Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 28, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/711/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314203142
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4314203142.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: Lawyer Partners, a.s., so sídlom Prievozská 37, 821 09
Bratislava, IČO: 35 944 471, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Chabadová, s.r.o., so sídlom Pri
starej prachárni 13, 831 04 Bratislava, proti žalovanej: G. U., bytom XXX XX S., W. 6, o zaplatenie sumy
5,31 eura, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 12Ro/125/2014-11 zo dňa
10.09.2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, ktoré vydal poverený vyšší súdny úradník, zastavil konanie
aotrováchkonaniarozhodolpodľa§146ods.1písm.c)Občianskehosúdnehoporiadku(ďalejaj„OSP“)

tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Výrok o zastavení konania odôvodnil s odkazom
na ustanovenie § 10 ods. 1,2,3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“). V odôvodnení
súd uviedol, že žalobca si v konaní uplatnil právo na zaplatenie sumy 5,31 eura s príslušenstvom, a preto
ho súd vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za návrh za začatie konania v sume 16,50 eura v lehote
10 dní pod hrozbou zastavenia konania; žalobca výzvu prevzal dňa 29.05.2014, no súdny poplatok

nezaplatil.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal uznesenie zrušiť
a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že postupom súdu mu bola odňatá
možnosť konať pred súdom. Žalobou na vydanie platobného rozkazu podanou dňa 31.03.2006 sa
domáhal zaplatenia istiny s príslušenstvom a podanie podpísané zaručeným elektronickým podpisom

urobil v zmysle osobitného zákona elektronickými prostriedkami, pričom toto podanie urobené na DVD
nosiči súd prvého stupňa odmietol prijať a vrátil ho späť. Žalobca ďalej v odvolaní tvrdil, že vo veci
rozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v Náleze sp. zn. II. ÚS 138/07 vyslovil záver,
že Okresný súd Levice porušil jeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd neprijatím podania z 31.03.2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného

zaručeným elektronickým podpisom, zároveň okresnému súdu prikázal konať podľa príslušných
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky
vyslovil porušenie základného práva žalobcu, bolo v záujme účinnej ochrany jeho práv, aby sa obnovil
stav pred porušením týchto práv, a zároveň vydal okresnému súdu príkaz, aby vo veci podania žalobcu
z 31. marca 2006 opätovne konal; právne účinky podania majú zostať zachované s účinnosťou ku dňu
jeho podania. Preto žalobca súdu prvého stupňa opätovne doručil v r. 2013 (správne v r. 2014) tie isté

podania, aké doručil súdu v roku 2006, no súd nesprávne vychádzal z predpokladu, že ide o nové návrhy
(aj keď skutkovo totožné návrhy, aké boli podávané v roku 2006), doručené prvýkrát až teraz, a preto impripísal účinky doručenia rokom 2013. Takýto postup súdu nebol podľa žalobcu správny, a teda nebol
správny ani postup súvisiaci s výzvou na zaplatenie súdneho poplatku za návrh. Trval na tom, že žalobe
doručenej v roku 2013 sa musia pripísať účinky podania ku dňu 31.03.2006, a to nielen z dôvodu, že

súdny poplatok nemožno v súčasnosti už vyrubiť, ale aj z dôvodu premlčania jeho pohľadávky.
V podanom odvolaní žalobca uviedol aj to, že súd prvého stupňa konal s právnym zástupcom
splnomocnenýmnazákladeplnomocenstvazroku2010,vzťahujúcehosanažaloby,ktorébolipodávané
na súd v roku 2006. Na DVD nosičoch s návrhmi na vydanie platobných rozkazov sa nachádza
plnomocenstvo pre JUDr. Miroslava Pavelku. Ak teda v roku 2013 boli podané nové žaloby, potom

nebolo možné doručovať poštu na adresu Advokátskej kancelárie Chabadová, s.r.o., ale na adresu
právneho zástupcu označeného v týchto „nových“ žalobách. Čo sa týka preukázania toho, že žaloba
podaná v r. 2013 je totožná so žalobou podanou v r. 2006, nie je možné spravodlivo od žalobcu
požadovať, aby preukázal totožnosť týchto dvoch podaní. Je povinnosťou súdu zabezpečiť si veci
tak, aby nebolo o doručení podania pochýb. Keď mu súd v roku 2006 DVD nosič s podaniami vrátil,
mal si pre vlastné potreby urobiť také opatrenia, aby v prípade potreby vedel posúdiť, ktoré návrhy

odmietol. Ako dôkaz nesprávnosti zistenia uvádzal program Q SIGN, v ktorom je možné súbor otvoriť a
prekontrolovať a ktorým je možné preukázať skutočnosť, kedy bol súbor vytvorený, kedy bol elektronicky
podpísaný a kedy bol opatrený aj časovou pečiatkou; ani jednu z uvedených skutočností nemožno
následne meniť. Na preukázanie svojich tvrdení zaslal súdu prvého stupňa do spisov správy súdu
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 16.06.2009, DVD nosiče z r. 2006 (30.03.2006

