôvodov žalobe vyhovel a zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice,
Alžbetina 41 v Košiciach sp. zn. 2C 693/2012 z 19.1.2012. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.
1 O.s.p. Žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech, avšak trovy právneho zastúpenia nevyčíslila v lehote
troch dní, priznal náhradu trov konania vyplývajúcich zo súdneho spisu vo výške 199,32 € spočívajúcich
v trovách právneho zastúpenia (odmeny a paušálnej náhrady hotových výdavkov) za 3 úkony právnej
služby podľa § 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/, 15 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. O povinnosti
žalovanej zaplatiť súdny poplatok vo výške 99,50 € (rozhodol podľa § 2 ods. 2 prvá veta a § 4 ods. 2
písm. za/ zák. č. 71/1992 Zb., keďže žalobkyňa bola v konaní oslobodená od platenia súdnych poplatkov
a súd jej návrhu vyhovel, pričom výšku súdneho poplatku určil podľa položky 1 písm. b/ Sadzobníka
súdnych poplatkov.

Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná, odôvodniac ho odvolacími dôvodmi podľa § 205
ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. c/ a f/ O.s.p., lebo bola
toho názoru, že súd prvého stupňa neobjasnil skutkový stav veci, nevykonal navrhované dôkazy a vec
nesprávne právne posúdil, ako aj nesprávne aplikoval zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní na
daný prípad. Zastávala názor, že rozhodcovská doložka bola platná, pretože bola individuálne dojednaná
a v súlade s ňou a stanovenými podmienkami vo VPP rozhodoval vo veci stály rozhodcovský súd, určenie
ktorého bolo v súlade s dojednaním medzi oboma stranami v článku XV. VPP z 21.5.2007. Poukázala na
právne významnú skutočnosť, že k 24.8.2009 došlo k zániku poistnej zmluvy č. 4108590527 v dôsledku
žiadosti žalobkyne a vytýkala súdu, že s touto skutočnosťou sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal a
skutočnosti celého poistného vzťahu nedokazoval. Podľa jej názoru súd mal túto podstatnú skutočnosť
s rovnakou starostlivosťou podrobiť súdnemu prieskumu pred rozhodovaním o tom, či zruší alebo
nezruší rozhodcovský rozsudok, avšak tak vôbec neučinil. Mala za to, že jej pohľadávka spočívajúca vo
vymáhaní nákladov vynaložených na uzavretie poistnej zmluvy so žalobkyňou bola zmluvne dohodnutá
a je oprávnená, preto si ju vymáhala žalobou z 2.1.2012 podanou rozhodcovskému súdu. Ide o náklady
žalovanej rozrátané do poistného po celú dobu predpokladaného platenia poistného, t.j. v danom
prípade na obdobie 25 rokov (od 24.5.2007 do 24.5.2032), s ktorou skutočnosťou sa súd prvého
stupňa nezaoberal a v tomto smere ani nevykonal dôkazy, resp. tieto nesprávne vyhodnotil a niektorými
dôkazmi, napr. záznamom sprostredkovateľa poistenia z 23.5.2007 sa nezaoberal a nehodnotil ho v
celkových súvislostiach. Podľa jej názoru súd nesprávne právne posúdil a vyhodnotil aj znenie čl. XV.
VPP, ako aj skutočnosť, že rozhodcovská doložka ako hmotnoprávny úkon sa nachádza v osobitnej
súčasti VPP, tzv. Osobitných zmluvných dojednaniach č. 1/2007, ktorú si obe strany individuálne

