Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 27, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/743/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414208044
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4414208044.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: BPT LEASING, a.s., so sídlom 821 02 Bratislava,
Drieňová 34, IČO: 31 357 814, zastúpený: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát so sídlom 821 01 Bratislava,
Rožňavská 2, proti odporcom: 1/ F. K., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko XXX XX L. X, 2/ G. K., nar.
XX.XX.XXXX, bydlisko XXX XX L. X, 3/ C. K., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko XXX XX L. X, všetci zastúpení:
JUDr. Ema Zacharová advokát, s.r.o., so sídlom 940 01 Nové Zámky, Forgáchova bašta 7, IČO: 47 237

023, o vzájomnom návrhu odporcov v 1/ až 3/ rade na určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní
navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky z 28. mája 2015 pod č.k. 10C/109/2014-71
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o trovách konania p o t v r d
z u j e.

Odporcom v 1/ až 3/ rade nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil konanie o vzájomnom návrhu, odporcov. Odporcom
v prvom až treťom rade uložil povinnosť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne zaplatiť 363,98 eura
do troch dní od právoplatnosti uznesenia a rozhodol tiež o vrátení súdneho poplatku vo výške 92,80
eura týmto odporcom. Vychádzal zo skutočnosti, že odporcovia v prvom rade až treťom rade sa svojim

vzájomným návrhom domáhali voči navrhovateľovi určenia neplatnosti právneho úkonu, a to osvedčenia
o vyhlásení a uznaní dlhu a o vyhlásení ručiteľov vykonaný v notárskej zápisnici N 511/2005 NZ
54968/2005NCRIs 54258/2005 spísanej JUDr. Martou Botkovou, notárkou so sídlom Nové Zámky,
Björnsonova 2, dňa 16.11.2005, ktorým odporkyňa v prvom rade ako dlžník a osoba povinná, uznala dlh
voči veriteľovi BPT LEASING, a.s. (navrhovateľovi), ako osobou oprávnenou na základe Leasingovej
zmluvy č. 9592/25 zo dňa 15.11.2005, a ktorou odporcovia v druhom a v treťom rade ako ručitelia

vyhlásili, že ak pohľadávku z leasingovej zmluvy neuspokojí dlžník, tak ju v celom rozsahu uspokoja
oni. Podaním zo dňa 07.05.2015 odporcovia v prvom až treťom rade vzali svoj vzájomný návrh späť,
a to v celom rozsahu a bez uvedenia dôvodu, čo malo za následok zastavenie konania o vzájomnom
návrhu. Pri rozhodovaní aplikoval ustanovenia § 146 ods. 1, 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku
(zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „OSP“). Ak niektorý z účastníkov
zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť trovy druhého účastníka. O trovách konania

rozhodol podľa § 146 ods. 2, veta prvá OSP s tým, že poukazujúc na uznesenie Najvyššieho súdu
SR 2 M Cdo 18/2008 zo dňa 30.11.2009, dospel k záveru, že je potrebné určiť hodnotu celého úkonu
právnej služby podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení od 01.06.2010. Do trov právneho zastúpenia nezahrnul
elektronickévyjadrenieprávnehozástupcunavrhovateľazodňa22.01.2015,pretožehonatotovýslovne
nevyzval a nepovažuje ho za účelne vynaložený úkon právnej služby.Navrhovateľ podal proti uzneseniu súdu prvého stupňa, v časti výroku o trovách konania, v zákonnej
lehote odvolanie, domáhajúc sa ním priznania náhrady trov konania v uplatnenej výške. Dôvodil,
že podľa ustanovenia § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. sa za tarifnú hodnotu považuje výška

peňažného plnenia alebo hodnota veci ako práva, ktorých sa právna služba týka. Je jedno, akým
typom žaloby advokát pre klienta zachraňuje ekonomické výhody. Predmetom konania v tomto prípade
nebola len akási abstraktná leasingová zmluva, ale išlo o zmluvu, z ktorej pre leasingového nájomcu
vyplývajú konkrétne záväzky na peňažné plnenie a ktorých zaplateniu sa leasingový nájomca bránil
okrem iného touto určovacou žalobou. Súd tiež nepriznal navrhovateľovi náhradu za úkon vyjadrenia

k možnosti mimosúdneho vyrovnania s odôvodnením, že na takýto úkon nebol navrhovateľ súdom
vyzvaný. Na pojednávaní dňa 03.12.2014 súd uznesením uložil navrhovateľovi, aby v lehote 15 dní
oznámil súdu aktuálny postoj navrhovateľa k otázke prípadnej výšky finančnej odplaty, ktorá by pre neho
bola prijateľná. Išlo teda o úkon súdom priamo uložený.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),

prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že
odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Vprejednávanejvecijepredmetomkonaniavzájomnýnávrhodporcovvprvomažtreťomradenaurčenie
neplatnosti právneho úkonu (osvedčenia o vyhlásení o uznaní dlhu a o vyhlásení ručiteľov), náhrada trov

konania po jeho zastavení. Pretože podaním zo dňa 07.05.2015 odporcovia vzali svoj vzájomný návrh
späť,atobezuvedeniadôvodu,prvostupňovýsúdkonaniezastavil,pričomnavrhovateľovinepriznalním
požadovanú náhradu trov právneho zastúpenia s tarifnou hodnotou 499,57 eura za jeden úkon právnej
služby podľa § 10 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky číslo 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov,

v znení účinnom od 01.06.2010, ďalej len „vyhláška“), ale iba sumu 61,84 eura za jeden úkon právnej
služby podľa § 11 ods. 1 vyhlášky. Keďže odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
jeho rozhodnutia, využijúc postup podľa § 219 ods. 2 OSP, sa obmedzuje len na skonštatovanie
správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a na ne v podrobnostiach ďalej poukazuje.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, odvolací súd iba poukazuje na skutočnosť, že
v niektorých osobitných druhoch konaní o určenie v zmysle § 80 písm. c) OSP vychádza súdna prax
zo záveru, že ak hodnotu predmetu sporu nemožno vyjadriť v peniazoch, odôvodňuje to aplikáciu
§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky, napr. v prípade určovacích žalôb, kde predmetom konania (ak je na
tom naliehavý právny záujem), je určenie neplatnosti iného právneho úkonu, než zmluvy, odstúpenia

od zmluvy, výpovede a pod. V takýchto prípadoch nepochybne nemožno vec alebo právo vyjadriť v
peniazoch (predmetom právnej služby nie je vec alebo právo), preto v týchto veciach sa tarifná hodnota
určí podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky.

V danej veci je predmetom konania určenie neplatnosti právneho úkonu, osvedčenia o vyhlásení o

uznaní dlhu a o vyhlásení ručiteľov, vykonaný v notárskej zápisnici N 511/2005, NZ
54968/2005,NCRIs54258/2005spísanejprednotárkouJUDr.MartouBotkovou,dňa16.11.2005,ktorým
odporkyňa v prvom rade ako dlžník a osoba povinná, uznala dlh voči navrhovateľovi ako veriteľovi, ako
osobe oprávnenej na základe leasingovej zmluvy zo dňa 15.11.2005, a ktorou odporcovia v druhom a v
treťom rade ako ručitelia vyhlásili, že uspokoja v celom rozsahu pohľadávku z leasingovej zmluvy ak ju

neuspokojí dlžník. Predmetom konania teda nebolo určenie neplatnosti leasingovej zmluvy, kde by bolo
možné predmet vyjadriť v peniazoch, čo napokon aj prvostupňový súd prvýkrát správne posúdil, už keď
výzvou vyzval odporcov, aby v lehote 10 dní od doručenia zaplatili súdny poplatok za vzájomný návrh
vo výške podľa pol. č. 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, ale predmetom konania bolo určenie
neplatnosti uznania dlhu a ručiteľského záväzku.

Navrhovateľ tiež namietal, že mu prvostupňový súd nepriznal náhradu za úkon vyjadrenia k možnosti
mimosúdneho vyrovnania s odôvodnením, že na takýto úkon nebol súdom vyzvaný, avšak na
pojednávaní dňa 03.12.2014 mu uznesením uložil, aby v lehote 15 dní oznámil súdu aktuálny postoj
navrhovateľa k otázke prípadnej výšky finančnej odplaty, ktorá by pre neho bola prijateľná. Odvolací

súd nepovažuje túto námietku za dôvodnú, pretože prvostupňový súd v predmetnom uznesení, na
rozdielodpovinnostiuloženejprávnejzástupkyniodporcov(zaslanieupresňujúcehovzájomnéhonávrhu
obsahujúceho náležitosti na ktoré poukázal, a to v dvoch exemplároch), navrhovateľovi iba uložil, abysúdu svoj aktuálny postoj oznámil. Takéto oznámenie nie je možné považovať za účelne vynaložený
úkon právnej služby.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142
ods. 1 a 151 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešným odporcom v prvom až treťom

rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko odporcovia v prvom až v treťom rade návrh
v tomto smere nepodali.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.