- 0S082_LEVICE_001; OS082_LEVICE_001) a notársku zápisnicu osvedčujúcu právnu skutočnosť,
ktorú podľa neho uvedené tvrdenia preukazujú. Poukázal na ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch,
najmänaustanovenie§13,podľaktoréhopoplatokalebodoplatokpoplatkunemožnovyrubiťpouplynutí
troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným. Lehota na vyrubenie poplatku tri
roky od konca kalendárneho roka, kedy sa stal splatným, uplynula dňom 31.12.2009, a preto v čase

zaslania výzvy už súdny poplatok nebolo možné vyrubiť. Vzhľadom na to nebol daný zákonný dôvod
na zastavenie konania.
Sudkyňa súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadrila, že odvolaniu nemieni
vyhovieť, lebo rozhodnutie vydané vyšším súdnym úradníkom je vecne správne, a spis predložila na
rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP) prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a po prejednaní veci
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Z obsahu spisu súdu prvého stupňa vyplýva, že žalobca doručil dňa 17.02.2014 žalobu na vydanie
platobného rozkazu o zaplatenie sumy 160 Sk, t. j. 5,31 eura, a trov konania z dôvodu, že žalovaná

nezaplatila svoj dlh voči pôvodnému veriteľovi, Slovenskému rozhlasu so sídlom Mýtna 1, 817 55
Bratislava, z titulu koncesionárskych poplatkov podľa zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych
poplatkoch v znení neskorších predpisov, pričom tento dlh pôvodný veriteľ rámcovou zmluvou o
postúpení pohľadávok postúpil žalobcovi BSP Lawyer Partners, a.s., Benediktiho 5, 811 05 Bratislava -
v súčasnosti podľa aktuálneho zápisu v obchodnom registri Lawyer Partners, a.s., Prievozská 37, 821

09 Bratislava. Žaloba bola datovaná dňom 23.03.2006 s označeným zástupcom - JUDr. Miroslavom
Pavelkom, advokátom so sídlom Vajnorská 48, 831 04 Bratislava. Súd prvého stupňa dňa 29.05.2014
doručil výzvu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh v sume 16,50 eura v lehote 10 dní s odkazom
na položku č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov pod hrozbou zastavenia konania podľa § 10
ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch Advokátskej kancelárii Chabadová, s.r.o., so sídlom Pri starej

prachárni 13, 831 04 Bratislava, ktorá však na ňu nijako nereagovala, a po márnom uplynutí 10-dňovej
lehotynapadnutýmuznesenímsúdkonaniezastavil.Uvedenáadvokátskaspoločnosťžalobcuzastupuje
na základe plnomocenstva zo dňa 09.02.2010, evidovaného na Okresnom súde Levice pod Spr
225/2010, podľa obsahu ktorého ide o všeobecné plnomocenstvo udelené žalobcom na zastupovanie vo
všetkýchveciach,týkajúcichsavymáhaniapohľadávokpatriacichspoločnostiLawyerPartners,a.s.,voči

dlžníkom koncesionárskych poplatkov bez špecifikácie, že by malo ísť len o zastupovanie v konaniach
na základe žalôb z r. 2006 (ako to namietala právna zástupkyňa v podanom odvolaní).
Súd prvého stupňa urobil dňa 25.05.2015 v spise úradný záznam, podľa ktorého návrhy doručené
žalobcom dňa 17.02.2014 sú novými návrhmi; žalobca síce k doručeným DVD nosičom s elektronickými
podaniami pripojil sprievodný list s oznámením, že ide o rovnopisy podaní z r. 2006, avšak DVD

nosiče doručené v r. 2006 súd vtedy žalobcovi vrátil s ohľadom na vtedajšie stanovisko Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky, keďže súdy nemali k dispozícii elektronickú podateľňu a takéto
podania nemohli prijímať. Súd prvého stupňa návrhy na DVD nosičoch trikrát žalobcovi vrátil, neotvoril
ich a ani si z nich nevytvoril kópie, pričom návrhy na troch DVD nosičoch doručené dňa 17.02.2015(správne 17.02.2014) považuje za nové návrhy. V uvedený deň žalobca v sprievodnom liste oznámil len
to, že ide o rovnopisy podaní z roku 2006, a toto podanie bolo zaevidované pod Spr 256/2014.
Žalobca v podanom odvolaní tvrdil, že Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. II.ÚS 138/07