dojednali a opatrili samostatným podpisom. Taktiež nesprávne vyhodnotil, že v rozhodcovskom konaní
neboli aplikované v správnej podobe predpisy (slovenské aj úniové) na ochranu spotrebiteľa a v tej
súvislosti poukázala na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3227/07 z 8.3.2011, ktorý
rieši podstatu rozhodcovského konania a podľa ktorého nie je dôvod pochybovať, že v rozhodcovskom
konaní by neboli naplnené podmienky vyplývajúce zo spotrebiteľskej ochrany na európskej úrovni.
Namietala postup súdu, ktorý sa nezaoberal otázkou právnej nárokovateľnosti pohľadávky vo výške
41,16 € podľa čl. XVII. bod 7a VPP, pričom podľa nej ide o podstatnú a právne významnú skutočnosť pre
rozhodnutie, keďže o tejto pohľadávke doposiaľ nebolo rozhodnuté. Tvrdila, že napadnutým rozsudkom
s konečnou platnosťou jej upretý prístup k spravodlivosti na uplatnenie zmluvného nároku zo zaniknutej
poistnej zmluvy, nakoľko bez existencie ďalšieho výroku súdu prvého stupňa o pokračovaní konania v
merite sporu s poukazom na ust. § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. žalovaná už nebude mať možnosť
domôcť sa svojich nárokov a nebude mať právny nástroj na vymáhanie inak oprávnenej pohľadávky
od žalobkyne. V súvislosti s individuálne dojednanou a platnou rozhodcovskou doložkou vo VPP z
21.05.2007 žalovaná poukázala na stabilizovanú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v
zmysle ktorej nedeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa čl. 1 Ústavy SR je
princíp právnej istoty, ktorý spočíva o.i. aj v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať,
že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú
správne vykladať a aplikovať (napr. II. ÚS 10/99, II. ÚS 234/03). Poukázala na skutočnosť, že Ústavný
súd SR v obdobnej veci rozhodnutím sp. zn. II. ÚS 499/2013 z 10.7.2013 zrušil uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2Cdo 5/2012 z 31.1.2012 a vrátil vec na ďalšie konanie pre porušenie jej ústavných
práv ako sťažovateľa. Táto vec sa dotýkala posudzovania identickej rozhodcovskej doložky ako v
prejednávanej veci, pričom Ústavný súd SR prijal dve ústavné sťažnosti žalovanej, ktoré sú vedené
pod sp. zn. II. ÚS 382/2012, ktoré sa týkajú námietky nesprávneho právneho posúdenia identických
rozhodcovských doložiek v konaniach vedených Najvyšším súdom SR pod sp. zn. 6 Cdo 1/2012 a
5 Cdo 112/2012. Z uvedeného vyvodila, že v konaní pred Ústavným súdom SR dochádza k obratu
v náhľade na platnosť rozhodcovskej doložky, ktorá skutočnosť nemôže zostať bez povšimnutia zo
strany civilných súdov rozhodujúcich obdobné spory žalovanej. S poukazom na uvedené navrhla, aby
odvolací súd podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. prerušil konanie o odvolaní z dôvodu hospodárnosti
až do ukončenia konania vedeného na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod č.k. II ÚS 382/2012,
v ktorom sa bude prejednávať dôležitá právna otázka súvisiaca s týmto sporom. Napadla rozsudok aj
v súvisiacich výrokoch o priznaní náhrady trov konania a zaplatení súdneho poplatku, ktoré v prípade
zrušenia v odvolacom konaní stratia opodstatnenosť, keďže úspech v spore bude možné vysloviť až
po konečnom rozhodnutí vo veci samej. Na základe uvedených skutočností navrhla, aby odvolací súd
zrušil rozsudok vo všetkých výrokoch a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie
a rozhodol o prerušení konania do skončenia sťažnostného konania vedeného pred Ústavným súdom
SR pod č.k. II. ÚS 382/2012.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozsudok pokladá za zákonný, správny a spravodlivý
a v celom rozsahu vrátane odôvodnenia sa s ním stotožňuje. Odvolanie žalovanej považuje za
neopodstatnené, lebo súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy potrebné a nevyhnutné pre zistenie
skutkového stavu a právne posúdenie veci, so všetkými dôkazmi sa oboznámil, nakoľko sú súčasťou
obsahu spisu a postupoval v súlade s ust. § 120 ods. 1 a 2 O.s.p. Nestotožnila sa ani s tvrdením žalovanej
o preukázaní individuálne dojednanej rozhodcovskej doložky, keďže osobitné zmluvné dojednania č.
01/2007 odkazujúce na článok XV. VPP, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a zákonnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka, ako aj zákona o ochrane spotrebiteľa, a teda je absolútne neplatné, len zhola
konštatuje, že toto ustanovenie chápu strany ako rozhodcovskú doložku, pričom už v samotných VPP
sa spotrebiteľ bez náležitého vysvetlenia podstaty rozhodcovskej doložky, rozhodcovského konania a
s tým aj spojených rizík vzdáva práva na ochranu svojich práv na všeobecnom súde, ju individuálne
dojednanú nerobí. Koncepcia rozhodcovskej doložky nasvedčuje tomu, že zo strany žalovanej došlo
k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť
a starostlivosť, ktorú možno od dodávateľa rozumne očakávať pri konaní vo vzťahu ku spotrebiteľovi
zodpovedajúcom čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery. Uviedla, že nikto jej
nepovedal, že má možnosť nepodpísať rozhodcovskú doložku a samotná poistná zmluva ostane platná,
nebola zo strany sprostredkovateľa poistenia náležite poučená o všetkých okolnostiach podstatných pre
uzavretie poistnej zmluvy a sama nemala ako vedieť (bez poučenia) o týchto možnostiach. Uviedla, že
ak by nepodpísala osobitné zmluvné dojednania č. 1/2007, stále by bolo ustanovenie čl. XV. súčasťou
VPP ako neoddeliteľnej súčasti poistnej zmluvy, a teda bez ohľadu na to by sa vopred vzdala svojich
práv. Mala za to, že rozhodcovským konaním boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na

