Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, January 8, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/108/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200725
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200725.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov

senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu, v právnej veci žalobcu: X.. V. H., nar. XX.XX.XXXX,
XXX XX C. D. XXX, zast. JUDr. Anettou Árvayovou, advokátkou so sídlom AK Sládkovičova 7, 949 01
Nitra, proti žalovanému: Starosta Obce Štiavnické Bane, 969 81 Štiavnické Bane č. 1, o preskúmanie
zákonnosti fiktívneho rozhodnutia, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom žiadal o preskúmanie fiktívneho

rozhodnutia žalovaného a navrhol, aby súd zrušil fiktívne rozhodnutia vydané žalovaným, ktoré mu boli
doručené 10. februára 2015 a 04. marca 2015 a vec vrátil žalovanému na nové konanie a rozhodnutie.
Zároveň žiadal, aby súd žalovanému prikázal sprístupniť požadovanú informáciu v plnom rozsahu podľa
žiadosti žalobcu z 26. januára 2015. V žalobe poukázal na skutočnosť, že žiadosťou z 26. januára
2015 požiadal žalovaného o sprístupnenie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom
prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z.z.“
alebo „Zákon o slobode informácií“), ktorá nebola v rozpore s § 8 - 11 citovaného zákona. Poukázal

na skutočnosť, že v zákonnej lehote od žalovaného nedostal žiadnu odpoveď, žalovaný bol nečinný. Z
uvedeného vyplýva, že žalovaný ako povinná osoba neposkytol informácie, nevydal rozhodnutie a ani
informáciu nesprístupnil. Predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odmietol sprístupniť informácie
a žalobcovi bolo fiktívne rozhodnutie žalovaného doručené 10. februára 2015. Žalobca zdôraznil, že v
zákonnej lehote podal dňa 16. februára 2015 odvolanie voči fiktívnemu rozhodnutiu, pričom na základe
podaného odvolania mu bola dňa 17. februára doručená odpoveď žalovaného z 13. februára 2015.
Žalovanývodpovediposkytolzmätočnúaneúplnúinformáciuvrozporesožalobcovoužiadosťou.Takúto

odpoveď podľa žalobcu nemožno považovať za autoremedúru správneho orgánu v zmysle § 57 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“). Žalobca poukázal na skutočnosť, že
žalovaný konal v rozpore so zákonom č. 211/2000 Z.z. a nevydal rozhodnutie v zmysle Zákona o slobode
informácií v spojení s ustanovením § 46 a § 47 Správneho poriadku.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe považoval žalobu žalobcu za bezdôvodnú, a to z dôvodu,
že žalobca v žiadosti o sprístupnenie informácií požadované informácie popísal nejasne a zmätočne.

Zoznam obyvateľov obce, ktorým bolo vo volebnom období 2010 až 2014 odpustené platenie za
komunálny odpad neexistuje, nakoľko žiadnemu obyvateľovi poplatok za komunálny odpad odpustený
nebol. Žalovaný pritom žalobcovi doručil rozpis položiek, v ktorom je uvedené kto, kedy, koľko a akým
spôsobom zaplatil za komunálny odpad. Koncoročná účtovná uzávierka bola overená audítorom. Zožiadosti zároveň nie je zrejmé, za koho mal starosta obce platiť komunálny odpad. Pokiaľ žalobca žiadal
vyhotoviť menný zoznam občanov, ktorých deti navštevovali základnú školu, nešpecifikoval bližšie ani
základnú školu, ani občanov. Žalovaný mal za to, že povinnosť vyplývajúcu zo zákona č. 211/2000 Z.z.

splnil, nakoľko rozpis položiek platieb za komunálny odpad poskytnutý bol. Žalovaný zároveň poukázal
na skutočnosť, že príjmové doklady na sumu 300,- Eur mesačne v účtovnom programe neeviduje.
Neexistuje žiaden právny predpis, ani výmer, či zmluva, na základe ktorých by starosta obce bol povinný
vkladať uvedenú sumu na bankový účet obce alebo do obecnej pokladne.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods.1 a 246a ods. 1 O.s.p.
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a
z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní
dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní žiadala zrušiť fiktívne rozhodnutia doručené žalobcovi

