Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 14, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 13P/322/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415213598
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nadežda Tomanicová
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1415213598.2

Uznesenie

Okresný súd Bratislava IV, v Bratislave, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Z. bytom u matky,
zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom
Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - H., zastúpená advokátkou Mgr. Silviou Kaveschánovou,
so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 104 a otec - I., zastúpený advokátom JUDr. Jánom Ščurym, so
sídlom v Bratislave, Laurinská 12, o nariadenie predbežného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd n a r i a ď u j e predbežné opatrenie tohto znenia:

MaloletýZ.sapredbežnezverujedostriedavejosobnejstarostlivostiobochrodičovtak,ževstarostlivosti
matky bude od nedele v párnom kalendárnom týždni od 17.00 hod. do nasledujúcej nepárnej nedele
do 17.00 hod. a v starostlivosti otca bude od nedele v nepárnom kalendárnom týždni od 17.00 hod.
do nasledujúcej párnej nedele do 17.00 hod. s tým, že preberanie a odovzdávanie maloletého bude

prebiehať v bydlisku toho rodiča, ktorému aktuálne končí výkon striedavej osobnej starostlivosti.
Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.
Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti sa výživné neurčuje.

o d ô v o d n e n i e :

Otec návrhom podaným na Okresný súd Bratislava IV dňa 13.11.2015, doplneným dňa 24.11.2015,
žiadal o nariadenie predbežného opatrenia, na základe ktorého súd zverí maloletého Z. do striedavej

osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že v starostlivosti matky bude od nedele v párnom týždni od
17.00 hod. do nasledujúcej nedele v nepárnom týždni do 17.00 hod. a v starostlivosti otca bude od
nedele v nepárnom týždni od 17.00 hod. do nasledujúcej nedele v párnom týždni do 17.00 hod. s tým, že
odovzdávanie a preberanie maloletého bude prebiehať na adrese toho rodiča, ktorému aktuálne končí
striedavá osobná starostlivosť. Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia,
pričom počas trvania striedavej osobnej starostlivosti sa výživné neurčuje.

Svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia otec odôvodnil tým, že na Okresnom súde
Bratislava IV sa vedie konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému od
22.4.2014, t.j. viac ako rok a pol. V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie, pričom znalkyňa
odporučila zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti. Znalkyňa v znaleckom posudku
uvádza: „matka negativizmus až agresívne tendencie voči p. Z. transformuje prostredníctvom syna
vo forme obmedzovania styku syna s jeho otcom. Zaujatosť matky vlastnými problémami hraničiaca

s egocentrizmom situačne blokuje racionálnu sebakontrolu matky, ktorá svoje emocionálne problémy
ventiluje v prítomnosti syna. Obmedzovanie styku otca so synom sa matka snaží používať ako trestajúci
nástroj voči otcovi dieťaťa“, „maloletý J. je frustrovaný z nedostatočného kontaktu s otcom, vzhľadom na
jeho osobnostnú, sociálnu aj emocionálnu nezrelosť nie je schopný zorientovať sa v konfliktnej rodinnej
situácii. Úprava vonkajších podmienok zavedením rovnocenne a rovnomerne rozloženého kontaktu
s otcom aj matkou by priniesla okamžitú úľavu a pocity bezpečia a istoty maloletého“, „negatívne

emocionálne prežívania prezentuje len vo vzťahu k matke, k otcovi žiadne“ , „otec poskytuje maloletému
spoľahlivú emocionálnu oporu“, „pri súdom určenej striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov omaloletého J. stratí matka manévrovací priestor pre manipuláciu s otcom prostredníctvom dieťaťa
s negatívnym dopadom na jeho psychiku“.... Keďže matka sa na pojednávanie dňa 29.10.2015
nedostavila s odôvodnením, že je práceneschopná, otec má dôvodnú obavu, že toto konanie, ktoré

už k dnešnému dňu trvá takmer 2 roky, bude matka predlžovať a naťahovať, čo môže byť aj niekoľko
mesiacov, či rokov a jeho vzťah s maloletým bude úplne rozvrátený. Jednoznačne je v záujme dieťaťa,
aby bolo nariadené predbežného opatrenie, ktorým bude maloletý zverený do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov.