ochranu jej práv ako spotrebiteľa a konaním arbitrážneho súdu bolo porušené jej ústavné právo na
spravodlivý proces (citovala z rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. ÚS 2164/2010).
Zdôraznila, že rozhodcovská doložka nebola s ňou ako spotrebiteľkou individuálne dojednaná, túto
si nevymienila, preto nemôže byť podkladom pre vydanie platného a legitímneho rozhodcovského
rozsudku. Do pozornosti odvolacieho súdu dala rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6 Cdo 228/2011 a 6 Cdo 1/2012 a mala za to, že kým Ústavný súd SR nevyhlási, resp. nerozhodne
o sťažnosti žalovanej podanej proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012, že je v
rozpore s Ústavou SR, do tej doby je rozhodnutie Najvyššieho súdu SR záväzné a stále relevantným
dôkazom podporujúcim jej tvrdenia. Návrh žalovanej na prerušenie konania považovala za zbytočný
a obštrukčný a vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z trov
právneho zastúpenia v odvolacom konaní, ktorú žalovaná zaplatí na účet jej právneho zástupcu do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) s tým,
že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 18.2.2015 v súlade
s § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p. a po prejednaní veci v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3
O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako
vecne správny.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo, neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá vyplynula z vykonaných dôkazov a z tvrdení účastníkov a vykonané dôkazy správne
vyhodnotil vo vzťahu k uplatnenému nároku. Zistený skutkový stav posúdil podľa správnych ustanovení
právnych predpisov, ktoré aj správne vyložil a vyvodil správny právny záver o neplatnosti rozhodcovskej
doložky obsiahnutej v čl. XV. Všeobecných poistných podmienok a osobitných zmluvných dojednaniach
k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX uzavretej 23.5.2007 medzi žalobkyňou a žalovanou, o splnení
zákonných podmienok na zrušenie rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu v Košiciach sp. zn. 2C
693/2012 z 19.1.2012 podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (v znení
účinnom do 31.12.2014) a dôvodnosti podanej žaloby.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi, ku ktorým dospel súd prvého
stupňa a s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu v súlade s ust. § 219 ods. 2
O.s.p. odkazuje. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k správnemu právnemu záveru
o neplatnosti rozhodcovskej doložky (zmluvnej podmienky) obsiahnutej v čl. XV. VPP a osobitných
zmluvných dojednaniach k poistnej zmluve uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou (na základe ktorej
Arbitrážny súd v Košiciach rozhodol o návrhu žalovanej napadnutým rozhodcovským rozsudkom sp.
zn. 2C 693/2012 z 19.1.2012), ktorá nebola individuálne dojednaná a spôsobovala nevyváženosť v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky. Na danú vec súd
aplikoval relevantnú právnu úpravu v oblasti ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv ust. § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, § 40, § 41 ods. 1 a § 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní (v znení účinnom do 31.12.2014), ako aj ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Zoznam nekalých podmienok, Príloha písm. q/
bod 1) a vo svojom rozhodnutí veľmi podrobne a presvedčivo vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k záveru
o neplatnosti rozhodcovskej doložky, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