10. februára 2015 a 04. marca 2015 a priznať mu náhradu trov konania. Mala za to, že žalovaný
nepostupoval podľa zákona č. 211/2000 Z.z.. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám neumožňuje
žalovanému, aby zostal nečinný, a preto navrhla zrušiť žalovaným vydané fiktívne rozhodnutia, ako
prvostupňové tak i druhostupňové rozhodnutie. Žalobca na pojednávaní poukázal na motiváciu, z
dôvodu ktorej položil otázky vo svojej žiadosti o poskytnutie informácií, a ktoré vyplývali zo skutočností,

že sa na neho obrátili občania, ktorí chceli skontrolovať alebo overiť plnenie sľubov starostu z jeho
volebného programu. V zákonom stanovenej lehote na svoju žiadosť odpoveď nedostal, preto podal
odvolanie voči fiktívnemu rozhodnutiu, a ani o tomto jeho odvolaní v zákonnej lehote rozhodnuté nebolo.
Odpoveď žalovaného, ktorá mu bola doručená po zákonom stanovenej lehote, neobsahovala údaje,
ktoré požadoval vo svojej žiadosti.

Žalovaný na pojednávaní poukázal na nejasnosť a zmätočnosť žiadosti žalobcu. Pre žalovaného z
nej nebolo zrejmé, ktoré a aké údaje žalobca od žalovaného žiadal. Pokiaľ žalobca žiadal zoznam
občanov, za ktorých starosta platí poplatky za komunálny odpad, takýto zoznam by musel obsahovať
údaje osobného charakteru, a títo občania by nechceli, aby tieto informácie boli zverejnené. Zoznamom

rodičov, ktorých deti navštevujú základnú školu v obci, žalovaný nedisponuje, nie je povinný takýto
zoznam viesť a nemá informácie o rodičoch týchto detí. Pokiaľ mal poskytnúť informácie o tom, že platí
300,- Eur zo svojho platu do pokladne obce, nebolo zrejmé, z akého dôvodu a čo vlastne žalobca chce.
Tento svoj predvolebný sľub on riešil iným spôsobom. Vo vzťahu k žiadosti o sprístupnenie údajov o
platení poplatku za komunálny odpad, údaje z evidencie, spočívajúce v štyroch platobných výmeroch,

boli žalobcovi poskytnuté. Má za to, že poskytol informácie, ktoré mal k dispozícii a poskytoval ich v
lehote podľa všeobecne záväzného právneho predpisu v lehote 30 dní. Mal za to, že žaloba nie je
dôvodná a žiadal ju zamietnuť.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 26. januára 2015 bola žalovanému doručená

žiadosť žiadateľa (žalobcu) o sprístupnenie informácie. Žalobca žiadal písomne doručiť a vyhotoviť
zoznam obyvateľov obce s uvedením mena a priezviska, ktorým bolo vo volebnom období 2010 až
2014 odpustené platenie za komunálny odpad, pričom sa jedná o dôchodcov nad 60 rokov. Žiadal
vyhotovenie kópií príjmových dokladov z pokladne obce, ako starosta vkladal svoje finančné prostriedky
v uvádzanom funkčnom období za uvedených občanov, v akej výške a ako boli zaúčtované. Zároveň

žiadal menný zoznam občanov, ktorých deti navštevovali základnú školu, ako platil starosta obce zo
svojich vlastných finančných prostriedkov za komunálny odpad. Žiadal kópie príjmových dokladov z
pokladne obce, ako boli zaúčtované za funkčné obdobie rokov 2010 až 2014. Žalobca zároveň žiadal
o vystavenie kópie príjmových dokladov ako platil starosta obce zo svojho platu 300,-Eur mesačne
do pokladne obce s uvedením, ako boli zaúčtované. Vo vzťahu k uvádzaným informáciám žiadal o

dodržanie zákonnej lehoty stanovenej zákonom. Zároveň v termíne, určenom po dohode s ním, žalobca
žiadal o predloženie dokumentácie služobných vozidiel - povoľovanie jázd, vypisovanie jázd, žiadanky,
tankovanie vozidiel a spotreba za rok 2013 a 2014. V administratívnom spise je obsiahnutá odpoveď
na žiadosť o sprístupnenie informácií datovaná dňa 13. februára 2015, ktorou povinná osoba zaslala
žalobcovi požadované informácie - výmery a platby za komunálny odpad za roky 2010 až 2014 -

