Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 2, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24Sp/51/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201129
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014201129.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou v právnej

veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598,
proti odporcovi: Okresný úrad Banská Štiavnica, katastrálny odbor, Križovatka č. 4, 969 01 Banská
Štiavnica, za účasti: Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX M. č. XXX, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia odporcu V-402/2014 zo dňa 28.07.2014, takto

r o z h o d o l :

I/ Krajský súd rozhodnutie odporcu V-402/2014 zo dňa 28. júla 2014 p o t v r d z u j e .

II/ Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III/ Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici súdny poplatok
35,- Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím V-402/2014 zo dňa 28.07.2014 podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z.
o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení
(katastrálny zákon) zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy
o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-PTR zo dňa 29.042014 uzavretej medzi záložcom Y. R., v
zastúpení zástupcom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, 811 05

Bratislava a záložným veriteľom Pohotovosť, s.r.o., predmetom ktorej je zriadenie záložného práva k
nehnuteľnostiam vedeným v katastrálnom území N. na LV č. XXX, v katastrálnom území H. R. na LV č.
XXXX, LV č. XXXX a LV č. XXXX, v rozsahu a podieloch pripadajúcich záložcovi.

Odporca rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že Dohoda o splnomocnení bola vyhotovená ako
formulárová dohoda. Splnomocniteľ nemal možnosť ovplyvniť výber splnomocnenca, ktorého meno bolo
už uvedené v predtlači, čím bolo splnomocnencovi odňaté právo slobodne sa rozhodnúť, kto ho bude

zastupovaťvjehozáležitostiach.Častizmluvyozriadenízáložnéhopráva súvyhotovenézoskenovaním
výpisov z listov vlastníctva, vyhotovených z verejne prístupnej webovej stránky www.L..sk . Nie je preukázané, že Dohoda o splnomocnení bola platne uzavretá. Došlo k porušeniu
§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko záujmy zástupcu sú v zrejmom rozpore so záujmami
zastúpeného. Skutočnosť, že Dohoda o splnomocnení bola splnomocniteľom (dlžníkom) podpísaná
v rovnaký deň ako Zmluva o úvere naznačuje, že konanie ProHelp a Pohotovosti sú konaniami v
zhode a na úkor Y. R., čo spochybňuje rovnosť a vyváženosť účastníkov zmluvného vzťahu. Naopak,

skutočnosť, že splnomocnený zástupca, ktorý mal hájiť záujmy záložcu, za neho bez jeho vedomia
podpísal Zmluvu o zriadení záložného práva, ktorá je výlučne v prospech záložného veriteľa, potvrdzuje
to, že splnomocnenec konal v zhode so záujmami záložného veriteľa a proti záujmom záložcu. Pre
rozpor s § 22 ods.2 OZ je dohoda absolútne neplatná podľa § 39 OZ.. Nakoľko splnomocnenie neboloudelené platne, nemohli nadobudnúť právne účinky ani neskoršie úkony uskutočnené splnomocnencom
na základe takéhoto splnomocnenia. Neplatná je preto aj Zmluva o zriadení záložného práva. Poukázal
na ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, záväzky štátu vyplývajúce zo Smernice

rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola premietnutá aj do
Občianskeho zákonníka, ako aj na rozhodovaciu prax súdov.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozhodnutiu odporcu odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal

napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Zastával názor, že dohoda
o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o
zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a
zrozumiteľnosť. Splnomocnencovi vzniklo právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu, pričom
práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. Nesúhlasil s tvrdeniami odporcu, podľa
ktorých navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal

možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. Rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného
skutkového stavu veci. Pokiaľ odporca poukázal na neprípustnosť zastúpenia v zmysle § 22 ods. 2
Občianskeho zákonníka, tvrdil, že rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného musí aj reálne existovať,
nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo
udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť, a že zastupovanie je

bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o
právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Predložené
plnomocenstvo je teda samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom,
ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by
veriteľ do tohto právneho vzťahu zasahoval, alebo ovplyvňoval jeho obsah. Dohodu o splnomocnení,

ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu a teda sa
na ňu nevzťahuje ani právna úprava na ochranu spotrebiteľa. Odporca neuviedol prečo uprednostnil
aplikáciu ustanovenia § 39 OZ o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi
pred aplikáciou § 265 Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon s pravidlami poctivého
obchodného styku. Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 Obch. zákonníka tzv. absolútnym

obchodom, a teda špeciálna právna norma obsiahnutá v Obchodnom zákonníku má prednosť pred
aplikáciou Občianskeho zákonníka. Odporcovi neprináleží vysloviť neplatnosť právneho úkonu pre
rozpor s dobrými mravmi, čo patrí do kompetencie príslušného súdu v rámci občianskeho súdneho
konania.