Matka a kolízny opatrovník sa k návrhu otca nevyjadrili.
Podľa § 74 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné
opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo je obava, že by výkon
súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

V zmysle ust. § 75 ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku, súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom

opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 75 ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku, o nariadení predbežného opatrenia rozhodne
súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd
ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol

návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným
účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa;
uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.

Podľa § 76 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, predbežným opatrením môže súd nariadiť

účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere.

Podľa § 102 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku, ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery
účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s
veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Z ust. § 75 ods. 6 O.s.p. a ust. § 102 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že pri nariaďovaní predbežného
opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu,
že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku osobitnej
povahy konania a rozhodovania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nemusí byť dodržaný

formálny postup predpísaný pre dokazovanie a teda sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré sú
nevyhnutné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje
dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nemusia byť preukázané dôkazmi a z tohto
dôvodu zákon ani nepredpokladá, že by mal súd pri rozhodovaní o predbežnom opatrení vykonávať
dokazovanie. Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa

vyvodzuje opodstatnenosť návrhu osvedčené, pričom miera osvedčenia sa riadi danou situáciou a
individuálnymi okolnosťami vyžadujúcimi naliehavosť jej riešenia. Keďže sa procesné predpoklady na
nariadenie predbežného opatrenia iba osvedčujú, a to spravidla listinami, nie je súd pred rozhodnutím
o predbežnom opatrení povinný vytvoriť účastníkom konania procesnú možnosť vyjadriť sa k obsahu
listín, z ktorých vyvodzuje závery o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia.

Účelom inštitútu predbežného opatrenia je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah
súdu a práve z tohto dôvodu, ak by sa v konaní o nariadenie predbežného opatrenia malo trvať na
požiadavke riadneho vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu
zmarený. Preto osvedčenie resp. neosvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného
opatrenia sa posudzuje len na základe obsahu spisu a v ňom založených listinných dôkazov.

Predbežnosť spočíva i v tom, že predbežným opatrením sa neprejudikujú práva účastníkov a ani tretích
osôb.

Po oboznámení sa s návrhom otca, so spisom tunajšieho súdu sp. zn. 13P 114/2014, ako aj s ostatnými
listinnými dôkazmi založenými v spise, dospel súd k záveru, že boli splnené zákonné predpoklady

na nariadenie predbežného opatrenia spočívajúceho v okamžitej úprave výkonu rodičovských práv
a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Zo záveru znaleckého posudku č. 2/2015, ktorý bol
podaný v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 13P/114/2014 o návrhu matky na úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností, o návrhu otca na zverenie maloletého dieťaťa so striedavejosobnej starostlivosti oboch rodičov a o zníženie výživného, vyplýva, že maloletý J. je frustrovaný z
nedostatočného kontaktu s otcom, vzhľadom na jeho osobnostnú, sociálnu aj emocionálnu nezrelosť
nie je schopný zorientovať sa v konfliktnej rodinnej situácii. Úprava vonkajších podmienok zavedením

rovnocenne a rovnomerne rozloženého kontaktu s otcom aj matkou by priniesla okamžitú úľavu a pocity
bezpečia a istoty maloletého. Maloletý má pozitívny citový vzťah k otcovi a k matke, emocionálne
neodmieta ani jedného rodiča, na oboch rodičoch je závislý. Pozitívne emocionálne väzby má maloletý
k obom rodičom relatívne vyrovnané, negatívne emocionálne prežívania prezentuje len vo vzťahu k
matke, k otcovi žiadne. Znalkyňa nepovažuje v záujme vyváženého psychického aj fyzického vývinu

