Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, July 27, 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11C/484/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813203460
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8813203460.7

Rozhodnutie
Okresný súd vo Vranove nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu:
CD Consulting s.r.o. so sídlom Politických vězňu 1272/21, Nové Mesto, 110 00 Praha 1, IČO: 264 29
705 zastúpená AK Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grosslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti
žalovanému: V. H., J.. XX.XX.XXXX, G. Z. XXXX, I. J. Y. o uplatnenie pohľadávky zo zmenky takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom (tlačivo A - návrh na uplatnenie pohľadávky, článok 4, ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady /ES/ číslo 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu) domáhal zaplatenia istiny 338,58 eur, zmenkového úroku 0,25 % denne tak ako bol
rozpísaný v návrhu. Okrem toho žiadal priznať 6 %-ný úrok z vyššie uvedenej sumy tak ako bol rozpísaný
v návrhu ako aj zmenkovú odmenu vo výške 1/3-tina percenta zmenkovej sumy teda 1,13 eur. Žalobca
uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa
17.12.2008 na zmenkovú sumu 338,58 eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške
0,25 % denne od 25.04.2009. V texte bol uvedený záväzok žalovaného, že zaplatí za túto zmenku pri
predložení na rad zmenkovému veriteľovi. Indosovaná zmenka je podľa žalobcu vista zmenkou a je
opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“.

Žalobca uviedol, že indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ do podania žaloby zaplatil
0 eur, kde na zmenkovú sumu uhradil 0 eur a na úroky uhradil 0,- eur. Keďže zmenková istina je opatrená
doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

V zmysle ustanovenia § 87 písm. d) OSP popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj
súd, v obvode ktorého je platobné miesto, ak sa uplatňuje právo zo zmenky alebo šeku.

Žalovaný vo veci uviedol, že nie je si vedomý tohto, že podpisoval nejakú zmenku aj keď podpis na
zmenke sa podaná jeho podpisu. Od spoločnosti Pohotovosť si bral pôžičku. Ďalej uviedol, že to, kedy
si bral pôžičku a za akých okolnosti vzhľadom na zdravotné problémy a to, že je po úraze si bližšie
nepamätá. Pravdepodobne, možno v súvislosti s tým asi podpísal aj zmenku. Nie je si však toho vedomý.
Na okolnosti sa bližšie vôbec nepamätá. Vie, že nejakú dlžnú sumu splácal a že mu bol postihnutý
majetok prostredníctvom súdneho exekútora avšak bližšie sa k tomu vyjadriť nevie nakoľko tak ako
uviedol je po dopravnej nehode. Mal poranený mozog a na veľa vecí sa nepamätá.

Podľa názoru súdu v tomto prípade sú splnené podmienky pre použitie vyššie uvedeného Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady /ES/ 861/2007 z 11. 07. 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu. V zmysle článku 2 citovaného nariadenia sa totiž toto uplatňuje
v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo

tribunálu, ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2.000,- eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a
nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci, ani na zodpovednosť štátu za
konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci.

V článku 3 odsek 1 cit. zák. ust. sa uvádza, že na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký
spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom, ako v
členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Podľa článku 5 odsek 1 spomínaného Nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo
ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva,
že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie
konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí
takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

V zmysle článku 5 odsek 2 citovaného nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I. vzorového tlačiva C na odpoveď ako je uvedené
v prílohe III. Kópia tlačiva na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu
s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13.

V danom prípade vychádzajúc z údajov uvedených v žalobcom predloženej zmenke (ktorú vystavila
spoločnosť POHOTOVOSŤ, uvedenia čísla zmluvy) súd považoval za potrebné nariadiť vo veci ústne
pojednávanie a to aj bez toho, aby o to požiadala niektorá zo strán z dôvodu, že sa súdu javilo, že ide
o spotrebiteľskú vec.

V tejto veci po doručení vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súdu, jeho kópiu aj s
prílohami a vzorovým tlačivom C na odpoveď súd doručil žalovanému, ktorý túto zásielku prevzal, ale
vyplnené tlačivo na odpoveď súdu nepredložil.