dôchodcovia nad 60 rokov. Zároveň v odpovedi na žiadosť o sprístupnenie informácií je uvedené, že
veci týkajúce sa služobných vozidiel, povolenie jázd, vypisovanie jázd, žiadanky, tankovanie vozidiel a
spotreba za rok 2013 až 2014 boli predmetom kontroly hlavného kontrolóra obce a audítora. Prílohou
odpovede na žiadosť o poskytnutie informácií je rozpis položiek vo vzťahu k platbám starostu obcea platobný výmer č. 479 o vyrubení miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné
odpady v sume 1 570,36 Eur na obdobie od 01. januára 2011 do 31. decembra 2011, platobný výmer
č. 701 o vyrubení poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady starostovi obce v sume

1 676,-Eur za obdobie od 01. januára 2012 do 31. decembra 2012, rozhodnutie č. 304/2013 o vyrubení
miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v sume 1 974,-Eur na obdobie
od 01. januára 2013 do 31. decembra 2013 a rozhodnutie č. 511/2014 o vyrubení miestneho poplatku
za komunálne odpady a drobné stavebné odpady vo výške 2 022,-Eur na obdobie od 01. januára 2014
do 31. decembra 2014. Dňa 16. februára 2015 žalobca doručil žalovanému odvolanie proti fiktívnemu

rozhodnutiu o nesprístupnení informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z., ktorú žiadal dňa 26. januára
2015. Odvolanie žalobca podal z dôvodu, že v zákonnej lehote mu nebolo odpovedané podľa Zákona
o slobodnom prístupe k informáciám. Žalobca do spisu doložil podací hárok, podľa ktorého doporučený
list žalovaného žalobcovi bol podaný na poštovú prepravu dňa 17. februára 2015.

Podľa § 244 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), v správnom súdnictve

preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov
orgánov verejnej správy.

Podľa § 250j ods.1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a
z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup

správnehoorgánuvmedziachžalobysúvsúladesozákonom,vyslovírozsudkom,žesažalobazamieta.

Podľa § 2 ods.1, 2 zákona č.211/2000 Z.z.,
(1) Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú
štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon

zverujeprávomocrozhodovaťoprávachapovinnostiachfyzickýchosôbaleboprávnickýchosôbvoblasti
verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.
(2) Povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym
orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona.

Podľa § 3 ods.1-3 zákona č.211/2000 Z.z.,
(1) Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.
(2) Povinná osoba podľa § 2 ods. 3 sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami,
nakladaní s majetkom štátu majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom
prostredí, 3a) o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení

a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy.
(3) Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý
sa informácia požaduje.

Podľa § 4 zákona č.211/2000 Z.z., žiadateľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá požiada

o sprístupnenie informácie.

Podľa § 14 ods.1 zákona č.211/2000 Z.z., žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou
poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.

Podľa § 14 ods.3 zákona č.211/2000 Z.z., žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe
príslušnej vo veci konať.

Podľa § 16 ods.1 zákona č.211/2000 Z.z., informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do
spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát,

sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou
poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so
žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie.

Podľa § 17 ods.1 zákona č.211/2000 Z.z., žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez

zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa
odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje
informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje
inak.Podľa § 18 ods.1-3 zákona č.211/2000 Z.z.,
(1) Ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16

v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno
podať opravný prostriedok.
(2) Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote
písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená ( § 14 ods. 3).
(3) Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani

informáciunesprístupnila,predpokladása,ževydalarozhodnutie,ktorýmodmietlaposkytnúťinformáciu.
Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie
žiadosti (§ 17).

Podľa § 19 ods.1-4 zákona č.211/2000 Z.z.,
(1) Proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v

lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa
§ 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.
(2) O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci
rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta
obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom

rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.
(3) Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací
orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a
napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí
lehoty na vydanie rozhodnutia.