Odporca k odvolaniu v stanovisku zo dňa 26.08.2014 trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia,
ktoré žiadal potvrdiť.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a postup, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia v
rozsahu odvolacích námietok podľa § 250l a nasl. O.s.p (tretej hlavy piatej časti O.s.p.) a dospel k

záveru, že odvolanie nie je dôvodné a nie je spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, preto
rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 250l ods.1 O.s.p. , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych

orgánov.

Zo spisu správneho orgánu súd zistil, že navrhovateľ dňa 28.05.2014 na Okresnom úrade Banská
Štiavnica, katastrálnom odbore podal návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa
Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-PTR zo dňa 29.04.2014, ktorá bola uzavretá podľa §

151a a nasl. Občianskeho zákonníka medzi záložným veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a záložcom Y.
R., v zastúpení zástupcom na základe dohody o splnomocnení: ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci, za ktorého zmluvu podpísal D. G. - predseda združenia. Podľa článku II. sa zmluvné strany
dohodli na zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v článku I. tejto zmluvy, ktoré
sú zapísané na príslušných listoch vlastníctva na mene záložcu, a to v prospech záložného veriteľa na

zabezpečenie jeho pohľadávok, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 601103373 zo
dňa 28.01.2013, najmä na zabezpečenie istiny vo výške 400,- Eur, spolu s jej príslušenstvom, úrokov
z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere,ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do
zaplatenia.

Zo spisu správneho orgánu súd ďalej zistil, že bola uzavretá Dohoda o splnomocnení medzi
splnomocniteľom (dlžníkom a záložcom) a splnomocnencom ProHelp, pričom názov splnomocnenca
je už predtlačený na formulári Dohody o splnomocnení. V bode 3. tejto dohody je uvedené, že
„Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo Zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa
rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku Združením ProHelp. Za tým účelom

uzatváratútodohoduaudeľujeZdruženiuProHelpplnomocenstvonauzatvoreniezáložnejzmluvypodľa
§ 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase
uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú
bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho
záväzku zo Zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného
plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o

úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností...“. Na mieste
určenom na dopísanie zástupcu splnomocnenca je uvedené razítkom „D. G. - predseda občianskeho
združenia ProHelp“. V bode 4. dohody sú dopísané ručne v kolónkach nehnuteľnosti vo vlastníctve
splnomocniteľa. Splnomocniteľ zmluvu podpísal v Krupine dňa 28.01.2013, t.j v deň uzatvorenia zmluvy
o úvere a zástupca združenia ProHelp D. G. - predseda, zmluvu podpísal v Bratislave v rovnaký deň,

t.j. dňa 28.01.2013.

Predmetom súdneho prieskumu bolo preskúmať záver odporcu, či sú splnené podmienky vkladu z
hľadiska ustanovenia § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z.. Súd dospel k záveru, že odporca vydal
správne rozhodnutie, ak zamietol návrh na vklad podľa predloženej zmluvy o zriadení záložného práva,

a to pre neplatnosť dohody o splnomocnení, ktorá spôsobila aj neplatnosť zmluvy o zriadení záložného
práva,ktorábolavmenezáložcu(dlžníka)uzavretáneplatnesplnomocnenýmzástupcom.Takýtoprávny
úkon potom nemôže vyvolať účinky na vecné práva k nehnuteľnostiam zastúpeného, a to z nižšie
uvedených dôvodov.

V zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona sa práva k nehnuteľnostiam do katastra
zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra
a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Ustanovenie § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona
upravuje, že vklad je úkonom okresného úradu, ktorým vzniká, mení sa alebo zaniká právo k
nehnuteľnostiam. V zmysle ustanovenia § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú

na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania ( § 30 ods.2 Katastrálneho zákona),
ktorým je účastník právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k
nehnuteľnosti (§ 30 ods. 1 ). V zmysle ustanovenia § 30 ods. 4 tohto zákona sa návrh na vklad podáva

písomne apodľa§5písm.d/,ďalšouprílohounávrhunavkladjeokreminýchajdohodaosplnomocnení,
akjeúčastníkkonaniazastúpenýsplnomocnencom,pričompodpis splnomocniteľamusíbyťosvedčený,
ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3.

Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. Katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z

hľadiska,čiobsahujepodstatnénáležitostizmluvy,čijeúkonurobenývpredpísanejforme,čijeprevodca
oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná
voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či
zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj
na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.
Súd dospel k záveru, že odporca ako príslušný orgán štátnej správy, v kompetencii ktorého je
rozhodovaťozápisochprávknehnuteľnostiamdokatastra,saprirozhodovanídôsledneriadilcitovanými

ustanoveniami katastrálneho zákona a nepostupoval v rozpore so zákonom, ak podľa § 31 ods. 3 tohto
zákona návrh na vklad zamietol.Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Dohoda o splnomocnení je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa tiež vzťahujú požiadavky
platnosti právneho úkonu. Súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon v danom prípade bol
urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Už samotná skutočnosť, že v dohode o splnomocnení
akopredtlačnaštandardnomzmluvnomformulárijeuvedenémenosplnomocnenca-združenieProHelp
je dôkazom toho, že dlžníkovi bola vopred určená osoba, ktorá bude oprávnená za neho konať, a

teda dlžníkovi bolo odňaté právo slobodne sa rozhodnúť kto ho bude zastupovať v jeho záležitostiach,
t.j. chýba základná zložka právneho úkonu, slobodný prejav vôle pri výbere zástupcu. Skutočnosť, že
dohoda o splnomocnení je dlžníkom podpísaná v ten istý deň ako úverová zmluva nasvedčuje tomu,
že uzavretie úverovej zmluvy je podmieňované podpísaním dohody o splnomocnení a je otázne, či by
vôbec úver bol poskytnutý bez uzavretia dohody o splnomocnení v znení pripravenom na formulári,

pričom dlžník nemal možnosť meniť podmienky dohody o splnomocnení, ktoré mu boli predložené
ako vopred pripravené. Ak dohoda o splnomocnení bola predložená súčasne s úverovou zmluvou
zástupcomnavrhovateľadlžníkovi,nemožnotentoprávnyúkonpovažovaťzaúplnenezávislýodveriteľa
ako tvrdil navrhovateľ v odvolaní. Za nepresvedčivé súd považuje aj tvrdenie navrhovateľa, že dohoda
o splnomocnení bola uzavretá na žiadosť dlžníka, ak formulár dohody mal zástupca navrhovateľa

dopredu pripravený, vrátane určeného zástupcu pre dlžníka. Zo samotných dojednaných podmienok v
dohode o splnomocnení vyplýva, že účelom uzavretia dohody o splnomocnení je sledovanie návratnosti
poskytnutéhoúverunavrhovateľovi,t.j.zástupcakonávzáujmenavrhovateľa,čospochybňuje(vylučuje)
jeho konanie zároveň v záujme zastúpeného. Nasvedčuje tomu skutočnosť, že určený zástupca sa
s dlžníkom nekontaktuje, nekomunikujú spolu, pričom dlžník podpisuje dohodu o splnomocnení bez

toho, že by zástupcu Združenie ProHelp, resp. jeho predsedu, vôbec poznal. Nie je preukázaná
skutočnosť, v akom rozsahu bola vypísaná listina, dohoda o splnomocnení v čase jej podpisu dlžníkom,
t.j. či už bolo uvedené meno konajúceho za zástupcu, a teda či splnomocniteľ vedel, kto bude
konať v jeho veci. Taktiež nie je zrejmé, či boli už vypísané kolónky ohľadom nehnuteľností. Ak
by nehnuteľnosti boli do zmluvy dopisované dodatočne po jej podpise splnomocniteľom (dlžníkom),

znamená to, že splnomocniteľovi nemohol byť v čase podpisu známy rozsah splnomocnencovho
oprávnenia, najmä v akom rozsahu - k nakladaniu s akými jeho konkrétnymi nehnuteľnosťami ho dlžník
splnomocnil. Poukazovanie navrhovateľa na to, že katastrálny zákon nevyžaduje osobitné náležitosti
pre splnomocnenie k uzavretiu záložnej zmluvy súd považuje za irelevantné vzhľadom na to, že
dohoda o splnomocnení je neplatným právnym úkonom v zmysle všeobecných ustanovení občianskeho

zákonníka pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného, čo je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, t.j dohoda odporujúca zákonu je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39
Občianskeho zákonníka, ako aj v dôsledku nedostatkov požadovaných náležitostí platného právneho
úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( sloboda vôle, určitosť...).

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom v čase uzavretia Zmluvy o úvere a Dohody
o splnomocnení); spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka; spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka; za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka; neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa čl. 3 odsek 1 Smernice 93/13/EHS sa považuje za nekalú zmluvná podmienka, ktorá nebola
individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Súd má za to, že na daný prípad odporca správne aplikoval právnu úpravu na ochranu spotrebiteľa.