Žalobca sa na pojednávanie napriek riadnemu a včasnému doručeniu predvolania nedostavil, svoju
neúčasť ospravedlnil kolíziou termínov, súhlasil s tým, aby sa vo veci pojednávalo bez jeho prítomnosti,
teda nežiadal, aby súd odročil pojednávanie. Vychádzal zo skutočností, že nemá vedomosť, aby
žalovaný popieral uplatnenú pohľadávku. Uviedol však, že ak v priebehu pojednávania dôjde k popretiu
uplatnenej pohľadávky, žiada o odročenie pojednávania. Okrem toho vytýkal súdu nesprávny procesný
postup, keď vo veci bolo nariadené pojednávanie s uvedením svojich dôvodov.

V tejto súvislosti považuje súd za potrebné poukázať na podľa názoru súdu neakceptovateľné a
zarážajúce zasahovanie do oprávnení súdu, keďže je to výlučne v kompetencii súdu posúdiť potrebu
nariadenia pojednávania, ak naviac sám žalobca tak, ako je to uvedené vyššie, poukazuje (cituje)
článok 5 bod 1 príslušného nariadenia, v zmysle ktorého súd môže nariadiť pojednávanie aj vtedy, ak
to považuje za potrebné. Naviac nariadenie pojednávania súd vykonal v súvislosti s posudzovaním
vyplňovacieho práva na zmenku ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskom vzťahu
vzniklým medzi pôvodným veriteľom žalovaného (obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.) ako
aj v súvislosti s posudzovaním, aký má charakter predmetný spotrebiteľský úver.

Súd potom vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s úplným výpisom z obchodného registra
pokiaľ sa týka žalobcu; písomnými vyjadreniami a stanoviskami žalobcu; zmenkou, ktorú k návrhu pripojil
žalobca; potvrdením o prevzatí zmenky súdom, taktiež zmluvou o úvere číslo XXXXXXX uzavretou
na jednej strane medzi žalovaným ako dlžníkom a na druhej strane ako veriteľom spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, ktorej číslo je uvádzané vo
vyššie uvedenej zmenke, vyjadreniami spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. spisom tunajšieho súdu sp. zn.
9Er/363/2010, výsluchom žalovaného a zistil tento skutkový a právny stav:

Žalovaný vystavil dňa 17.12.2008 v prospech spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zmenku, obsahom
ktorej je jej záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807
598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, sumu 10.200,06 Sk, t.j. 338,58 eur so zmenkovým úrokom 0,25 %
denne od 25.04.2009. Predmetná zmenka bola žalovaným vystavená ako vista zmenka a bola opatrená

doložkami „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Zmenka bola
prevedená indosamentom (rubopisom) na žalobcu. Na zmenke bolo uvedené číslo.

Zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXX, ktoré sa uvádza na zmenke predloženej žalobcom, ktorú súdu
predložila spoločnosť POHOTOVOSŤ vyplýva, že dňa 17.12.2008 na jednej strane medzi dlžníkom -
žalovaným a na druhej strane veriteľom - POHOTOVOSŤ, s.r.o. bola uzavretá táto zmluva o úvere, kde
sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 5.000 Sk a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto
sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 4.840,- Sk, t.j. 9.840 Sk (326,63 eur), ktorú sa zaviazal tento
uhradiť v 12-tich mesačných splátkach splatných po 820 eur začínajúc dňom 20.01.2009 na účet veriteľa
špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Zmluva je datovaná dňom 17.12.2008
a opatrená podpismi mandatára ako aj podpisom žalovaného ako dlžníka. Peniaze mal prevziať toho
istého dňa.

Súd ďalej zistil, že na tun. súde sa pod sp.zn. 9Er/363/2010 viedlo exekučne konanie, kde ako
oprávnený vystupovala Spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. ako povinný bol označený žalovaný. Súd zistil
že ako exekučný titul bol pripojený Rozsudok stáleho rozhodcovského súdu č. SR 14729/09 zo
dňa 14.09.2009 a zároveň oprávnený k nemu priložil tú istú zmluvu o úvere č. XXXXXXX, vrátane
obchodných podmienok, ktorá sa uvádza na zmenke predloženej žalobcom. Zo zmluvy o úvere, vyplýva,
že veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 5.000,-Sk a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto
sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 4.840,-Sk celkove čiastku 9.840,-Sk ktorú sa zaviazal tento
uhradiť v 12-tich mesačných splátkach splatných po 820,-Sk začínajúc dňom 20.01.2009 na účet veriteľa
špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Zmluva je datovaná dňom 17.12.2008
a opatrená podpismi mandatára ako aj podpisom žalovaného.