(4) Rozhodnutie o odmietnutí žiadosti možno preskúmať v súdnom konaní podľa osobitného zákona.

Podľa § 22 ods.1 zákona č.211/2000 Z.z., ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na
konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1 až ods. 3 Správneho poriadku,

(1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie
nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá
účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,

než ustanovuje osobitný zákon.
(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je preskúmanie zákonnosti fiktívneho
rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu v spojení s fiktívnym rozhodnutím
prvostupňového správneho orgánu, ako aj konanie, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo.

Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca nezákonnosť rozhodnutia žalovaného videl v tom, že ako
prvostupňový správny orgán, tak aj žalovaný nekonal v súlade so zákonom, nakoľko prvostupňový
správny orgán nevydal rozhodnutie a ani požadovanú informáciu nesprístupnil a má sa zato, že vydal
fiktívne rozhodnutie. Žalovaný taktiež konal v rozpore so zákonom a rozhodnutie v zmysle zákona
č.211/2000 Z.z. nevydal. Pokiaľ aj žalovaný informáciu poskytol listom z 13. februára 2015, túto žalobca

považoval za neúplnú a zmätočnú a v rozpore so žalobcovou žiadosťou.

Zákon o slobodnom prístupe k informáciám upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu
k informáciám (§ 1 zákona), najmä definuje subjekty, ktoré sú zo zákona povinné poskytovať informácie(povinné osoby), povinne zverejňované informácie ako aj obmedzenia prístupu k informáciám, spôsob
a postup sprístupňovania informácií na žiadosť vrátane postupov a lehôt, ktorými sú povinné osoby
pri sprístupňovaní informácií viazané. Prostredníctvom zákona o slobodnom prístupe k informáciám sa

realizuje právo na informácie, pričom platí, že žiadateľ (fyzická alebo právnická osoba, ktorá požiada
o sprístupnenie informácie), má zásadne právo žiadať akúkoľvek informáciu. Rozsah poskytnutých
informácií je limitovaný rozsahom rozhodovacej činnosti povinných osôb a zákonnými obmedzeniami
prístupu k informáciám. Účelom zákona o slobodnom prístupe k informáciám je tak poskytovanie
informácií povinnými osobami (§ 2 zákona) a získavanie informácií žiadateľom v lehotách a spôsobom

ustanoveným zákonom.

V prejednávanej veci z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žiadosť o poskytnutie informácie
bola Obecnému úradu Štiavnické Bane ako povinnej osobe podľa § 2 ods.1 zákona č.211/2000
Z.z. doručená dňa 26. januára 2015, vybavená mala byť zmysle § 17 ods.1 zákona č.211/2000
Z.z. do ôsmych pracovných dní odo dňa podania žiadosti, a teda najneskôr do 5. februára 2015.

Nakoľko v danom prípade povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti informácie neposkytla, nevydala
rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, má sa zato, že vydala fiktívne rozhodnutie, ktorým odmietla
poskytnúť informáciu. Pokiaľ žalobca ako žiadateľ podal odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu dňa
16. februára 2015, odvolanie podal v zákonnej lehote. Z administratívneho spisu vyplýva, že povinná
osoba deň po doručení odvolania zaslala na poštovú prepravu odpoveď na žiadosť o sprístupnenie

informácie, o podanom odvolaní však žalovaný nerozhodol. Nakoľko žalovaný v lehote 15-tich dní od
doručenia odvolania nerozhodol, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie (fiktívne rozhodnutie), ktorým
odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie, ktorým prvostupňový správny orgán odmietol poskytnúť
informáciu, potvrdil. Deň doručenia fiktívneho rozhodnutia o odvolaní je 4. marec 2015. V nadväznosti
na vyššie uvedené mal súd zato, že prvostupňový správny orgán vydal fiktívne rozhodnutie, ktorým

požadované informácie odmietol poskytnúť a žalovaný vydal fiktívne rozhodnutie, ktorým odvolanie
zamietol a napadnuté rozhodnutie, ktorým prvostupňový správny orgán odmietol poskytnúť informáciu,
potvrdil.
Z hľadiska účelu Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorým je poskytovanie informácií
povinnými osobami a získavanie informácii žiadateľom v lehotách a spôsobom ustanoveným zákonom,

nie je žiadúce, aby povinné osoby ostali v konaní nečinné a spoliehali sa na vznik fiktívneho
rozhodnutia. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3 Sži 20/2012, „žiadateľ o
poskytnutie požadovaných informácií má právo, aby správny orgán, pokiaľ jeho žiadosti nemieni
vyhovieť, rozhodol rozhodnutím, ktoré by obsahovalo náležitosti rozhodnutia podľa § 47 Správneho
poriadku“. Účelom zavedenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods.3 a § 19 ods.3 zákona