Z textu dohody o splnomocnení vyplýva, že súvisí so zmluvou o úvere, ktorú mal uzatvoriť dlžník so
spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. (bod 1. dohody) a plnomocenstvo sa udeľuje na uzatvorenie záložnej
zmluvy, ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere (bod 3.
dohody), na základe čoho je zrejmé, že dohoda o splnomocnení bola súčasťou tzv. „úverového balíka“.
Niet pochýb o tom, že zmluva o úvere má povahu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, potom aj súvisiacu dohodu o splnomocnení je potrebné podriadiť pod režim

ochrany spotrebiteľa a zaoberať sa tým, či takáto dohoda nevykazuje znaky neprijateľných podmienok
uvedených v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dohoda o splnomocnení, ako aj zmluva o zriadení
záložného práva, má vo vzťahu k zmluve o úvere subsidiárny a akcesorický vzťah, keďže ich existencia
je vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľa, potrebou zabezpečenia zmluvy o úvere. Správny orgán
postupoval v súlade s právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,

ako aj Smernicou 93/13/EHS, keď v podstate prihliadol na nekalý charakter zmluvnej podmienky
v spotrebiteľskej zmluve. Dohoda o splnomocnení nebola riadne uzatvorená aj pre rozpor s § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže bola napísaná vo forme predtlače (formulára), v ktorej bol už
splnomocnenec dopredu vpísaný a dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody. V tom, že
dlžníkovi bola úplne odňatá možnosť zvoliť si zástupcu, ktorého by si sám vybral, možno vidieť značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Keďže pripravená
dohoda bola predložená dlžníkovi formou pripraveného formulára, zároveň pri uzatváraní úverovej
zmluvy, nejedná sa ani o individuálne dojednané zmluvné podmienky, čo by znamenalo výluku spod
súdnej kontroly. Dohodu o splnomocnení, podľa ktorej mal dlžníka zastupovať jemu určený zástupca
mimo jeho slobodnej voľby, je potrebné považovať za neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku, a teda

za absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že zástupca
- ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nemohol ani z tohto dôvodu platne uzavrieť záložnú
zmluvu v mene splnomocniteľa, a preto záver okresného úradu o potrebe zamietnuť predložený návrh
na vklad takejto záložnej zmluvy, je v súlade s § 31 ods. 1, 3 katastrálneho zákona.

Podľa čl. 6 odsek 1 Smernice 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Odporca, ako príslušný orgán štátnej správy, ktorý je súčasťou výkonnej moci štátu a rozhoduje o tom, či
sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv
k nehnuteľnostiam, je tým štátnym orgánom, ktorý je povinný realizovať záväzky štátu vyplývajúce zo
Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ktorá bola premietnutá do Občianskeho zákonníka (piata hlava - spotrebiteľské zmluvy) a do ďalšej

vnútroštátnej právnej úpravy - zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (§ 3 a nasl.).

Súd opiera rozhodnutie o dnes už ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok NS
SR sp.zn. 8 Sžo 17/2007 (R 42/2008), sp.zn. 1 Sžr/37/2012 zo dňa 10.07.2012, sp.zn. 10 Sžr/136/2012
zo dňa 15.03.2013, sp.zn. 1 Sžr 135/2012 zo dňa 11.06.2013).

V odôvodnení rozsudku sp.zn. 2 Sžo/126/2007 zo dňa 12.12.2007 Najvyšší súd SR okrem iného
konštatoval, že zákon nevylučuje uzavretie všetkých zmlúv použitých v predmetnej veci (zmluvu o
úvere, zmluvu o zastúpení, záložnú zmluvu) tieto zmluvy je však potrebné posúdiť aj v kontexte ich
vzájomnej súvislosti, najmä čo týmito zmluvami sa mienilo dosiahnuť. V podstate týmito zmluvami sa

môže dosiahnuť nielen zabezpečenie návratnosti poskytnutej sumy v navýšenej hodnote veriteľovi, ale
aj možný prechod dlžníkovho vlastníctva k jeho celému nehnuteľnému majetku v nepochybne ďaleko
väčšej hodnote, než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy. V podstate by sa jednalo o výraznýzásah do práv povinného vo výkone práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo
je v rozpore s dobrými mravmi.