Z obsahu exekučného spisu ďalej vyplýva, že uznesením zo dňa 09.12.2010 bola žiadosť súdneho
exekútora o vydanie poverenia na základe vyššie uvedeného exekučného titulu a priložených listín
zamietnutá. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť.

Z vyššie uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že zmenka, ktorú žalobca pripojil k návrhu, bola
vystavená ako zabezpečovací prostriedok z poskytnutého úveru, ktorý má povahu spotrebiteľského
úveru. Pôvodne bola zmenka vystavená spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá ju následne
indosovala na žalobcu ako zahraničnú právnickú osobu. Základný právny vzťah medzi pôvodným
majiteľom zmenky a žalovaným má teda spotrebiteľskú povahu.

Na posúdenie spotrebiteľských zmlúv súd v zmysle článku 19 Nariadenia číslo 861/2007/ES aplikoval
slovenské procesné rozhodné právo. Z uvedeného potom vyplýva, že slovenské subjekty pôvodne ani
nepredpokladali iný ako právny poriadok Slovenskej republiky. Podľa bodu 13 Nariadenia číslo 861/2007/
ES pojmy „zjavne neopodstatnené“ v kontexte zamietnutia pohľadávky a neprípustné „v kontexte
zamietnutia návrhu“ by sa mali určiť v súlade s vnútroštátnym právom, súd v danom prípade postupoval
podľa Občianskeho súdneho poriadku, Občianskeho zákonníka, zákona číslo 258/2001 Zbierky zákonov
o spotrebiteľských úveroch v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, Smernicou 2008/48/EHS o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere, Smernicou 2005/29/ES o nekalých praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom
trhu. Ako rozhodné právo aplikoval súd právo Slovenskej republiky už aj vzhľadom na to, že pôvodným
majiteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava ako slovenská právnická osoba a
prípadná voľba iného právneho poriadku súdu tvrdená ani preukázaná nebola.

Podľa článku I. § 75 zákona číslo 191/1950 Zbierky zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom bola
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho komu, alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

V zmysle článku I. § 11 ods. 1 zákona číslo 191/1950 Zbierky zákon zmenkový a šekový v znení
neskorších predpisov každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom
(rubopisom) s tým, že podľa článku I. § 17 ods. 1 zákona číslo 191/1950 Zbierky zákon zmenkový a
šekový v znení neskorších predpisov kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré
sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ
pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa ust. § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Zásada zakotvená vo vyššie uvedenom ustanovení vnáša do nášho právneho poriadku požiadavku
dôsledne zachovávať dobré mravy. Zdôrazňuje to, že nepoctivému konaniu nesmie súd poskytnúť
ochranu.

Dobré mravy sa v súdnej praxi využívajú ako kritérium ktoré obmedzuje subjektívne práva. Pojem dobré
mravy nie je definovaný v zákone. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri
ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré
mravy patrí od prípadu k prípade sudcovi. Zmyslom tohto ustanovenia je zamedziť výkonu práva , ktoré
je síce v súlade so zákonom, zodpovedná zákonu avšak odporuje dobrým mravom. V praxi sa stávam,
že výkon práva je síce formálne v súlade so zákonom, ale jeho cieľom je dosiahnuť iný výsledok, než
dotknutá právna norma vo všeobecnosti predpokladá. Následkom výkonu práva a povinnosti v rozpore
s dobrými mravmi je neposkytnutie ochrany respektíve odopretie autoritatívneho rozhodnutia súdu
potrebného na právneho vzťahu.

Podľa ust. § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere a podpísania
zmenky predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi
sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré
vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a
poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie
zmluvnej slobody.