dieťaťa za vhodný jeho obmedzený styk s niektorým z rodičov, resp. izolácia ani od otca a ani od matky.
V jednoznačne zabezpečenej periodicite v rovnocenne a v rovnomerne rozloženom kontakte s otcom
aj s matkou získa maloletý pocity istoty a bezpečia. Znalkyňa odporúča zverenie maloletého dieťaťa
do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, v sedemdňovom striedavom intervale kopírujúcom
kalendárny týždeň. Najvhodnejším dňom v týždni pre odovzdanie maloletého do starostlivosti druhého
rodiča je nedeľa o 17.00 hod. popoludní. Pri súdom určenej striedavej osobnej starostlivosti oboch

rodičov o maloletého J. stratí matka manévrovací priestor pre manipuláciu s otcom prostredníctvom
dieťaťa s negatívnym dopadom na jeho psychiku. Znalkyňa je toho názoru, že obidvaja rodičia sú
schopní realizovať striedavú osobnú starostlivosť. Pri odovzdávaní maloletého do starostlivosti druhého
rodiča sú schopní vzájomnej komunikácie bez konfliktov a bez negatívneho dopadu na psychiku
maloletého dieťaťa. Maloletý je dobre adaptovaný na domáce a rodinné prostredie otca a dobre je

adaptovaný aj na domáce a rodinné prostredie matky. Z explorácie aj z výsledkov vyšetrenia vyplýva, že
striedanie dvoch domovov maloletému nespôsobuje stres. S poukazom na vyššie uvedené, najmä na
tvrdenie znalkyne o tom, že maloletý J. je frustrovaný z nedostatočného kontaktu s otcom, vzhľadom na
jeho osobnostnú, sociálnu aj emocionálnu nezrelosť nie je schopný zorientovať sa v konfliktnej rodinnej
situácii a úprava vonkajších podmienok zavedením rovnocenne a rovnomerne rozloženého kontaktu s

otcom aj matkou by priniesla okamžitú úľavu a pocity bezpečia a istoty maloletého, dospel súd k záveru,
že je nevyhnutné zasiahnuť do pomerov účastníkov predbežným opatrením. Súd zároveň zobral do
úvahy tú skutočnosť, že znalkyňa nepovažuje v záujme vyváženého psychického aj fyzického vývinu
dieťaťa za vhodný jeho obmedzený styk s niektorým z rodičov, resp. izolácia ani od otca a ani od
matky a jednoznačne odporúča zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch

rodičov. Súd je toho názoru, že dočasná úprava pomerov formou striedavej osobnej starostlivosti bude
pre maloletého za súčasného stavu najvhodnejšia a bude v jeho záujme, keďže je nepochybné, že
maloletý má rovnako silné väzby tak k matke, ako aj k otcovi. Čo sa týka intervalu výkonu striedavej
osobnej starostlivosti, súd po dôkladnom zvážení aj s poukazom na odporúčanie znalkyne považoval za
najvhodnejšítýždennýinterval,atoajspoukazomnavekmaloletéhoJ..Takýtointervalvýkonustriedavej

osobnej starostlivosti je, podľa názoru súdu, primeraný veku dieťaťa a zabezpečí, aby existujúce silné
citové väzby medzi maloletým a každým z rodičov ostali zachované. Záverom súd apeluje na oboch
rodičov, aby sa snažili v záujme maloletého dieťaťa, vytvoriť pre neho bezpečné a stabilné prostredie
bez toho, aby ho zaťahovali do svojich vzájomných konfliktov, nakoľko maloleté dieťa má právo na oboch
rodičov a aj obaja rodičia majú právo participovať na výchove dieťaťa. Vzhľadom k tomu, že súd vyhovel

návrhu otca a predbežne zveril maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, zároveň
rozhodol, že výživné sa neurčuje

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného

súdu Bratislava IV, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).