Skutočnosti a námietky, ktoré žalovaná uviedla v odvolaní v rámci uplatnených odvolacích dôvodov
(podľa § 205 ods. 2 písm. a/, c/ a f/ O.s.p.), nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku, správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých je rozhodnutie založené,
a neodôvodňujú ani záver o vadách konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie o podanej
žalobe. Odvolanie žalovanej preto nemožno považovať za opodstatnené a uplatnené odvolacie dôvody
v prejednávanej veci nie sú dané.

Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku aj vzhľadom na odvolacie námietky žalovanej
odvolací súd dopĺňa nasledovné:

Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv zákon vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako
tzv. slabšej zmluvnej strany (toto postavenie vyplýva zo skutočnosti, že spotrebiteľ je z hľadiska
informovanosti a vyjednávacej pozície v slabšom postavení a nemá možnosť individuálne ovplyvniť
obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom), a tiež zo zásady neprípustnosti zneužívania
monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. V ust. § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). To neplatí iba v prípade, ak ide
o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa však nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2
OZ). Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka (znenie účinné do 31.12.2014) neprijateľnou
podmienkou uvedenou v spotrebiteľskej zmluve je aj ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Z cit. ust. vyplýva, že medzi neprijateľné podmienky Občiansky zákonník (v znení účinnom do
31.12.2014) príkladmo zahŕňal aj dojednanie rozhodcovskej doložky, vyžadujúcej od spotrebiteľa
riešenie sporov s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní.