Citované ustanovenie § 4 ods.8 zákona č. 250/2007 Z.z. je možné použiť aj danom prípade nakoľko
predmetom pôvodného vzťahu medzi spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. a žalovanou bolo poskytnutie
úveru, teda ide o spotrebiteľský právny vzťah.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 10. 2010 spotrebiteľkou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom, alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

V zmysle § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 02. 2010 spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide
o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

V § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 02. 2010 sa uvádza, že neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V zmysle ustanovenia § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 02. 2010 zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si
inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

V § 2 zákona číslo 258/2001 Zbierky zákonov o spotrebiteľských úveroch v poslednom znení sa uvádza,
že na účely tohto zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej forme;
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

V zmysle § 4 ods. 6 zákona číslo 258/2001 Zbierky zákonov o spotrebiteľských úveroch v poslednom
znení v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje plniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, ale ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky, alebo postúpenia práv zo zmenky.

Na základe vyššie uvedeného mal súd teda za preukázané, že dňa 17.12.2008 uzavrel žalovaný
ako dlžník so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľom zmluvu o úvere v písomnej forme,
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru, ako už bolo uvedené vyššie, vo výške 5.000,-Sk. V ten istý
deň bola vystavená a podpísaná zmenka na sumu 10.200,06 Sk, t.j. 338,58 eur teda niekoľkonásobne
vyššiu sumu. Žalobou si teda žalobca na súde uplatnil právo na zaplatenie sumy 338,58 eur.

Výsledkami vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobcom predložená zmenka
zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola zmluva o úvere uzavretá medzi žalovaným ako
dlžníkom a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava ako veriteľom. Zmluvu o úvere uzatváral
žalovaný ako občan - fyzická osoba. Zmluva bola uzatváraná na formulári veriteľa, mala predtlačený text
a do zmluvy sa dopisovali len údaje, ktoré vzhľadom na charakter nemohli byť vopred dané a to osobné
údaje dlžníka, výška poskytnutého úveru, výška poplatku a spôsob splatnosti. Do zmluvy sa dopisovala
len suma úveru, suma poplatku a výška splátok, ako aj počínajúci deň splatnosti, pričom v predtlačenej
forme formulára bol obsiahnutý aj text, že dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi sumu úveru zvýšenú o
príslušný poplatok. Neoddeliteľnou časťou zmluvy o úvere boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru,
dohody o vyplnení zmenky a mediačnej dohody. Taktiež sa strany dohodli na tom, že v zmysle § 262
ods. 1 Obchodného zákonníka sa ich právne vzťahy budú spravovať Obchodným zákonníkom.

S poukazom na § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o
úvere každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, je
spotrebiteľskou zmluvou, ak dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho
zákonníka) a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka). Súčasne sa vyžadovalo, aby spotrebiteľské zmluvy neobsahovali ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
teda neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) s tým, že zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech
spotrebiteľa a spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu Občiansky zákonník priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné povinnosti (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V pochybnostiach

o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2
Občianskeho zákonníka).

V danom prípade žalovaný ako fyzická osoba spĺňala definíciu spotrebiteľa a spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava na strane veriteľa konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti pri uzatváraní zmluvy o úvere, keďže aj v predmete podnikania zapísaného v Obchodnom
registri mala činnosť poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Podľa záveru súdu tak bolo preukázané,
že veriteľ, teda spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava spĺňala definíciu dodávateľa. V konaní bolo
ďalej preukázané, že zmluva medzi veriteľom a žalovaným bola uzatvorená na formulári veriteľa vrátane
všeobecných zmluvných podmienok, do tejto zmluvy bolo možné doplniť resp. zmeniť len osobné údaje
žalovaného ako dlžníka a výšku úveru. Súd mal tak za preukázané, že veriteľ tieto zmluvy uzatváral
s viacerými osobami, bolo obvyklé, že ktorákoľvek druhá strana ako spotrebiteľ obsah tejto zmluvy
podstatným spôsobom ovplyvniť nemohla.

Takto súd dospel k záveru, že zmluva o úvere zo dňa 17.12.2008 uzavretá medzi veriteľom a žalovaným
bola spotrebiteľskou zmluvou.