č.211/2000 Z.z. nebolo „legalizovať“ nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach podľa
zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ale poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou
na povinnú osobu o sprístupnenie informácií. Fiktívne rozhodnutia predstavujú fikciu rozhodnutia podľa
Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, vznikli však z dôvodu nečinnosti povinnej osoby. Fiktívne
rozhodnutia neobsahujú žiadne dôvody, pre ktoré povinná osoba odmietla požadované informácie

poskytnúť. „Fiktívne rozhodnutie je už svojou povahou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov podľa
§ 250j ods.2 písm.d) O.s.p., a preto bez ďalšieho zrušiteľné správnym súdom“ (6 Sži 5/2012).

Zo žaloby však vyplýva, že žalobca nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu videl iba v tom, že boli vydané fiktívne rozhodnutia. Vydanie

fiktívneho rozhodnutia samo osebe jeho nezákonnosť nespôsobuje, nakoľko Zákon o slobodnom
prístupe k informáciám vydanie takýchto rozhodnutí predpokladá. Súdy konajúc podľa druhej hlavy
piatej časti O.s.p. preskúmavajú právoplatné rozhodnutia vydané správnymi orgánmi v správnom
konaní z dôvodov uvedených v žalobe. Dôvodmi žaloby je súd viazaný, nemôže dôvody nezákonnosti
vyhľadávať. Vo vzťahu k fiktívnemu rozhodnutiu musí žalobca tvrdiť, že rozhodnutie je nezákonné z

dôvodu jeho nepreskúmateľnosti. Ak by žaloba takéto tvrdenie obsahovala, súd by mal dôvod, aby
zrušil fiktívne rozhodnutie, nakoľko ako z vyššie uvedeného vyplýva, fiktívne rozhodnutie je svojou
povahou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nakoľko neobsahuje odôvodnenie. Takýto žalobný
dôvod však v žalobe uvedený nebol. Jedinou žalobou námietkou bol nesúhlas žalobcu s tým, že boli
vydané fiktívne rozhodnutia. Samotné vydanie fiktívneho rozhodnutia bez relevantnej žalobnej námietky

neumožňuje, aby súd takéto fiktívne rozhodnutie ako nezákonné zrušil.

Pre úplnosť v prejednávanej veci súd dodáva, že pokiaľ správny orgán na žiadosť o poskytnutie
informácie ostáva nečinný, či už z dôvodu, že sa spolieha na existenciu fiktívneho rozhodnutia alebo ziných dôvodov, vždy sa vystavuje nebezpečenstvu, že bude fiktívne rozhodnutie zrušené z dôvodu jeho
nepreskúmateľnostiv prípade, ak žalobca v žalobe nepreskúmateľnosť fiktívneho rozhodnutia namietne.

Pokiaľ žalobca v žalobe žiadal, aby súd žalovanému prikázal sprístupniť požadovanú informáciu v plnom
rozsahu podľa jeho žiadosti z 26. januára 2015, súd konajúc podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. takúto
právomoc nemá, nakoľko môže žalobou napadnuté rozhodnutie len zrušiť alebo žalobu zamietnuť.

Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je z dôvodov uvedených

v žalobe v súlade so zákonom, a preto súd žalobu podľa § 250j ods.1 O.s.p. zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nebol
v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v konaní podľa piatej časti O.s.p. má právo
na náhradu trov konania len žalobca, ktorý je v konaní celkom alebo sčasti úspešný.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne,
dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľdomáha.Odvolanieprotirozhodnutiu,ktorýmbolorozhodnutévovecisamej,možnoodôvodniť

len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.