V posudzovanom prípade rozhodcovská doložka, podľa ktorej všetky vzájomné spory účastníkov a
sporné nároky z poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským
súdom zriadeným poisťovňou, príp. vytvoreným podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými
osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne, bola žalovanou uvedená (bez akejkoľvek
účasti žalobkyne) vo formulárovej listine v čl. XV. VPP a osobitných zmluvných dojednaniach k poistnej
zmluve zo dňa 23.5.2007. Žalovaná v konaní nepreukázala, že rozhodcovská doložka bola žalobkyňou
individuálne dojednaná, resp. že žalobkyňa mohla jej dojednanie vylúčiť, príp. zmeniť obsah tohto
zmluvného dojednania, pričom dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo žalovanú (§ 53 ods. 3
Občianskeho zákonníka). Individuálne dojednanie znamená, že spotrebiteľ si z určitých dôvodov pri
uzavretí zmluvy osobitne vymieni nejakú klauzulu, ktorá má preňho osobitný význam. Súd prvého stupňa
vo svojom rozhodnutí v súvislosti s posúdením tejto otázky správne vzal zreteľ na to, že rozhodcovská
doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom poistnej zmluvy, na jej začlenenie
do VPP, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy a vo formulárovej podobe dodávateľom
vopred pripravené, s textom písaným malým písmom a s množstvom právnickej terminológie, s ktorými
žalobkyňa pred podpisom poistnej zmluvy nemala možnosť riadne sa oboznámiť, ich obsah nijako
nemohla ovplyvniť a VPP a ďalšie (osobitné) zmluvné dojednania vrátane dohody o riešení prípadných
budúcich sporov pred rozhodcovským súdom zriadeným poisťovňou nemohla vylúčiť. Žalobkyňa tak
svojim podpisom mohla všeobecné poistné podmienky len ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa
všetkým zmluvným podmienkam vrátane rozhodcovského konania, a nemala možnosť prejaviť svoju
slobodnú vôľu ohľadom rozhodcovského konania, resp. rozhodcovskej doložky. Záver o individuálnom
dojednaní rozhodcovskej doložky aj podľa názoru odvolacieho súdu nemožno vyvodiť ani zo skutočnosti,
že žalobkyňa podpísala samostatne ďalšie (osobitné) zmluvné dojednania k poistnej zmluve, lebo
tieto sú len pokračovaním VPP a odkazovali na (tú istú) rozhodcovskú doložku uvedenú v časti XV.
VPP, čo rozhodne neznamená, že žalobkyňa skutočne mala možnosť s týmito podmienkami sa vopred
oboznámiť a vymienila si rozhodcovské konanie na riešenie sporných nárokov z poistnej zmluvy.
Rozhodcovská doložka vyžaduje od žalobkyne ako spotrebiteľa, aby prípadné spory so žalovanou
vzniknuté z poistnej zmluvy riešila výlučne v rozhodcovskom konaní a zveruje žalovanej poisťovni právo
vybrať a poveriť konkrétnych rozhodcov na riešenie sporov, čím znevýhodňuje žalobkyňu (spotrebiteľa)
a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v jej neprospech, a preto
táto zmluvná podmienka aj podľa názoru odvolacieho súdu je neprijateľná, a tým v zmysle § 53 ods. 5
OZ aj absolútne neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského
súdu na prejednanie sporov medzi účastníkmi vzniknutých z uzavretej poistnej zmluvy, a rozhodcovský
rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach sp. zn. 2C 693/2012 z 19.1.2012 bol takto vydaný v rozpore so

zákonom, a preto žalobkyňa sa podanou žalobou dôvodne domáha jeho zrušenia z dôvodu podľa § 40
ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.

Keďže súd prvého stupňa dospel k záveru o splnení zákonných podmienok na zrušenie rozhodcovského
rozsudku z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a nedostatku právomoci rozhodcovského súdu na
prejednanie sporného nároku podľa zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, nebol povinný v
tomto konaní skúmať, či v rozhodcovskom konaní boli aplikované v správnej podobe právne predpisy
na ochranu spotrebiteľa, ani zaoberať sa otázkou dôvodnosti a právnej nárokovateľnosti osobitnej
pohľadávky žalovanej proti žalobkyni vo výške 41,16 €, ktorá bola predmetom rozhodcovského konania,
príp. ďalšími otázkami žalovanou namietanými v odvolaní (skutočnosťou, že poistný vzťah bol ukončený
na žiadosť žalobkyne, atď.), lebo tieto otázky nemajú žiadny právny význam pre rozhodnutie o podanej
žalobe. Žalovaná v odvolaní tiež nedôvodne namieta, že postupom a rozhodnutím súdu jej bol
odmietnutý prístup spravodlivosti a možnosť na ďalší prístup k súdu pri uplatnení zmluvného nároku zo
zaniknutej poistnej zmluvy. O spornom nároku z poistného vzťahu a dôvodnosti pohľadávky žalovanej
voči žalobkyni totiž bude rozhodnuté v súdnom konaní, ktoré bude pokračovať po právoplatnom skončení
konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku v súlade s ust. § 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní (podľa tohto ust. po zrušení rozhodcovského rozsudku súd bude pokračovať v
konaní vo veci samej v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe).
Keďže ide o dôsledok (právoplatného) zrušenia rozhodcovského rozsudku a postup predpokladaný
zákonom, nie je potrebné, aby súd vo výroku rozsudku osobitne vyslovil, že po právoplatnosti konania
o zrušenie rozhodcovského rozsudku bude pokračovať v konaní vo veci samej.