Z uvedených dôvodov súd považoval právny vzťah, ktorý vznikol medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ,
s.r.o. a žalovanou za vzťah spotrebiteľský, a teda na tento vzťah aplikoval ustanovenia spotrebiteľského
práva. Povaha uvedeného právneho vzťahu sa nezmenila ani postúpením (indosovaním) zmenky.
Súd potom v danom prípade mal za to, že zmenka slúži ako zabezpečovací právny prostriedok zo
spotrebiteľského vzťahu.

Napriek tomu, že žalovaný v konaní vyslovene nenamietal, že zmenka je neplatná, poukázal na to, že
o zmenke nič nevie, žeby ju podpísal súd skúmal jej platnosť, pretože mal za to, že Princíp „vigilantibus
iura sripta sunt" (právo patrí bdelým) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje
dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Uvedené opakovane skonštatoval Najvyšší
súd SR (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 21. marca 2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5 Cdo 61/2012). Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane
spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy
spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje
požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov. Na túto vec sa vzťahuje viacero
právnych predpisov (Občiansky zákonník, zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon o spotrebiteľských
úveroch, zákon o zmenkách), pričom je nepochybné, že vzhľadom na rozsiahlosť a dynamickosť právnej
úpravy, spotrebiteľ nemôže dokonale poznať každý z vyššie uvedených zákonov. Neinformovanosť
spotrebiteľa resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Účelom
spotrebiteľského práva je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, keď môže dodávateľ zneužiť
neinformovanosť spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky, ktoré sú v
neprospech spotrebiteľa. Úlohou súdu je v takýchto prípadoch ex offo skúmať prijateľnosť zmluvných
podmienok a v prípade, že sú zmluvné podmienky neprijateľné, zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu
spotrebiteľa.

V rozsudku Európskeho súdneho dvora sp. zn. C - 419/2011 zo 14. 03. 2013 (Česká sporiteľňa a.s. proti
A. P.) samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci skúmal
postavenie odporcu ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek tomu, že v danom prípade
sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu
skúmať postavenie odporcu ako spotrebiteľa.

K obdobnému záveru o prelomení zásady zmenky ako abstraktného cenného papiera vo vzťahu ku
spotrebiteľovi došlo aj rozhodnutím Nemeckého najvyššieho súdu (BGH), 25. 2. 1965 - II. Zaitschrift für
das gesamte Handelsrecht und Wirtschaftrecht 191/62 Hamm, publikovaný v časopise Neue juristische
Wochenschrift, 1965 str. 1125. Ak teda vo vyššie uvedenej veci ESD C- 419/11 skúmal súdny dvor
EÚ, či ručiteľ zo zmenky môže byť spotrebiteľom, o to viac je odôvodnený záver o skúmaní postavenia
spotrebiteľa pokiaľ ide o samotného dlžníka a v tej súvislosti posudzovať otázku prijateľnosti podmienok
spotrebiteľských zmlúv.

Taktiež je potrebné uviesť, že podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ z 16. 11. 2010 práve vo veci
POHOTOVOSŤ, s.r.o. C-76/10, bolo rozhodnuté Súdnym dvorom EÚ, že vnútroštátny súd má v každom
štádiu konania vrátane výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalé povahy sankcií (a
nielen sankcií, ale akýchkoľvek zmluvných dojednaní) obsiahnutých v zmluve o úvere, ak má súd k
tomuto účelu k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave.

V bode 37 tohto rozhodnutia proti spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. je uvedené, že sa vychádza z účelu
právnej úpravy Smernice číslo 93/13 a to že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti
a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol
vplývať na ich obsah.

V bode 38 uvedeného rozhodnutia Súdneho dvora je jasne uvedené, že nekalé podmienky nie sú pre
spotrebiteľa záväzné, pričom ide o kogentné ustanovenia, ktoré nie je možné zmeniť. Ich cieľom je
nastolenie formálnej rovnováhy vyplývajúcej zo zmluvy medzi právami a povinnosťami zmluvných strán
a nahradiť ich skutočnou rovnováhou a zaviesť s nimi rovnosť medzi účastníkmi právneho vzťahu.

Odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie je možné, pretože práve
v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitie zmenky regulované a obmedzené v § 4 ods. 6 zákona číslo
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v rôznom znení do 31. 12. 2007 a od 01. 01. 2008. Posledná
platná právna úprava v § 17 ods. 3 zákona číslo 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch dokonca
zmenku v spotrebiteľských úveroch úplne zakazuje. Pokiaľ by došlo k odčleneniu abstraktného vzťahu
zo zmenky, súd by nemohol v tomto prípade aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, čím by
došlo k zmareniu účelu spotrebiteľského práva. V takomto prípade by zmluva mohla obsahovať viaceré
neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by však súd nemohol skúmať, čím by bolo spotrebiteľovi odopreté
jeho právo na právnu ochranu.

Súd podotýka, že práve v tomto konkrétnom konaní už Krajský súd upozornil, že je potrebné brať do
úvahy i upozornenia Európskej komisie na praktiky existujúce v sektore spotrebiteľských úverov so
zameraním na dôsledné uplatňovanie slovenských právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa.

Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ demonštratívne určuje, čo je možné vyhodnotiť ako neprijateľné zmluvné
podmienky. Čo sa týka prípustnosti zmenky v spotrebiteľskom vzťahu demonštratívny výpočet nekalých
podmienok uvedených Občianskym zákonníkom je potrebné doplniť ustanovením § 4 ods. 6 zákona
číslo 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného v čase uzavretia zmluvy o úvere, podľa ktorého
v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo
šekom.

Aby veriteľ mohol prijať zmenku od spotrebiteľa, musia byť naraz splnené dve podmienky:
1. ide o zabezpečovaciu zmenku;
2. zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.

Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že uvedené podmienky neboli splnené, istina
poskytnutého úveru bola 5.000,-Sk , pričom zmenka bola vystavená na sumu 10.200,06 Sk . Teda
zmenková suma predstavuje až 204% z istiny úveru.

S poukazom na tieto skutočnosti súd potom považuje zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva výrazne v neprospech
spotrebiteľa (§ 53 ods. 4 písm. i), k), o) Občianskeho zákonníka) a sleduje cieľ obísť právne predpisy
týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky je v rozpore s § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

V zásade je potrebné uviesť, že spotrebiteľské právo v čase uzavretia zmluvy nevylučovalo prijať od
dlžníka zmenku, avšak len na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, ktorá úprava
bola obsiahnutá v § 4 ods. 6 zákona číslo 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Rovnako sa
pripúšťalo za určitých podmienok vyplniť zmenkovú sumu veriteľom do zákonom limitovanej výšky istiny
a príslušenstva. Dohoda uzavretá v článku 17 všeobecných zmluvných podmienok však umožňuje
vystaviť povinnému zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia
zmenkovej sumy, pričom zmenkovú sumu vyplní veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov voči
dlžníkovi, ktoré podľa uváženia veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné dojednanie o
vyplnení zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah, a ktoré zmluvné dojednanie mení vzťah medzi
účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva
žiadnu ochranu spotrebiteľa, musí súd vyhodnotiť ako neprijateľné, a tým neplatné v súlade s § 54 ods.
5 Občianskeho zákonníka, resp. ako neplatné dojednanie v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Okrem toho uzavretím dohody o vyplnení zmenky veriteľ dostáva do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom,
že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou, čo je taktiež v rozpore s § 53 ods. 4 písm. o)
Občianskeho zákonníka.

Pre úplnosť súd dodáva, že na to, aby bola zmluva platne uzavretá, je potrebné, aby bola vôľa zmluvných
strán slobodná. Právny predchodca žalobcu bol povinný predložiť žalovanej zmluvné dojednanie,
týkajúce sa vyplnenia zmenky tak, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že žalovanej sa poskytuje
možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že jej boli poskytnuté
aj jasné a zrozumiteľné informácie, aké následky sa spájajú s vyplnením zmenky. Pokiaľ právny
predchodca žalobcu takto nepostupoval, resp. pokiaľ takýto postup nebol žalobcom preukázaný listinami
pripojenými k návrhu na začatie konania, súd musí konštatovať neplatnosť takéhoto dojednania z dôvodu
nedostatku vôle žalovaného.