rozhodol o porušení jeho základných práv, ku ktorému došlo postupom Okresného súdu Levice, keď v
r. 2006 neprijal elektronické podania žalobcu, opakovane mu ich vrátil a o žalobách nekonal. Z obsahu
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 06.06.2007 uvedenej spisovej značky však
odvolací súd zistil iný obsah, než aký mylne uvádzal žalobca. Podľa jeho obsahu ide v skutočnosti o
uznesenie,ktorýmÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyodmietolsťažnosťžalobcuakooneskorenepodanú

a sťažnosťou sa meritórne nezaoberal; nešlo teda o žiadny nález, ktorým by konštatoval žalobcom
uvádzané porušenie základného práva žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
a ktorým by súdu prvého stupňa prikázal vo veci konať.
Žalobca v priebehu konania nepreukázal, že žaloba doručená elektronicky dňa 17.02.2014 je totožná
so žalobou, ktorú podľa jeho tvrdenia doručil elektronicky dňa 31.03.2006 a ktorú mu súd prvého stupňa

vtedy vrátil. Po tom, čo súd prvého stupňa zástupkyni žalobcu doručil výzvu na zaplatenie súdneho
poplatku za podanie návrhu pod hrozbou zastavenia konania, žalobca na túto výzvu nijako nereagoval
a svoju obranu proti poplatkovej povinnosti vzniesol až v odvolaní podanom proti uzneseniu o zastavení
konania. Z materiálov zaslaných k odvolaniu do spisov správy súdu pod Spr 256/14 nevyplývajú údaje
preukazujúce totožnosť návrhu predloženého na DVD nosičoch v r. 2006 a návrhu predloženého v

r. 2014. Žalobca tak nedoložil, že jeho podanie doručené na súd v r. 2014 je identické s podaním
doručeným súdu na DVD nosiči v roku 2006. Odvolával sa síce na DVD nosiče z roku 2006 (30.03.2006-
OS082 Levice 001, OS082 Levice 001) doložené správe súdu s listom zo dňa 13.02.2014 s tým, že
totožnosť podaní z r. 2006 s podaniami z r. 2014 možno overiť otvorením súborov a ich prekontrolovaním
programom Q SIGN, avšak odvolací súd po otvorení a prekontrolovaní DVD nosičov, vedených na

správeKrajskéhosúduvNitrepodSpr811/15,zistil,žežaloba,ktorábybolatotožnásožaloboupodanou
v r. 2014, sa na žiadnom z doložených DVD nenachádza.
Doručením novo podanej žaloby vznikla žalobcovi poplatková povinnosť zaplatenia súdneho poplatku
za návrh na začatie konania podľa § 5 ods. 1 písm. a), § 7 ods. 1 a § 8 ods. 1 zákona o súdnych
poplatkoch a položky 1 písm. a) bodu I. Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona o

súdnych poplatkoch. Žalobca, ako je uvedené vyššie, si poplatkovú povinnosť nesplnil ani podaním
žaloby a ani na následnú výzvu súdu. Preto súd prvého stupňa - po predchádzajúcom poučení o
zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku - konanie zastavil v súlade s ustanovením § 10
ods. 1 prvej vety zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého: „Ak nebol zaplatený poplatok splatný
podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok

zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve
poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví.“
Pre rozhodovanie odvolacieho súdu nebola právne významná argumentácia žalobcu uvádzaná v
podanom odvolaní, že žaloba doručená v r. 2013 (správne v r. 2014) je totožná so žalobou doručenou
súdu prvého stupňa v r. 2006 formou elektronického podania na DVD nosiči, podpísanou zaručeným

elektronickým podpisom, a že vzhľadom na uplynutie 3-ročnej lehoty v zmysle § 13 ods. 1 zákona o
súdnych poplatkoch mu už nemožno súdny poplatok za návrh na začatie konania vyrubiť, so súčasným
odkazom na neexistujúci Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 138/07. Dôvody
opisované žalobcom v odvolaní odvolací súd s ohľadom na skutočnosti zrejmé zo spisu nemohol
akceptovať a považoval ich za právne bezvýznamné. Keďže sa nepreukázalo, že žaloba podaná v r.

2014 je totožná so žalobou podanou elektronicky v r. 2006, súd prvého stupňa ju dôvodne považoval za
novú žalobu a žalobcu správne vyzval na zaplatenie súdneho poplatku. Po márnom uplynutí 10-dňovej
lehoty súd konanie zastavil v súlade s ustanovením § 10 ods. 1 prvej vety zákona o súdnych poplatkoch.
Vzhľadom na to odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak,

že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej náhradu trov nepriznal, pretože jej v tomto štádiu konania
nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.