Odvolací súd napokon nezistil ani žiadne vady v procesnom postupe (konaní) súdu, ktoré by mali za
následok nesprávne rozhodnutie v prejednávanej veci (uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2
písm. a/ O.s.p.), a z uvedených dôvodov potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny vo výroku o
zrušení rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu v Košiciach sp. zn. 2C 693/2012 z 19.1.2012, ako
aj v súvisiacich výrokoch o trovách konania a poplatkovej povinnosti žalovanej.

Žalovaná v odvolaní navrhla prerušiť odvolacie konanie až do skončenia konania vedeného na
Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. II. ÚS 282/2012, lebo mala za to, že v uvedenom konaní
sa rieši dôležitá (predbežná) otázka týkajúca sa posudzovania identickej rozhodcovskej doložky, ako je
riešená v prejednávanej veci. Odvolací súd zistil, že vo veci označenej sťažnosti žalovanej Ústavný súd
SR konal pod sp. zn. II. ÚS 382/2013 (vec sp. zn. II. ÚS 282/2012 sa netýkala žalovanej a označenej
sťažnosti), v ktorej rozhodol nálezom sp. zn. II. ÚS 382/2013-82 z 30.9.2014 a vyslovil, že základné práva
sťažovateľky (žalovanej) podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutiami
Krajského súdu v Banskej Bystrici 1CoE 171/2011 z 23.6.2011 a 1CoE 418/2011 z 8.8.2011 a postupom a
rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 1/2012 z 21.3.2012 a 5Cdo 112/2012
z 22.11.2012 porušené neboli a sťažnosti žalovanej vo zvyšnej časti nevyhovel. Vzhľadom na uvedené,
keďže konanie vedené pred Ústavným súdom SR bolo v čase rozhodnutia odvolacieho súdu skončené,
odvolací súd zamietol návrh žalovanej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. ako
nedôvodný. K námietkam žalovanej treba pre úplnosť poukázať na dôvody rozhodnutia Ústavného
súdu SR sp. zn. II. ÚS 382/2013-82 z 30.9.2014, v ktorom sa ústavný súd nestotožnil s argumentáciou
sťažovateľky (žalovanej), že dohoda o rozhodcovskom konaní nemôže byť neprijateľnou podmienkou,
ak je dohodnutá v poistnej zmluve. K tejto námietke ústavný súd uviedol, že z citovaného „deväťnásteho
odôvodnenia“ smernice o nekalých podmienkach nevyplýva vyňatie poistných zmlúv z vecného rozsahu
smernice o nekalých podmienkach en bloc, a rovnako ani nemožnosť posúdenia nekalého charakteru
podmienky zakladajúcej právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť spor vyplývajúci z poistnej zmluvy.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1, § 224 ods. 1 v spojení s § 151
ods. 1, 2 O.s.p. Úspešná žalobkyňa uplatnila právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak trovy
právneho zastúpenia v zákonnej lehote podľa § 151 ods. 1 veta druhá O.s.p. nevyčíslila a iné trovy
v súvislosti s odvolacím konaním jej zo spisu nevyplývajú, preto žalobkyni náhrada trov odvolacieho
konania nebola priznaná (§ 151 ods. 2 O.s.p.). Žalovaná nemala v odvolacom konaní úspech, preto
odvolací súd rozhodol, že nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania (§ 142 ods. 1, § 224 ods.
1 O.s.p.).

Súd prvého stupňa sa súčasne upozorňuje na povinnosť vyrubiť žalovanej súdny poplatok, resp. jeho
doplatok do správnej výšky 331,50 € podľa položky č. 3 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov,
ktorý tvorí prílohu zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v
znení neskorších predpisov, podľa ktorej zo žaloby o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia vydaného
rozhodcom je určený súdny poplatok vo výške 331,50 €. Keďže napadnutým rozsudkom bola žalovanej
určená povinnosť zaplatiť súdny poplatok iba vo výške 99,50 €, bude povinnosťou súdu prvého stupňa,
ktorý je poplatkovým súdom, rozhodnúť o doplatku súdneho poplatku postupom podľa § 12 ods. 1, 3
zák. č. 71/1992 Zb.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.