Vzhľadom na vyššie uvedené v predchádzajúcom odseku súd sa nestotožňuje s
argumentáciou v odvolaní, že správny orgán posudzoval neplatnosť zmluvy o úvere. Správny orgán
posudzoval predložený titul na vklad - zmluvu o zriadení záložného práva v kontexte celého právneho
vzťahu založeného aj súvisiacimi zmluvami. Je nad rámec tohto preskúmavacieho konania zaoberať
sa úverovou zmluvou, jej platnosťou. Ani správny orgán, ani súd v rámci súdneho prieskumu sa

nezaoberá otázkou (ne)platnosti zmluvy o úvere, ale v zmysle vyššie uvedeného vyhodnotením otázky
vkladuspôsobilosti predloženej zmluvy o zriadení záložného práva v celkovom kontexte daného prípadu.

K námietke navrhovateľa o neodôvodnenej prednostnej aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka
pred ustanoveniami Obchodného zákonníka súd uvádza, že správny orgán izolovane neposudzoval iba
úverovú zmluvu, ktorá je absolútnym obchodom, ale v zmysle vyššie uvedeného posudzoval všetky

právne úkony vo vzájomnej súvislosti. Súd poznamenáva, že vec je potrebné v prvom rade posúdiť za
aplikácie príslušných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Ustanovenia §§ 52 - 54 Občianskeho
zákonníka sa vzťahujú na všetky zmluvy so spotrebiteľským prvkom bez ohľadu na to, či sa jedná
o zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo podľa Obchodného zákonníka. Za pravdu
takémuto výkladu a interpretácii právnych noriem dáva aj neskôr prijatá novela Občianskeho zákonníka,

ktorá vniesla do ustanovenia § 52 ods. 2 vetu: „že „na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva“.

Najvyšší súd SR v odôvodnení rozsudku 10Sžr/136/2012 z 15.03.2013 poukázal na potrebu na daný

prípad aplikovať právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a tiež zaujal stanovisko k otázke, že v
rozpore s dobrými mravmi je jednak samotná dohoda o splnomocnení, vzhľadom na skutočnosť,
že splnomocniteľovi bola odňatá možnosť určiť osobu splnomocnenca, splnomocniteľ nebol výslovne
poučený o možnostiach a spôsobe ukončenia zastupovania, v dohode o splnomocnení absentujú
bežné údaje umožňujúce splnomocniteľovi rýchly kontakt so splnomocnencom, čo všetko vyvoláva

pochybnosti o tom, či bol výkon práv a povinností splnomocnenca skutočne v medziach riadneho
zastupovania záujmov splnomocniteľa. Podľa Najvyššieho súdu SR taktiež ani postup, na základe
ktorého splnomocnenec v mene splnomocniteľa (ako vlastníka nehnuteľnosti) zriaďuje záložné právo na
zabezpečenie úveru nepochybne oveľa nižšej hodnoty, ako je hodnota nehnuteľnosti úverového dlžníka,
nemohol byť v súlade s dobrými mravmi.

Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukazuje aj na ďalšie dôvody, pre ktoré mal byť vklad povolený, súd zastáva
názor, že pokiaľ by aj odvolacie dôvody boli relevantné, nie je možné na ne prihliadnuť v tom zmysle, že
by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver okresného úradu o nutnosti
zamietnuť návrh na vklad v dôsledku neplatného splnomocnenia a na základe neho uzavretej neplatnej

záložnej zmluvy je správny. Záver odporcu o nutnosti zamietnuť návrh na vklad z tohto dôvodu nemôže
zvrátiť ďalšia argumentácia, podľa ktorej by vklad mal byť povolený, pretože čo i len jeden uznaný
dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad spôsobuje, že vklad už nemôže byť povolený. Za podstatné
pre rozhodnutie v tejto veci súd považuje skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je neplatnou, a teda
nemohol platne vzniknúť ani posudzovaný titul vo vkladovom konaní (zmluva o zriadení záložného

práva), uzavretý neplatne zmocneným zástupcom a výsledkom tohto konštatovania je záver o nutnosti
zamietnuť návrh na vklad podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona pre nesplnenie posudzovaných
(preskúmavaných) podmienok pre povolenie vkladu v zmysle § 31 ods. 1 tohto zákona. Preto sa súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia podrobnejšie nevenuje všetkým odvolacím argumentom.
Z vyššie uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu ako vydané v súlade so

zákonom potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p..

Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania, pretože navrhovateľ nebol v konaní úspešný.
Rozhodnutie o trovách konania je v súlade s § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p..

Súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch, nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho
orgánu a v konaní nebol úspešný.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
písomne v štyroch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať

len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§
42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.