Dohoda o vyplnení zmenky uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami (prijať alebo neprijať takéto zmluvné
dojednanie) a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Žalovaný sa v porovnaní s
právnym predchodcom žalobcu nachádzal v znevýhodnenom postavení, pokiaľ šlo o vyjednávaciu
silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ju viedla k pristúpeniu na podmienky pripravené
vopred právnym predchodcom žalobcu bez toho, aby mohla vplývať na ich obsah a aby si uvedomil ich
následky. Spotrebiteľ (žalovaný) si neuvedomil, že vyplnením zmenky došlo k značnému zhoršeniu jeho
postavenia, pretože veriteľ (právny predchodca žalobcu) vyplnením zmenky nepochybne zamýšľal obísť
zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, pretože na základe takto vyplnenej zmenky požadoval
zmenkový úrok 0,25 % denne, ktorý je vzhľadom na svoju výšku považovaný za v rozpore s dobrými
mravmi a v spotrebiteľských vzťahoch neprípustný.

Súd podotýka, že veriteľ ako dodávateľ finančnej služby (oproti neznalému spotrebiteľovi) s odbornou
starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky
ich používania. Žalobca ako nadobúdateľ zmenky zabezpečujúcej záväzok spotrebiteľa musel počítať s
tým, že nárokom majúcim svoj základ v nekalej podmienke a jej použití, súd nemôže poskytnúť právnu
ochranu.
Vzhľadom na takto zistený skutkový stav dospel k názoru, že zmenka, titulom ktorej žalobca uplatňuje
žalovanú sumu, je neplatná, nakoľko bola vystavená v rozpore so zákonom. Navyše súd má aj za to, že
vôľa spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy, vrátene zmluvného dojednania o vyplnení zmenky nemôže byť
považovaná za slobodnú, čo je ďalšou vadou zmenky spôsobujúcou jej neplatnosť. V závere považuje
súd za potrebné uviesť, že dohodu o vypĺňovacom práve bianko zmenky a tým aj samotnú zmenku
možno považovať za neplatnú aj pre obchádzanie zákona (§ 39 OZ). O obchádzanie zákona ide, ak
právny úkon síce neodporuje výslovnému zneniu zákona, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ,
aby dodržaný nebol.

V danom prípade vystavením zmenky sa právny predchodca žalobcu snažil vyhnúť posudzovaniu
platnosti úverovej zmluvy a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch, dôsledkom čoho je, že žalovaná
by veriteľovi mala vrátil len sumu poskytnutého úveru pre nedodržanie obligatórnych náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. K indosovaniu zmenky a k následnému podaniu žaloby pristúpil žalobca potom,
čo súd zamietol žiadosť spoločnosti Pohotovosť o vydanie poverenia, kde ako exekučný titul oprávnený
doložil rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vydaný v rozpore so zákonom, nedôvodne, pretože bol vydaný

na základe neplatnej rozhodcovskej doložky ohľadom ktorej bolo skonštatované, že je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

Takýto vyššie uvedený postup žalobcu, ktorý je výslovne špekulatívny v snahe obísť zákonné
ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa tak ako je to vyššie uvedené a preto nemôže požívať
právnu ochranu (§3 ods. 1 OZ) zo strany súdu. Pretože žalobca v tomto konaní uplatňuje právo z
neplatnej zmenky, dospel súd k názoru, že je potrebné žalobu zamietnuť, a to aj bez toho, aby skúmal
výšku žalovanej sumy. Preto súd žalobu žalobcu zamietol.

Pre úplnosť súd poukazuje, ako už aj vyššie uviedol, že s poukazom na ust. čl. 5 odsek 1 Nariadenia
č. 861/2007, ktorý túto možnosť dáva nariadil ústne pojednávanie, pretože mal za to, že je to v danej
právnej veci potrebné, pretože sa jedná o spotrebiteľskú vec, kde bolo nevyhnutné potrebné vypočuť
žalovanej na okolnosti podpisu zmenky pre objektívne a spravodlivé rozhodnutie vo veci. Z preloženej
zmenky vyplýva, že táto bola vystavená v súvislosti s nejakou zmluvou a tieto okolnosti bolo potrebné
objasniť, čo bez vypočutia žalovanej nešlo.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP. Žalovanému ako procesne
úspešnej strane vznikol nárok na náhradu trov konania, avšak táto si trovy konania neuplatnil, preto mu
súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.